znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. ÚS 11/2017-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. marca 2017 o sťažnostiach

- obchodnej spoločnosti STRABAG a. s, Na Bělidle 198/21, Praha, Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžh 2/2015 a namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžh 2/2015 z 2. novembra 2016 a

- obchodnej spoločnosti Skanska a. s., Křižíkova 682/34a, Praha, Česká republika, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Štúrova 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Maretta, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 v spojení čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 38 ods. 1 a 2 a čl. 40 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžh 2/2015 z 2. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 171/2017 a sp. zn. Rvp 309/2017 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 171/2017.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 27. januára 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti STRABAG a. s, Na Bělidle 198/21, Praha, Česká republika (ďalej len „1. sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžh 2/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžh 2/2015 z 2. novembra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 171/2017 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi JUDr. Sergejovi Kohutovi, ktorý je v súlade s rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 predsedom III. senátu ústavného súdu.

Ústavnému súdu bola následne 17. februára 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Skanska a. s., Křižíkova 682/34a, Praha, Česká republika (ďalej len „2. sťažovateľka“, spolu len „sťažovateľky“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Štúrova 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Maretta, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 v spojení čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 38 ods. 1 a 2 a čl. 40 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžh 2/2015 z 2. novembra 2016. Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 309/2017 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi JUDr. Ladislavovi Oroszovi, ktorý je v súlade s rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 predsedom II. senátu ústavného súdu.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľky sa spolu s ďalšími obchodnými spoločnosťami žalobami domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „rada protimonopolného úradu“) č. 2006/KH/R/2/116 zo 16. októbra 2006 (ďalej len „rozhodnutie zo 16. októbra 2006“) a rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž (ďalej len „protimonopolný úrad“) č. 2005/KH/1/1/137 z 23. decembra 2005 (ďalej len „rozhodnutie z 23. decembra 2005“).

Protimonopolný úrad v rozhodnutí 23. decembra 2005 a rada protimonopolného úradu v rozhodnutí zo 16. októbra 2006 konštatovali, že konanie sťažovateliek a ďalších v rozhodnutí označených obchodných spoločností spočívajúce v koluzívnom správaní, v dôsledku ktorého bolo koordinované správanie vo verejnej súťaži vyhlásenej Slovenskou správou ciest na uskutočnenie dodávok stavebných prác na realizáciu stavby „Diaľnica D1 Mengusovce – Jánovce úsek km 0,00-8,00“ oznámenej vo Vestníku verejného obstarávania 11. mája 2004 je

- dohodou podľa čl. 81 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a preto je zakázaná, a súčasne

- dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) a § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá je taktiež zakázaná.

Na základe označených rozhodnutí protimonopolného úradu a rady protimonopolného úradu boli sťažovateľkám a ďalším obchodným spoločnostiam uložené pokuty. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 2 S 430/06 z 10. decembra 2008 (ďalej len „rozsudok z 10. decembra 2008“) rozhodnutie rady protimonopolného úradu zo 16. októbra 2006 spolu s rozhodnutím protimonopolného úradu z 23. decembra 2005 zrušil v súlade s § 250j ods. 2 písm. c) a d) a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil protimonopolnému úradu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Sžhpu 1/2009 z 30. decembra 2013 (ďalej len „rozsudok z 30. decembra 2013“) zmenil rozsudok krajského súdu z 10. decembra 2008 tak, že žaloby zamietol. Nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 893/2014 zo 17. júna 2015 bol rozsudok najvyššieho súdu z 30. decembra 2013 zrušený a vec bola vrátená najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd následne napadnutým rozsudkom opätovne zmenil rozsudok krajského súdu z 10. decembra 2008 a žaloby sťažovateliek a ďalších žalobcov zamietol.

Sťažovateľky v sťažnostiach zhodne namietajú, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol vydaný senátom, ktorého členovia nie sú zákonnými sudcami. Sťažovateľky taktiež namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ktorú vyvodzujú z nedodržania ústavnoprávnych požiadaviek, ktoré sú kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj nevysporiadanie sa najvyššieho súdu s ich zásadnými námietkami.

II.

Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

Zo spisov ústavného súdu vedených pod sp. zn. Rvp 171/2017 a sp. zn. Rvp 309/2017 vyplýva, že predmetom oboch sťažností je preskúmanie (toho istého) napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vydaného v napadnutom konaní, v ktorom sťažovateľky vystupovali v procesnom postavení žalobkýň, pričom rozsah práv, ktorých porušenie 2. sťažovateľka namieta vo veci sp. zn. Rvp 309/2017, je porovnateľný s rozsahom práv, ktorých porušenie 1. sťažovateľka namieta v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 171/2017. Z argumentácie obsiahnutej v spájaných sťažnostiach je zrejmé, že v oboch prípadoch je v rámci preskúmania ústavnej konformity napadnutého rozsudku najvyššieho súdu potrebné posúdiť rovnaké skutkové okolnosti a ústavnoprávne otázky.

Vzhľadom na to, že sťažnosti spolu skutkovo úzko súvisia a sú obsahovo totožné, ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 171/2017 a sp. zn. Rvp 309/2017 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 171/2017.

Uvedené skutočnosti boli podkladom pre záver ústavného súdu obsiahnutý vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2017