znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 93/07-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 20.   júna 2007 vo veci sťažnosti Ing. Ľ. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov obce K. konaných 2. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. Ľ. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   J.   L.,   K.,   pre namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   orgánov   obce   K. konaných   2.   decembra   2006.   Sťažovateľ   ako   účastníkov   konania   označil   kandidátov na poslancov P. H., Š. B., M. V., F. R., D. P., M. K., E. K., V. B., P. S., I. B., J. V. a M. B., ako aj kandidátov na starostu M. B. a M. D. a zvoleného starostu obce J. V.

Sťažovateľ uviedol, že sám kandidoval na poslanca obce, pričom získal 204 hlasov, teda viac ako 10 % všetkých voličov, čo ho oprávňuje na podanie sťažnosti podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ ďalej uviedol:«V obci K. (ďalej len alebo aj obec) sa podľa „Oznámenia o čase a mieste konania volieb“ z 25. 10. 2006 mali 2. decembra 2006 uskutočniť voľby do orgánov samosprávy (...). Pre voľby obec určila dva volebné okrsky. Do obidvoch okrskových volebných komisií v obci delegovala Strana zelených dve členky podľa § 15 ods. 1 volebného zákona (ďalej len členky OkVK za SZ), ktoré nemali obe v obci trvalý pobyt (...). Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov s uvedením ich adresy, na funkciu členov okrskových volebných komisií, oznámila   Strana   zelených   starostovi   obce   p.   J.   V.   písomne   v zákonnej   lehote   – t. j. do 12. novembra   2006,   ako   osobe,   kto zvoláva   prvé   zasadanie   okrskovej   volebnej komisie. Oznámenia prevzala a prevzatie potvrdila svojím podpisom p. A. J. (...), ktorú na prevzatie kandidátnych listín a oznámení o delegovaní členov do okrskových volebných komisií, poveril starosta obce p. J. V. P. A. J. vykonáva súčasne aj funkciu zapisovateľky miestnej volebnej komisie v obci (...). Právo delegovať do okrskových volebných komisií členov vzniklo Strane zelených na základe zákona č. 346/1990 Zb. a podľa rozhodnutia miestnej   volebnej   komisie   (...).   Obec   rozposlala   03.   11.   2006   „Oznámenie   obce   K. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí...“,   ktoré   sa   mali   konať   2.   decembra   2006, kde okrem   spomenutého   určenia   volebných   okrskov   č.   1   a č.   2   pre   voľby   v obci a čiastočných informácií pre voličov, boli súčasťou tohto oznámenia aj dve ďalšie prílohy – išlo o vzor hlasovacieho lístka pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva (s chybným číslovaním kandidátov) a vzor hlasovacieho lístka pre voľby starostu obce (...).

V ďalšom   priebehu   volieb   zvolal   starosta   obce   p.   J.   V.   zasadanie   okrskových volebných komisií v obci podľa § 15 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon), a to písomnou pozvánkou z 13. 11. 2006, ktorá bola členkám OkVK za SZ doručená pod zn. 920/2006 (...). Toto spoločné zasadanie oboch okrskových   volebných   komisií   sa   v termíne   16.   11.   2006   o 17.00   hod.   aj   uskutočnilo v zasadacej miestnosti obecného zastupiteľstva na 1. poschodí v budove Obecného úradu v K. Obe členky OkVK za SZ, p. M. K. a p. K. P., sa 16. 11. 2006 o 17.00 hod. na toto prvé zasadanie oboch okrskových volebných komisií, zvolané podľa § 15 ods. 1 volebného zákona,   dostavili   preukázateľne   včas.   Starosta   obce   p. J.   V.   im   však   pred   ostatnými pozvanými   členmi   okrskových   volebných   komisií   oznámil,   že   sa   nemôžu   ujať   členstva v týchto okrskových volebných komisiách v obci pre komunálne voľby 2006, pretože nemajú k 16. 11. 2006 v obci trvalý pobyt (...). Následne bola spísaná z tohto prvého zasadania okrskových volebných komisií spoločná zápisnica, už bez prítomnosti členiek OkVK za SZ, ktoré na vyzvanie starostu obce p. J. V. z tohto zasadania predtým odišli.»

So zostavením volebných komisií v obci, resp. odmietnutím dvoch členiek týchto komisií navrhnutých Stranou zelených spája sťažovateľ neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy v obci K. keď uvádza:

„Deň pred konaním volieb, t. j. 01. decembra 2006, sa na obecný úrad dostavila p. M. K. a prihlásila sa na trvalý pobyt v obci (...). Pri tomto úkone jej starosta obce p. J. V. oznámil, že tým sa stáva aj členkou príslušnej okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 2 v obci (ďalej len OkVK 2), ak zloží sľub, ktorý následne zložila do rúk starostu obce a ujala sa tak funkcie členky v OkVK 2 v obci. Starosta obce p. J. V. sa tiež pred p. M. K. zmienil, že aj p. K. P. musí zmeniť trvalý pobyt. Pretože som v tom čase obe členky OkVK   za   SZ   zastupoval,   dozvedel   som   sa   z rozhovoru   s nimi,   že   starosta   obce   J.   V. si z vlastnej iniciatívy následne zistil číslo mobilného telefónu členky OkVK 1 p. K. P., doobeda 01. 12. 2006 jej zavolal a spýtal sa jej, či má záujem o ujatie sa funkcie v OkVK 1 v obci.   Podľa   jej   slov   sa   starosta   obce   p.   J.   V.   o podmienke   trvalého   pobytu   ani   raz nezmienil. (...)

Za   závažné   porušenie   volebného   zákona   som   považoval   a považujem   teda   to, že od 16. 11. 2006 nemali obe komisie zákonom ustanoveným postupom dosiahnuté svoje zloženie a tento   stav   trval práve počas   volebnej   kampane.   Aj   keď povinnosti   okrskovej volebnej komisie podľa § 15 ods. 4 volebného zákona sú stanovené prakticky iba na deň volieb, vplývalo a ďalej vplýva podľa mňa nezákonné zloženie oboch okrskových komisií na slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, a to podľa mňa tak, že túto súťaž   neumožňovalo,   neumožňuje,   neochraňovalo   a neochraňuje   v súlade   s volebným zákonom.“

Sťažovateľ žiada „aby ústavný súd rozhodol, resp. vydal nález:

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   poslancov   do   obecného zastupiteľstva   v obci   K.,   konané   02.   decembra   2006,   výsledok   ktorých   je   zapísaný v zápisniciach okrskových volebných komisií o hlasovaní z 02. decembra 2006, za neplatné. Alternatívne navrhujem, aby ústavný súd vydal nález: Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   poslancov   do   obecného zastupiteľstva   a voľby   starostu   v obci   K.,   konané   02.   decembra   2006,   výsledok   ktorých je zapísaný v zápisniciach okrskových volebných komisií o hlasovaní z 02. decembra 2006, za neplatné.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do národnej   rady,   volieb   do   orgánov   územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do národnej rady, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem   navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obce K. konaných 2. decembra 2006. Sťažovateľ tvrdí, že došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy, pretože starosta obce nevymenoval do volebnej komisie dve členky Strany zelených, ktoré podľa jeho názoru splnili pre nomináciu podmienky stanovené zákonom Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov.   Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd voľby poslancov obce K. vyhlásil za neplatné.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 21/04 uviedol, že nezákonnosť volieb musí byť v konaní o volebných veciach podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde dokázaná   a musí   byť   v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práva,   ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   slobodnej   súťaže   politických   síl   z   dôvodu nevymenovania členiek Strany zelených do volebných komisií obce. Z obsahu sťažnosti však   vyplýva,   že sťažovateľ   nenapáda   konkrétnu   voľbu,   jej priebeh   alebo   zisťovanie výsledkov voľby do orgánov územnej samosprávy, v rámci ktorej by ústavný súd mohol posúdiť jej nezákonnosť a neústavnosť. Na základe ním uvedeného skutkového stavu nie je možné vydať také rozhodnutie, ktorého sa v petite sťažnosti domáha.

Ústavný   súd   k postaveniu   volebných   komisií   vo   voľbách   už   zaujal   stanovisko keď uviedol, že volebné komisie sú inštitúciami verejnej správy za predpokladu, že činnosť, ktorú   vykonávajú,   je   správnou   činnosťou   vykonávanou   vo   verejnom   záujme.   Príprava a zabezpečovanie volieb je vo verejnom záujme, preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia, zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci (PL. ÚS 19/98).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súdy preskúmavajú aj zákonnosť   rozhodnutí   verejnej   správy   a zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných zásahov   verejnej   moci   pokiaľ   ich   podľa   zákona   neprejednávajú   a nerozhodujú   o nich iné orgány.

Podľa   §   244   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   v správnom   súdnictve   súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej   samosprávy   a ďalších   právnických   osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Zo sťažovateľom uvedeného skutkového stavu vyplýva, že sťažovateľ mohol využiť právny prostriedok ochrany svojich základných práv podaním žaloby všeobecnému súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že ďalšie konanie o volebnej veci sťažovateľa nie je možné pre nedostatok jeho právomoci na jej prerokovanie.

S otázkou zloženia volebných komisií spája sťažovateľ aj následok, ktorý mal byť podľa jeho názoru v príčinnej súvislosti s výsledkami volieb.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí   priamu   príčinnú   súvislosť   medzi   namietaným   postupom   orgánov   štátu (teda aj volebnej   komisie)   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých sťažovateľ namieta (napr. III. ÚS 248/05, PL. ÚS 28/06 a iné).

Sťažovateľ neuviedol, akú príčinnú súvislosť vidí medzi zložením volebnej komisie a zisteným výsledkom volieb, a keďže ústavný súd pri skúmaní predloženej sťažnosti takúto spojitosť nezistil, odmietol ju v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2007