znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 9/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. decembra 2015 o sťažnostiach   obchodnej   spoločnosti   Tempus-Trans   s.   r.   o., Železiarenská   49,   Košice, zastúpenej   advokátom   JUDr. Eugenom   Kostovčíkom,   Gelnická   33,   Košice,   vo   veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkami   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 27/2013 z 19. marca 2014 (sp. zn. Rvp 6093/2014) a sp. zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2-8/2015 z 26. augusta 2015 (sp. zn. Rvp 15233/2015) takto

r o z h o d o l :

Veci   vedené   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp. zn.   Rvp   6093/2014 a   sp. zn. Rvp 15233/2015   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6093/2014.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2014   (sp.   zn.   Rvp   6093/2014)   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Tempus-Trans s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžf 27/2013 z 19. marca 2014.

Ústavnému   súdu   bola   20.   novembra   2015   (sp.   zn.   Rvp   15233/2015)   doručená sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Sžf   20/2014,   2   Sžf   2-8/2015   z 26.   augusta   2015   (sp.   zn. Rvp 15233/2015) (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu“).

2.   Zo sťažností   a   z   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   v právnom   postavení žalobkyne v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Sžf 27/2013 (sp. zn. Rvp 6093/2014) a sp. zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2-8/2013 (sp. zn. Rvp 15233/2015) bola účastníčkou   konaní   o odvolaniach   proti   rozsudkom   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k. 6 S 11656/2010-129 z 22. novembra 2012 [sp. zn. 2 Sžf 27/2013 (sp. zn. Rvp 6093/2014)] a č. k. 7 S 8655/2010-122 zo 6. novembra 2013 [sp. zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2-8/2015 (sp. zn. Rvp 15233/2015)].

Sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ústavného súdu, ako   i na   podrobne   uvedené   skutkové   okolnosti   prípadov   dáva   do   rozporu   závery napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorými došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces (bod 1) tým, že najvyšší súd sa v napadnutých rozhodnutiach s ťažiskovými otázkami sťažovateľky nevysporiadal vôbec, resp. len formálne, čím spochybnil princíp právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Sťažovateľka s ohľadom na uvedené zastáva názor, že najvyšší súd predmetu samotných sporov nevenoval požadovanú pozornosť,   v dôsledku   čoho   odôvodnenia   napadnutých   rozhodnutí   učinil   zmätočnými, rozpornými a nepresvedčivými a v konečnom dôsledku sťažovateľke poskytol len formálnu ochranu jej práv.

Sťažovateľka zároveň uvádza, že nepredložením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru   Európskej   únie   zo   strany   najvyššieho   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2-8/2015 (sp. zn. Rvp 15233/2015) rovnako došlo i k porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy.

3. V petitoch podaných sťažností preto sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom   vysloví   porušenie   jej   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia označených   práv   napadnutými   rozhodnutiami   najvyššieho   súdu,   ktoré   ďalej   zruší a predmetné veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konania a prizná jej úhradu trov konaní.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5. V zmysle dikcie ustanovenia § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

6.   Zo   spisov   ústavného súdu sp.   zn.   Rvp   6093/2014   a sp. zn. Rvp 15233/2015 vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   označených   práv   (bod   1)   napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré sú v podstatnej časti (tak, ako i samotné sťažnosti podané ústavnému súdu) obsahovo totožné a odôvodnené v zásade zhodnou argumentáciou, teda   skutkovo   spolu   súvisia.   Veci   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   6093/2014   a   sp.   zn. Rvp 15233/2015 spolu právne i skutkovo súvisia, sú v nich napádané obdobné rozhodnutia najvyššieho   súdu, ktorými   došlo   k porušeniu práv   sťažovateľky a ktoré smerovali proti identickému orgánu verejnej moci, ktorý ich vydal, teda týkajú sa tých istých účastníkov konania.

7.   Vzhľadom   na   to,   že   obe   ústavné   sťažnosti   spolu   skutkovo   úzko   súvisia   a   sú v podstatnej časti obsahovo totožné, ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 6093/2014 a sp. zn. Rvp 15233/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6093/2014.

8.   Tieto   skutočnosti   boli   podkladom   na   záver   ústavného   súdu   obsiahnutý vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015