znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 49/2020-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 26. augusta 2020 o ústavných sťažnostiach obchodnej spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r. o., Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO 36 233 935, zastúpenej advokátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ivan Petkov, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11 Co 373/2016-279 z 13. júna 2017 (Rvp 1033/2019) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 178/2018 z 27. marca 2019 (Rvp 1034/2019) takto

r o z h o d o l :

Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r. o., vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1033/2019 a sp. zn. Rvp 1034/2019 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1034/2019.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej DUPOS dražobná, spol. s r. o., Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO 36 233 935 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len,,krajský súd“) č. k. 11 Co 373/2016-279 z 13. júna 2017 (ďalej len,,napadnuté rozhodnutie krajského súdu“). Táto ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1033/2019 a v zmysle čl. X bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je členom IV. senátu ústavného súdu.

2. Následne bola 10. júna 2019 ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 178/2018 zo 27. marca 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“). Táto ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1034/2019 a bola v zmysle čl. X bodu 5 rozvrhu práce pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi, ktorý je členom III. senátu ústavného súdu.

3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v konaní pred krajským súdom a pred najvyšším súdom v procesnom postavení žalovanej v 1. rade. Napadnutým rozhodnutím krajského súdu bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8 C 23/2012-215 zo 17. júna 2016 (ďalej len,,rozsudok súdu prvej inštancie“) o určení neplatnosti dražby nehnuteľnosti. Sťažovateľka podala proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu odmietnuté.

3.1 Sťažovateľka sa v konaní pred ústavným súdom domáha posúdenia ústavnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu a napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, namieta aj porušenie tých istých práv, avšak v samostatne podaných ústavných sťažnostiach. Z uvedeného je nepochybné, že sťažovateľka ako neúspešná strana sporu v konaní pred súdom prvej inštancie podala proti rozsudku súdu prvej inštancie už uvedený riadny aj mimoriadny opravný prostriedok a obidve podané ústavné sťažnosti súvisia a vychádzajú z totožného konania pred súdom prvej inštancie.

3.2 Sťažovateľka navyše sama v bode VI. ústavnej sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1034/2019 navrhla v záujme hospodárnosti konania spojenie vecí uvedených v bode 1 a 2 tohto rozhodnutia.

4. Po preskúmaní obsahu týchto ústavných sťažností ústavný súd zistil, že sťažovateľka zastúpená tým istým právnym zástupcom namieta porušenie tých istých práv rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu v jej veci, pričom vychádza z rovnakých skutkových a právnych okolností vecí a vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutiam (v ktorých identifikuje rovnaké pochybenie) uplatňuje rovnakú argumentáciu. Zastáva názor, že napadnutými rozhodnutiami bolo porušené jej základné právo v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Ústavnému súdu bola 15. júna 2019 doručená druhá ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka 2“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu. Sťažovateľka 2 vystupovala v konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn. 11 Co 373/2016 a v konaní pred najvyšším súdom vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 178/2018 ako žalovaná v 2. rade. Táto ústavná sťažnosť bola ústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp 1079/2019 a bola v zmysle čl. X bodu 3 rozvrhu práce pridelená sudcovi spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý bol členom III. senátu ústavného súdu rozhodujúceho v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka a Martin Vernarský.

5.1 Plénum ústavného súdu svojím uznesením č. k. PLs. ÚS 23/2019-7 z 20. novembra 2019 rozhodlo o spojení ústavnej sťažnosti sťažovateľky 2 vedenej pod sp. zn. Rvp 1079/2019 s ústavnou sťažnosťou sťažovateľky vedenou pod sp. zn. Rvp 1033/2019 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. Rvp 1033/2019.

II.

K spojeniu vecí

6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd rozhoduje v pléne o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané v rôznych senátoch ústavného súdu.

10. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

12. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.

13. Podľa čl. II bodu 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len,,nový rozvrh práce“), v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

14. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností sťažovateľky vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1033/2019 a sp. zn. Rvp 1034/2019 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených ústavných sťažností, totožnosť rozsahu namietaného porušenia označených práv sťažovateľky, ako aj totožnosť právneho zástupcu sťažovateľky ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II bodom 10 nového rozvrhu práce rozhodol o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1034/2019. Okolnosťou hodnou osobitného zreteľa (bod 13), pre ktorú bude sudcom spravodajcom v spoločnom konaní sudca spravodajca v tej z oboch spájaných vecí, ktoré napadli ústavnému súdu v ten istý deň, avšak bolo jej pridelené vyššie poradové číslo (Rvp 1034/2019), je vyšší stupeň rozpracovanosti veci u dotknutého sudcu.

15. Tieto skutočnosti boli podkladom pre záver ústavného súdu obsiahnutý vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky