znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

s   PL. ÚS 92/07-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 20.   júna 2007 vo veci sťažnosti Strany demokratickej ľavice, B., zastúpenej advokátom JUDr. B. M., N., za účasti SMER – sociálna demokracia, B., Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická   strana,   B.,   Slovenská   národná   strana,   B.,   Strana   maďarskej   koalície   – Magyar Koalíció   Pártja,   B.,   Ľudová   strana   –   Hnutie   za   demokratické   Slovensko,   B., a Kresťanskodemokratické hnutie, B., ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 17. júna 2006, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Strany demokratickej ľavice, B.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2006 doručená sťažnosť Strany demokratickej ľavice, B. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   B.   M.,   N.,   ktorou   namietala   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) konaných 17. júna 2006. Navrhovateľka   ako účastníkov konania označila politické   strany, ktoré sa   dostali do národnej   rady,   a   to:   SMER   –   sociálna   demokracia,   B.,   Slovenská   demokratická a kresťanská   únia   –   Demokratická   strana,   B.,   Slovenská   národná   strana,   B.,   Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, B., Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, B., a Kresťanskodemokratické hnutie, B. (ďalej len „vedľajší účastníci“).

Navrhovateľka   uviedla,   že   je   registrovanou   politickou   stranou   a   s registrovanou kandidátnou listinou sa zúčastnila volieb do národnej rady konaných 17. júna 2006. Ďalej uviedla:

«Z citovaných výsledkov volieb je zrejmé,   že sťažovateľ   získal   vo voľbách 2 906 platných hlasov.

Člen Ústrednej volebnej komisie za sťažovateľa odmietol dňa 18. 6. 2006 podpísať zápisnicu   Ústrednej   volebnej   komisie   o   výsledku   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej republiky.   Dôvodom   bolo   nedodržanie   zákonnej   požiadavky   zo   strany   niektorých vysielateľov rozdeliť a určiť vysielacie časy na politickú reklamu a diskusné relácie tak, aby žiadna z kandidujúcich politických strán nebola znevýhodnená. Podľa zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2004, mohli poskytnúť priestor na prezentáciu kandidujúcich politických strán v rámci mediálnej predvolebnej kampane po prvý krát aj vysielatelia s licenciou. V porovnaní s parlamentnými voľbami v roku 2002 mali teda elektronické médiá, a najmä televízie ako najsledovanejšie médium, niekoľkonásobne väčšiu možnosť vplývať na rozhodovanie voličov. Člen Ústrednej volebnej komisie   za sťažovateľa oprel   svoje   rozhodnutie   nepodpísať zápisnicu o výsledku   volieb do Národnej rady jednak o ustanovenia § 24 zákona č. 333/2004 Z. z. a jednak o uznesenie Ústrednej volebnej komisie č. 44 zo dňa 8. 6. 2006. (...)

1. Podľa názoru sťažovateľa došlo počas mediálnej predvolebnej kampane a počas prípravy   a   priebehu   volieb   (teda   v   čase   21   dní   a   menej   pred   voľbami)   k   závažnému porušeniu princípu rovnomernosti rozdelenia a určenia vysielacieho Času pre kandidujúce politické   strany,   v   dôsledku   čoho   bol   sťažovateľ   voči   niektorým   iným   kandidujúcim politickým   stranám   znevýhodnený,   a   to   v   takom   rozsahu   a   takou   intenzitou,   že   došlo k porušeniu   ustanovení § 24   zákona   č.   333/2004   Z.   z.   ako   aj čl.   31   Ústavy SR   [zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“)], a to z dôvodov nižšie uvedených.

2. Skutočnosti   odôvodňujúce   záver   o   porušení   rovnosti   pri   rozdelení   a   určení vysielacieho času ako aj o súvisiacom porušení čl. 31 Ústavy SR.

2.1.   S.   (ďalej   len   „S.“)   v   čase   predvolebnej   kampane   zaradila   v zmysle   zákona č. 333/2004 Z. z do svojej programovej štruktúry diskusnú reláciu „V.“. V tejto diskusnej relácií sa stretli vždy zástupcovia troch kandidujúcich politických strán. S. určila trojice diskutujúcich strán tak, aby spolu diskutovali takmer vždy strany s vyššími preferenciami alebo naopak diskutujúce trojice tvorili strany, ktoré mali nižšie preferencie. V čase, kedy vrcholí   rozhodovanie   voličov,   t.   j.   v   poslednej   odvysielanej   relácií   16. 6. 2006,   mali možnosť prezentovať svoje názory podľa predvolebných predpokladov najsilnejšie politické strany   (SMER,   SDKÚ a HZDS).   Sťažovateľ   má   za to,   že S.   sa pri   rozdelení   času   pre jednotlivé politické strany a určení trojíc diskutujúcich strán v tejto relácií riadila zásadne prieskumami volebných preferencií a od toho sa odvíjajúcej „relevantnosti“ strán. Takýto postup S. bol v rozpore s § 24 ods. 4 zákona č. 333/2004 Z. z. S. nereagovala ani na výhrady Ústrednej volebnej komisie, o ktorých informovala generálneho riaditeľa S. Mgr. R. R. na svojom zasadnutí dňa 24. 04. 2006. (...)

2.2. Televízia M. vytvorila priestor na prezentáciu kandidujúcich politických strán v dvoch reláciách, a to „S.“ a „T.“. Televízia M. postupovala obdobne ako S. a svojvoľne rozdelila kandidujúce politické strany na „väčšie a menšie“. Počas predvolebnej kampane dostali „väčšie“ strany priestor v relácií „S.“, ktorá je v povedomí spoločnosti všeobecne známa   ako   relácia   s   politickým   zameraním   a   so   štatisticky   najvyššou   sledovanosťou divákov, a teda voličov. „Menšie“ strany dostali priestor na svoju prezentáciu v relácií „T.“, ktoré naopak nepatrí medzi politické relácie a navyše vysielací čas od 7.15 do 8.15 je neadekvátny vysielaciemu času relácie „S.“. Sťažovateľ bol pozvaný do relácie „T.“ dňa 15. 06. 2006. (...)

Tento   zásah   do   rovnomernosti   rozdelenia   a   určenia   vysielacieho   času   vníma sťažovateľ obzvlášť citlivo, vzhľadom na to, že voličská základňa sťažovateľa tvorí segment obyvateľstva,   ktorý   v   čase   vysielania   relácie   „T.“,   t.   j.   od   7.15   -   8.15   hod.,   je   buď už v zamestnaní alebo na ceste do zamestnania.

2.4. Televízia J. vytvorila priestor na prezentáciu kandidujúcich politických strán v dvoch   reláciách,   a   to   „B.“   a   „S.“.   Podľa   vyjadrenia   hovorcu   televízie   J.   Ľ.   T. sa účastníci   týchto   diskusných   relácií   vyberali   „podľa   požiadaviek   dramaturgie na jednotlivé relácie, časových možností pozvaných účastníkov a relevantnosti politických strán, ktoré pozvaní účastníci reprezentujú.“ Sťažovateľ má za to, že rozdelenie a určenie vysielacieho   času   na   základe   „relevantnosti“   je   porušením   ustanovení   § 24 zákona č. 333/2004 Z. z. (...)

2.6. V súvislosti s porušovaním ustanovení § 24 zákona č. 333/2004 Z. z. je nutné poukázať aj na množstvo podnetov na Ústrednú volebnú komisiu a Radu pre vysielanie a retransmisiu od jednotlivých kandidujúcich politických strán. (...)

2.7.   V   neposlednom   rade   je   nutné   spomenúť,   že   S.,   televízia   M.   a   televízia   J. nereagovali ani na rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie v tejto veci. Ústredná volebná komisia   dna   8. 6. 2006   uznesením   č.   44   uznala   podnety   jednotlivých   politických   strán za odôvodnené   a   rozhodla   o   tom,   že   uvedené   médiá   porušili   ustanovenia   §   24   zákona č. 333/2004 Z. z. (...)

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. (...)

Zo   skutočností   uvedených   v   ods.   2   tohto   článku   sťažnosti   vyplýva,   že   v   čase predvolebnej   kampane   a   prípravy   volieb   došlo   v   neprospech   sťažovateľa   k   závažným porušeniam ustanovení § 24 zákona č. 333/2004 Z. z.

Aj   keď   sťažovateľ   nemôže   dokázať   presný   počet   voličov,   ktorí   sa   po   nekalej mediálnej kampani rozhodli voliť iné kandidujúce politické strany, má za to, že efekt a vplyv médií (počas týchto parlamentných volieb znásobený zapojením vysielateľov s licenciou) bol mimoriadne účinný vzhľadom na sledovanosť a popularitu uvedených médií.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   rozsah   a   účinnosť   týchto   porušení   a   protiprávneho konania sú dôvodom pre to, aby tieto voľby boli vyhlásené za neplatné.

Z dôvodov uvedených v tejto sťažnosti možno podľa názoru sťažovateľa považovať napadnuté voľby za nezákonné a protiústavné.

1. Podľa názoru sťažovateľa došlo pri sčítavaní hlasov odovzdaných pre jednotlivé politické strany vo voľbách 2006 v jednotlivých volebných okrskoch k viacerým závažným porušeniam   §   36   zákona   č.   333/2004   Z.   z.   zo   strany   okrskových   volebných   komisií. Sťažovateľ sa domnieva, že hlasovacie lístky odovzdané voličmi sťažovateľovi boli alebo pripočítané k hlasovacím lístkom iných politických strán a neboli pripočítané k hlasovacím lístkom   sťažovateľa   alebo   pri   sčítavaní   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   sťažovateľovi prišlo k ich výmene za hlasovacie lístky inej politickej strany. (...)

Sťažovateľ   zaznamenal   nesúlad   medzi   počtom   v   skutočnosti   odovzdaných   hlasov svojich voličov a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu zverejnených na jeho internetovej stránke www.statisics.sk v nasledovných 11-tich volebných okrskoch.

2.1. V obvode N., obci Z., volebnom okrsku č. 1 bolo sťažovateľovi v skutočnosti odovzdaných 44 hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu bolo sťažovateľovi odovzdaných iba 36 hlasov. Rozdiel medzi počtom skutočne odovzdaných hlasov a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 8 hlasov. (...)

2.2. V obvode N., obci O., volebnom okrsku č. 1 boli sťažovateľovi v skutočnosti odovzdané   2   hlasy.   Podľa   oficiálnych   výsledkov   Štatistického   úradu   bol   sťažovateľovi odovzdaný   1   hlas.   Rozdiel   medzi   počtom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a   počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 1 hlas. (...)

2.3. V obvode N., obci O., volebnom okrsku č. 2 bolo sťažovateľovi v skutočnosti odovzdaných 5 hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu bolo sťažovateľovi odovzdaných   0   hlasov.   Rozdiel   medzi   počtom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a   počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 5 hlasov. (...)

2.4. V obvode N., obci N., bolo sťažovateľovi v skutočnosti odovzdaných 8 hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu bolo sťažovateľovi odovzdaných 0 hlasov. Rozdiel medzi počtom skutočne odovzdaných hlasov a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu je 8. (...)

2.5. V obvode N., obci R., volebnom okrsku č. 1 boli sťažovateľovi v skutočnosti odovzdané   2   hlasy.   Podľa   oficiálnych   výsledkov   Štatistického   úradu   bolo   sťažovateľovi odovzdaných   0   hlasov.   Rozdiel   medzi   počtom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 2 hlasy. (...)

2.6. V obvode N., obci R., volebnom okrsku č. 2 bolo sťažovateľovi v skutočnosti odovzdaných 10 hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu bolo sťažovateľovi odovzdaných   0   hlasov.   Rozdiel   medzi   počtom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 10 hlasov. (...)

