znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLz. ÚS 2/2015-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v plénezloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   LajosaMészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní podľa§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov o zjednotení odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskejrepubliky vyslovených v uznesení I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.I. ÚS 308/2011 z 24. augusta 2011 a v stanovisku (bývalého) IV. senátu Ústavného súduSlovenskej   republiky,   ku   ktorému   dospel   v   konaní   o   sťažnosti   vedenej   pod   sp.   zn.IV. ÚS 413/2013, ako aj v náleze sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011, týkajúcich sainterpretácie a aplikácie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky prijal toto

s t a n o v i s k o :

Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovanéhočl. 48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky j e akceptovateľné   a   udržateľné   taképrerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovia súčasne   aj   ostatným   členom   senátu   všeobecného   súdu   ako   zákonným   sudcom,   podľaktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členomje sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatníčlenovia   nového   senátu   sa   zmenili   v súlade   s rozvrhom   práce   príslušného   všeobecnéhosúdu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

I.1   Konanie   vedené   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn. I. ÚS 308/2011

Predmetom   konania   vedeného   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj„ústavný   súd“)   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   308/2011   bolo   rozhodovanie   o   sťažnosti   obchodnejspoločnosti Pivovary Topvar, a. s., Pivovarská 9, Veľký Šariš (ďalej len „sťažovateľka“),ktorá okrem iného namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5,čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), ako aj právpodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.1 Cdo 103/2008 z 20. decembra 2010; o sťažnosti sťažovateľky ústavný súd rozhodol tak, žeju uznesením sp. zn. I. ÚS 308/2011 z 24. augusta 2011 v časti týkajúcej sa označenéhouznesenia najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Časť sťažnosti smerujúca k namietanému porušeniu základného práva na zákonnéhosudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   označeným   uznesením   najvyššieho   súdu   je   založenápredovšetkým   na   tvrdení   sťažovateľky,   že „v   priebehu   konania   o   dovolaní   došlo   bez predchádzajúceho   upozornenia   či   následného   oznámenia   a   dokonca   aj   príslušného záznamu v evidenčných pomôckach k zmene senátu rozhodujúceho o dovolaní“.

Zo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 vyplýva, že vecvedená najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Cdo 103/2008 bola 3. septembra 2008 náhodnýmvýberom   a   prostredníctvom   technických   a   programových   prostriedkov   pridelená   senátunajvyššieho   súdu   1C   v   zložení   JUDr.   Jana   Bajánková,   JUDr.   Daniela   Švecová(predsedníčka senátu), JUDr. Milan Deák, JUDr. Ľubor Šebo (členovia senátu), pričomsúčasne   s   pridelením   veci   bolo   určené,   že   sudcom   spravodajcom   v   tejto   veci   budeJUDr. Ľubor Šebo. Zloženie senátu 1C bolo ustanovené rozvrhom práce Najvyššieho súduSlovenskej republiky na rok 2008 č. Spr 718/07 v spojení s opatrením č. Spr 718/07-34z 31. júla 2008 o zmene rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2008.

Rozvrhom   práce   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2010č. Spr 1321/2009 (ďalej aj „rozvrh práce na rok 2010“) bol JUDr. Ľubor Šebo zaradený dosenátu   4C,   pričom   zloženie   tohto   senátu   bolo   ustanovené   takto:   JUDr.   Eva   Sakálová(predsedníčka   senátu),   JUDr.   Edita   Bakošová,   JUDr.   Ľubor   Šebo   (členovia   senátu).V poznámke č. 6 na strane 26 rozvrhu práce na rok 2010 je uvedené: „Veci, ktoré boli pridelené   a   nevybavené   do   31.   12.   2009   JUDr.   Ľuborovi   Šebovi   v   senáte   1   C, JUDr. Rudolfovi   Čirčovi   v   senáte   4   C,   JUDr.   Ivanovi   Machyniakovi   v   senáte   4   C, JUDr. Ladislavovi Górászovi v senáte 5 C vybavia uvedení sudcovia v senátoch, do ktorých boli   začlenení   po   1.   januári   2010.“ Takouto   vecou   bola   aj   vec   vedená   pod   sp.   zn.1 Cdo 103/2008,   a   preto   o   nej   najvyšší   súd   rozhodol   v   senáte   4C,   do   ktorého   bolJUDr. Ľubor Šebo začlenený po 1. januári 2010.

Predseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti (list č. KP 4/2011-47z 23. mája 2011) po popise postupu, na základe ktorého došlo k už popísanej zmene senáturozhodujúceho o dovolaní sťažovateľky (namiesto senátu 1C, ktorému bola vec pôvodnepridelená, o ňom rozhodol senát 4 C, pozn.), na obranu tohto postupu v podstatnom uviedol:«... K zmene senátu došlo súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, keďže sudcovia zaradení od 1. januára 2010 od do nových senátov mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom   súde   a   bol   určený   v   súlade   zo   zákonom   a   rozvrhom   práce   na   konanie a rozhodovanie prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba považovať podľa viacerých právnych   prameňov   sudcu,   ktorý   spĺňa   zákonom   určené   predpoklady   pre   výkon   tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. III. ÚS 16/00). Na základe pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov sa sudkyňa JUDr. Ľubor Šebo stal zákonným sudcom vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 103/2008 a bol členom senátu 4 C, ktorý 20. decembra 2010   vo   veci   rozhodol.   Nemožno   teda   súhlasiť   s   tvrdením   sťažovateľky,   že   postupom sťažovateľky bolo porušené jej právo na zákonného sudcu...»

Vychádzajúc z už popísaného skutkového stavu, I. senát ústavného súdu odôvodnilsvoje rozhodnutie vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušeniesvojho   základného   práva   na   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   označenýmuznesením najvyššieho súdu, najmä takto:

«Spôsob   prideľovania   vecí   podľa   predmetu   konania   jednotlivým   senátom,samosudcom, súdnym úradníkom a notárom je vykonávaný v zmysle § 50 a § 51 zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“; v ďalšom texte aj „zákon č. 757/2004 Z. z.“, pozn.)v súlade s „Rozvrhom práce“ príslušného súdu vydaným podľa § 52 zákona o súdoch.Problematikou (právnou úpravou) zákonného sudcu (okrem ustanovenia zákona o súdoch§ 3   ods.   3)   sa   zaoberá   na   najvyššom   súde   aj   rokovací   poriadok „Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky“ (sp. zn. PLs 1/06), podľa ktorého (čl. 38 ods. 1) zákonným sudcom nanajvyššom súde je sudca „ktorý vykonáva funkciu sudcu a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci“. Podľa odseku 2 citovaného rokovaciehoporiadku „v rámci senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce určitú vec prejednať a rozhodnúť, je zákonným sudcom každý člen tohto senátu“. Podľa odseku 3 citovaného rokovaciehoporiadku „namiesto sudcu, ktorý bol v určitej veci pôvodne zákonným sudcom, ale vyskytla sa   u   neho   skutočnosť,   ktorá   podľa   osobitného   predpisu   alebo   rozvrhu   práce   vylučuje možnosť prejednania a rozhodnutia veci týmto sudcom, je zákonným sudcom sudca určený v súlade s ustanoveniami rozvrhu práce, ktoré upravujú postup v prípade výskytu takej skutočnosti“. Podľa odseku 4 citovaného rokovacieho poriadku „zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade s rozvrhom práce“.

...   Po   oboznámení   sa   s   príslušnými   ustanoveniami   príslušného   rozvrhu   prácenajvyššieho súdu vydaným opatrením predsedu najvyššieho súdu zo 14. decembra 2009 podsp. zn. Spr 1321/2009, a tiež s prihliadnutím na stanovisko uvedené v bode 43 (ide o vyššieuvedené   vyjadrenie   najvyššieho   súdu   k   sťažnosti,   pozn.)   ústavný   súd   konštatuje,   žepostupom   najvyššieho   súdu   pri   pridelení   dovolania   sťažovateľky   nemohlo   dôjsť   a   aninedošlo k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva na zákonného sudcu.»

I.2   Konanie   vedené   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn. IV. ÚS 116/2011

Predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 bolorozhodovanie o sťažnosti (ďalej len „sťažovateľka P“), ktorounamietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavypostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 47/2010 a jeho uznesenímz   8.   decembra   2010   (ďalej   len   „napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu   z 8. decembra2010“).

Zo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 vyplýva, že vecvedená   najvyšším   súdom   pod   sp.   zn.   2   Cdo   47/2010   bola   v   súlade   s   rozvrhom   práceNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010 č. Spr 1321/2009 dňa 1. marca 2010náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelenásenátu   2C   v   zložení   JUDr.   Martin   Vladik   (predseda   senátu),   JUDr.   Jozef   Kolcuna JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu), pričom súčasne s pridelením veci sa určilo, žesudkyňou spravodajkyňou v tejto veci je JUDr. Oľga Trnková.

Následne   bol   opatrením   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republikyz 30. septembra 2010 č. Spr 101/2010-17 (ďalej aj „opatrenie predsedu najvyššieho súduz 30. septembra 2010“) v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vytvorenýnový senát 7C v zložení JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu), JUDr. Marián Sluka JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu). V článku II ods. 11 rozvrhu práce najvyššiehosúdu   na   rok   2010   sa   ustanovuje,   že „V   prípade   novovytvoreného   senátu   predseda Najvyššieho súdu SR na návrh predsedu príslušného kolégia určí, ktoré konkrétne veci z existujúcich   senátov   prechádzajú   do   novovytvoreného   senátu.“.   Na   tomto   základepredseda najvyššieho súdu na návrh predsedníčky občianskoprávneho kolégia vo vzťahuk novovytvorenému senátu 7C určil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelenév ich pôvodných senátoch a neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcoviav senátoch, do ktorých boli začlenení od 1. októbra 2010. V nadväznosti na uvedené o vecisťažovateľky P(jej dovolaní) rozhodol nový senát 7C v už uvedenom zložení.

Vo   vyjadrení   k   sťažnosti   predseda   najvyššieho   súdu   obhajoval   popísaný   postupargumentáciou,   že o   zmenách v   zložení   senátu   rozhodujúceho   o dovolaní   sťažovateľky«rozhodol   súlade   s   rozvrhom   práce   najvyššieho   súdu   a   tiež   v   zmysle   zásady   rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, pretože sudcovia zaradení do nového senátu 7 C mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie veci. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom   súde   a   bol   určený   v   súlade   zo   zákonom   a   rozvrhom   práce   na   konanie a rozhodovanie prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba považovať podľa viacerých právnych   prameňov   sudcu,   ktorý   spĺňa   zákonom   určené   predpoklady   pre   výkon   tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. III. ÚS 16/00). Na základe pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov sa sudkyňa JUDr. Oľga Trnková stala zákonnou sudkyňou vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Cdo 47/2010 a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj naďalej. Nemôžeme teda súhlasiť   s   tvrdením   sťažovateľky,   že   došlo   k   zmene   zákonného   sudcu   a   že   postupom najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.».

Po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou sa IV. senát ústavného súdu s obranoupredsedu najvyššieho súdu nestotožnil a svoje právne názory, na základe ktorých v konanío sťažnosti sťažovateľky P nálezom sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011okreminého   rozhodol,   že   napadnutým uznesením   najvyššieho súdu z   8.   decembra   2010 boloporušené jej základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, vyjadril najmätakto:«V   posudzovanej   veci   má   význam...   skúmanie,   či   bola   najvyšším   súdomrešpektovaná   zásada   prideľovania   vecí   jednotlivým   sudcom   alebo   senátom   v   súlades pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2010 a spôsobom, ktorý určuje zákon. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. zákonný sudca je...Podľa § 49 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. predsedovia súdov zabezpečujú riadeniesúdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sa na účely tohto zákona rozvrhom prácerozumie...

Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. rozvrh práce obsahuje... Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, veciurčené   podľa   predmetu   konania   sa   v   súlade   s   rozvrhom   práce   prideľujú   jednotlivýmsenátom,   samosudcom,   súdnym   úradníkom   a   notárom   náhodným   výberom   pomocoutechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak abybola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Podľa   §   51   ods.   4   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   náhodným   výberom   pomocoutechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľarozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade...

... Z citovaných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. treba pre posudzovanú vec vziaťdo úvahy tieto normy správania sa:

a) ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľarozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte,

b) ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlades   rozvrhom   práce   prideľujú   jednotlivým   senátom,   samosudcom,   súdnym   úradníkoma notárom   náhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkov   a   programovýchprostriedkov schválených ministerstvom, tak aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovaniapridelenia vecí,

c) podľa § 51 ods. 2, 3, 5 až ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. niet žiadneho inéhopravidla,   ktoré   by   ospravedlňovalo   postup   najvyššieho   súdu   tak,   ako   ho   zdôvodňovalvo svojom vyjadrení k sťažnosti jeho predseda, a napokon,

d) vytvorenie senátu 7C, tak ako je popísané vo vyjadrení najvyššieho súdu, trebapodľa názoru ústavného súdu považovať za prípad uvedený v § 51 ods. 4 písm. b) zákonač. 757/2004   Z.   z.,   t.   j.   za   zmenu   v   obsadení   súdu   sudcami,   a   preto   prerozdelenie   užpridelených vecí sa musí vykonať náhodným výberom pomocou technických prostriedkova programových prostriedkov schválených ministerstvom.

V   prípade   prerokovávanej   sťažnosti   ústavný   súd   musel   preskúmať   len   jednuz uvedených   garancií,   ktorou   je   zásada   prideľovania   vecí   jednotlivým   sudcom   alebosenátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určujezákon.

Podľa sťažovateľky došlo k tomu, že o odklade vykonateľnosti rozhodol iný senátnajvyššieho súdu než ten, ktorému bola pôvodne jej vec pridelená v dovolacom konaní. Najvyšší súd potvrdil, že sudkyňa, ktorá sa stala spravodajkyňou v právnej vecisťažovateľky, sa stala na základe opatrenia predsedu najvyššieho súdu členkou senátu 7C,v ktorom sa zmenili oproti senátu 2C dvaja jeho členovia vrátane predsedníčky senátu. Naodôvodnenie tohto postupu najvyšší súd uviedol, že takýto postup je v súlade s rozvrhompráce na rok 2010, keďže v čl. II ods. 11 v znení dodatkov je uvedené, že „... v prípade novovytvoreného senátu predseda najvyššieho súdu na návrh predsedu príslušného kolégia určí, ktoré konkrétne veci z existujúcich senátov prechádzajú do novovytvoreného senátu...Vychádzajúc z obsahu základného práva na zákonného sudcu a v danom prípadezo zásady   prideľovania   vecí   jednotlivým   sudcom   alebo   senátom   v   súlade   s   pravidlamiobsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2010 a spôsobom, ktorý určuje zákon, treba v prvomrade uviesť, že v posudzovanej veci vytvorením senátu 7C, hoci za účasti sudkyne, ktorejbola vec sťažovateľky pôvodne pridelená v súlade s rozvrhom práce a spôsobom upravenýmzákonom o súdoch, došlo k zmene zákonného sudcu, lebo v novovytvorenom senáte súdvaja noví sudcovia.

Z toho vyplýva, že o dovolaní... po zaradení sudkyne, ktorej bola vec sťažovateľkypôvodne pridelená v súlade s rozvrhom práce na rok 2010 a spôsobom upraveným zákonomč. 757/2004 Z. z. do senátu 7C, už nerozhodujú pôvodní sudcovia senátu 2C, ktorí sapridelením veci uvedenej sudkyne stali súčasne zákonnými sudcami v tejto veci. Vo vecisťažovateľky   teraz   koná   a   rozhoduje   nový   senát,   ktorého   však   zloženie   nezodpovedápožiadavkám kladeným zákonom na zákonného sudcu (zákonných sudcov).

Zákon   č.   757/2004   Z.   z.   totiž   v   žiadnom   prípade   neumožňuje   prerozdelenie   užpridelených vecí, t. j. vecí pridelených síce sudkyni spravodajkyni, ale súčasne aj ostatnýmčlenom   senátu   2C   ako   zákonným   sudcom,   novému   senátu,   ktorého   členom   je   sudca,ktorému vec bola pôvodne pridelená, avšak ostatní členovia sa zmenili, iným spôsobom, nežnáhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkov   a   programových   prostriedkovschválených ministerstvom.

Postup prerozdelenia už pridelených vecí opísaný vo vyjadrení najvyššieho súdutomuto zákonnému pravidlu a záruke na základné právo na zákonného sudcu nezodpovedal,a preto ho možno najmä z hľadiska záruk základného práva na zákonného sudcu hodnotiťako nemajúci oporu v zákone č. 757/2004 Z. z. ani v inom zákone, a teda svojvoľný, a akotaký porušujúci čl. 48 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto vo vzťahu k namietanému porušeniuzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1 ústavy rozhodol tak, ako to je uvedenév bode 1 výroku tohto nálezu.»

