znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 31/2023-5

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Krivá 23, Košice, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/51/2020 z 31. augusta 2021 (v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/51/2020 zo 7. septembra 2021), proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/104/2021 z 18. novembra 2021 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Tdo 17/2023 z 30. mája 2023, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2309/2023, a o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Matúšekom, Jamnického 8, Bratislava, proti postupu a rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/51/2020 z 31. augusta 2021 (v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/51/2020 zo 7. septembra 2021), proti postupu a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/104/2021 z 18. novembra 2021 a proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Tdo 17/2023 z 30. mája 2023, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2475/2023, takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2309/2023 a sp. zn. Rvp 2475/2023 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2309/2023.

2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie ústavných sťažností

1. Sťažovateľ (ďalej len „sťažovateľ 1“) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2023 v znení doplnenia doručeného ústavnému súdu 5. októbra 2023 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3T/51/2020 z 31. augusta 2021 [v spojení s opravným uznesením okresného súdu č. k. 3T/51/2020 zo 7. septembra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“)], rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2To/104/2021 z 18. novembra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Tdo 17/2023 z 30. mája 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“). Sťažovateľ 1 navrhuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhuje priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom. Táto ústavná sťažnosť je na ústavnom súde vedená pod sp. zn. Rvp 2309/2023 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 v znení jeho dodatku č. 2 z 27. septembra 2023 (ďalej len „rozvrh práce“) členom prvého senátu ústavného súdu.  

2. Sťažovateľ (ďalej len „sťažovateľ 2“, spolu aj „sťažovatelia“) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. septembra 2023 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy, základných práv podľa čl. 37 ods. 2 a 3 a čl. 40 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. c) dohovoru postupom a napadnutým rozsudkom okresného súdu, postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľ 2 navrhuje všetky napadnuté rozhodnutia zrušiť. Zároveň navrhuje priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom. Táto ústavná sťažnosť je na ústavnom súde vedená pod sp. zn. Rvp 2475/2023 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorý je podľa rozvrhu práce členom druhého senátu ústavného súdu.

3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresného súdu boli sťažovatelia (spolu s ďalšími dvoma spoluobžalovanými) uznaní vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Sťažovateľovi 1 bol napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody vo výmere 132 mesiacov, trest prepadnutia veci (finančnej hotovosti) v sume 7 060 eur, ako aj ochranný dohľad vo výmere 2 rokov. Sťažovateľovi bol napadnutým rozsudkom okresného súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere 120 mesiacov, trest prepadnutia veci digitálnej váhy a finančnej hotovosti v sume 6 905 eur, ako aj ochranný dohľad vo výmere 2 rokov. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podali obaja sťažovatelia odvolania, o ktorých krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolania oboch sťažovateľov zamietol ako nedôvodné. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali obaja sťažovatelia dovolania [sťažovateľ 1 podal dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b), c), e), g) a i) Trestného poriadku; sťažovateľ 2 podal dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a i) Trestného poriadku], o ktorých najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že ich podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

4. Sťažovatelia namietajú predovšetkým porušenie svojho práva na obhajobu a arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, pričom podľa ich názoru sa konajúce súdy náležite nevysporiadali s ich viacerými podstatnými argumentmi.  

II.

K spojeniu vecí

5. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie. V súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno však v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166 ods. 1 CSP.

6. Podľa čl. II bodu 10 prvej až tretej vety rozvrhu práce na rok 2023 v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

7. Z obsahu oboch ústavných sťažností vyplýva, že tieto spolu skutkovo a právne súvisia – obe ústavné sťažnosti sťažovateľov (ktorí v predmetnom trestnom konaní vystupovali ako spoluobžalovaní) smerujú proti totožným odporcom (okresný súd, krajský súd, najvyšší súd) a proti totožným rozhodnutiam (napadnutý rozsudok okresného súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu). V petite oboch ústavných sťažností sťažovatelia žiadajú vydať nález, v ktorom navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o porušení nimi označených (aj totožných) práv napadnutými rozhodnutiami. Sťažovatelia zároveň zhodne navrhujú zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2309/2023 a sp. zn. Rvp 2475/2023 spojil na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2309/2023 (bod 1 výroku tohto uznesenia).

9. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

10. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2023

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky