znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 59/2025-5

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., Štúrova 43, Nitra, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025 (sp. zn. Rvp 1501/2025) a o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 To 5/2019 z 8. októbra 2019 a rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019 (sp. zn. Rvp 1660/2025) takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1501/2025 a sp. zn. Rvp 1660/2025 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1501/2025.

2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie ústavných sťažností

1. Ústavnému súdu bola 12. júna 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa (sp. zn. Rvp 1501/2025) vo veci namietaného porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 13 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada vysloviť porušenie označených základných práv a slobôd, zrušiť uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025 a priznať mu náhradu trov konania.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Špecializovaný trestný súd rozsudkom sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019 uznal sťažovateľa vinným v bode 1 zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.), v bode 2 z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a) a i) Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.) a v bode 3 z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. i) a j) Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z.), za čo mu uložil výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov, na ktorého výkon ho zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu podľa § 58 ods. 3 a § 59 ods. 1 písm. a) až c) Trestného zákona uložil aj trest prepadnutia majetku. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 To 5/2019 z 8. októbra 2019 podľa § 321 ods. 1 písm. d) a c), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019 vo výroku o treste aj sťažovateľa (vrátane spoluobvinených) a uložil mu výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, na ktorého výkon ho zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z.) uložil aj trest prepadnutia majetku. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025 vo vzťahu k sťažovateľovi odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku ním podané dovolanie, ktoré podal z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i) Trestného poriadku.

3. Ústavnému súdu bola 30. júna 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ (sp. zn. Rvp 1660/2025) vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 49 ústavy, základného práva konať pred súdom vo svojom jazyku podľa čl. 47 ods. 4 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 7 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 5/2019 z 8. októbra 2019 a rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada vysloviť porušenie označených základných práv a slobôd, zrušiť uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 5/2019 z 8. októbra 2019 a rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019 a vrátiť vec na ďalšie konanie Špecializovanému trestnému súdu a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur a náhradu trov konania.

4. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Špecializovaný trestný súd rozsudkom sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019 uznal sťažovateľa vinným v bode 1 zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.) a v bode 2 z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a) a i) Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.), za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov, na ktorého výkon ho zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu podľa § 58 ods. 3 a § 59 ods. 1 písm. a) až c) Trestného zákona uložil aj trest prepadnutia majetku. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 To 5/2019 z 8. októbra 2019 podľa § 321 ods. 1 písm. d) a c), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/2/2018 z 25. marca 2019 vo výroku o treste aj sťažovateľa (vrátane spoluobvinených) a sťažovateľovi uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov, na ktorého výkon ho zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.) uložil aj trest prepadnutia majetku. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025 vo vzťahu k sťažovateľovi odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku ním podané dovolanie, ktoré podal z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), e), g), h) i) a k) Trestného poriadku.

5. Ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1501/2025 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2025“) členom tretieho senátu ústavného súdu.

6. Ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1660/2025 bola pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je podľa rozvrhu práce na rok 2025 členom štvrtého senátu ústavného súdu.

II.

K spojeniu vecí

7. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie. V súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno však v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166 ods. 1 CSP.

8. Podľa čl. II bodu 10 prvej a druhej vety rozvrhu práce na rok 2025 v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne súvisia (z hľadiska predmetu konania) alebo v nich ide o tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1501/2025 a sp. zn. Rvp 1660/2025 smerujúcich proti konečnému (rozumej aj dovolaciemu) uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 5/2023 z 25. marca 2025 vydanému v ich spoločnej trestnej veci a z toho vyplývajúcu skutkovú a právnu súvislosť oboch ústavných sťažností plénum ústavného súdu v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II ods. 10 rozvrhu práce na rok 2025 rozhodlo o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1501/2025.

10. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

11. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2025

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky