znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 98/07-33

Ústavný súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   3.   júla 2008 v pléne o sťažnosti   M. B., L., zastúpeného advokátom JUDr. J. I., N.,   za účasti Ing.   J. N., L., zastúpeného advokátom JUDr. E. B., N., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006 osobne doručená sťažnosť M. B., L. (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti Ing. J. N., L. (ďalej len „zvolený starosta“ alebo „starosta“), pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006 (ďalej aj „voľby“).

Ústavný súd 27. júna 2007 prijal uznesením č. k. PL. ÚS 98/07-19 sťažnosť na ďalšie konanie.

1. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ako nezávislý kandidát s poradovým č. 1   kandidoval   na funkciu   starostu   obce   L.   Podľa   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie (ďalej aj „MVK“) o výsledku volieb starostu bol počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce 784. Zvolený starosta získal celkom 377 platných hlasov. Sťažovateľ získal 373 platných hlasov, teda viac ako 47 % všetkých platne odovzdaných hlasov.   Znamená   to,   že   bol   oprávnený   v zmysle   §   59   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podať sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľ   považuje   voľby   starostu   za   neplatné,   pretože   podľa   jeho   názoru   boli neústavné a nezákonné hlavne z týchto dôvodov:

-   Členovia   miestnej   volebnej   komisie   sa   aktívne   zúčastňovali   na   sčítaní   hlasov v okrskovej volebnej komisii (ďalej aj „OVK) č. 1 vo volebnom okrsku M. Túto skutočnosť môže   podľa   sťažovateľa   potvrdiť   predsedníčka   okrskovej   volebnej   komisie   č.   1   M.   Š. a členka miestnej volebnej komisie Ing. M. B. V tejto súvislosti sťažovateľ tiež poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 18/99.

- Zapisovateľka miestnej volebnej komisie Ľ. M. a zapisovateľka okrskovej volebnej komisie   T.   Ö.   sa   podľa   sťažovateľa   podieľali   na   posudzovaní   platnosti   a neplatnosti hlasovacích lístkov. Takúto právomoc však tieto osoby nemali, pretože neboli členkami volebnej komisie.

-   Sťažovateľ ďalej tvrdí,   že hlasovacie lístky   boli nesprávne posudzované v jeho neprospech. Celkom bolo neplatných 13 hlasovacích lístkov, a to 9 z okrsku č. 1 L. a 4 z okrsku č. 2 O. Išlo o hlasy posúdené v jeho neprospech, z dôvodu označenia namiesto krúžku   krížikom   (mnohí   ľudia   hovorili   o   tom,   že   komisia   upozorňovala   na   presné označenie, nie striktne na krúžkovanie), zakrúžkovania mena alebo nezapočítania hlasov mimo obálky (mohli vypadnúť pri vysypávaní hlasovacích lístkov, pretože členovia komisie upozorňovali   voličov,   aby   obálky   nezalepovali).   Podľa   všetkého   išlo   výlučne   o   hlasy sťažovateľove, keďže pri posudzovaní ich platnosti mali hlavné slovo úradníčky obecného úradu, ktoré spolupracujú so „starým starostom“ už tri volebné obdobia a dve z nich tam pôsobili ešte pred „prevratom“. Je nesporné, že išlo o zámer, keďže v závere sčítavania hlasov v okrsku č. 1 už boli dostupné informácie o konečnom stave v okrsku č. 2, kde sťažovateľ prehral o štyri hlasy. Členovia okrskových volebných komisií boli nedostatočne poučení o možnostiach pri posudzovaní neplatných hlasovacích lístkov.

Sťažovateľ vyslovil ešte tieto námietky:

- Zloženie volebných komisii bolo v rukách „starého starostu“.

- Starosta navštívil počas volebného moratória klub dôchodcov, kde sa snažil rečami o svojej, vraj lepšej profesionálnej zdatnosti, nasmerovať rozhodovanie týchto seniorov.

- Pred voľbami sa tiež v obci šírila obava pracovníkov obecného úradu, že v prípade nástupu sťažovateľa všetci prídu o prácu. To bola veľmi dobrá zbraň na presviedčanie ľudí im   blízkych   (rodinných   príslušníkov,   priateľov,   ale   aj   tých,   ktorým   sa   takéto   praktiky nepáčia).

-   Veriacim   ľuďom,   hlavne   tým   starším,   bola   vnucovaná   myšlienka,   že   sa   zníži starostlivosť, ak nejaká vôbec bude, o túto časť obyvateľov a o túto oblasť ich života. Volili pod tlakom a inak, ako by volili v skutočnosti.

