znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 61/2021-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna o ústavných sťažnostiach ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v menej ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 VCdo 4/2019 z 28. apríla 2020 (II. ÚS 139/2021) a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 237/2017 z 24. júna 2020 (sp. zn. I. ÚS 415/2021) takto

r o z h o d o l :

1. Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 139/2021 a sp. zn. I. ÚS 415/2021 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 139/2021.

2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie ústavných sťažností

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) 19. júna 2020 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1 VCdo 4/2019 z 28. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Ústavná sťažnosť je na ústavnom súde vedená pod sp. zn. II. ÚS 139/2021. Vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.

2. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. decembra 2020 domáha aj vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva podľa čl. 20 ústavy a svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 237/2017 z 24. júna 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Sťažovateľ vo svojich ústavných sťažnostiach napáda závery najvyššieho súdu vo veci jeho žaloby o neúčinnosť darovacej zmluvy. Napadnutým uznesením veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu rozhodol tak, že vec sťažovateľa po predložení senátom 6 C podľa § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) vrátil na prejednanie a rozhodnutie tomuto senátu. Následne napadnutým rozsudkom tento senát vo veci sťažovateľa rozhodol tak, že dovolanie sťažovateľa zamietol.

4. Sťažovateľ vo svojich ústavných sťažnostiach zhodne namieta, že veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu nemal vec vrátiť senátu 6 C na prejednanie a rozhodnutie, ale mal sám vyriešiť rozpor vo svojej judikatúre, teda zjednotiť súdnu prax. Ponechanie riešenia tejto otázky na trojčlenný senát predstavuje nielen porušenie Civilného sporového poriadku, ale predovšetkým porušenie jeho základného práva na zákonného sudcu. V dôsledku uvedeného je nezákonný a neústavný aj napadnutý rozsudok najvyššieho súdu vydaný týmto trojčlenným senátom v už opísaných súvislostiach. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku sťažovateľ tiež namieta, že sa najvyšší súd nezaoberal jeho argumentáciou vo vzťahu k výkladu „vymáhateľnosti“ a „vykonateľnosti“ pohľadávky.

II.

K spojeniu vecí

5. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie, avšak v súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku možno však v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166 ods. 1 CSP.

6. Podľa čl. II bodu 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „rozvrh práce“) v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

7. Z obsahu oboch ústavných sťažností sťažovateľa vyplýva, že tieto spolu skutkovo a právne súvisia. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv napadnutým uznesením a v nadväznosti naň aj napadnutým rozsudkom v jeho veci. Nezákonnosť a neústavnosť napadnutého rozsudku odvádza od nezákonnosti a neústavnosti skôr vydaného napadnutého uznesenia.

8. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 139/2021 a sp. zn. I. ÚS 415/2021 a z toho vyplývajúcu skutkovú a právnu súvislosť oboch ústavných sťažností plénum ústavného súdu v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II bodom 10 rozvrhu práce rozhodlo o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 139/2021 (bod 1 výroku tohto uznesenia).

9. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

10. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2021

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky