znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 98/2011-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   22.   júna 2011 prerokoval návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. R. M., Advokátska kancelária, B., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa   zákon   č.   581/2004   Z.   z.   o   zdravotných   poisťovniach,   dohľade   nad   zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v časti „do dovŕšenia 30 roku veku“ s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 40 a čl. 42 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2.   Návrhu   na   pozastavenie   účinnosti   §   11   ods.   7   písm.   a)   zákona   č.   580/2004   Z.   z. o zdravotnom   poistení   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   95/2002   Z.   z.   o   poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v časti   „do   dovŕšenia   30   roku   veku“ n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. júna 2011 doručený   návrh   skupiny   35   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým sa navrhovatelia domáhali toho, aby ústavný súd po prijatí tohto návrhu na ďalšie konanie a po jeho prerokovaní nálezom vyslovil, že § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2011 Z. z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   č.   581/2004   Z.   z.   o   zdravotných   poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon č. 580/2004 Z. z.“) v časti „do dovŕšenia 30 roku veku“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 40 a čl. 42 ods. 1, 2 a 4 ústavy a s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa napadnutého § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. štát je platiteľom poistného «za nezaopatrené dieťa; za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania   vysokoškolského   vzdelania   druhého   stupňa,   okrem   externej   formy   štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v dennej forme štúdia....

Podľa doterajšej právnej úpravy, účinnej do 31. 12. 2010, sa každý študent dennej formy vysokoškolského štúdia považoval za nezaopatrené dieťa. Do 31. 12. 2010 boli teda v zmysle   vyššie   uvedeného   všetci   študenti   dennej   formy   vysokoškolského   štúdia   prvého a druhého   stupňa   poistení   v rámci   zdravotného   poistenia,   pričom   poistné   na zdravotné poistenie   platil   štát,   teda   štát   platil   poistné   na   zdravotné   poistenie   všetkým   študentom dennej formy vysokoškolského štúdia bez ohľadu na vek alebo iné postavenie. Slovenská republika   tým   ústavne   konformným   spôsobom   realizovala   právo   občanov   na   bezplatné vzdelanie   na   vysokých   školách   v   spojení   s   právom   na   prípravu   na   slobodne   zvolené povolanie a právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ako aj spôsobom, ktorý dovtedy nevyvolával pochybnosti o diskriminácii určitej skupiny občanov z hľadiska veku alebo ich iného postavenia pri realizácii ich základných práv.

Pokiaľ   ide   o zavedenú   podmienku,   za   splnenia   ktorej platí   poistné na   zdravotné poistenie   štát,   a   to   podmienku   nedovŕšenia   určitého   veku,   je   potrebné   uviesť,   že   pri študentoch dennej formy vysokoškolského štúdia zákonodarca zákonom č. 499/2010 Z. z. s účinnosťou   od   1.   1.   2011   do   30.   4.   2011   prvý   krát   zaviedol   podmienku   na   platenie poistného   štátom   z   hľadiska   nedovŕšenia   veku.   V   znení   účinnom   v   tomto   období   išlo o podmienku nedovŕšenia veku 26 rokov....

Zákonodarca pri zmene predmetného ustanovenia v odôvodnení k pozmeňovaciemu návrhu zo spoločnej správy k zákonu č. 133/2011 Z. z. len udáva, že podmienka nedovŕšenia veku   sa   u   študentov   dennej   formy   vysokoškolského   štúdia   zmierňuje   z   26   na   30   rokov z dôvodu: „v nadväznosti na nesúhlas študentov s obmedzením veku na 26 rokov veku, sa definícia upravuje, vek sa dvíha na 30 rokov veku, neupravuje sa štúdium na prvej škole, ani štandardná dĺžka štúdia.“».

Navrhovatelia sú toho názoru, že

- napadnutá právna úprava je diskriminačná, pretože znevýhodňuje skupiny osôb v porovnateľnej situácii,

-   zákonodarca   zvolil   na dosiahnutie cieľa prostriedky,   ktoré odporujú   základným ústavným   princípom   Slovenskej   republiky,   najmä   princípu   proporcionality   a zvolené prostriedky nie sú vhodné ani nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa,

- ústavné garancie základných práv na vzdelanie, na prípravu na slobodne zvolené povolanie, ako aj na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sa uplatňujú reštriktívne.

V nadväznosti na uvedené navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález: «Ustanovenie § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene   a   doplnení   zákona   č.   95/2002   Z.   z.   o   poisťovníctve   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2011 Z. z. v časti „do dovŕšenia 30 roku veku“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 40,   čl.   42   ods.   1,   2   a   4   Ústavy   SR,   s   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a s čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.».

Skupina poslancov súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 ústavy v spojení s § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde pozastavil účinnosť ustanovenia § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. v časti „do dovŕšenia 30 roku veku“, a aby „v súlade s ust. § 26 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, aby Ústavný súd Slovenskej   republiky   prerokoval   návrh   na   vyslovenie   nesúladu,   ako   aj   návrh   na pozastavenie účinnosti prednostne a neriadil sa poradím, v akom mu bol návrh predložený, vzhľadom na to, že vec ktorej sa predmetný návrh týka je mimoriadne naliehavá s ohľadom na vážnosť a intenzitu neoprávnených zásahov do základných práv a slobôd.“.

II.

1. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou...

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh skupiny poslancov obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 20 a § 37 zákona o ústavnom súde a spĺňa   procesné   podmienky,   za   ktorých   ústavný   súd   môže   vec   prerokovať   a   o   nej rozhodnúť.

Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia pod bodom 1.

2. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a v nadväznosti na to podľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých   právnych   predpisov,   ich   častí,   prípadne   niektorých   ich   ustanovení,   ak   ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Ústavný súd konštatuje, že návrh na pozastavenie účinnosti § 11 ods. 7 písm. a) zákona   č.   580/2004   Z.   z.   v časti   „do   dovŕšenia   30   rokov   veku“   neobsahuje   takú konkretizáciu   ohrozenia   základných   práv   a slobôd,   vzniku   značnej   hospodárskej   škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorá by zakladala dôvod na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia. Na základe tohto záveru ústavný súd nevyhovel návrhu navrhovateľov   na   pozastavenie   účinnosti   napadnutého   ustanovenia   zákona   č.   580/2004 Z. z.,   a preto   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto   uznesenia   pod bodom 2.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2011