znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 94/2011-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   8.   júna   2011 o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. R. M., B., na začatie konania o súlade § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník   v   znení   zákona   č.   546/2010   Z.   z.,   ktorým   sa   dopĺňa   zákon   č.   40/1964   Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Konanie   o   návrhu   skupiny   37   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. apríla 2011 doručený   návrh   skupiny   37   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „skupina poslancov“), zastúpenej advokátom JUDr. R. M., B. (ďalej len „právny zástupca“), na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Občiansky zákonník“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy.

Namietané ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka sa stalo súčasťou Občianskeho zákonníka na základe jeho novelizácie vykonanej zákonom č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Túto novelizáciu Národná rada Slovenskej republiky schválila 9. decembra 2010 a je účinná od 1. januára 2011.

Namietané ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka znie:

„§ 47a

Účinnosť povinná zverejňovaných zmlúv

(1) Ak   zákon   ustanovuje   povinné   zverejnenie   zmluvy,   zmluva   je   účinná   dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

(2) Účastníci   si   môžu   dohodnúť,   že   zmluva   nadobúda   účinnosť   neskôr   po   jej zverejnení.

(3) Zmluva   uzavretá   na   účely   odstránenia   následkov   mimoriadnej   udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia.   Rovnako   je bez   zverejnenia   účinné   aj   ustanovenie   zmluvy, ktoré   obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje.

(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.“

Skupina poslancov odôvodnila svoj návrh najmä takto: «...   §   47a   Občianskeho   zákonníka   bolo   podľa   predkladateľa,   vlády   Slovenskej republiky,   do   právneho   poriadku   zavedené   s   cieľom   zaviesť   pravidlá,   ktoré   zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Navrhovatelia podporujú snahu zákonodarcu dosiahnuť tento vytýčený cieľ, ako aj samotné povinné zverejňovanie zmlúv, avšak spôsob jeho konkrétnej realizácie je z hľadiska súladu s Ústavou Slovenskej republiky prinajmenšom sporný.

Zákon č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zaviedol do zákona   č.   211/2000   Z.   z.   o   slobodnom   prístupe   k   informáciám   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „infozákon“) legálnu definíciu povinne   zverejňovaných   zmlúv,   na   ktoré   odkazuje   napadnuté   ustanovenie   ust.   §   47a Občianskeho   zákonníka.   Legálna   definícia   povinne   zverejňovaných   zmlúv   teda   nie   je súčasťou kódexu súkromného práva, Občianskeho zákonníka, ale upravuje ju infozákon. Podľa ust. § 5a ods. 1 infozákona: Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom   obce,   majetkom   vyššieho   územného   celku   alebo   majetkom   právnických   osôb zriadených   zákonom,   na   základe   zákona   alebo   nakladania   s   finančnými   prostriedkami Európskej únie.

Napadnuté ustanovenie § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka zavádza hmotnoprávnu podmienku nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorá napĺňa legálnu definíciu podľa ust. § 5a infozákona. Takáto povinne zverejňovaná zmluva nadobúda účinnosť až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

Podľa   názoru   predkladateľa,   vlády   Slovenskej   republiky   vyjadrenom   v   osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka Ide najmä o povinne zverejňované zmluvy v zmysle ustanovenia § 5a infozákona. To však nevylučuje, že v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje iný zákon, ktorý by ukladal zverejnenie zmlúv.   Týmto   vyjadrením   sa   potvrdzuje   právna   neistota   subjektov   práva   ohľadne skutočnosti, či nadobudnutie účinnosti nimi uzatváraných zmlúv je podmienené zverejnením podľa   infozákona,   alebo   aj   podľa   iného   právneho   predpisu.   Zákonodarca   v   dôvodovej správe nevysvetľuje, o aký ďalší právny predpis by mohlo ísť.

Podľa dôvodovej správy zákonodarca má záujem na tom, aby sa upravený režim odloženej účinnosti vzťahoval na právne úkony (§ 34 OZ), ktorými vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti. Pôjde preto najmä o

- dohodu,

- nepomenovanú zmluvu,

- zmiešanú zmluvu,

- úplné znenie všeobecných zmluvných (obchodných) podmienok, ak sa stali súčasťou zmluvného vzťahu (t. j. ak zmluva - dohoda na ne odkazuje),

- dohodu o novácii (§ 570 až 573 OZ),

-   dohodu   o   odpustení   dlhu   (§   574   OZ)   a   vzdaní   sa   práva   (§574   OZ),   dohodu o zrušení záväzku,

- dohodu o urovnaní (pokonávke) (§ 585 až 587 OZ),

- dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3 OZ); dohodu o zmluvnej pokute (§ 544 a 545 OZ), dohodu o ručení (§ 546 až 550 OZ).

- záložnú zmluvu (§ 552 OZ),

-   dohodu   o   zabezpečení   záväzkov   prevodom   práva   (§   553   až   553e   OZ)   dohodu o zabezpečení záväzkov postúpením pohľadávky (§ 554),

- dohodu o postúpení pohľadávky (§ 524 až 530 OZ), dohodu o prevzatí dlhu (§ 531 až 532 OZ),

- dohodu o pristúpení k záväzku (§ 533 až 534 OZ). Právna úprava odloženej účinnosti sa podľa zákonodarcu má vzťahovať na skupinu zmlúv, ktoré napĺňajú znaky povinne zverejňovanej zmluvy podľa ust. § 5a infozákona. Navrhovatelia   pripomínajú,   že   uzatvoreniu   zmluvy   povinnou   osobou   s   druhou zmluvnou   stranou   spravidla   predchádza   náročný   proces   verejného   obstarávania   podľa zákona č. 26/20006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO“). Povinná osoba na zverejnenie zmluvy je v procese verejného obstarávania,   verejným   obstarávateľom (§   6   zákona   o   VO)   alebo obstarávateľom (§   8 zákona o VO). Zákon o VO ustanovuje široké povinnosti pre obstarávateľov a verejných obstarávateľov pri výbere postupov zadávania zákaziek spravidla v závislosti od naplnenia finančných   limitov   podľa   §   4   zákona   o   VO.   Práve   proces   verejného   obstarávania   má zabezpečiť verejný, transparentný a spravodlivý výber dodávateľa spomedzi uchádzačov. Takže   už   samotný   proces   verejného   obstarávania   by   mal   zabezpečovať   transparentný a verejný výber uchádzača.

Na zverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy je povinná práve osoba podľa ust. § 2 infozákona, to znamená len jeden z účastníkov zmluvy. Podľa ust. § 5a ods. 4 povinne zverejňovaná   zmluva,   ktorej   účastníkom   je   ministerstvo,   ostatný   ústredný   orgán   štátnej správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba, v ktorej vlastnia väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel alebo ktorú ovládajú väčšinovým podielom na hlasovacích právach alebo vymenúvajú viac ako polovicu členov správneho orgánu alebo iného výkonného orgánu,   alebo kontrolného orgánu,   sa zverejňuje v Centrálnom registri zmlúv (ďalej len „register“). V registri sa zverejňuje aj zmluva, ktorej účastníkom je   rozpočtová   organizácia   alebo   príspevková   organizácia   zriadená   povinnými   osobami uvedenými v prvej vete. Povinná osoba zašle bezodkladne Úradu vlády Slovenskej republiky zmluvu na zverejnenie. Register je verejný zoznam povinne zverejňovaných zmlúv, ktorý vedie   Úrad   vlády   Slovenskej   republiky   v   elektronickej   podobe;   register   je   informačný systém verejnej správy.

Podľa ust. § 5a ods. 5 infozákona povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je iná povinná osoba, ako je uvedená v odseku 4, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu uzaviera. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje bezodplatne v Obchodnom vestníku.

Z uvedeného teda vyplýva, že povinná osoba, ktorou bude práve napr. ministerstvo, štátny orgán, obec. VÚC atď. bude povinná zverejniť uzatvorenú zmluvu spôsobom ako ustanovuje zákon. Zmluvy sa budú zverejňovať:

a) v Centrálnom registri zmlúv,

b) na webovom sídle povinnej osoby,

c) v Obchodnom vestníku. Návrhové oprávnenie v zmysle písm. a) a c) na zverejnenie má len jeden účastník zmluvy, t. j. štátny orgán alebo orgán verejnej správy, ktorému zverejnenie vyplýva ako povinnosť   zo   zákona.   Ďalej   zo   samotnej   povahy   veci   vyplýva,   že   táto   povinná   osoba disponuje aj právom rozhodnúť v zmysle písm. b) čo bude a čo nebude uverejnené na jej webovom sídle.

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   sa   druhý   účastník   tohto   právneho   vzťahu   dostáva neopodstatnene do znevýhodneného postavenia v dôsledku skutočnosti, že konaním resp. opomenutím   druhého   účastníka   zmluvy   zverejniť   zmluvu   nastáva   sankcia   vo   forme nulitnosti,   zdanlivosti   tohto   právneho   úkonu.   Zjednodušene   povedané,   napr.   verejný obstarávateľ (resp. povinná osoba) sa môže svojho zmluvného partnera jednoducho zbaviť, nakoľko po uplynutí trojmesačnej lehoty sa uplatní zákonná domnienka, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Oprávnenie druhého účastníka v zmysle ust. § 5a ods. 6 infozákona podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku, ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo   dňa   uzavretia   je   v   tomto   rámci   nedostatočné.   Účastník   zmluvy,   ktorý   po   splnení všetkých   zákonných   podmienok,   uzatvoril   s   povinnou   osobou   zmluvu,   je   vystavovaný právnej neistote a kladú sa mu ďalšie zákonné povinnosti a to sledovať, či zmluva, ktorú uzatvoril bona fide je zverejnená alebo nie je, a pokiaľ nie je zverejnená, ukladá sa mu „oprávnenie   resp.   povinnosť“   podať   návrh   na   jej   zverejnenie,   pod   hrozbou   sankcie zdanlivosti tohto právneho úkonu.

Navrhovatelia   poukazujú   aj   na   nedôslednosť   a   rozpornosť   napadnutej   právnej úpravy, vo vzťahu k právnej úprave zmlúv týkajúcej sa prevodu práv k nehnuteľnostiam. Vlastnícke právo patrí medzi tzv. vecné práva, je právom absolútnym, pôsobí erga omnes   (voči   všetkým)   -   pri   prevode   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   na   základe zmluvy   pôsobí   erga   omnes   až   od   nadobudnutia   účinnosti   zmluvy,   t.   j.   až   na   základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu.

Uvedené jednoznačne vyplýva z Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 162/1995 Z. z.   o   katastri   nehnuteľností   a   o   zápise   vlastníckych   a   iných   práv   k   nehnuteľnostiam (katastrálny   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov.   V   dikcii   §   47   ods.   1   Občianskeho zákonníka je výslovne uvedené, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného   orgánu,   je   zmluva   účinná   týmto   rozhodnutím.   V   §   133   ods.   2   Občiansky zákonník ustanovuje, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo   vkladom do katastra nehnuteľností podľa   osobitných   predpisov,   ak   osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra nehnuteľností; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa   §   28   ods.   3   katastrálneho   zákona   právne   účinky   vkladu   vznikajú   na   základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Inými   slovami,   pojem   „platnosť   zmluvy“   a   pojem   „účinnosť   zmluvy“   nemožno stotožňovať   ani   vzájomne   zamieňať.   Zjednodušene   povedané:   platná   zmluva   (zmluva uzatvorená v súlade so zákonom a podpísaná zmluvnými stranami) zaväzuje zmluvné strany (zmeniť alebo zrušiť ju možno len po vzájomnej dohode); ak je zmluva účinná, pôsobí voči všetkým. Účinnosť zmluvy znamená vznik, zmenu alebo zánik práv vyplývajúcich zo zmluvy. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, pri prevode práv k hnuteľnej veci nadobúda zmluva účinnosť prevzatím hnuteľnej veci (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pri prevode práv k nehnuteľnej veci nadobúda zmluva účinnosť až na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu konkrétneho vecného práva do katastra nehnuteľností (§ 47 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 a § 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   zmluvy,   predmetom   ktorých   je   prevod   práv k nehnuteľnostiam, nemôžu nadobudnúť účinnosť zverejnením na webovom sídle povinnej osoby, v Centrálnom registri zmlúv alebo v Obchodnom vestníku. Žiadna zmluva nemôže mať dva rozdielne dátumy nadobudnutia účinnosti, t. j. vzniku, zmeny alebo zániku práv vyplývajúcich zo zmluvy.

V nadväznosti na uvedené dávame do pozornosti znenie § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona,   ktoré   ustanovuje   povinnosť   správy   katastra   nehnuteľností   preskúmať   zmluvu z hľadiska,   či   obsahuje   podstatné   náležitosti   zmluvy,   či   je   úkon   urobený   v   predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a že pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (odsek 1) a ktoré ustanovuje, že správa katastra nehnuteľností   vklad   povolí,   ak   sú   podmienky   na   vklad   splnené:   inak   návrh   zamietne (odsek 3).

Zmluva   je   dvojstranný   alebo   viacstranný   právny   úkon.   ktorým   zmluvné   strany zakladajú medzi sebou právny vzťah, a tým aj vzájomné práva a povinností. Pri uzavieraní zmluvy   nesmie   byť   porušené   zákonné   právo.   Teória   občianskeho   práva   rozlišuje   rôzne stupne   vadnosti   právnych   úkonov:   a)   právne   úkony   zdanlivé   (non   negotium),   t.   j.   také prejavy vôle. z ktorých nikdy nevznikol právny úkon (neprihliada sa na ne), b) právne úkony vadné.   Právnymi   následkami   vadných   právnych   úkonov   sú   neplatnosť   právneho   úkonu (absolútna alebo relatívna), odporovateľnosť právneho úkonu a možnosť jednostranného odstúpenia od zmluvy.

Napadnuté ustanovenia a to, konkrétne v ust. § 47a ods. 4 upravujú ako sankciu nezverejnenia zmluvy jej zdanlivosť právneho úkonu (ničotnosť, non negotium). Podľa ust. § 47 ods. 4 ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na   jej   platnosť   vyžaduje   súhlas   príslušného   orgánu,   zmluva   nezverejnila,   platí,   že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Zákon v uvedenom ustanovení vyslovuje domnienku, na základe ktorej sa má za to, že uzavretie zmluvy, ktorá v skutočnosti uzavretá bola, podľa zákonnej domnienky uzavretá nebola. Tento právny úkon, ktorý možno skôr považovať v dôsledku absencie zverejnenia ako hmotnoprávnej podmienky jeho účinnosti za vadný, zákon však nesankcionuje   neplatnosťou,   ale   vyslovuje   domnienku,   podľa   ktorej   sa   právny   úkon považuje za ničotný, zdanlivý (non negotium).

Zdanlivé právne úkony sú také prejavy vôle, ktoré vôbec nemajú náležitosti právnych úkonov. Na tieto úkony sa neprihliada, hľadí sa na ne akoby sa neboli urobili. (Lazár, J. a kol. Občianske právo hmotné, 2006, str. 133).

Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti, pričom sa rozlišuje absolútna a relatívna neplatnosť právneho úkonu. (tamtiež)

Zo samotného posúdenia veci vyplýva, že v prípade, ak je zmluva uzavretá a chýba jej jedna podstatná náležitosť nadobudnutia účinnosti (nie platnosti!), nemožno s takýmto nedostatkom   vyslovovať   záver   na   základe   zákonnej   domnienky,   že   k   uzavretiu   zmluvy nedošlo. Uvedené dostáva do horšieho postavenia účastníka právneho vzťahu, ktorý nie je povinnou   osobou.   V   prípade   neplatnosti   zmluvy,   ktorá   bola   zapríčinená   opomenutím splnenia   povinnosti   druhým   účastníkom   zmluvy,   má   tento   účastník   možnosť   uplatňovať nároky vyplývajúce z porušenia povinnosti (napr. nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka alebo § 420 a nasl Občianskeho zákonníka). V prípade, pokiaľ bude naplnená   zákonná   domnienka   uvedená   v   napadnutom   ust.   §   47a   ods.   4   Občianskeho zákonníka,   že   k   uzavretiu   zmluvy   vôbec   nedošlo,   ohrozí   sa   tým   postavenie   druhého účastníka, ktorý ničotnosť, zdanlivosť právneho úkonu nespôsobil a uzavrel zmluvu bona fide, pričom je sporné či si bude môcť uplatňovať nároky z porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany (keďže zmluva nevznikla).

Napadnuté   ustanovenie   §   47a   ods.   3   Občianskeho   zákonníka   ďalej   upravuje výnimku,   podľa   ktorej   zmluva   uzavretá   na   účely   odstránenia   následkov   mimoriadnej udalosti   bezprostredne   ohrozujúcej   život,   zdravie,   majetok   alebo   životné   prostredie,   je účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje   informáciu,   ktorá   sa   podľa   osobitného   zákona   nesprístupňuje.   Navrhovatelia namietajú, že uvedené vymedzenie je veľmi vágne a do budúcnosti bude vyvolávať právnu neistotu účastníkov zmluvy. Účastník zmluvy, najmä pokiaľ nejde o povinnú osobu, bude vždy v stave právnej neistoty, či ním uzavretá zmluva je podriadená režimu podľa § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ k zverejneniu takejto zmluvy nedôjde a po uplynutí lehoty troch mesiacov od uzatvorenia zmluvy vzniknú pochybnosti o tom, či má byť zmluva podriadená režimu podľa ust. § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, vzniká riziko, že takáto zmluva bude sankcionovaná zdanlivosťou podľa ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka.»

V ďalšej časti svojho návrhu skupina poslancov po analýze relevantnej judikatúry ústavného   súdu   poukazuje   na   skutočnosť,   že   v   danom   prípade „orgán   verejnej   moci v postavení subjektu povinného zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu a teda rozhodnúť o jej zverejnení alebo nezverejnení, nie je v rovnakom postavení ako druhý účastník zmluvy (subjekt súkromného práva), ktorý takúto kompetenciu nemá...

