znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLz. ÚS 1/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2016 v plénezloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, ĽudmilyGajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, LadislavaOrosza a Rudolfa Tkáčika podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov o zjednotení odchylných právnych názorovsenátov Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa právomoci preskúmavaťsprávnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v konaní o preskúmanírozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov prijal toto

s t a n o v i s k o :

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochranyverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokutyuloženej verejnému funkcionárovi.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Všeobecné východiská

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkciíverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavnýzákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) upravuje okrem iného konanievo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ktoré v zmysle čl. 9ods. 1 tohto ústavného zákona vykonáva

a) výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len„výbor“), ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) ažzk),

b) obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1písm. o) a p),

c) zastupiteľstvo vyššieho územného celku, ak ide o verejných funkcionárovuvedených v čl. 2 ods. 1 písm. q) a r),

d) akademický senát verejnej vysokej školy, ak ide o verejných funkcionárovuvedených v čl. 2 ods. 1 písm. s) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov môževyústiť do meritórneho rozhodnutia orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákonao ochrane verejného záujmu. V zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu ak sa v tomto konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušilpovinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebov oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutieobsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejnéhofunkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenieo opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľaodseku 10.

Výška pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, proti ktorému smeruje rozhodnutiepodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, sa určuje podľa pravidielustanovených v čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá

a) v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ideo porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7,

b) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, akverejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúcesa jeho majetkových pomerov,

c) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, akverejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 8,

d) v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, akverejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5, alebo

e) v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára,ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohtoústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástinaz jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkciea v prípade uloženia pokuty v zmysle odseku 14 sa mesačným platom verejnéhofunkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárnyrok za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo predsedu štatutárneho orgánu orgánovverejnej moci a orgánov právnických osôb.

Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v prípade, akmesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskejrepubliky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa zamesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskejrepubliky za uplynulý kalendárny rok.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejnýfunkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súdSlovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) v lehote 30 dní odo dňa doručeniarozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokutevoči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru máodkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanoveniazákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiuorgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní oddoručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorýmbola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanienávrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jehodoručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujúustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľačl. 12 ods. 2.

Z citovaných ustanovení čl. 10 ods. 2 a 3 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu vyplýva, že dotknutí verejní funkcionári môžu podať návrh na preskúmanierozhodnutia niektorého z orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona, ktorým imbola v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložená pokuta,o ktorom rozhodne ústavný súd v ústavným zákonom ustanovených lehotách.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 2 a 3 (ako aj čl. 10 ods. 4, pozn.) ústavného zákonao ochrane verejného záujmu zakladajú právomoc ústavného súdu preskúmavať rozhodnutiaorgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona vydané v konaní vo veci ochranyverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Súčasťou citovaných ustanoveníústavného zákona o ochrane verejného záujmu sú aj blanketové ustanovenia,prostredníctvom ktorých odkazuje na (podrobnejšiu) úpravu konania o preskúmanírozhodnutí orgánov uvedených v čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmuna osobitný zákon, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Zákon o ústavnom súde upravuje konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochranyverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v § 73a a § 73b.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákonao ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo podľaosobitného predpisu (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sapripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľa orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporuzáujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejnýchfunkcionárov alebo podľa osobitného predpisu.

Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanieverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu privýkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánusvojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senátústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

II.

Preskúmavanie správnosti výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v doterajšej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavnému súdu bol 19. júna 2015 doručený návrh,

(ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. MatúšomLemešom, Kuzmányho 29, Košice, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstvaobce Markušovce z 2. júna 2015 vydaného v konaní podľa ústavného zákona o ochraneverejného záujmu. Vec bola pridelená II. senátu ústavného súdu (sudca spravodajcaLadislav Orosz). Ústavný súd návrh navrhovateľapredbežne prerokovala uznesením č. k. II. ÚS 463/2015-11 z 29. júla 2015 ho prijal na ďalšie konanie.V súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci samej II. senát ústavného súd zistil, že senátyústavného súdu sa s právnymi problémami, ktoré tvoria podstatu argumentácie navrhovateľa(správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi za porušenie povinnostíustanovených ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu), už viackrát zaoberali,pričom z analýzy doterajšej judikatúry vyplýva, že senáty ústavného súdu v obdobnýchveciach, ako je návrh navrhovateľa, založili svoje rozhodnutia na odchylnýchprávnych názoroch.

Rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu vyslovili právne názory vo vzťahuk preskúmavaniu správnosti výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi v rozhodnutívydanom podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v konanío preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporuzáujmov, možno rozdeliť do dvoch veľkých skupín:

- rozhodnutia vychádzajúce z právneho názoru o nedostatku právomoci ústavnéhosúdu preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi,

- rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokutyuloženej verejnému funkcionárovi (resp. sa k tejto otázke vecne vyjadrili).

II.1 Rozhodnutia vychádzajúce z právneho názoru o nedostatku právomoci ústavného súdu preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi

Bez ambície uskutočniť taxatívny výpočet konaní, v ktorých senáty ústavného súduodmietli s poukazom na nedostatok svojej právomoci preskúmavať v konaní o preskúmanírozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov správnosťvýšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi, sa javí žiaduce poukázať na niektoréz nich:

II.1.1 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 25/07

V konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzeniarozporu záujmov vedenom ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 25/07 navrhovateľ namietalrozhodnutie výboru sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006, ktorým mu ako verejnémufunkcionárovi bola uložená v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochraneverejného záujmu pokuta zodpovedajúca mesačnému platu verejného funkcionára. Ústavnýsúd v uznesení sp. zn. III. ÚS 25/07 zo 7. marca 2007 k tej časti návrhu, v ktorejnavrhovateľ namietal, že pri určení pokuty výbor„zjavne opomenul novelu ústavného zákona“,konštatoval, že v zmysle § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde nie je v konanío ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov oprávnený posudzovať sumuuloženej pokuty. V súvislosti s námietkou nesprávne určenej výšky pokuty výboromv dôsledku nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení ústavného zákona ústavný súduviedol, že táto môže byť predmetom preskúmania v konaní podľa čl. 127 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len ústava“), pričom lehota na podanie sťažnosti podľaoznačeného ustanovenia ústavy začína navrhovateľovi plynúť po nadobudnutíprávoplatnosti rozhodnutia výboru (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a čl. 133 ústavy).1

II.1.2 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 24/07

Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 24/07 vyústilo do rozhodnutia zo 17. apríla 2007,v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že námietkami navrhovateľky smerujúcimi protivýške uloženej pokuty (čl. 9 ods. 10, 15 a 16 ústavného zákona) sa nezaoberal, pretožepresahujú jeho prieskumnú právomoc v konaní o ochrane verejného záujmu.

II.1.3 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 77/07

Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 77/07 vyústilo do uznesenia zo 17. mája 2007,v ktorého odôvodnení ústavný súd uviedol, že z § 73a a § 73b zákona o ústavnom súdejednoznačne vyplýva, že námietka navrhovateľa, podľa ktorej mu výbor uložil pokutuv sume prevyšujúcej pokutu vyplývajúcu z ústavného zákona, nemôže byť predmetomskúmania ústavného súdu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejnéhozáujmu podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde (obdobne ajuznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 3/07 z 8. marca 2007).

II.1.4 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 72/08

Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 72/08 vyústilo do uznesenia zo 6. marca 2008,v ktorom ústavný súd v súvislosti s námietkou navrhovateľa o nemožnosti aplikácie čl. 9ods. 16 ústavného zákona uviedol, že z citovaných ustanovení § 73a a § 73b zákona

1V nadväznosti na uvedený právny názor podal navrhovateľ sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, namietajúcporušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, o ktorej rozhodolústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 125/07 zo 4. októbra 2007 tak, že vyslovil porušenie základného právanavrhovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím výboru sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006, pričomoznačené rozhodnutie výboru bolo v časti týkajúcej sa uloženia pokuty zrušené a v tejto časti bola vec vrátenávýboru na ďalšie konanie.

o ústavnom súde „jednoznačne“ vyplýva, že takýto návrh navrhovateľa je nad rámecprávomoci ústavného súdu, keďže navrhovateľ sa domáha, aby ústavný súd prijal v konanío preskúmaní rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejnýmzáujmom rozhodnutie, na ktoré v tomto type konania ústavný súd nie je v zásade oprávnený.Zákon o ústavnom súde totiž nepriznáva ústavnému súdu vo vzťahu k pokutám uloženýmverejným funkcionárom podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu moderačnéoprávnenie ani možnosť zamietnuť napadnuté rozhodnutie v časti pokuty uloženej v súlades ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, o ktorý prípad išlo v prerokúvanej veci.

II.1.5 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 188/2010

V označenom konaní ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 188/2010z 22. apríla 2010, v ktorom vo vzťahu k navrhovateľovej námietke o neprimeranosti výškyuloženej pokuty uviedol, že predmetom konania podľa § 73a a nasl. zákona o ústavnomsúde je preskúmanie konania verejného činiteľa a jeho súladnosť s ústavným zákonomo ochrane verejného záujmu. Predmetom tohto konania, a to s prihliadnutím na dikciu § 73bods. 3 zákona o ústavnom súde nie je skúmanie právnych následkov konania verejnéhofunkcionára, a teda ani neprimeranosti výšky uloženej pokuty.

II.2 Rozhodnutia, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi

Konaní, v ktorých senáty ústavného súdu preskúmali správnosť výšky pokutyuloženej verejnému funkcionárovi, resp. sa aspoň vecne k tomuto problému vyjadrili, jekvantitatívne viac ako konaní uvedených v časti II.1 tohto uznesenia. Ako príklad možnopoukázať na tieto:

II.2.1 Konanie vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/07

Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. II. ÚS 153/07 z 29. novembra 2007, ktorýmústavný súd nevyhovel návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/114/06-Kzo 4. decembra 2006, v ktorom navrhovateľ tvrdil, že ak už prikročil výbor k uloženiupokuty, mal mu ju určiť iba z odmeny za výkon verejnej funkcie za predchádzajúci rok.Podľa názoru ústavného súdu bol postup výboru v súlade s ústavným súdom, t. j. ústavnýsúd preskúmal aj správnosť výšky uloženej pokuty.

II.2.2 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 57/07

V konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 57/07 ústavný súd nálezom z 31. októbra 2007zrušil preskúmavané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/26/06-K zo 4. septembra 2006 v častitýkajúcej sa výšky uloženej pokuty, argumentujúc právnym názorom, podľa ktorého priukladaní pokuty verejnému funkcionárovi, ktorý nevykonával verejnú funkciu 12 mesiacov,treba vychádzať zo skutočne vyplatenej mesačnej odmeny.

II.2.3 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 82/07

O návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboruč. VP/117/06-K zo 4. decembra 2006, ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. I. ÚS 82/07z 5. decembra 2007 tak, že ho v časti, v ktorej bola verejnému funkcionárovi uložená pokutanad sumu 80 952 Sk, zrušil. Verejný funkcionár v súvislosti s namietaným rozhodnutímvýboru vydaným v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu namietalpochybenie výboru, ktoré malo spočívať v nesprávne vypočítanej výške uloženej pokuty.Ústavný súd s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu muz čl. 124 ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal aj výhradamiverejného funkcionára (navrhovateľa) smerujúcimi proti výške uloženej pokuty, zohľadniacnielen obsah čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona (z ktorého výlučného znenia vychádzalvýbor pri určení výšky uloženej pokuty), ale tiež obsah čl. 9 ods. 15 a 16 ústavného zákona,ktoré nepochybne súvisia so základom i výškou uloženej pokuty.

V odôvodnení označeného nálezu ústavný súd zdôraznil, že výklad a aplikáciaprávnej normy, pokiaľ jej normatívny text nie je dostatočne zrejmý, má zodpovedaťpožiadavke právnej istoty (ako imanentnej súčasti princípu právneho štátu vyjadrenéhov čl. 1 ods. 1 ústavy) a zároveň má byť primeraná obsahu a účelu právnych vzťahov, ktorémajú byť ňou regulované. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatoval, že výborvychádzal z nesprávneho základu pre určenie pokuty pre verejného funkcionára, a na tomtozáklade zistil nesúlad príslušnej časti napadnutého rozhodnutia s ústavným zákonomo ochrane verejného záujmu [s poukazom, že výbor mal pri ukladaní pokuty postupovaťv súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c) v spojitosti s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochraneverejného záujmu].

II.2.4 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 91/07

Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. I. ÚS 91/07 z 5. júna 2008, ktorým ústavný súdrozhodnutie výboru č. VP/106/06-K z 30. januára 2007 v časti, v ktorej bola navrhovateľkeuložená pokuta nad sumu 26 984 Sk, zrušil s odôvodnením, že zistil nesúlad častinapadnutého rozhodnutia s ústavným zákonom, keďže v danom prípade mal výbor priuložení pokuty postupovať v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. c) v spojitosti s čl. 9 ods. 15ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a pokutu navrhovateľke určiť vo výške26 984 Sk.

II.2.5 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 172/08

V tomto konaní ústavný súd v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia výborusp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 172/08z 24. septembra 2008, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že preskúmal aj správnosťvýšky uloženej pokuty, keď dospel k záveru, že„výška pokuty bola výborom uložená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ochrane verejného záujmu“.

II.2.6 Konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 115/08

Uznesením sp. zn. IV. ÚS 115/08 z 10. apríla 2008 ústavný súd odmietol návrh,ktorým sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia výboru sp. zn. VP/122/07-Kzo 17. januára 2007, ako zjavne neopodstatnený, a to aj vo väzbe na jej námietku (členkySúdnej rady Slovenskej republiky, pozn.), podľa ktorej v prípadoch, ak verejný funkcionárnepoberá za výkon verejnej funkcie žiadnu finančnú odmenu, nemôže mu byť ani uloženápokuta podľa príslušných ustanovení ústavného zákona. Ústavný súd teda aj v tomtorozhodnutí vyslovil právny názor k správnosti ukladania pokuty.

II.2.7 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 84/08

V označenej veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 84/08 z 1. júla 2008,ktorým potvrdil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/109/07-K z 19. septembra 2007, pričomv jeho odôvodnení konštatoval, že výška uloženej pokuty bola vypočítaná správnea v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

II.2.8 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 259/08

Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. III. ÚS 259/08 zo 4. novembra 2008, v ktoréhoodôvodnení ústavný súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa síce konštatoval, že výborvo svojich rozhodnutiach sp. zn. VP/17/08-K a sp. zn. VP/21/08-K z 18. júna 2008aplikoval neplatné a neúčinné ustanovenie ústavného zákona, zároveň však ďalšie námietkysmerujúce proti napadnutému rozhodnutiu nemohol zobrať do úvahy na základe svojhozistenia, že výbor postupoval pri ukladaní sankcie v súlade s ústavným zákonom a pokutunavrhovateľovi správne vyčíslil a uložil v zmysle čl. 9 ods. 16 ústavného zákona.

II.2.9 Konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 613/2013

V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 613/2013 ústavný súd návrh na preskúmanierozhodnutia výboru sp. zn. VP/49/12-K z 18. septembra 2012, ktorým bola verejnémufunkcionárovi uložená pokuta v súlade s čl. 9 ods. 1 písm. a) a ods. 16 ústavného zákona,odmietol ako zjavne neopodstatnený, pričom v uznesení z 3. októbra 2013 konštatoval, ževýbor rozhodol o pokute navrhovateľa v súlade s citovanými ustanoveniami ústavnéhozákona vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskejrepubliky za rok 2011, keďže v tomto období ešte nevykonával uvedenú funkciua nepoberal za ňu ani odmenu, resp. odmena za výkon tejto funkcie mu ani nebude patriť(m. m. II. ÚS 64/2011, II. ÚS 207/2011, IV. ÚS 633/2013).

II.2.10 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 53/2015

Konanie vyústilo do nálezu sp. zn. III. ÚS 53/2015 z 12. mája 2015, v ktoromústavný súd, majúc na zreteli, že konanie o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochranyverejného záujmu je konštruované na princípe jednoinštančného konania, v ktorom jevylúčené podanie opravných prostriedkov, považoval za potrebné, aby zahrnul do predmetupreskúmania v danej veci otázku správnosti výšky pokuty uloženej verejnémufunkcionárovi rozhodnutím výboru sp. zn. VP/16/14-K zo 17. septembra 2014.V nadväznosti na uvedené východisko ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutiavyslovil, že výška pokuty bola určená nesprávne a napadnuté rozhodnutie aj s poukazom nato, že je nepreskúmateľné a arbitrárne, ako celok zrušil.

III.

Právne názory, ku ktorým dospel II. senát ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 463/2015

Po zistení, že k otázke preskúmavania správnosti výšky pokuty uloženej verejnémufunkcionárovi v rozhodnutí podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzeniarozporu záujmov sa v doterajšej judikatúre senátov ústavného súdu objavujú odchylnéprávne názory, II. senát ústavného súdu v súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci sp. zn.II. ÚS 463/2015 dospel k záveru, že je v záujme právnej istoty uvedené právne názoryzjednotiť postupom podľa § 6 zákona o ústavnom súde aj napriek tomu, že kvantitatívnev ostatnom období dominujú rozhodnutia, v ktorých ústavný súd aj vecne preskúmavasprávnosť pokuty uloženej verejnému funkcionárovi podľa príslušných ustanoveníústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Z uvedených dôvodov II. senát ústavného súdu uznesením sp. zn. II. ÚS 463/2015z 2. decembra konanie o návrhu navrhovateľaprerušil a zároveň uložil sudcovispravodajcovi predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnychnázorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde v otázke týkajúcej sa právomoci ústavného súdupreskúmavať v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov aj správnosť výšky pokuty uloženej dotknutému verejnémufunkcionárovi.

V časti II.1 tohto uznesenia sú uvedené právne názory viacerých senátov ústavnéhosúdu, ktoré v konaniach o preskúmaní rozhodnutí vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov dospeli k záveru, že ustanovenia § 73a a § 73b zákonao ústavnom súde (predovšetkým § 73b ods. 3) umožňujú ústavnému súdu pri preskúmavanínapadnutých rozhodnutí len preskúmať, či konanie verejného funkcionára bolo v rozpores ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, a zároveň formulovali právny názoro nedostatku právomoci ústavného súdu preskúmavať v tomto konaní aj správnosť výškypokuty uloženej dotknutému verejnému funkcionárovi.

Vychádzajúc z textu § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, II. senát nespochybňuje,že jeho doslovný výklad podporuje interpretáciu, ktorú uplatnili senáty ústavného súduv rozhodnutiach uvedených v časti II.1 tohto uznesenia. Tento výklad ale nezohľadňuje textpríslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a ani princípya zásady, ktoré ústavný súd štandardne uplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti. Za týchtookolností II. senát ústavného súdu zastáva názor, že v posudzovanej veci je namiesteuplatniť extenzívny výklad § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, a to taký, ktorý umožňujeústavnému súdu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov preskúmavať aj správnosť výšky pokuty uloženejdotknutému verejnému funkcionárovi v napadnutom rozhodnutí. Za podstatné pri riešenítoho interpretačného problému II. senát ústavného súdu považuje predovšetkým to, žeprávny názor o potrebe extenzívneho výkladu § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súdekorešponduje dikcii použitej v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu „môže podaťnávrh na preskúmanie rozhodnutia...“ (pozri čl. 10 ods. 2, 3 a 4 ústavného zákona).Z citovaného textu obsiahnutého v právnom predpise vyššieho stupňa právnej sily (ústavnýzákon), než je zákon o ústavnom súde, totiž nevyplýva, že by sa návrh na preskúmanierozhodnutia mal obmedziť len na preskúmanie toho, či sa dotknutý verejný funkcionárdopustil konania, ktoré „je v rozpore s ústavným zákonom...“ (§ 73b ods. 3 zákonao ústavnom súde).

Z uvedených dôvodov II. senát ústavného súdu považuje za potrebné v súvislostis rozsahom jeho právomoci preskúmavať rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov vychádzať v ďalšej rozhodovacej činnosti z právnychnázorov vyslovených v rozhodnutiach uvedených v časti II.2 tohto uznesenia. Tento prístupmožno koncentrovane vyjadriť touto právnou vetou:„Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochranyverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokutyuloženej verejnému funkcionárovi.“

IV.

Podľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacoučinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného užv rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenieodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylnýchprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavnéhosúdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že II. senát ústavného súdu v súvislosti so svojourozhodovacou činnosťou (rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn. II. ÚS 463/2015,pozn.) dospel k právnym názorom, ktoré sú odchylné od právnych názorov, na ktorých súzaložené niektoré doterajšie rozhodnutia iných senátov ústavného súdu, predložil predrozhodnutím označenej veci plénu ústavného súdu návrh podľa § 6 zákona o ústavnom súdesmerujúci k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu vo vzťahuk právomoci preskúmavať v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejnéhozáujmu a zamedzenia rozporu záujmov aj správnosť výšky pokuty uloženej verejnémufunkcionárovi v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Plénum ústavného súdu po preskúmaní právnych názorov vyslovenýchv rozhodnutiach uvedených v časti II tohto uznesenia dospelo k týmto záverom:

- k otázke predloženej II. senátom ústavného súdu reálne existujú v doterajšejjudikatúre odchylné právne názory, a preto ich treba zjednotiť postupom podľa § 6 zákonao ústavnom súde,

- v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov je potrebné uplatniť extenzívny výklad § 73b ods. 3 zákonao ústavnom súde, ktorý možno v tomto prípade označiť za ústavne konformný, a topredovšetkým s ohľadom na text čl. 10 ods. 2, 3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu.

Po diskusii v pléne ústavného súdu bol predložený na hlasovanie návrh stanoviska nazjednotenie odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu v znení navrhnutomII. senátom ústavného súdu, t. j.

„Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výškypokuty uloženej verejnému funkcionárovi.“.

Plénum ústavného súdu návrh stanoviska na zjednotenie odchylných právnychnázorov predložený II. senátom ústavného súdu schválilo, a preto je uvedené vo výrokutohto uznesenia.

Senáty ústavného súdu budú v zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde prirozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané týmto uznesením ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016