-   V súvislosti   s   oprávnenosťou   výjazdov   s   prenosnou   urnou   má   sťažovateľ podozrenie, „že viac ako občanmi požiadaných bolo tých, ktoré boli nasmerované na tých, u ktorých bola záruka, že budú voliť Ing. N.“.

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 31. júla 2007   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   k sťažnosti   vyjadril   účastník   konania, zvolený starosta obce L. - Ing. J. N. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

K námietke aktívnej účasti členov MVK na sčítavaní hlasov v OVK č. 1 uviedol, že sa v deň volieb v miestnostiach, kde voľby prebiehali nezdržiaval a do volieb žiadnym spôsobom nezasahoval. Podľa jeho vedomostí členovia MVK sa aktívne nezúčastňovali na sčítavaní   hlasov.   Ďalej   uviedol,   že   viaceré   členky   MVK   boli   delegované   politickými stranami, čo zaručuje určitú kontrolu a ostražitosť zo strany delegovaných členiek, keďže voľby sú pre politické strany jednou z najdôležitejších súťaží v boji o moc.

Okrem   toho   samotná   prítomnosť   členov   volebných   komisií   vyššieho   stupňa   a pracovníkov ich odborných útvarov, prípadne ďalších osôb, ktorým na to dala povolenie OVK   v   miestnosti   sčítavania   hlasov,   nie   je   protizákonná   ani   podľa   §   36   zákona č. 346/1990 Zb.   o voľbách   do   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „volebný   zákon“).   Podľa   názoru   zvoleného   starostu   volebný   zákon   priamo   vo   svojich ustanoveniach   v   deviatej   časti   nazvanej   ako   „Zisťovanie   výsledku   volieb“   nezakazuje aktívnu účasť iných osôb na sčítavaní hlasov, pričom je však pravdou, že to len nepriamo vyplýva zo znenia príslušných ustanovení volebného zákona.

Pre zvoleného starostu, ako ďalej uvádza, je rozhodujúci fakt, že tak, ako to volebný zákon predpokladá, všetky členky MVK aj OVK podpísali príslušné zápisnice o priebehu volieb, pričom ani jedna z nich (ani spomínaná Ing. M. B. a M. Š.) správnosť a zákonnosť sčítavania hlasov pre voľby starostu nenamietali. Pritom Ing. M. B. bola členkou MVK a M. Š.   bola   dokonca   predsedníčkou   OVK   č.   1.   Naopak,   zvolený   starosta   predložil ústavnému súdu   písomné vyjadrenia niektorých členov MVK, a to J. G., M. J., A. R., zapisovateľky Ľ. M. a predsedníčky V. H. a OVK č. 1 M. P., K. B., M. H., Ing. Š. K., Mgr. R. H., zapisovateľky T. Ö., zapisovateľky OVK č. 2 E. B., ktoré podľa jeho presvedčenia jednoznačne vyvracajú predmetné tvrdenia sťažovateľa. Zvolený starosta zastáva názor, že členovia MVK, ako aj oboch OVK boli dostatočne vyškolení obvodným úradom, pričom má vedomosti o tom, že dostali všetky na vec sa vzťahujúce písomné materiály vo forme brožúrok. „Brožúrky   obsahovali   okrem   samotného   komentovaného   znenia   volebného zákona aj znenia alebo výňatky zo súvisiacich predpisov, ako ústava, zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registra obyvateľov Slovenskej republiky v platnom znení, Zákon o pobyte cudzincov, výňatok z Občianskeho zákonníka, z Trestného zákona, Zákona o obecnom zriadení a pod.“ Členovia MVK a OVK dostali tiež pokyny, ktorými sa upravujú podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov štátnej správy pri komunálnych voľbách, ako aj metodické pokyny na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí.

K námietke, že zapisovateľky MVK Ľ. M. a zapisovateľka OVK č. 1 T. Ö. nemali právomoc na posudzovanie platnosti alebo neplatnosti hlasovacích lístkov, zvolený starosta uviedol, že postavenie a právomoc zapisovateľa, resp. zapisovateľov, je všeobecne riešená v § 11a volebného zákona. V ustanovení § 11a ods. 1 volebného zákona sa okrem iného hovorí,   že   zapisovateľ   volebnej   komisie   okrem   toho,   že   zabezpečuje   organizačné   a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie, plní zároveň aj funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Podľa § 11a ods. 3 volebného zákona pri rokovaní volebných komisií má zapisovateľ právo poradného hlasu. V zmysle volebného zákona mala T. Ö. ako zapisovateľka OVK tzv. poradný hlas, a preto sa mohla zúčastňovať pri vyhodnocovaní a posudzovaní platnosti a neplatnosti hlasovacích lístkov s tým, že na jej názor a stanovisko mohli a nemuseli členovia OVK prihliadať. Predtým si však samozrejme museli o jej stanovisko požiadať. To znamená, že zapisovateľka OVK sama z vlastnej iniciatívy nemôže a nemala by do problematiky zisťovania výsledku volieb, prípadne iných kompetencií OVK zasahovať. Ako starosta, ktorý vykonáva túto funkciu už niekoľko   volebných   období   v   obci   L.,   vyhlásil,   že   T.   Ö.   ako   skúsenú   a   dlhoročnú administratívnu pracovníčku veľmi dobre pozná ako po odbornej, tak aj po osobnostnej stránke, a preto ju ako starosta v zmysle § 11a ods. 2 písm. d) volebného zákona menoval do OVK.Zvolený starosta sa domnieva, že tvrdenia sťažovateľa sú účelové a zámerne cielené tak, aby boli považované zo strany ústavného súdu za právne významné a relevantné, a to aj s   prihliadnutím   na   v   sťažnosti   citovaný   nález   ústavného   súdu   sp.   zn.   PL.ÚS   18/99 z 18. marca   1999.   Starosta   vyslovil   presvedčenie,   že   zo   strany   sťažovateľa   ide   iba o domnienky, ktoré nie sú ničím konkrétnym preukázané, pričom o regulárnosti priebehu volieb   svedčia   v   prvom   rade   písomné záznamy zápisníc,   ktoré   podpísali   všetky   členky miestnej, ako aj okrskovej volebnej komisie, vrátane zapisovateliek. Starosta si myslí, že Ing. M. B. ako príbuzná sťažovateľa by takýto stav nepripustila a pri skutočnom zistení neregulárnosti pri sčítavaní hlasov by účinným spôsobom zasiahla v rámci možností, ktoré jej ako členke a zároveň podpredsedníčke   MVK zákon dáva. Podľa   zvoleného starostu sťažovateľ len využíva, že podľa volebného zákona pri sčítavaní hlasov majú právo byť prítomní aj členovia vyšších volebných komisií. Túto situáciu mohol sťažovateľ využiť pri svojom tvrdení, podľa ktorého išlo o aktívne zasahovanie do sčítavania volebných hlasov, ktoré vykonávala OVK, avšak v skutočnosti volebný zákon porušený nebol, lebo členovia MVK boli v tejto miestnosti prítomní len pasívne, tak ako im to zákon umožňuje.

K námietke týkajúcej sa posudzovania hlasovacích lístkov zvolený starosta uviedol, že podľa jeho vedomostí nie všetky hlasy z namietaných 13 boli posúdené ako neplatné, pričom nie všetky neplatne odovzdané hlasy boli hlasy, ktorými volili sťažovateľa. Ďalej, pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa posúdenia neplatnosti hlasovacích lístkov, ktoré neboli označené v súlade s § 31 ods. 4 volebného zákona, starosta uviedol, že v čase konania   volieb   bolo   zabezpečené,   aby   pred   označenými   volebnými   miestnosťami   bol vylepený   vzor   správne vyplneného imaginárneho   hlasovacieho   lístku,   resp.   postup,   ako hlasovací   lístok   vypĺňať.   Podľa   tohto   návodu   bolo   jednoznačne   uvedené,   že   za   platný hlasovací lístok bude uznaný len ten, ktorý bude vyplnený v súlade s § 31 ods. 4 volebného zákona, t. j., že na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva majú voliči zakrúžkovať poradové čísla kandidátov, pre ktorých hlasujú, a na hlasovacom lístku pre voľby starostu zakrúžkovaním poradového čísla označia kandidáta, pre ktorého hlasujú. Takto upravené hlasovacie lístky mal volič vložiť do obálky a obálku hodiť do volebnej schránky. Voliči vo volebnom obvode obce L. boli teda dostatočne a jasne informovaní, akým spôsobom majú voliť a aký následok bude mať iným spôsobom vyplnený volebný lístok, ako je to určené podľa volebného zákona. Podľa názoru zvoleného starostu nie je povinnosťou tej-ktorej volebnej komisie ešte raz každého voliča osobitne po príchode do volebnej miestnosti upozorniť, akým spôsobom má uskutočniť akt voľby. Samozrejme, že je   na   členoch   komisie   posúdiť   každý   jednotlivý   prípad   konkrétneho   voliča,   a   najmä v prípade starších a telesne postihnutých voličov možno takéto poučenie dať aj priamo vo volebnej miestnosti. Starosta si nevie predstaviť, čo mal sťažovateľ na mysli, keď tvrdil, že komisia upozorňovala voličov na presné označenie, a nie na krúžkovanie volebných lístkov. Tiež poznamenáva, že pred voľbami obec zabezpečila doručenie oznámenia o čase a mieste konania   volieb   každému   voličovi   zapísanému   v   zozname   voličov.   Na   druhej   strane oznámenia sa nachádzalo aj poučenie pre voliča o spôsobe úpravy hlasovacieho lístka.K námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej do výsledku volieb nemuseli byť započítané hlasy mimo obálok, ktoré mohli vypadnúť pri vysypávaní hlasovacích lístkov, pretože vraj členovia OVK upozorňovali občanov voličov, aby obálky nezalepovali, pričom malo ísť výlučne o hlasy odovzdané sťažovateľovi, sa zvolený starosta vyjadril tak, že podľa jeho vedomostí, keďže aj on bol voliť, členovia OVK nechali na rozhodnutie voliča, či obálku s hlasovacím lístkom zalepí, alebo nie. Podľa starostu išlo len o jeden hlasovací lístok, ktorý sa po otvorení volebnej schránky našiel mimo obálky. Nie je teda pravdivé zovšeobecňujúce tvrdenie sťažovateľa, že pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti hlasovacích lístkov mali hlavné   slovo   úradníčky   obecného   úradu,   ktoré   ako   zamestnankyne   obecného   úradu spolupracovali a spolupracujú s ním ako staronovým starostom. Zo zamestnancov tohto úradu   boli nominované do   MVK   a   OVK úradníčky   len ako zapisovateľky,   ktoré   majú v týchto   komisiách   len   poradný   hlas   a   priamo   o   sporných   otázkach   pri   posudzovaní platnosti   alebo   neplatnosti   hlasov   nemajú   rozhodujúce   slovo.   Samotné   posúdenie   a výsledok,   ako   aj   vyhodnotenie   neplatnosti   alebo   platnosti   hlasovacích   lístkov   bolo kolektívnym dielom   OVK, o   čom   svedčí   aj to,   že zápisnicu,   ktorá   osvedčuje výsledky volieb, bez akýchkoľvek námietok podpísali. Čo sa týka neplatných hlasov, tieto zvlášť podpísala aj predsedníčka OVK.

Na ďalšiu námietku sťažovateľa týkajúcu sa rodinných prepojení a vzťahov starosta nechcel reagovať, a to aj preto, lebo, ak by bol chcel byť sťažovateľ objektívny, musel by zároveň uviesť, že aj jeho teta, manželka brata jeho otca, bola podpredsedníčkou MVK (Ing. M.   B.).   Starosta   popiera,   že   zloženie   volebných   komisií   by   bolo   v   jeho   rukách. Opakovane tvrdil, že politické strany mali možnosť a túto možnosť aj využili, nominovať do jednotlivých komisií svojich členov. On len doplnil v zmysle zákona komisiu v prípade, že nemala predpísaný počet členov. Ďalšia časť volebnej sťažnosti je podľa starostu právne irelevantná a nemieni na ňu vôbec reagovať.

Napokon   však   dodal,   že   zo   všetkých   uvedených   dôvodov   a   jemu   dostupných informácií voľby v okrsku č. 1 M. a v okrsku č. 2 O. obce L. prebehli v poriadku a zákonne. O tom sa presvedčil aj na I. zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce L., keď mu bolo na základe   volieb   vydané   osvedčenie   o zvolení   za   nového   starostu   a   boli   ďalej   vydané osvedčenia   aj poslancom, ktorí boli zvolení do   tohto zastupiteľstva. Medzi   nimi bol aj sťažovateľ. Nikto z kompetentných alebo dotknutých ani v rámci tohto zasadnutia netvrdil, že výsledky volieb neuznáva alebo ich aspoň spochybňuje.

II.

1.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   starosta   obce   L.   27.   apríla   2007   doručil ústavnému súdu kópiu zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce konaných 2. decembra 2006 a 6. augusta 2007 bola doručená ústavnému súdu kompletná dokumentácia týkajúca sa volieb starostu obce L.  

2. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov - 1214,b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky - 797,c) počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce - 784,d) počet platných hlasov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov na funkciu starostu obce L.:

- Ing. J. N. (zvolený starosta) - 377,

- M. B. (sťažovateľ) - 373.

Zápisnica   je   podpísaná   predsedníčkou   volebnej   komisie   V.   H.,   členmi   volebnej komisie   Ing.   M.   B.   (podpredsedníčka),   J.   G.,   M.   J.,   A.   R.   a zápisnicu   podpísala   aj zapisovateľka miestnej volebnej komisie Ľ. M.  

3.   Z čestných   vyhlásení   predsedníčky   a členov   miestnej   volebnej   komisie   V.   H., J. G., M. J., A. R. a Ľ. M. z 25. júla 2007 vyplýva, že „voľby do orgánov samosprávy v obci L.   dňa   2.   decembra   2006   boli   vykonané   v súlade   so   zákonom,   (...)   aktívne   som   sa nezúčastňovala na sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii č. 1“.

4. Z čestných vyhlásení členov okrskovej volebnej komisie č. 2 Mgr. R. H., M. P., K. B., Ing. Š. K. a M. H. z 25. júla 2007 vyplýva, že „voľby do orgánov samosprávy v obci L. dňa   2. decembra   2006   boli   vykonané   v súlade   so   zákonom,   hlasovacie   lístky   boli posudzované   podľa   metodických   pokynov   všetkými   členmi   okrskovej   volebnej   komisie a neplatné   hlasovacie lístky   po dôkladnom prehodnotení   komisiou   uznala   za neplatné... Zapisovateľka okrskovej volebnej komisie mala iba poradný hlas...“

5.   Z čestného   vyhlásenia   zapisovateľky   okrskovej   volebnej komisie   č.   1   T.   Ö.   a zapisovateľky okrskovej volebnej komisie č. 2 E. B. z 25. júla 2007 vyplýva, že „voľby do orgánov samosprávy v obci L. dňa 2. decembra 2006 boli vykonané v súlade so zákonom, ako zapisovateľka som zabezpečovala organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s voľbami, môj hlas pri posudzovaní hlasovacích lístkov bol iba poradný“.

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Voľby   sú   prostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi,   resp. obyvateľmi obce.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Z uvedeného vyplýva, že podobne ako sú zdrojom štátnej moci občania (čl. 2 ods. 1 ústavy), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom slobodných a demokratických volieb.   Tomuto   zodpovedá   i zákonná   úprava   volebného   súdnictva,   pre   ktoré   platí „vyvrátiteľná   domnienka“,   podľa   ktorej   volebný   výsledok   zodpovedá   vôli   voličov. Predložiť dôkazy či iné skutočnosti k vyvráteniu tejto domnienky je v zásade povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je   v tomto   článku   zaručené,   znamená   právo   všetkých   občanov,   resp.   obyvateľov   obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Podľa   § 11a ods.   1   volebného zákona   zapisovateľ   volebnej komisie   zabezpečuje organizačné   a   administratívne   záležitosti   súvisiace   s   prípravou   a   priebehom   rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Pri rokovaní volebných komisií má zapisovateľ právo poradného hlasu (ods. 3).

Podľa § 31 ods. 4 volebného zákona po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Podľa   §   36   volebného   zákona v   miestnosti,   kde   okrsková   volebná komisia   sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona neplatný je hlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac   kandidátov,   než   má   byť   vo   volebnom   obvode zvolených   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada (ods. 3).

V sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou (ods. 4).

Základným   pravidlom   pre   interpretáciu   zákonov,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (sp. zn. PL. ÚS 19/98).

Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.: nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne sčítanie   alebo   iné   falšovanie   volieb   počas   ich   priebehu),   alebo   k neprípustnému ovplyvňovaniu   výsledku   hlasovania   (oblasť   nekalej   volebnej   súťaže   a použitých prostriedkov volebnej kampane).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. sp. zn. PL. ÚS 17/94, sp. zn. PL. ÚS 19/94, sp. zn. PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   uznávané   demokratickými   štátmi. Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   tak   závažné   porušenie volebného zákona, ktoré   už spochybňuje výsledky   volieb   a ktoré   odôvodnene   vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd aj v danom prípade posúdil, či zistené   skutočnosti   jednotlivo   alebo   spoločne   sú   ústavne   relevantným   porušením citovaných ustanovení volebného zákona.

Nosným pilierom sťažovateľovej argumentácie boli námietky týkajúce sa možných nezákonností pri činnosti okrskových volebných komisií pri procese posudzovania platnosti a sčítavania   hlasovacích   lístkov.   Tieto   námietky   a   argumentácie   pozostávali   v podstate z troch súčastí, teda komponentov. Prvou bola námietka aktívnej účasti MVK na sčítavaní hlasov v OVK. Druhým komponentom bol podiel zapisovateliek na posudzovaní platnosti, resp.   neplatnosti   hlasovacích   lístkov.   Napokon,   tretím   komponentom   bolo   tvrdenie sťažovateľa, že pri posudzovaní hlasovacích lístkov boli voči nemu uplatnené prísnejšie kritériá než voči protikandidátovi.

Nesprávne   spočítanie,   resp.   posúdenie   hlasovacích   lístkov,   môže   byť   spôsobené zmätkami v činnosti OVK a MVK, v dôsledku nesprávnej interpretácie volebného zákona alebo zo zlého úmyslu členov volebných komisií.

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nezistil žiadne dodatočné neoprávnené úpravy hlasovacích lístkov, a nezískal ani iné poznatky o volebnom delikte.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že mnohé zo sťažovateľom namietaných relevantných skutočností a pochybností bolo možné vyvrátiť prepočítaním a preskúmaním hlasovacích lístkov. Vyplynulo to z významnej zásady ovládajúcej volebné súdnictvo, podľa ktorej sú relevantné len   tie   volebné vady,   ktoré   môžu   mať podstatný   vplyv   na   výsledok   volieb. Sťažovateľ   v tejto   časti   svojej   sťažnosti   nenapáda   samotnú   tvorbu   vôle   voličov,   ale posúdenie prejavu tejto vôle mocenským orgánom - OVK. Ústavný súd ďalej vychádzal z úvahy, že sťažovateľ preukázal veľmi presné (takmer „insiderské“) poznatky o činnosti volebných komisií a o počte a štruktúre neplatných hlasov. Na základe toho a skutočnosti, že rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a protikandidátom je len štyri hlasy, ústavný súd rozhodol o opätovnom prepočítaní a posúdení neplatných hlasovacích lístkov.

Vedený   pôvodne   zásadou   prejednávacou   ústavný   súd   najprv   považoval   za dostačujúce v danej časti veci preskúmať v zmysle námietok len podmnožinu neplatných hlasovacích   lístkov.   Neplatné hlasovacie   lístky   sa   nachádzali vo volebnej dokumentácii v oddelenej obálke, ale len v počte 12 na rozdiel od sťažovateľom tvrdeného počtu 13. Ústavný   súd   v záujme   toho,   aby   odstránil   uvedenú   nezrovnalosť,   napokon   prepočítal, preveril a posúdil všetky hlasovacie lístky, to znamená, že hlasovacie lístky neplatné, ale aj hlasovacie lístky platné.

Ústavný súd po prepočítaní hlasov zistil, že starosta obce získal o 6 hlasov viac ako sťažovateľ, nie o 4 hlasy viac ako vyplýva zo zápisníc OVK. Podľa prepočítania ústavného súdu, sťažovateľ získal vo volebnom okrsku č. 2 - 90 hlasov (nie 91 hlasov) a starosta získal 96 hlasov (nie 95 hlasov). Celkovo získal starosta 378 hlasov a sťažovateľ 372 hlasov.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že volebnými komisiami bolo pôvodne vyhodnotených   celkovo   13   neplatných   hlasovacích   lístkov.   Jeden   z týchto   hlasovacích lístkov však bol dodatočne uznaný za platný (odovzdaný v prospech zvoleného starostu), čo potvrdili   svojimi   podpismi   všetci   členovia   volebnej   komisie,   a preto   v súlade   aj   so zistením   ústavného   súdu   možno   ustáliť,   že   počet   neplatných   hlasovacích   lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo celkovo 12.

Z uvedeného počtu neplatných hlasovacích lístkov je podľa názoru ústavného súdu a) 6 hlasovacích lístkov prima facie neplatných, pretože:

- na štyroch hlasovacích lístkoch nebol označený žiaden kandidát,

- na jednom hlasovacom lístku boli zakrúžkované poradové čísla všetkých kandidátov,

- na   jednom   hlasovacom   lístku   boli   „veľkým“   prekrižovaním   prečiarknutí   všetci kandidáti.b) 1 hlasovací lístok sa nachádzal mimo obálky,c) 5 hlasovacích lístkov bolo hodných ďalšieho uváženia, teda podľa názoru ústavného súdu tieto bolo potrebné osobitne preskúmať a vyhodnotiť, pričom 4 hlasy by prípadne mohli svedčiť sťažovateľovi a jeden hlas starostovi.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   keby   bolo   sťažovateľovi   započítaných   všetkých 5 hlasov (z toho 1 hlasovací lístok nájdený mimo obálky), ktoré by mu prípadne mohli svedčiť a boli hodné osobitného uváženia, tak ani v takomto prípade by výsledky volieb nemohli byť zrušené, pretože by počtom hlasov nepredstihol starostu.

Z nasledujúceho vyplýva, že ústavný súd po preskúmaní, porovnaní a vyhodnotení všetkých   neplatných   a   aj   platných   hlasovacích   lístkov   napokon   uznal   aj   neplatnosť hlasovacieho lístka, ktorý sa nachádzal mimo obálky, a taktiež aj hlasovacích lístkov, ktoré v uvedenom bode c) osobitne považoval za hodné uváženia.

Ústavný súd preskúmal aj platné hlasovacie lístky a konštatuje, že z množiny 784 platných hlasovacích lístkov bolo (zhodou okolností) tiež 5 platných hlasovacích lístkov hodných uváženia.

Na   účely   preskúmania,   či   OVK   posudzovali   platnosť   a   neplatnosť   hlasovacích lístkov   zákonným spôsobom,   ústavný   súd   vytvoril   zo   všetkých   hlasovacích   lístkov   dve skupiny   hlasovacích   lístkov   hodných   uváženia.   Podobný   spôsob   posudzovania   zvolil ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 29/94. Prvú skupinu tvorila už spomenutá pätica hlasovacích   lístkov,   ktoré   boli   OVK   vyhodnotené   ako   neplatné,   hoci   podľa   názoru ústavného súdu sú ešte hodné uváženia, a druhú skupinu tvorila pätica hlasovacích lístkov, ktoré OVK posúdili ako platné, pričom táto platnosť bola podľa názoru ústavného súdu tiež hodná uváženia.

Ústavný súd posúdil uvedené skupiny hlasovacích lístkov jednak samostatne a taktiež tieto skupiny hlasovacích lístkov porovnal. Z vykonaného posúdenia vyplynulo, že OVK pri zisťovaní   výsledku   volieb   pri   posudzovaní   hlasovacích   lístkov   vychádzali   z doslovného výkladu zákona o voľbách.

Tam, kde   volič riadne zakrúžkoval poradové číslo kandidáta bol hlasovací lístok uznaný za platný, aj keď boli napríklad ostatní kandidáti prečiarknutí [(2x) porovnaj § 38 ods. 3 volebného zákona] alebo okrem zakrúžkovaného poradového čísla kandidáta bolo zakrúžkované ďalším „krúžkom“ aj meno, priezvisko, vek, zamestnanie a politický status kandidáta   (1x),   alebo   na   hlasovacom   lístku   sa   okrem   riadneho   krúžku   nachádzala nečitateľná „šifra“ (1x), či krúžok mimo poradového čísla (1x).

Ak volič nezakrúžkoval poradové číslo kandidáta, ale jeho vek (1x) alebo použil iné znaky na označenie ako zakrúžkovanie poradového čísla kandidáta (4x), posudzovali OVK takéto hlasovacie lístky za neplatné.

Z uvedeného   vyplýva,   že   OVK   neposudzovali   platnosť   hlasovacích   lístkov svojvoľne. Ich posudzovanie bolo síce striktné, ale konzistentné, s koherentným základom spočívajúcim   v takomto   striktnom   výklade   zákona.   Uvedené   platí   aj   pre   neplatné hlasovacie lístky   z OVK   č.   1   –   M.   S.,   pretože   sťažovateľ   tvrdil,   že   tu   mohli   byť „prispôsobované“ výsledky potom, ako boli už známe výsledky v OVK č. 2. Ústavný súd posúdil tieto neplatné hlasovacie lístky s osobitnou pozornosťou.

Ústavný súd taktiež dodáva, že ak by istý nedostatok v označení hlasovacieho lístku spôsoboval u jedného kandidáta neplatnosť hlasovacieho lístku, ale u protikandidáta by bol prehliadnutý, ústavný súd by musel nahradiť posúdenie platnosti vlastným úsudkom. To sa však v preskúmavanom prípade taktiež nestalo.

Sťažovateľ   sa   argumentačne   dovoláva   aj   nález   ústavného   súdu   sp.   zn. PL. ÚS 18/1999, podľa ktorého: „Sčítavanie hlasov v dvoch oddelených miestnostiach, hoci podľa   zákona   sa   má   vykonať   v   jednej   miestnosti   a   za   účasti   všetkých   členov   volebnej komisie, ako aj aktívnu účasť členov volebnej komisie vyššieho stupňa na práci volebnej komisie nižšieho stupňa, ktorá spočívala v tom, že sa osobne podieľali na sčítavaní hlasov, treba hodnotiť ako okolnosti (porušenia zákona), ktoré mohli nežiaduco ovplyvniť výsledok volieb do obecného zastupiteľstva.“ V okolnostiach veci sp. zn. PL. ÚS 18/99 ústavný súd konštatoval, že tam spomenuté nedostatky mohli nežiaduco ovplyvniť výsledok volieb do obecného zastupiteľstva. Pretože v preskúmávanej veci ústavný súd sám preveril výsledok volieb na starostu obce prepočítaním a preverením posúdenia platnosti hlasovacích lístkov, nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 18/1999 v okolnostiach danej veci nie je zmysluplné aplikovať.

Je pravdou, ako to uvádza aj zvolený starosta, že OVK našla len jeden hlasovací lístok   mimo   obálky.   Tento   posúdila   ako   neplatný.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   išlo pôvodne o hlas v prospech sťažovateľa. Volebný zákon ustanovuje len povinnosť vložiť hlasovací lístok do obálky. Neustanovuje explicitne povinnosť obálku zalepiť. Nemožno teda   OVK   vyčítať,   že   posúdila   hlasovací   lístok,   ktorý   bol   nájdený   mimo   obálky   ako neplatný,   pretože   toto   oddelenie   hlasovacieho   lístka   od   obálky   naznačuje   vysoko pravdepodobnú možnosť, že hlasovací lístok nebol do obálky vložený podľa § 31 ods. 4 vety   druhej   volebného   zákona.   Ústavný   súd   ďalej   opätovne   pripomína,   že   rešpektuje doslovný, avšak stále akceptovateľný výklad OVK.

Volebná   komisia   nepochybila   ani   vtedy,   keď   odporúčala   voličom   „presne“ označovať nimi volených kandidátov. Iná situácia by mohla nastať, ak by volebné komisie vyžadovali iný ako zákonnom ustanovený spôsob označovania hlasovacích lístkov. Voliči boli inštruovaní vyveseným vzorom a oznámením o čase a mieste konania volieb. Nízky počet sporne označených hlasovacích lístkov naznačuje, že voliči mali správnu vedomosť o spôsobe označovania hlasovacích lístkov.

Ústavný   súd   už   z uvedených   dôvodov   opätovne   prepočítal   a preskúmal   všetky odovzdané   hlasovacie   lístky.   Na   doplnenie   uvádza,   že súhlasí   s argumentom   zvoleného starostu, podľa ktorého nepodpísanie zápisnice o priebehu volieb je výrazným signálom o možnom   problémovom   priebehu   volieb.   V predmetnej   veci   podpísanie   zápisníc   nikto neodmietol (porovnaj § 42 ods. 1 i. f. a § 43 ods. 1 i. f. volebného zákona). Ústavný súd ďalej poznamenáva, že zapisovatelia volebných komisií sú vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu   a   tradíciu   volieb   nepostrádateľným   a kontinuitným   prvkom   volebného   procesu. Ich konzultácie a poradný hlas aj pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov sú explicitne akceptovateľné ex lege (porovnaj § 11a volebného zákona).

Ústavný   súd   už viackrát   uviedol,   že   volebný   zákon nezakazuje blízkym   osobám kandidátov byť členmi volebných komisií. Inými slovami, samotné členstvo kandidátovi blízkej osoby vo volebnej komisii samo osebe nemôže byť volebnou vadou.

Čo sa týka námietky, že zvolený starosta ovplyvňoval dôchodcov z klubu dôchodcov v čase moratória, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v tejto súvislosti neuviedol žiadnych svedkov, dôkazy a ani konkrétnejšie okolnosti, ktoré by mohli signalizovať hrubé porušenie volebných predpisov s vplyvom na výsledok volieb.

K námietke, že občania, ktorí by volili sťažovateľa, boli „diskriminovaní“, ak mali záujem voliť do prenosnej urny, sťažovateľ taktiež neoznačil žiadnych voličov, ktorí by požiadali   o hlasovanie   do   prenosnej   urny   a takejto   ich   žiadosti   by   nebolo   vyhovené (porovnaj § 31 ods. 6 volebného zákona). Ak sťažovateľ namieta skutočnosť, že nie vždy boli   naplnené   dôvody   na vyslanie   prenosnej   volebnej   schránky,   ústavný   súd   k tomu poznamenáva,   že táto   okolnosť   je   z hľadiska   výsledku   volieb   irelevantná.   Dôležitá   je skutočnosť, že osoba, ktorá hlasuje niektorou zo zákonných foriem, je nositeľkou aktívneho volebného   práva,   a že   boli   dodržané   ostatné   podmienky   podľa   §   31   ods.   6   volebného zákona. V predmetnej veci neboli predložené dôkazy o opaku.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania, z volebnej dokumentácie   a   z ostatných   predložených   dôkazov   dospel   k záveru,   že   v súvislosti s napadnutými   voľbami   starostu   obce   L.   uskutočnenými   2.   decembra   2006 nedošlo k porušeniu   volebného   zákona   takým   spôsobom,   ktorý   mohol   ovplyvniť   výsledok napadnutých volieb starostu uvedenej obce. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods.   1 písm.   d)   zákona o ústavnom   súde   tak,   ako   to   je uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy.

V danom prípade ústavný súd vzhľadom na charakter tohto konania dospel k záveru, že oprávnenie dané mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde nevyužije, a preto účastníkom konania úhradu trov nepriznal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008