znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLz. ÚS 1/07-3

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   zloženého z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej,   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Milana   Ľalíka,   Jána   Lubyho, Lajosa Mészárosa,   Marianny Mochnáčovej   a Ladislava   Orosza   2.   mája 2007   podľa   §   6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov o zjednotení odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. prijal toto

s t a n o v i s k o :

Na konanie o návrhoch vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. sa vzťahuje § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je príslušný na konanie podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“), a to na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií,   obecných   zastupiteľstiev,   zastupiteľstiev   vyšších územných celkov a akademických senátov verejných vysokých škôl.

Bližšie   podmienky   (pravidlá)   konania   sú   upravené   v zákone   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom osobitné ustanovenia sú obsiahnuté v jedenástom oddiele zákona o ústavnom súde v § 73a a 73b.

Pri rozhodovaní o návrhoch verejných funkcionárov podaných podľa § 73a ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   rozhodoval   ústavný   súd   v roku   2006   vo   veciach   sp.   zn. I. ÚS 167/06, I. ÚS 164/06, III. ÚS 205/06 a III. ÚS 201/06 tak, že na konanie aplikoval aj § 25 zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu.

Po 16. februári 2007 uplatnil IV. senát ústavného súdu v rozhodnutiach z 8. marca 2007, a to č. k. IV. ÚS 1/07-15, IV. ÚS 2/07-12 a IV. ÚS 3/07-18 „klasický“ dvojfázový postup   prerokovania   návrhu   v intenciách   všeobecných   pravidiel   konania   pred   ústavným súdom s možnosťou odmietnutia návrhu už pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde zo všetkých dôvodov uvedených v tomto ustanovení.

Rovnako   pri   svojom   rozhodovaní   o typovo   tých   istých   návrhoch   postupoval   aj III. senát ústavného súdu, a to v rozhodnutiach zo 7. marca 2007 č. k. III. ÚS 19/07-20, III. ÚS 20/07-14, III. ÚS 21/07-18, III. ÚS 22/07-12, III. ÚS 23/07-22, III. ÚS 24/07-32, III. ÚS   25/07-16,   z 12.   apríla   2007   č.   k.   III.   ÚS   76/07-22   a zo   17.   apríla   2007   č.   k. III. ÚS 92/07-12.

Druhý senát ústavného súdu pri prerokúvaní obsahovo obdobných návrhov vedených t. č. pod sp. zn. Rvp 93/07, Rvp 97/07, Rvp 114/07 a Rvp 402/07 sa s prístupom, ktorý zvolili tieto senáty, nestotožnil. Naopak, dospel k odchylnému právnemu názoru v otázke uplatňovania pravidiel konania spočívajúcom v aplikovaní § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde bez uplatenia § 25 citovaného zákona. Pretože tento názor sa ukázal byť väčšinový, druhý   senát   ústavného   súdu   o týchto   návrhoch   nerozhodol   a v súlade   s   §   6   zákona o ústavnom súde predložil vec plénu ústavného súdu na rozhodnutie.

Názor druhého senátu ústavného súdu je založený na týchto argumentoch:

1. Preskúmavanie označených rozhodnutí ústavným súdom je napriek tomu, že ide o otázky   upravené   ústavným   zákonom   (vrátane otázok   rozhodovania),   svojou   podstatou štandardným odvolacím konaním v otázkach rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch   a o povinnostiach   fyzických   osôb,   v ktorom   ústavný   súd   má   postavenie druhostupňového orgánu, a preto by sa na toto konanie mali vzťahovať štandardné pravidlá preskúmavania individuálnych   právnych   aktov.   Podľa   názoru   druhého   senátu   ústavného súdu   účel   konania   o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov   sa   vzhľadom   na   svoj   charakter   systémovo   vymyká z možnosti aplikovania všeobecne používaných pravidiel konania uplatňovaných v konaní pred ústavným súdom.

2. Tomuto systémovému hľadisku a obsahovému prístupu zodpovedajú podľa názoru druhého senátu ústavného súdu aj pravidlá na uskutočnenie tohto „odvolacieho“ konania na základe podania kvalifikovaného návrhu podľa § 73a zákona o ústavnom súde v spojení s § 20   citovaného   zákona   upraveného   v osobitnej   časti   zákona   o   ústavnom   súde, v jedenástom oddiele, v § 73a a v § 73b zákona o ústavnom súde, ktoré ustanovujú začatie konania, pravidlá podania návrhu s odkazom na § 20 zákona o ústavnom súde, ustanovujú okruh   účastníkov   konania,   princíp   neverejnosti   celého   konania   a spôsob   a   formu rozhodovania/rozhodnutia.

