SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLs. ÚS 11/2020-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 26. februára 2020 o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti GAMO a. s., Kyjevské námestie 6, Banská Bystrica, IČO 36 033 987, zastúpenej advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Horná 27, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 8/2018 z 12. decembra 2018 (Rvp 605/2019) a o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti GAMO a. s., Kyjevské námestie 6, Banská Bystrica, IČO 36 033 987, zastúpenej advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Horná 27, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 12/2017 z 28. marca 2019 (Rvp 1313/2019) takto
r o z h o d o l :
Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti GAMO a. s. vedené pod sp. zn. Rvp 605/2019 a sp. zn. Rvp 1313/2019 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 605/2019.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti GAMO a. s., Kyjevské námestie 6, Banská Bystrica, IČO 36 033 987 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžfk 8/2018 z 12. decembra 2018. Označená vec, vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 605/2019, bola pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2019“) členom tretieho senátu ústavného súdu.
1.1 Napadnutým uznesením najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 S 12/2017-85 zo 14. septembra 2017 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. 104358602/2016 z 24. novembra 2016 a č. 104358368/2016 z 24. novembra 2016, ktorými potvrdilo rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) č. 103239252/2016 z 30. mája 2016, ktorým správca dane nepriznal sťažovateľke nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012 sume 79 878,19 € a vyrubil jej daň v sume 59 909,90 €, a č. 103239346/2016 z 30. mája 2016, ktorým správca dane nepriznal sťažovateľke nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 36 895,74 € a vyrubil jej daň v sume 23 151,41 €.
2. Ústavnému súdu bola 23. júla 2019 doručená ďalšia ústavná sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžfk 12/2017 z 28. marca 2019. Označená vec, vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1313/2019, bola pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej, ktorá je podľa rozvrhu práce na rok 2019 predsedníčkou prvého senátu ústavného súdu.
2.1 Napadnutým uznesením najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu č. k. 23 S 92/2016-95 zo 16. novembra 2016, ako aj jej návrh na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia finančného riaditeľstva č. 673223/2016 zo 6. mája 2016, ktorým potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 1475749/2015 z 28. septembra 2015, ktorým správca dane nepriznal sťažovateľke nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 99 035,78 € a vyrubil jej daň v sume 16 764,22 €.
3. Sťažovateľka v ústavných sťažnostiach zhodne namieta, že daňová kontrola vykonaná v týchto veciach je nezákonná; že správca dane postavil svoje rozhodnutia len na pochybnostiach, použil dôkazy, ktoré vôbec neboli vykonané v rámci daňovej kontroly, vychádzal z dôkazov, ktoré sa netýkali sťažovateľky, ale iných daňových subjektov, pričom niektoré dôkazy boli ignorované alebo vyhodnotené v rozpore s ich skutočným obsahom; a že správca dane žiadal od sťažovateľky preukázanie skutočností, ktoré objektívne preukázať nemôže, pretože sa týkajú iných daňových subjektov. V ústavnej sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1313/2019 sťažovateľka navyše namieta, že najvyšší súd bez náležitého odôvodnenia nepredložil prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd rozhoduje v pléne o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané v rôznych senátoch ústavného súdu.
8. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
9. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.
10. Podľa § 243 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu prijíma rozvrh práce ústavného súdu a rozhoduje o jeho zmenách a dodatkoch. Rozvrh práce ústavného súdu obsahuje najmä zloženie senátov ústavného súdu s uvedením predsedu senátu ústavného súdu a ďalších členov senátu ústavného súdu, určenie príslušnosti senátov ústavného súdu na prerokovanie veci, určenie príslušnosti senátov ústavného súdu pri rozhodovaní o vylúčení sudcu ústavného súdu, určenie spôsobu dočasného zastúpenia neprítomného alebo vylúčeného predsedu senátu ústavného súdu alebo člena senátu ústavného súdu, určenie spôsobu náhodného prideľovania vecí v pléne ústavného súdu a v senátoch ústavného súdu a určenie pojednávacích dní pléna ústavného súdu a senátov ústavného súdu. Rozvrh práce ústavného súdu, jeho zmeny a dodatky sa zverejňujú na webovom sídle ústavného súdu.
11. Podľa čl. II bodu 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2020“) v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
12. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 605/2019 a sp. zn. Rvp 1313/2019 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených ústavných sťažností ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a s čl. II bodom 10 rozvrhu práce na rok 2020 rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 605/2019 a sp. zn. Rvp 1313/2019 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 605/2019.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky