znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 4/2020-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. januára 2020 o ústavných sťažnostiach Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v mene ktorého koná minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 159/2018 z 26. septembra 2019 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 142/2017 z 31. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 578/2018 a sp. zn. IV. ÚS 10/2020 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 578/2018.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v mene ktorého koná minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 159/2018 z 26. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Vec je vedená ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 10/2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 10/2020 a príloh k nej priložených vyplýva, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C 51/2012 z 24. februára 2014 v napadnutých častiach, ktorým súd prvej inštancie zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi sumu 9 894,44 € ako náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) a sumu 3 139,88 € ako náhradu trov konania. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vysloveného v jeho uznesení sp. zn. 2 Cdo 142/2017 z 31. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

3. Sťažovateľka zdôrazňuje, že jej ústavná sťažnosť, ktorou napáda postup krajského súdu a ním vydaný napadnutý rozsudok, bezprostredne súvisí s prvou ústavnou sťažnosťou zo 16. novembra 2018 vedenou pod sp. zn. II. ÚS 578/2018, ktorou sťažovateľka napadla ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (ďalej aj „prvá ústavná sťažnosť“). Prvá ústavná sťažnosť, ktorá bola ústavnému súdu doručená 20. novembra 2018 a ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bola uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 578/2018-16 zo 6. decembra 2018 prijatá na ďalšie konanie. Vec ústavnej sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 578/2018 nie je dosiaľ právoplatne skončená.

4. V ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 10/2020 sťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu, v ktorom sa krajský súd riadil právnymi závermi najvyššieho súdu vyjadrenými v napadnutom uznesení, trpí rovnako vadou arbitrárnosti, ako to bolo namietané v prvej ústavnej sťažnosti.

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. IV. ÚS 10/2020 uznesením zo 16. januára 2020 prijal na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

6. S prihliadnutím na vecnú a skutkovú totožnosť jej oboch ústavných sťažností sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 10/2020 navrhla, aby ústavný súd z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania v súlade s § 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a § 166 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) spojil veci ústavných sťažností vedené pod sp. zn. IV. ÚS 10/2020 a sp. zn. II. ÚS 578/2018 na spoločné prejednanie a rozhodnutie.

II.

7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.

9. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

10. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.

11. Podľa čl. II bodu 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Z ústavných sťažností vedených pod sp. zn. II. ÚS 578/2018 a sp. zn. IV. ÚS 10/2020 vyplýva, že tieto sa týkajú tej istej sťažovateľky, ktorá namieta porušenie tých istých práv, a obsah ústavných sťažností je z väčšej časti identický. Napadnuté rozhodnutia vydané krajským súdom a najvyšším súdom sa týkajú totožného sporu, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalovanej v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný na podklade napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, sú totožnosť predmetu oboch ústavných sťažností a ich vzájomná skutková a právna súvislosť dané.

13. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP rozhodol, že veci ním vedené pod sp. zn. II. ÚS 578/2018 a sp. zn. IV. ÚS 10/2020 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 578/2018.

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky