znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 95/2011-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   15.   júna 2011 predbežne   prerokoval   návrh   prvého   námestníka   generálneho   prokurátora   Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovení Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8), bodu 5 (§ 110 ods. 2), bodu 8 (§ 115 ods. 1), bodu 10 (§ 123 ods. 3) a bodu 11 (§ 124 ods. 2), Čl. II (§ 37 ods. 1) a Čl. III (§ 8 ods. 2) zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1.   Návrh   prvého   námestníka   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   na   začatie konania o súlade ustanovení Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8), bodu 5 (§ 110 ods. 2), bodu 8 (§ 115 ods. 1), bodu 10 (§ 123 ods. 3) a bodu 11 (§ 124 ods. 2), Čl. II (§ 37 ods. 1) a Čl. III (§ 8 ods. 2) zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. P o z a s t a v u j e   účinnosť ustanovení Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8) a bodu 10 (§ 123 ods. 3) zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

O d ô v o d n e n i e :

3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 30. mája 2011 doručený návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade ustanovení Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8), bodu 5 (§ 110 ods. 2), bodu 8 (§ 115 ods. 1), bodu 10 (§ 123 ods. 3) a bodu 11 (§ 124 ods. 2), Čl. II (§ 37 ods. 1) a Čl. III (§ 8 ods. 2) zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“), s čl. 1 ods. 1 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a o pozastavení účinnosti ustanovení Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8), bodu 10 (§ 123 ods. 3) a bodu 11 (§ 124 ods. 2) napadnutých ustanovení.

4. Navrhovateľ odôvodňuje návrh s poukazom na to, že napadnutými ustanoveniami bola   ústavne   nekonformným   spôsobom   zrušená   predchádzajúca   obligatórna   tajná   voľba predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny prokurátor“) a predsedu a členov Dozornej   rady   Fondu   národného   majetku   Slovenskej   republiky.   V   tejto   súvislosti navrhovateľ poukázal na (i) ústavný význam tajného hlasovania o uvedených verejných funkcionároch (z pohľadu ich nezávislosti, ochrany ústavnosti a slobodnej politickej súťaže, pozn.), (ii) zákaz retroaktivity právnych noriem, princíp právnej istoty a zmenu pravidiel počas hry a (iii) neexistenciu legitímneho dôvodu na zákonnú zmenu tajnej voľby „počas procesu voľby generálneho prokurátora“.

5.   Navrhovateľ   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   nesúlad napadnutých ustanovení s označenými článkami ústavy.

6. S poukazom na čl. 125 ods. 2 ústavy navrhovateľ ďalej požaduje, aby ústavný súd uznesením pozastavil účinnosť Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8), bodu 10 (§ 123 ods. 3) a bodu 11 (§ 124   ods.   2)   napadnutých   ustanovení.   Návrh   na   pozastavenie   účinnosti   napadnutých zákonných   ustanovení   navrhovateľ   odôvodňuje   skutočnosťou, «že   v   prípade   aplikácie predmetnej   zákonnej   úpravy   hrozí   nebezpečenstvo   vzniku   vážneho   nenapraviteľného následku.   Je   dôvodný   predpoklad,   že   Národná   rada   Slovenskej   republiky   pristúpi v najbližšom   čase   k   verejnej   voľbe   kandidáta   na   generálneho   prokurátora,   postupujúc v súlade   s   protiústavnou   zákonnou   právnou   úpravou.   Generálny   prokurátor   by   tak   bol zvolený postupom podľa zákona, ktorý by na základe tohto návrhu mohol byť nálezom Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   deklarovaný   za   rozporný   s   ústavou.   Legitimita verejnej voľby by tak bola spochybnená. Náprava vzniknutej situácie by nebola možná, vzhľadom na trvanie funkcie generálneho prokurátora, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že návrat vzniknutej situácie „do pôvodného stavu“ neprichádza do úvahy.».