Napadnuté ustanovenia popierajú princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko premietnutím normy verejného práva do základného kódexu práva súkromného dochádza k nerovnomernému postaveniu účastníkov zmlúv, ktoré napĺňajú znaky povinne zverejňovaných zmlúv, čím môže dôjsť k výraznému zásahu do slobody prejavu subjektu pri uzatváraní   zmluvy.   Subjekt   súkromnoprávneho   charakteru   uzatvárajúci   zmluvu   so subjektom, v ktorom má majetkovoprávnu účasť štát, je až do času zverejnenia takejto zmluvy v pochybnostiach, či účinky takejto zmluvy vôbec nastanú a to dokonca pod hrozbou nulitnosti jeho prejavu vôle...“.

V   záverečnej   časti   svojho   návrhu   skupina   poslancov   zdôrazňuje,   že „cieľ zákonodarcu   zaviesť   transparentné   a   hospodárne   nakladanie   s   verejným   majetkom a s verejnými prostriedkami je legitímny. Z uvedeného dôvodu navrhovatelia nenamietajú proti zverejňovaniu zmlúv, čo je v tomto kontexte prirodzený spôsob priblíženia sa k tomuto cieľu.   Podmieňovať   nadobudnutie   účinnosti   zmlúv   ako   inštitútu   súkromného   práva zverejnením   a   sankcionovať   absenciu   zverejnenia   nulitnosťou   právneho   úkonu   je   však v tomto kontexte nepochopením základných inštitútov súkromného a verejného práva a ich vzájomnej previazanosti. Zákonodarca by mal absenciu zverejnenia zmluvy sankcionovať len vo vzťahu k osobe povinnej (pokuty) a neuplatňovať sankciu (nulitnosť) voči obom účastníkom zmluvného vzťahu, z ktorých jeden porušenie právnej povinnosti nespôsobil, nakoľko zverejnenie zmluvy nie je jeho povinnosťou.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa skupina poslancov domáha, aby ústavný súd o jej návrhu nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie § 47a zákona č. 40/1964 Zb.   Občiansky zákonník v znení zákona, č. 546/2010 Z.   z.,   ktorým sa dopĺňa   zákon   č.   40/1964   Zb.   Občiansky zákonník   v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nieje v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Dňa   27.   apríla   2011   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu skupiny poslancov označené ako „Späťvzatie návrhu“, v ktorom sa okrem iného uvádza:„Týmto, v súlade s ust. § 96 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 31a zákona č. 38/1993 Z. z... návrh zo dňa 5. 4. 2011, vedený pod sp. zn. RVP 810/2011 berieme v celom rozsahu späť a žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konanie v predmetnej veci zastavil.“

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   citované   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku a zákona o ústavnom súde zakladajú jeho oprávnenie zastaviť konanie o návrhu skupiny poslancov, čo vyplýva aj z jeho doterajšej judikatúry, podľa ktorej sa s výnimkou konania o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na všetky ďalšie konania vedené pred ústavným súdom na späťvzatie návrhu primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (m. m. PL. ÚS 17/99).

Zároveň však ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej „späťvzatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je úkonom, ktorému sa   v   konaní   pred   ním   priznávajú   automaticky   účinky   vedúce   k   zastaveniu   konania. Potvrdzuje to aj judikatúra ústavného súdu, ktorá obsahuje nielen súhlas so späťvzatím návrhu, ale aj nesúhlas s takýmto dispozitívnym úkonom navrhovateľa.“ (PL. ÚS 14/02, m. m. PL. ÚS 21/06). Ústavný súd napr. späťvzatie návrhu nepripustil v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 16/09 s poukazom na to, že „rešpektovanie vôle navrhovateľa, teda dispozičnej zásady, v konaní pred ústavným súdom by išlo na úkor ochrany ústavnosti v zmysle čl. 124 ústavy“.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   preskúmal   návrh   skupiny   poslancov, predovšetkým   argumentáciu,   z   ktorej   skupina   poslancov   vyvodzuje   svoj   právny   názor o nesúlade § 47a Občianskeho zákonníka s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy, a na tomto základe dospel k záveru, že v danom prípade zastavenie   konania   nebude   na   úkor   ochrany   ústavnosti.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd pripomína, že zastavenie konania netvorí prekážku veci rozhodnutej pre prípadný iný návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy v tej istej veci (m. m. PL. ÚS 21/06).

Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 8. júna 2011