2.7. V obvode N., obci K., volebnom okrsku č. 1 bolo sťažovateľovi v skutočnosti odovzdaných 5 hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu bol sťažovateľovi odovzdaný   1   hlas.   Rozdiel   medzi   počtom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 4 hlasy. (...)

2.8. V obvode N., obci V., volebnom okrsku č. 1 boli sťažovateľovi v skutočnosti odovzdané   3   hlasy.   Podľa   oficiálnych   výsledkov   štatistického   úradu   bol   sťažovateľovi odovzdaný   1   hlas.   Rozdiel   medzi   poetom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 2 hlasy. (...)

2.9. V obvode N., obci B., volebnom okrsku č. 1 bolo sťažovateľovi v skutočnosti odovzdaných 10 hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu bolo sťažovateľovi odovzdaných   8   hlasov.   Rozdiel   medzi   počtom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu je 2 hlasy. (...)

2.10. V obvode N., obci T., volebnom okrsku č. 1 boli sťažovateľovi v skutočnosti odovzdané   2   hlasy.   Podľa   oficiálnych   výsledkov   štatistického   úradu   bolo   sťažovateľovi odovzdaných   0   hlasov.   Rozdiel   medzi   počtom   skutočne   odovzdaných   hlasov   a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 2 hlasy. (...)

2.11.   V   obvode   B.,   obci   B.   –   D.,   volebnom   okrsku   č. 13   boli   sťažovateľovi v skutočnosti   odovzdané   2   hlasy.   Podľa   oficiálnych   výsledkov   Štatistického   úradu   bolo sťažovateľovi odovzdaných 0 hlasov. Rozdiel medzi počtom skutočne odovzdaných hlasov a počtom odovzdaných hlasov podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu je 2 hlasy. (...) Celkový počet chýbajúcich odovzdaných hlasov preukázaný čestnými prehláseniami voličov sťažovateľa v 11-tich volebných okrskoch je 46 hlasov! (...)

Celkový počet volebných okrskov na území Slovenskej republiky je približne 5 900. Sťažovateľ vzhľadom na Časové možnosti preveril iba 11 volebných okrskov, čo predstavuje ani nie 0,2 % z celkového poctu volebných okrskov, v ktorých mu chýba 46 hlasov. Ak by sa tento pomer (46 chýbajúcich hlasov v 11-tich volebných okrskoch) preniesol do volebných okrskov na celom území Slovenskej republiky, mal by sťažovateľ celkový počet získaných hlasov vyšší ako 25.000! Tento počet získaných hlasov už by predstavoval viac ako 1 % z celkového   počtu   platných   hlasov   odovzdaných   voličmi   na celom   území   Slovenskej republiky   vo   voľbách   do   NR   SR   konaných   dňa   17. 6. 2006.   Sťažovateľ   má   za   to, že ak by sa potvrdila pravdivosť týchto tvrdení a údajov, išlo by o tak závažné porušenie zákona č. 333/2004 Z. z. a v takom rozsahu, ktorý spochybňuje výsledky volieb a vyvoláva pochybnosť   o   skutočnej   vôli   voličov.   Uvedený   rozsah   chýbajúcich   hlasov   by   mohol ovplyvniť aj rozdelenie mandátov pre jednotlivé politické strany a tým vplývať na rozloženie politických síl v Národnej rade SR.»

Navrhovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   voľby   do   národnej   rady vyhlásené rozhodnutím predsedu národnej rady č. 89/2006 Z. z. z 15. februára 2006, ktoré sa konali 17. júna 2006, vyhlasuje za neplatné.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o ústavnosti   a zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do národnej   rady,   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   a volieb   do   Európskeho parlamentu.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do národnej rady, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem   navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   navrhovateľky   pre   neústavnosť   a nezákonnosť volieb do národnej rady konaných 17. júna 2006. Navrhovateľka tvrdí, že došlo k porušeniu podmienok   pre   vykonávanie   volieb,   a to   pri   prezentácii   politických   strán   a hnutí zúčastnených   na   volebnej   kampani.   Spája   porušenie   zákonov   upravujúcich   činnosť elektronických médií s porušením zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do národnej rady“)   a ústavy.   Za   účastníkov   konania   označila   politické   strany   a hnutia,   ktoré   boli vo voľbách konaných 17. júna 2006 úspešné a stali sa parlamentnými stranami a hnutiami.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa § 15 ods. 3 písm. e) zákona o voľbách do národnej rady Ústredná volebná komisia   prerokúva   informácie   o   zabezpečení   rovnosti   pridelenia   vysielacích   časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o voľbách do národnej rady Slovenský   rozhlas,   Slovenská televízia a vysielateľ s licenciou rozdelia časy podľa odsekov 1 až 3 rovnomerne medzi kandidujúce politické strany alebo koalície tak, aby určením času vysielania nebola žiadna politická strana alebo koalícia znevýhodnená.

Podľa § 24 ods. 6 zákona o voľbách do národnej rady spory týkajúce sa rovnosti rozdelenia a určenia času na vysielanie politickej reklamy alebo na účasť v diskusných reláciách rieši Ústredná volebná komisia. Jej rozhodnutie v tejto veci je záväzné.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu zrušiť   výsledok   volieb   alebo   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   podľa   §   63   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o volebnej sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ (PL. ÚS 19/94).

V inom   svojom   rozhodnutí   ústavný   súd   zdôraznil,   že   právomoc   vyhlásiť   voľby za neplatné   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom   hrubo   alebo závažne   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti, prípadne   ak   dôjde   k opätovnému   porušovaniu   zákonov   upravujúcich   prípravu   a priebeh volieb (PL. ÚS 17/94).

V rozhodnutí   sp.   zn.   PL.   ÚS   18/99   ústavný   súd   opakovane   uviedol:   „Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.“

V inom svojom rozhodnutí ústavný súd uviedol, že nezákonnosť volieb musí byť v konaní o volebných veciach podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde dokázaná a musí byť   v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práva,   ktoré   je   v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Navrhovateľka   vidí   porušenie   slobodnej   súťaže   politických   síl   v nerovnakých podmienkach prezentácie jednotlivých strán a hnutí, pričom uvádza, že:

„Vychádzajúc   z   uvedeného   stanoviska   je   zrejmé,   že   dôvodom   na   vyhlásenie neplatnosti volieb je aj uplatnenie takých volebných praktík, znamenajúcich čo do povahy a rozsahu   závažné   porušenie   príslušných   volebných   právnych   predpisov,   ktoré   môžu ovplyvniť taký veľký počet voličov, že to môže viesť k ovplyvneniu výsledku volieb toho kto bol zvolený. Je zrejmé, že v takomto prípade so ani nemôže vyžadovať striktné preukázanie konkrétneho počtu hlasov voličov, ktoré získal takto nekalo zvýhodnený kandidát.“

Pokiaľ ide o záruky stabilizácie demokracie a právnosti štátu, patrí k nim aj princíp ochrany slobodnej súťaže politických síl.

Obsahom   princípu   ustanoveného   čl.   31   ústavy   je   zároveň   aj   záväzok   ostatných orgánov   verejnej   moci   uplatňovať   zákony   upravujúce   politické   práva   a slobody   jedine spôsobom, ktorý umožní a ochráni slobodnú súťaž politických síl (PL. ÚS 19/98).

Navrhovateľka pripustila, že nemôže dokázať presný počet voličov, ktorých sa jej nepodarilo   osloviť,   a tým   ani preukázať príčinnú   súvislosť   medzi   namietaným konaním (postupom pri určení vysielacieho času pre prezentáciu strán a hnutí) a výsledkom volieb. Nepreukázala   tým   ani   to,   či   namietané   porušenia   zákona   mali   za   následok   porušenie ústavného princípu (a to ani s rozumnou mierou pravdepodobnosti) a či by mohli ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Nevedela doložiť ani „hrubosť“ alebo „závažnosť“ porušenia zákona, ktoré by malo za následok porušenie ústavných práv, a tým aj nutnosť ústavného súdu reagovať vyhlásením volieb do národnej rady konaných 17. júna 2006 za neplatné.

