SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLs. ÚS 9/2023-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ ,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Horná 35, Banská Bystrica, proti postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 103/2006 (vedená pod sp. zn. Rvp 761/2023) a proti postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 103/2006 (vedená pod sp. zn. Rvp 1025/2023) takto
r o z h o d o l :
1. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 761/2023 a sp. zn. Rvp 1025/2023 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 761/2023.
2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie ústavných sťažností
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. marca 2023 (ďalej len „prvá ústavná sťažnosť“) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 103/2006 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 34 000 eur a tiež náhradu trov konania pred ústavným súdom. Prvá ústavná sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 761/2023 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2023“) členom tretieho senátu ústavného súdu.
2. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. apríla 2023 (ďalej len „druhá ústavná sťažnosť“) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Druhá ústavná sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 1025/2023 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Miroslavovi Durišovi, ktorý je podľa rozvrhu práce na rok 2023 členom štvrtého senátu ústavného súdu.
3. Z prvej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v napadnutom konaní domáha proti žalovaným zaplatenia sumy 25 795,99 eur z titulu odmeny za poskytnuté právne služby v rozhodnom období. Sťažovateľ poukazuje na skoršie nálezy ústavného súdu, ktorými bolo vyslovené porušenie identických práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní (nálezy č. k. III. ÚS 100/2019-52 zo 16. júna 2021 a č. k. I. ÚS 159/2021-35 z 1. júna 2021). V prerokúvanej veci okresný súd meritórne rozhodol, avšak sťažovateľ namieta, že dosiaľ nebola vyznačená správna a použiteľná doložka vykonateľnosti na týchto rozhodnutiach, čím je sťažovateľovi znemožnené podať návrh na vykonanie exekúcie proti žalovaným. Uvedeným postupom je takto ohrozená materiálna vykonateľnosť meritórnych rozhodnutí. Obdobne sťažovateľ namieta aj postup okresného súdu a jeho rozhodnutie v súvislosti s návrhom na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností v meritórnom rozhodnutí spočívajúcom v nesprávnom označení sťažovateľa ako fyzickej osoby, a nie ako advokáta. Aktuálne v tejto veci má rozhodovať už dovolací súd. Uvedená skutočnosť tiež prispela k nesprávnemu vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Ide pritom o jednoduchú činnosť súdu, ktorá už priamo nesúvisí s rozhodovaním vo veci samej.
4. Druhá ústavná sťažnosť smeruje proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, pričom obsahovo nadväzuje na prvú ústavnú sťažnosť v tom, že v druhej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že okresný súd ani po právoplatnosti a vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia nerozhodol doteraz o náhrade trov prvoinštančného konania a náhrade trov odvolacieho konania. Aj v tomto prípade ide o jednoduchú činnosť všeobecného súdu, ktorá ale má výrazný dopad na sťažovateľa.
5. Medzi ústavnými sťažnosťami sťažovateľa je daná úzka vecná súvislosť. Sťažovateľ v oboch ústavných sťažnostiach namieta zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu v napadnutom konaní. V prvej ústavnej sťažnosti predovšetkým namieta to štádium napadnutého konania, v ktorom okresný súd podľa sťažovateľa neopatril meritórne rozhodnutie správnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a nesprávne rozhodol o návrhu na opravu meritórneho rozhodnutia. Druhá ústavná sťažnosť nadväzuje na prvú ústavnú sťažnosť v tom, že sťažovateľ namieta postup okresného súdu v napadnutom konaní v následnom štádiu – štádiu rozhodovania o náhrade trov konania.
II.
K spojeniu vecí
6. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie. V súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno však v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166 ods. 1 CSP.
7. Podľa čl. II bodu 10 prvej až tretej vety rozvrhu práce na rok 2023 v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne súvisia (z hľadiska predmetu konania) alebo v nich ide o tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. Z obsahu ústavných sťažností vyplýva, že tieto sa vyznačujú blízkou vecnou súvislosťou – identický sťažovateľ v nich namieta zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu v napadnutom konaní (v nadväzujúcich štádiách napadnutého konania). Ústavnoprávna argumentačná línia sťažovateľa je v zásade identická alebo podobná, ústavné sťažnosti smerujú proti postupu toho istého všeobecného súdu v tom istom súdnom konaní.
9. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 761/2023 a sp. zn. Rvp 1025/2023 a z toho vyplývajúcu skutkovú a právnu súvislosť ústavných sťažností sťažovateľa plénum ústavného súdu v záujme hospodárnosti konania rozhodlo o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 761/2023 (bod 1 výroku tohto uznesenia).
10. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2023
Ľuboš Szigeti
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky