znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 16/2024-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, Rázusova 1, Košice, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. B3-37/Em/7/2018 a postupu Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 13CoE/6/2023 (Rvp 320/2024) a sťažovateľa

zastúpeného matkou ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpeného JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, Rázusova 1, Košice, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. B3-37Em/7/2018 a postupu Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 13CoE/6/2023 (Rvp 321/2024) takto r o z h o d o l :

1. Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 320/2024 a sp. zn. Rvp 321/2024 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 320/2024.

2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie ústavných sťažností

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred ponižujúcim zaobchádzaním podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a cti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na ochranu rodičovských práv podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Mestského súdu Bratislava II (pôvodne Okresného súdu Bratislava III) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-37Em/7/2018 a postupom Krajského súdu v Trnave (pôvodne Krajského súdu v Bratislave) v konaní vedenom pod sp. zn. 13CoE/6/2023 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 eur a náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom. Táto ústavná sťažnosť je ústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp 320/2024 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „rozvrh práce“) členom druhého senátu ústavného súdu.

2. V rovnaký deň, t. j. 1. februára 2024, bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť maloletého sťažovateľa (zastúpeného sťažovateľkou ako jeho zákonnou zástupkyňou), ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, základného práva na výchovu a starostlivosť zo strany rodiča podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu a krajského súdu v napadnutom konaní. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 eur a náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom. Táto ústavná sťažnosť je ústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp 321/2024 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi, ktorý je podľa rozvrhu práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.

3. Podstatou oboch ústavných sťažností je namietaná existencia zbytočných prieťahov po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 114/2021 z 21. septembra 2022 spôsobených neefektívnym postupom, resp. nečinnosťou mestského súdu a krajského súdu v napadnutom konaní, ktorého predmetom je výkon neodkladného opatrenia upravujúceho styk sťažovateľky s jej maloletým synom. Sťažovatelia poukazujú na to, že napadnuté konanie trvá viac ako päť rokov, pričom mestský súd aj po vydaní predmetného nálezu dlhodobo toleruje stav, keď je maloletému sťažovateľovi odopierané právo na starostlivosť zo strany jeho matky a sťažovateľke je znemožnené realizovať jej rodičovské práva a povinnosti. Uvádzajú, že po vydaní zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9CdoR/7/2023 z 22. júna 2023 mestský súd opätovne uznesením z 22. septembra 2023 zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie výkonu rozhodnutia, proti ktorému podala odvolanie, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté. Tvrdia, že postupom všeobecných súdov dochádza nielen k zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom, ale aj k priamemu zásahu do ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a tým v konečnom dôsledku k porušeniu zásady denegatio iustitiae.

II.

K spojeniu vecí

4. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie, avšak v súlade s § 62 zákona o ústavnom súde o primeranom použití Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno v konaní o ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.

5. Podľa čl. II bodu 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

6. Z obsahu oboch ústavných sťažností vyplýva, že sťažovatelia (zastúpení rovnakým právnym zástupcom) namietajú porušenie prevažne tých istých práv podľa ústavy, listiny a dohovoru (sťažovateľka oproti maloletému sťažovateľovi navyše namieta porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy a základných práv podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 ústavy, nenamieta však porušenie práva podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) postupom všeobecných súdov v napadnutom konaní, v ktorom sťažovateľka ako matka maloletého sťažovateľa vystupuje v procesnom postavení oprávnenej a ktorého účastníkom je aj maloletý sťažovateľ. V petite svojich ústavných sťažností žiadajú vydať takmer identický nález. Dôvody oboch ústavných sťažností vychádzajú z rovnakých skutkových okolností veci, ústavné sťažnosti sú v prevažnej časti takmer zhodné, pričom odchýlky v argumentácii vyplývajú len z rozdielneho procesného postavenia sťažovateľov v napadnutom konaní.

7. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol o spojení vecí vedených pod sp. zn. Rvp 320/2024 a sp. zn. Rvp 321/2024 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 320/2024 (bod 1 výroku tohto uznesenia).

8. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

9. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2024

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky