SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLs. ÚS 19/2024-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky obchodnej spoločnosti BL Finance, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpenej SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1011/2023 z 27. októbra 2023, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 23/2024, a proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/966/2023 z 27. októbra 2023, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 54/2024, takto
r o z h o d o l :
1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 23/2024 a sp. zn. I. ÚS 54/2024 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 23/2024.
2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie ústavných sťažností
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou, doručenou ústavnému súdu 28. decembra 2023 a prijatou ústavným súdom na ďalšie konanie uznesením sp. zn. III. ÚS 23/2024 z 11. januára 2024, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) uznesením okresného súdu sp. zn. 12Ek/1011/2023 z 27. októbra 2023. Predmetná ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Robertovi Šorlovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedom tretieho senátu ústavného súdu.
2. Sťažovateľka sa ďalšou ústavnou sťažnosťou, doručenou ústavnému súdu 28. decembra 2023 a prijatou ústavným súdom na ďalšie konanie uznesením sp. zn. I. ÚS 54/2024 z 25. januára 2024, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 12Ek/966/2023 z 27. októbra 2023. Táto ústavná sťažnosť bola pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej, ktorá je podľa rozvrhu práce členkou prvého senátu ústavného súdu.
3. Podstatou oboch ústavných sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej práv podľa ústavy a dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutými uzneseniami vydanými v označených exekučných konaniach. Okresný súd v týchto exekučných konaniach zamietol návrhy sťažovateľky na vykonanie exekúcie v časti príslušenstva pohľadávky – úroku z omeškania. Bol toho názoru, že v exekučnom titule bol úrok z omeškania priznaný vo výške, ktorá vyplývala z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a tak v časti plnenia vyplývajúceho z neprijateľnej zmluvnej podmienky návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku zamietol, a to napriek tomu, že sťažovateľka opravila svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, že požadovala iba zákonný úrok z omeškania. K tomu uviedol, že nie je v pozícii súdu základného konania a jeho úlohou nie je opätovné preskúmanie žaloby oprávneného. Exekučný súd nemôže zmeniť úrok z omeškania, ktorý v platobnom rozkaze bol priznaný nie ako úrok z omeškania zo zákona, ale ako úrok z omeškania na základe neplatného dojednania.
II.
K spojeniu vecí
4. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie. V súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno však v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 166 ods. 1 CSP.
5. Podľa čl. II bodu 10 prvej, druhej, šiestej a siedmej vety rozvrhu práce v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
6. Z obsahu ústavných sťažností vyplýva, že spolu skutkovo a právne súvisia, pričom ústavnoprávna argumentácia sťažovateľky je vo svojej podstate zhodná. Nesprávnosť napadnutých uznesení spočíva podľa jej názoru v tom, že zamietnutie návrhu v časti úroku z omeškania je v rozpore s princípom preferencie platnosti právneho úkonu, ale aj s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vykonávacieho nariadenia, z ktorých vyplýva, že veriteľ má vždy nárok na zákonný úrok z omeškania. K tomu poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov, podľa ktorých dohoda o úrokoch z omeškania je neplatná len v časti, ktorá presahuje hornú hranicu stanovenú zákonom, a nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého sa má preferovať platnosť právneho úkonu. Podľa nej súd musí pri čiastočnej neplatnosti dojednania priznať úrok v zákonom stanovenej sadzbe, čo platí aj pri spotrebiteľských zmluvách.
7. Sťažovateľka, zastúpená tým istým právnym zástupcom, namieta porušenie identických práv podľa ústavy a dohovoru (bod 1 a 2 tohto uznesenia) postupom okresného súdu v dvoch exekučných konaniach, ktorých predmet je rovnaký. V oboch prípadoch došlo k zamietnutiu jej návrhu na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania v zákonnej výške. V petite ústavných sťažností žiada vydať takmer identický nález, t. j. navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o porušení označených práv napadnutými uzneseniami okresného súdu, pričom zhodne navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenia zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konania a priznal jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.
8. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 23/2024 a sp. zn. I. ÚS 54/2024 a z toho vyplývajúcu skutkovú a právnu súvislosť plénum ústavného súdu v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II ods. 10 rozvrhu práce rozhodlo o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 23/2024 (bod 1 výroku tohto uznesenia).
9. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.
10. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2024
Ivan Fiačan
predseda Ústavného súdu
Slovenskej republiky