I.3   Konanie   vedené   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn. IV. ÚS 413/2013

Predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013 jerozhodovanie   o   sťažnosti   DRUDOP,   stavebné   a   opravárenské   družstvo,   Bajkalská   31,Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľačl. 46 ods. 1 a 4 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavyuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 M Cdo 16/2010 z 25. apríla 2012 (ďalej aj „napadnutéuznesenie“).

Z argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v sťažnosti vyplýva, že namieta aj porušeniesvojho   práva   nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovi   [„...   tvrdíme,   že   touto   našou   ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie NS SR č. 5 M Cdo 16/2010 z 25. 04. 2012 je poznačené aj vadou účasti nezákonného sudcu - je to v poradí štvrtý aspekt protiústavnosti znesenia NS SR č. 5 M Cdo 16/2010 z 25. 04. 2012 – vo významnosti je však prvoradý“ (citovanézo sťažnosti, pozn.)]. (Bývalý) IV. senát ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa predbežneprerokoval a uznesením sp. zn. IV. ÚS 413/2013 z 27. júna 2013 ju prijal na ďalšie konanie.

Zo spisovej dokumentácie obsiahnutej v spise vedenom ústavným súdom pod sp. zn.IV. ÚS 413/2013 vyplýva, že vec vedená najvyšším súdom pod sp. zn. 5 M Cdo 16/2010bola   v   súlade   s   rozvrhom   práce   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2010č. Spr 1321/2009 dňa 1. marca 2010 náhodným výberom a prostredníctvom technickýcha programových   prostriedkov   pridelená   senátu   5C   v   zložení   JUDr.   Vladimír   Magura(predseda senátu), JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. MariánSluk (členovia senátu), pričom súčasne s pridelením veci sa určilo, že sudcom spravodajcomv tejto veci je JUDr. Marián Sluk.

Následne   bol   opatrením   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republikyč. Spr 101/2010-17 z 30. septembra 2010 v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššiehosúdu vytvorený nový senát 7C v zložení JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu),JUDr. Marián Sluk a JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu). V nadväznosti na to predsedanajvyššieho   súdu   (obdobne   ako   vo   veci   vedenej   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.IV. ÚS 116/2011)   na   návrh   predsedníčky   občianskoprávneho   kolégia   v   súlade   s   užcitovaným čl. II ods. 1 rozvrhu práce na rok 2010 vo vzťahu k novovytvorenému senátu 7Curčil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené v ich pôvodných senátocha neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia v senátoch, do ktorých bolizačlenení od 1. októbra 2010. Na tomto základe o veci sťažovateľa (vedenej pod sp. zn.5 M Cdo 16/2010) rozhodol napadnutým uznesením nový senát 7C v už uvedenom zložení.

Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn.5 M Cdo   16/2010   (a   preskúmavanej   ústavným   súdom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.IV. ÚS 413/2013) najvyšší súd, resp. jeho predseda, uplatnil v zásade analogický postup akovo veci vedenej pod sp. zn. 2 Cdo 47/2010, ktorý následne napadla na ústavnom súdesťažnosťou   sťažovateľka   P,   o   ktorej   ústavný   súd   rozhodol   nálezom   sp.   zn.IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011. Za týchto okolností je predmetom rozhodovania ústavnéhosúdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013 vo svojej podstate rovnaký právnyproblém, aký ústavný súd už riešil vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011.

Najvyšší súd zvolil vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa porušeniazákladného   práva   na   zákonného   sudcu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   413/2013v zásade rovnakú obranu ako v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 (aj akov konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011), čo potvrdzuje príslušná časť jeho vyjadreniak sťažnosti, v ktorej sa najmä uvádza:

«K časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, v ktorej tvrdí, že jeho právo na nezávislý a nestranný súd a právo na zákonného sudcu bolo porušené postupom najvyššieho súdu,... najvyšší súd uvádza nasledovné:

Uvedená vec bola 1. marca 2010 (správne 23. septembra 2010, pozn.) náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená senátu 5C v   zložení   JUDr.   Vladimír   Magura   (predseda   senátu),   JUDr.   Soňa   Mesiarkinová, JUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. Marián Sluk (členovia senátu). Súčasne s pridelením veci sa určilo, že sudcom spravodajcom v tejto veci je JUDr. Marián Sluk. Opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 Spr 101/2010-17 bol v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vytvorený nový senát 7C v zložení JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu), JUDr. Marián Sluk a JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu). Článok II ods. 11 rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010, č. Spr 1321/2009, stanovuje, že: „v prípade novovytvoreného senátu predseda Najvyššieho súdu SR na návrh predsedu príslušného kolégia určí, ktoré konkrétne veci z existujúcich   senátov   prechádzajú   do   novovytvoreného   senátu.“   V   prípade novovytvoreného   senátu   7C   predseda   najvyššieho   súdu   na   návrh   predsedníčky občianskoprávneho kolégia určil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené v ich pôvodných senátoch, a neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia v senátoch, do ktorých boli začlenení od 1. októbra 2010. V opatrení predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 Spr 101/2010-17, je táto úprava zachytená v časti II. Občianskoprávne kolégium, v bode 10, ktorým sa zmenil rozvrh práce najvyššieho súdu   tak,   že   v   poznámke   na   strane   26   sa   doplnil   ôsmy   až   desiaty   bod...   Predseda najvyššieho súdu takto rozhodol súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, pretože sudcovia zaradení do nového senátu 7C mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo by   v   rozpore   s   touto   zásadou   prideliť   veci   inému   sudcovi   spravodajcovi   na   nové naštudovanie veci...

Na   základe   pridelenia   veci   náhodným   výberom   a   prostredníctvom   technických a programových prostriedkov sa sudca JUDr. Marián Sluk stal zákonným sudcom vo veci vedenej pod sp. zn. 5 M Cdo 16/2010 a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj naďalej. Nemôžeme teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že došlo k zmene zákonného sudcu a že postupom najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.»

Nad rámec obrany uplatnenej vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 najvyššísúd vo svojom vyjadrení ďalej uviedol:

„V súvislosti s touto námietkou sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu č. IV ÚS 116/2011. Najvyšší súd dáva do pozornosti uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 308/2011, ktoré v súvislosti s rovnakou zmenou rozvrhu práce vykonanou predsedom súdu vyslovil, že k porušeniu základného práva na zákonného sudcu nedošlo. V tomto smere teda   rozhodovanie   na   ústavnom   súde   stále   nie   je   jednotné   a   ustálené,   čo   neprispieva k právnej istote...

Vzhľadom   na   spomenutú   nejednotnosť   rozhodovania   /judikatúry/   ústavného   súdu v tejto oblasti je žiaduce pretrvávajúcu nejednotnosť odstrániť - treba ústavnú judikatúru zjednotiť, k čomu slúži prostriedok zakotvený v zákone č. 38/1993 Z. z., t. j. navrhujem postupovať podľa § 6 tohto zákona upravujúceho zjednocovanie právnych názorov senátov ústavného   súdu.   Požiadavky   princípu   právnej   istoty   a   zákona   sú   proti   nejednotnosti v rozhodovaní ústavného súdu, ktorá môže byť odstránená iba prijatím stanoviska pléna ústavného súdu.“

II.

Stanovisko, ku ktorému dospel (bývalý) IV. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013

V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013 sa po prijatí sťažnosti sťažovateľa naďalšie   konanie   a   doručení   vyjadrenia   najvyššieho   súdu,   v ktorom   sa   najvyšší   súd   akoúčastník konania domáha postupu podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“),   (bývalý)   IV.   senát   ústavného   súdu   oboznámil   so   skutkovými   a   právnymiokolnosťami   vecí   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   308/2011   a   sp.   zn.IV. ÚS 413/2013   a, konfrontujúc   ich   so   skutkovými   a   právnymi   okolnosťami   vecisťažovateľa v častiach týkajúcich sa namietaného porušenia základného práva na zákonnéhosudcu, konštatoval toto:

1. Všetky označené veci majú v zásade identický právny základ spočívajúci v hľadaníodpovede   na   otázku,   či   je   z   hľadiska   obsahu   základného   práva   na   zákonného   sudcuakceptovateľné a udržateľné, ak na základe zmeny rozvrhu práce najvyššieho súdu dôjde kprerozdeleniu už skôr pridelených vecí, a to tak, že o veci pôvodne pridelenej inému senátu(ďalej aj „pôvodný senát“) bude príslušný rozhodnúť novovytvorený senát, ktorého členomje síce sudca spravodajca, ktorý bol členom pôvodného senátu, nie však ostatní členoviapôvodného   senátu,   pričom   ostatní   členovia   novovytvoreného   senátu   neboli   vybranínáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov.

2. Obrana najvyššieho súdu ako účastníka konania všetkých označených právnychvecí je obsiahnutá vo vyjadreniach predsedu najvyššieho súdu k predmetným sťažnostiama je v zásade rovnaká, založená na argumentácii, že

a)   k   prerozdeleniu   už   pridelených   vecí došlo   v   súlade   s   rozvrhom   práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, pretože   sudcovia   zaradení   do   nového   senátu...   mali   veci,   ktoré   im   boli   pridelené   v pôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie veci“,

b)   nedošlo   k   zmene   zákonného   sudcu,   pretože   vec   bola   pôvodne   pridelená„náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov“, pričomzákonný   sudca,   ktorému   bola   vec   pridelená   ako   sudcovi   spravodajcovi,   je   členom   ajnovovytvoreného senátu ako sudca spravodajca „... a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj naďalej. Nemôžeme teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že došlo k zmene zákonného sudcu a že postupom najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.“.

3. O už právoplatne skončených veciach rozhodli senáty ústavného súdu rozdielne,keďže I. senát ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú,akceptujúc obranu najvyššieho súdu, a naopak, (bývalý) IV. senát ústavného súdu obranunajvyššieho súdu neakceptoval a v predmetnom náleze okrem iného vyslovil porušeniezákladného práva sťažovateľky P na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.Z uvedeného vyplýva, že I. senát ústavného súdu rozhodol o v zásade obdobnej právnej vecisťažovateľky vedenej pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 na základe iných (odchylných) právnychnázorov, než aké uplatnil už predtým (bývalý) IV. senát ústavného súdu o veci vedenej podsp. zn. IV. ÚS 116/2011.

4.   Z   bodu   3   vyplýva,   že   (prísne   vzaté,   vzhľadom   na   časové   súvislosti   medzipredmetnými rozhodnutiami, pozn.) vzhľadom na iný (odchylný) právny názor, ku ktorémuI. senát ústavného súdu dospel v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn.I. ÚS 308/2011 v porovnaní s tým, ktorý uplatnil (bývalý) IV. senát ústavného súdu v nálezesp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011, mal I. senát ústavného súdu postupovať podľa § 6zákona o ústavnom súde, t. j. ešte pred rozhodnutím vo veci sp. zn. I. ÚS 308/2011 malpredložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov senátovústavného súdu.

5. Vychádzajúc zo skutočnosti, že k právnemu problému vymedzenému v bode 1objektívne existujú odchylné právne názory senátov ústavného súdu, pričom o obdobnomprávnom   probléme   má   ústavný   súd   rozhodovať   aj   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.IV. ÚS 413/2013,   poveril   (bývalý)   IV.   senát   ústavného   súdu   sudcu   spravodajcu,   abyspracoval   návrh   na   zjednotenie   odchylných   právnych   názorov   senátov   ústavného   súduv zmysle § 6 zákona o ústavnom súde a predložil ho na rozhodnutie plénu ústavného súdu.

6.   Zároveň   s   poverením   sudcu   spravodajcu   podľa   bodu   5   (bývalý)   IV.   senátústavného súdu konštatoval, že za ústavne konformné naďalej považuje svoje právne názoryvyslovené v náleze sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011, pričom, stotožňujúc sa s v ňomuvedenou argumentáciou, zdôrazňuje, že

a) podľa § 3 ods. 3 druhej vety zákona č. 757/2004 Z. z. „Ak súd rozhoduje v senáte,zákonnými   sudcami   sú   všetci   sudcovia   určení   podľa   rozvrhu   práce   na   konaniea rozhodovanie v senáte“, a preto v súvislosti s prípadným (novým) pridelením veci novémusenátu, ktorá už bola skôr pridelená inému (pôvodnému) senátu príslušného súdu, trebavo vzťahu ku všetkým členom tohto senátu, ktorí sú všetci zákonnými sudcami, pristupovaťrovnako, ako k sudcovi spravodajcovi,

b) z ústavného hľadiska nie je udržateľná obhajoba následného pridelenia už skôrpridelenej veci inému senátu príslušného súdu, ktorého členom bude z pôvodného senátulen   sudca   spravodajca   bez   náhodného   výberu   a   prostredníctvom   technickýcha programových prostriedkov, ktorá je založená na argumentácii, že k novému prideleniuveci (a teda jej odňatiu pôvodnému senátu) došlo v súlade s rozvrhom práce príslušnéhosúdu a v záujme zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania,