3.   Z hľadiska   podstaty   a charakteru   rozhodovania   pre   určenie   jeho   pravidiel   je kľúčovým   ustanovením   §   73b   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   ktorý   je   podľa   názoru druhého   senátu   špeciálnym   ustanovením   vo   vzťahu   k všeobecným   ustanoveniam upravujúcim   konanie   pred   ústavným   súdom,   a preto   musí   mať   pri   aplikácii   pred   nimi prednosť.   Určuje   totižto   limity   preskúmavania   rozhodnutia   a základné   pravidlá rozhodovania, ktoré sú určujúce pri rozhodovaní.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov možno v tomto konaní len   zisťovať,   či   konanie   verejného   funkcionára   pri   výkone   jeho   funkcie   je   v rozpore s ústavným   zákonom   alebo   nie,   t.   j.   predmetom   tohto   konania   nemôže   byť   „kvalita“ napadnutého   rozhodnutia.   Limitom   preskúmavania sú   len otázky,   či   verejný   funkcionár podal oznámenie o nezlučiteľnosti svojej funkcie včas, či uviedol úplné a pravdivé údaje alebo či porušil niektorú povinnosť alebo obmedzenie uložené mu ústavným zákonom.

Tento „obsahový“ limit doplnený „procesnoprávnym“ limitom, umožňuje rozhodnúť o návrhu len dvoma spôsobmi: rozhodnutie potvrdiť (uznesením) alebo zrušiť (nálezom). Žiaden „medzistupeň“ rozhodovania toto špeciálne ustanovenie (§ 73b zákona o ústavnom súde)   neumožňuje.   Forma   rozhodnutia   pre   zvolenie   niektorého   z   postupov   je   pritom irelevantná,   pretože   v zásade   sleduje   formy   rozhodnutia   používané   v odvolacom   konaní všeobecných   súdov   podľa   obsahu   rozhodnutia,   hoci   ju   možno   považovať   za formálnoprávnu podporu názoru druhého senátu ústavného súdu.

Okrem argumentu priority špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou a preferovania charakteru   tohto   konania   ako   klasického   odvolacieho   konania   nezanedbateľným argumentom   na   podporu   názoru   druhého   senátu   ústavného   súdu   je   skutočnosť,   že   pri akceptovaní iných ako už uvedených princípov a pri aplikovaní všeobecne uplatňovaného predbežného prerokovania návrhu s možnosťou jeho odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde by rozhodnutie, ktoré dostane navrhovateľ po predbežnom prerokovaní pri odmietnutí svojho návrhu senátom ústavného súdu nemuselo korešpondovať so zákonom ustanovenými „dovolenými“ alternatívnymi možnosťami rozhodovania.

Väčšina   pléna   ústavného   súdu   sa   priklonila   k postupu,   ktorý   je   premietnutý do rozhodnutí I. a III. senátu v roku 2006 a do rozhodnutí III. a IV. senátu v roku 2007 s tým,   že   nevidí   dôvod   pre   zmenu   štandardného   procesného   postupu   v konaní   pred ústavným   súdom   z dôvodu   špecifického   charakteru   konania   o preskúmaní   rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ktorý podľa jej názoru možno   zohľadniť   v danom   procesnoprávnom   rámci   aj   vzhľadom   na   vnútornú   štruktúru zákona o ústavnom súde, ktorý upravuje jednak podmienky konania pred ústavným súdom všeobecne (všeobecné ustanovenia v tretej časti prvej hlavy zákona o ústavnom súde v § 18 – § 36) a v druhej hlave upravuje osobitné ustanovenia pre jednotlivé druhy konania pred ústavným súdom (v tretej časti druhej hlavy v jedenástom oddiele v § 73a a § 73b je to konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov).

Odchylné   právne   názory   senátov   ústavného   súdu   vytvorili   nevyhnutnosť   ich zjednotenia podľa § 6 zákona o ústavnom súde prijatím stanoviska pléna ústavného súdu.

Z toho   dôvodu   plénum   ústavného   súdu   rozhodlo   o prijatí   stanoviska   uvedeného vo výroku tohto uznesenia.

Senáty sú v ďalších obdobných konaniach o sťažnostiach viazané týmto uznesením ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2007