7. Podaním zo 7. júna 2011 predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol odmietnuť   návrh   z dôvodu,   že   bol   podaný   zjavne   neoprávnenou   osobou.   Poukazoval na skutočnosť, že podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy môže návrh ústavnému súdu podať generálny prokurátor, ktorým prvý námestník generálneho prokurátora nie je. V súvislosti s tým   poukázal   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   sp.   zn.   PL.   ÚS   22/95.   V rozsahu namietaných skutočností ústavný súd predovšetkým konštatuje, že dotknutým uznesením sp.   zn.   PL.   ÚS   22/95   z 26.   septembra   1995   ústavný   súd   nevyhovel   návrhu   skupiny poslancov, ktorí namietali protiústavnosť zastupovania ministrov vlády (v rozsahu ich práv a povinností, pozn.) štátnymi tajomníkmi. V tomto uznesení ústavný súd tiež uviedol, že „v niektorých   prípadoch   Ústava   Slovenskej   republiky   upravuje   len   spôsob   ustanovenia ústavných činiteľov do funkcií bez toho, že by súčasne vymedzovala rozsah ich ústavných právomocí. Tento spôsob ústavnej úpravy je typický pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (čl. 61), predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky (čl. 135), sudcov všeobecných súdov a predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   (čl.   145)   a   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky (čl. 150).“. K uvedeným   stále   platným   záverom   ústavný   súd   dodáva,   že   čl.   130   ods.   1 písm. e) ústavy je súčasťou prvého oddielu siedmej hlavy ústavy s nadpisom „Ústavný súd Slovenskej   republiky“   a vyjadruje   ústavnoprocesné   pravidlá   v konaní   pred   ústavným súdom,   a teda   nevymedzuje/neurčuje   ústavnú   právomoc   generálneho   prokurátora. Vzhľadom na uvedené je možné uzavrieť, že ústavný súd nezistil nedostatok podaného návrhu   v   súvislosti   s   tým,   že   návrh   podal   prvý   námestník   generálneho   prokurátora Slovenskej republiky. Vychádzajúc z obsahu čl. 151 ústavy v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   je   podľa   názoru ústavného súdu v čase, kedy nie je ešte vymenovaný generálny prokurátor, prvý námestník generálneho prokurátora osobou oprávnenou podať návrh podľa čl. 125 ústavy.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a dospel k záveru, že spĺňa všetky ústavou a zákonom o ústavnom súde predpísané predpoklady na jeho prijatie na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

9. Podľa názoru ústavného súdu sú splnené tiež podmienky na pozastavenie účinnosti Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8) a bodu 10 (§ 123 ods. 3) napadnutých ustanovení [s výnimkou bodu 11 (§ 124 ods. 2), ktorý nie je reálne v hre, pozn.], a to vzhľadom na ostatný stav procesu voľby generálneho prokurátora na pôde Národnej rady Slovenskej republiky po nadobudnutí účinnosti napadnutých ustanovení; tieto nadobudli účinnosť 26. mája 2011 (a navrhovateľ doručil návrh ústavnému súdu 30. mája 2011, pozn.). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 385 z 1. júna 2011 určil nový termín na podávanie kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky „do 10. júna 2011 do 20.00 hodiny“. V rámci tejto novej (v poradí ďalšej) voľby sa má postupovať už podľa (aj) napadnutých ustanovení, nesúlad ktorých navrhovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom. Navrhovateľovi treba dať preto za pravdu (pozri bod 6), že nový   kandidát   na   generálneho prokurátora   by   tak   mohol   byť zvolený   postupom   podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil (ako je uvedené   v   bode   1   výroku   tohto   uznesenia),   pričom   nemožno   vylúčiť   ani   vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou. Za takejto situácie (ak by bol kandidát na generálneho prokurátora zvolený vo verejnej voľbe, čo v rozumnej miere nie je možné vylúčiť,   pozn.)   by   ústavný   súd   plnil   úlohu   ochrancu   ústavnosti   len   iluzórne,   hoci   mal možnosť   tomu   postupom   podľa   čl. 125   ods.   2   ústavy   zabrániť.   Ak   by   ústavný   súd nepozastavil   účinnosť   napadnutých   ustanovení   uvedených   v   bode   2   výroku,   vzniknutý následok   z   pohľadu   „de   lege   lata“   by   bol/mohol   byť   nenapraviteľný   (čl.   151   ústavy v spojení   s   §   8 zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov). V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že predseda národnej rady mal v čase určenia termínu na podávanie kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora (t. j. 1. júna 2011)   nepochybne   vedomosť   o doručení   tohto   návrhu   ústavnému   súdu.   Uvedené skutočnosti sú zároveň dôvodom na postup ústavného súdu podľa § 26 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

10.   Podľa   čl.   125   ods.   5   ústavy   platnosť   rozhodnutia   o   pozastavení   účinnosti ustanovení Čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8) a bodu 10 (§ 123 ods. 3) zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, zanikne vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, ak toto rozhodnutie o pozastavení účinnosti ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

11. Rozhodnutie o pozastavení účinnosti ustanovení uvedených v bode 2 výroku sa stane   všeobecne   záväzným   (právoplatným)   dňom   jeho   vyhlásenia   v Zbierke   zákonov Slovenskej republiky. Právoplatnosťou rozhodnutia o pozastavení účinnosti sa neobnovuje platnosť   predchádzajúcej   právnej   úpravy,   keďže   pozastavením   účinnosti   napadnutých ustanovení nedochádza aj k strate ich platnosti, ktorá je conditio sine qua non obnovenia platnosti skoršieho (derogovaného) právneho predpisu, resp. jeho časti.  

12.   Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   k rozhodnutiu   pripájajú   odlišné stanovisko sudcovia Ladislav Orosz, Ján Luby, Lajos Mészáros a Juraj Horváth.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2011