c) popísaný spôsob prerozdelenia už skôr pridelených vecí, s ktorým bol (resp. je)ústavný súd konfrontovaný vo veciach sp. zn. IV. ÚS 116/2011, sp. zn. I. ÚS 308/2011a sp. zn. IV. ÚS 413/2013, uskutočnený na základe zmeny rozvrhu práce najvyššieho súduumožňuje, a teda ani nevylučuje, účelové a svojvoľné zásahy do zloženia senátu príslušnéhosúdu tvoreného zákonnými sudcami, a preto predstavuje neprípustný zásah do podstatyzákladného práva na zákonného sudcu garantovaného čl. 48 ods. 1 (v spojení s čl. 46 ods. 1)ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.

(Bývalý) IV. senát ústavného súdu v nadväznosti na už uvedené poukazuje tiež naprávne názory vyslovené v doterajšej judikatúre ústavného súdu, v zmysle ktorých zásadazákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávisléhoa nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každéhoúčastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolanípodľa   vopred   známych   pravidiel,   ktoré   sú   obsahom   rozvrhov   práce   upravujúcichprideľovanie   súdnych   prípadov   jednotlivým   sudcom   tak,   aby   bola   zachovaná   zásadapevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely)výber sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonnýmsudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivéhoprocesu (IV. ÚS 345/09).

III.

Návrhy na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky

Podľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacoučinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného užv rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenieodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylnýchprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavnéhosúdu.

Z   dosiaľ   uvedeného   vyplýva,   že   v   danom   prípade   bolo   potrebné   rozhodnúťo zjednotení odchylných právnych názorov I. senátu ústavného súdu, ktoré boli uplatnenépri rozhodovaní o veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 308/2011, s právnymi názormi, ktoréuplatnil (bývalý) IV. senát pri rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011,pričom závery, ku ktorým dospeje plénum ústavného súdu v tomto konaní podľa § 6 zákonao ústavnom súde, by sa následne mali uplatniť vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013.

Právny názor, ktorý vo svojej podstate (nepriamo) uplatnil I. senát ústavného súdu prirozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 tým, že akceptoval sťažovateľkounamietanú zmenu v zložení príslušného senátu najvyššieho súdu, možno koncentrovanevyjadriť takto:

„Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovanéhočl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenieuž pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne ajostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vecpridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorémuvec   bola   pôvodne   pridelená   ako   sudcovi   spravodajcovi,   avšak   ostatní   členovia   novéhosenátu sa zmenili, a to iným spôsobom než náhodným výberom pomocou technickýchprostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“

Právny názor, ktorý uplatnil IV. senát ústavného súdu pri rozhodovaní veci vedenejpod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 tým, že sťažovateľkou P namietanú zmenu v zloženípríslušného senátu najvyššieho súdu kvalifikoval ako porušenie jej základného práva podľačl. 48 ods. 1 ústavy, možno koncentrovane vyjadriť takto:

„Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovanéhočl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky nie   je akceptovateľné   a   udržateľné   taképrerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovia súčasne   aj   ostatným   členom   senátu   všeobecného   súdu   ako   zákonným   sudcom,   podľaktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členomje sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatníčlenovia nového senátu sa zmenili, a to iným spôsobom než náhodným výberom pomocoutechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“

Plénum   ústavného   súdu   preskúmalo   právne   názory   I.   senátu   ústavného   súdua (bývalého) IV. senátu ústavného súdu k právnemu problému spočívajúcemu v hľadaníústavne konformnej odpovede na otázku, či je z hľadiska podstaty a obsahu základnéhopráva na zákonného sudcu akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie už pridelenejveci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj ostatným členomsenátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená novémusenátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodnepridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili, a toiným   spôsobom   než   náhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkova programových prostriedkov schválených ministerstvom. Po diskusii sa plénum priklonilok právnym názorom I. senátu ústavného súdu a, zohľadňujúc aj pozmeňujúce návrhy, ktorézazneli v priebehu diskusie, prijalo k zjednoteniu odchylných právnych názorov stanovisko,ktoré je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Senáty ústavného súdu budú v zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde prirozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané týmto uznesením ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015