Výklad základného práva zaručeného v čl. 31 ústavy, ktorý predložila navrhovateľka vychádza z jej predstavy, že toto základné právo chápe ako absolútne. Podľa tohto názoru navrhovateľky   by   všetky   strany   zúčastnené   na   politickom   boji   mali   ústavný   nárok na prezentáciu   svojich   názorov   v tom   istom   čase.   Namietané   základné   právo   nie   je absolútnym právom, predstavuje interpretačné pravidlo pre výklad a používanie všetkých politických práv a slobôd.

Postup S., televízie M. a televízie J. nebol svojvoľný a nezdôvodnený. V situácii, kedy   nie   je   zjavne   rozumné   organizovať   „masové“   diskusie   predstaviteľov   všetkých politických strán zúčastňujúcich sa volieb, museli televízne stanice zvoliť kľúč či kritérium výberu účastníkov jednotlivých relácií. Výsledky prieskumov verejnej mienky sú vo vzťahu k televíznej   stanici   „objektívne   dané“   a odrážajú   v rámci   možností   názory   voličov, preto výber   účastníkov   relácií   podľa   výsledkov   verejnej   mienky   neznamenal   porušenie rovnosti   pasívneho   volebného   práva   navrhovateľky.   Televízie   mohli   zvoliť   aj   iný   kľúč pre rovnosť prezentácie, napr. žrebovaním politických strán a hnutí.

Otázky rešpektovania rozhodnutí Ústrednej volebnej komisie televíznymi stanicami a vhodnosti jej postupu považuje ústavný súd za ústavne závažné, ale v danom prípade od ich zodpovedania nezávisí rozhodnutie o volebnej sťažnosti navrhovateľky.

A navyše   ani   výsledky   prieskumov   verejnej   mienky   a   volebné   výsledky navrhovateľky   (ani nič   iné)   nenaznačujú,   že   by   navrhovateľka   bola   dosiahla   v prípade možnosti   prezentácie   v uvedených   televíziách   v iných   podmienkach   tak   odlišné   volebné výsledky,   že by sa   stala   parlamentnou   stranou   alebo   by   aspoň   získala   nárok   na   úhradu volebných   nákladov.   Len   samotná   neurčitá   možnosť   získania   iných   percentuálnych výsledkov vo voľbách bez možnosti získania poslaneckého mandátu alebo nároku na úhradu volebných nákladov ešte nie je dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.

Slobodnú súťaž politických síl nemožno chápať ako jedinú prezentáciu v jednom elektronickom médiu a v jednom a tom istom čase, a nerealizáciu takéhoto postupu spájať s porušením základného práva zaručeného v čl. 31 ústavy. Elektronické média sú povinné poskytnúť   primeraný   priestor   a čas   politickej   prezentácie   strán   a hnutí.   Túto   povinnosť si média splnili v rozsahu predpísanom zákonnou úpravou.

Ústavný súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo volebných veciach nesie navrhovateľka, ktorá neprezentovala hrubé a závažné porušenie volebnej súťaže politických síl, ktoré by malo za následok porušenie jej základných práv a slobôd.

Pokiaľ   ide   o 46   predložených   čestných   prehlásení   občanov,   ktorí   mali   voliť sťažovateľku,   a ich   hlasy   nemali   byť   započítané   v príslušných   obvodoch,   ústavný   súd poznamenáva,   že   keďže   volebný   akt   je   tajný,   vyhlásenia   voličov   nemožno   stotožniť s ich názorom, ktorý prezentovali vo volebnom akte.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (napr. I. ÚS 54/98, II. ÚS 214/05, III. ÚS 248/05).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2007