znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 90/07-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 13.   júna   2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. D., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti M. M., Ž., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Žehra konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť L. D.   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Návrhu L. D. na vydanie predbežného opatrenia n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2006 osobne doručená sťažnosť L. D., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti M. M., Ž. (ďalej len „zvolený starosta“), pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Žehra konaných 2. decembra 2006.

Sťažovateľ   sa   uchádzal   ako   nezávislý   kandidát   pod   poradovým   č.   1   o funkciu starostu   obce   Žehra.   Podľa   zoznamu   voličov   bolo   vo   volebnom   obvode   823   osôb s aktívnym volebným právom. Počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov bol 577. Zvolený   starosta   získal   celkom   311   platných   hlasov   a   sťažovateľ   získal   155   platných hlasov, teda viac ako 18 % možných hlasov všetkých oprávnených voličov a viac ako 26 % všetkých platne odovzdaných hlasov. Znamená to, že sťažovateľ je oprávnený v zmysle § 59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podať sťažnosť podľa čl. 129 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“).   Sťažovateľ   považuje   voľby starostu za neplatné, lebo podľa neho boli neústavné a nezákonné. Svoje tvrdenie založil na týchto desiatich dôvodoch:

1.   Bola   porušená   tajnosť   hlasovania   pri   voľbách,   lebo   veľká   časť   oprávnených voličov sa odobrala do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov v sprievode inej osoby, a to aj napriek tomu, že nešlo ani o voličov s telesným postihnutím brániacim upraviť hlasovací lístok, ale ani o voličov, ktorí nemôžu čítať alebo písať. Zákonný zákaz takéhoto   postupu   vyplývajúci   z ustanovenia   §   29   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) sa nerešpektoval a uvedené ustanovenie bolo často porušované. Hoci členovia   okrskovej   volebnej   komisie   (ďalej   len   „komisia“)   upozorňovali   voličov   na porušovanie volebného zákona, voliči a „sprevádzajúce osoby“ upozornenia ignorovali.

2. Bola porušená sloboda hlasovania, keď jeden z kandidátov ovplyvňoval voličov tak,   že   im   dával   pokyny,   ako   majú   upravovať   hlasovacie   lístky   a posielal   ich   voliť v sprievode ďalších osôb. Voliči súčasne dostali lístok s číslom 5, aby vedeli, aké poradové číslo majú zakrúžkovať.

3.   Bol   sťažený   prístup   k výkonu   volebného   práva,   a to   ako   dôsledok   sťaženého prístupu voličov do volebnej miestnosti, keďže pred ňou stála skupina voličov brániaca ostatným   vstúpiť   do   volebnej   miestnosti.   Následkom   tejto   skutočnosti   časť   voličov vykonala   volebný   akt   až   na   opakovaný   pokus   a niektorí   radšej   nevolili   vôbec.   Túto skutočnosť evidovala aj komisia, ktorá privolala príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „polícia“). Tá ponechala v obci stálu hliadku, ktorá však nedokázala zamedziť sťaženému výkonu volebného práva.

4.   Činnosť   komisie   bola   v podstate   len   formálna.   Hoci   vynaložila   značné   úsilie, nebola   spôsobilá   zabezpečiť   poriadok   vo   volebnej   miestnosti,   ale   ani   dodržiavanie volebného zákona. Členovia komisie si boli uvedenej situácie vedomí, o čom svedčí ich odmietnutie podpísať zápisnicu o výsledku volieb.

5. Časť voličov nemohla voliť, lebo podmienky vo volebnej miestnosti neumožňovali niektorým voličom ani po opakovanom pokuse dostať sa do volebnej miestnosti a vykonať volebný akt. Nepriechodnosť chodby pred volebnou miestnosťou, resp. sťažený vstup do volebnej miestnosti úzko súvisí s porušením volebného moratória, pretože volebná kampaň porušujúca   volebné   moratórium   prebiehala   aj   v čase   volieb   na chodbe   pred   volebnou miestnosťou.

6.   Bolo   porušené   volebné   moratórium   vyplývajúce   zo   zákona   o voľbách. Odovzdávanie   lístkov   s poradovým   číslom   kandidáta   priamo   pred   dverami   volebnej miestnosti je závažným porušením volebným zákonom stanoveného volebného moratória. Veľké   množstvo   týchto   lístkov   ostalo   priamo   na   zemi   na   chodbe   pred   volebnou miestnosťou, ale aj vonku pred budovou, v ktorej bola volebná miestnosť. O dodržiavaní volebného moratória   sa   nedá   ani len   uvažovať,   pretože   voliči   boli   do   poslednej   chvíle presviedčaní voliť v prospech zvoleného starostu, a to dokonca priamo pred dverami do volebnej miestnosti.

7. Časť voličov už v priebehu volieb podala sťažnosť komisii, v ktorej namietala tak nedodržanie   volebného   moratória,   ako   aj   skutočnosť,   že   jeden   z kandidátov   dával   pred volebnou miestnosťou voličom pokyny, koho majú voliť, t. j. aké číslo majú na hlasovacom lístku zakrúžkovať. Okrem toho upozornila aj na to, že voliči chodili voliť po dvoch.

8.   Členovia   komisie   a rovnako   aj   členovia   miestnej   volebnej   komisie   odmietli podpísať zápisnice práve z dôvodu porušovania volebného zákona.

9.   Pozorovateľ „Občianskeho   oka“ L. H. nebol nestranným pozorovateľom, lebo pravidelne   upozorňoval   vstupujúcich   voličov,   koho   majú   voliť,   teda   robil   kampaň v prospech   zvoleného   starostu.   V niektorých   prípadoch   robil   sprievod   až   do   miesta   na úpravu hlasovacích lístkov. Aktívne zasahoval do volebného procesu a na túto skutočnosť bol   upozornený   komisiou.   Aj   napriek   upozorneniu   v tejto   činnosti   pokračoval   a   prestal s ňou až po príchode polície.

10.   Výsledky   volieb   vyhlásila   zamestnankyňa   obce   a členka   miestnej   volebnej komisie   M.   M.   4. decembra   2006.   Sťažovateľ   nevie   o tom,   že   by   tieto   výsledky   bola vyhlásila   aj   samotná   miestna   volebná komisia.   M.   tak   urobila na naliehanie   zvoleného starostu. Sťažovateľ dodáva, že z opatrnosti podal sťažnosť ústavnému súdu v zákonnej desaťdňovej lehote počítanej od vyhlásenia výsledkov volieb M. Je totiž možné, že samotný proces volieb sa vlastne ani neukončil. Činnosť volebných komisií bola iba formálna, bez schopnosti   zabezpečiť   zákonný   a ústavne   súladný   priebeh   volieb.   Na   základe   toho   si sťažovateľ   myslí,   že   voľby   boli   neústavné   a nezákonné   v celom   ich   priebehu,   nielen v jednotlivých štádiách volebného procesu.

Sťažovateľ   na   dôkaz   svojich   tvrdení   navrhuje   vypočuť   členov   komisie,   členov miestnej   volebnej   komisie,   ale   aj   ďalších   svedkov,   prikladá   viaceré   čestné   prehlásenia a ďalšie listinné dôkazy. Navrhuje aj zadováženie vyjadrenia polície v tejto veci.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Žehra konané 2. decembra   2006   za   neplatné.   Okrem   toho   požaduje   vydanie   predbežného   opatrenia, ktorým by sa uložilo miestnej volebnej komisii zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu zvolenému starostovi do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

Z rozhodnutia miestnej volebnej komisie v Žehre č. 6/2006-10-12 z 12. októbra 2006 vyplýva, že sťažovateľ bol zaregistrovaný ako kandidát pre voľby starostu obce.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb spísanej 3. decembra 2006 o 00.45 h vyplýva, že v zozname voličov bolo zapísaných 823 voličov, obálky boli vydané 608 voličom, odovzdaných bolo 606 obálok, platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 577, sťažovateľ získal 155 platných hlasov a zvolený starosta získal 311 platných hlasov. Zápisnica nie je podpísaná členmi volebnej komisie, podpísala ju iba zapisovateľka a členovia miestnej volebnej komisie I., M., K., L. a K. ju odmietli podpísať „z   dôvodu   neustáleho   porušovania   volebného   zákona.   Zároveň   akceptujeme výsledky volieb a žiadame tento problém riešiť.“

Zo zápisnice komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a o voľbách starostu obce spísanej 3. decembra 2006 o 00.45 h vyplývajú totožné fakty ako zo zápisnice miestnej volebnej komisie. I v tomto prípade členovia komisie (ktorí sú totožní s členmi miestnej volebnej komisie) odmietli zápisnicu podpísať s rovnakým odôvodnením, pričom zápisnicu podpísala iba zapisovateľka.

Zo sťažnosti podanej Obecnému úradu Žehra 2. decembra 2006 adresovanej miestnej volebnej   komisii   podpísanej   siedmimi   nečitateľnými   podpismi   ako   podpismi   voličov vyplýva,   že   podpísaní   voliči   sa   sťažujú   z dôvodu   nedodržania   volebného   moratória zo strany   kandidáta   na   starostu   obce.   Počas   dňa   ich   ovplyvňoval,   taktiež   im   dával   aj konkrétne pokyny k voľbám, t. j. čísla, ktoré majú zakrúžkovať, a okrem toho chodili do volebnej miestnosti po dvoch.

Z čestného prehlásenia M. P. z 12. decembra 2006 vyplýva, že kandidoval na funkciu starostu obce Žehra a zároveň ako občan s volebným právom bol svedkom skutočnosti, že pred   volebnou   miestnosťou   boli   voliči   ovplyvňovaní   odovzdávaním   lístkov   s uvedením čísla kandidáta, ktorého mali voliť. Zároveň bol svedkom toho, že v predsieni volebnej miestnosti sa zdržiavali občania rómskej národnosti, ktorí v značnom počte svojou fyzickou prítomnosťou bránili vstupu občanom na vykonanie volebného práva. Jemu vstup umožnili, a to   pravdepodobne   preto,   aby   sa   ako   kandidát   na   starostu   pred   volebnou   miestnosťou nezdržiaval.

Z čestných prehlásení P. J. a P. M. z 12. decembra 2006, ktoré sú takmer identické, vyplýva,   že   sa   ako   voliči   chceli   zúčastniť   volieb   v obci   Žehra   2.   decembra   2006.   Pri príchode pred volebnú miestnosť zistili, že v dôsledku prítomnosti značného počtu občanov rómskej národnosti budú musieť na vykonanie volebného práva počkať. Avšak ani po 45 minútach čakania (v prípade P. J.), resp. po 30 minútach čakania (v prípade P. M.) sa situácia   nezmenila.   Preto   sa   rozhodli,   že   na   vykonanie   volebného   práva   sa   dostavia opätovne.   Pri   opätovnom   pokuse   sa   situácia   nezmenila.   Z obavy,   že   by   im   mohlo byť ublížené, nesnažili sa presadiť si možnosť vstupu do volebnej miestnosti. Po tom, čo sa neskôr opätovne informovali, či sa situácia pred volebnou miestnosťou nezmenila, pričom im bolo oznámené, že rovnaká situácia pretrváva, radšej upustili od vykonania volebného práva.

Zo spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 1938/06 vyplýva, že M. P. a spol. (celkom 86 sťažovateľov)   podali   13.   decembra   2006   sťažnosť   aj   v súvislosti   s voľbami   poslancov obecného   zastupiteľstva   v obci   Žehra   s tým,   aby   voľby   poslancov   boli   vyhlásené   za neplatné.

II.

Ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí, pričom zistil nasledovné: Právomoc ústavného súdu konať vo veci je daná v čl. 129 ods. 2 ústavy. Sťažnosť podal kandidát, ktorý vo voľbách získal viac ako 10 % platných hlasov, teda je podaná oprávnenou osobou. Sťažnosť bola podaná   v 10-dňovej   lehote   podľa   §   60   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Sťažnosť má zákonom   predpísané   náležitosti.   Sťažovateľ   jasne   uvádza,   akým   skutkovým   stavom došlo podľa jeho názoru k porušeniu presne špecifikovaných ustanovení ústavy a volebného zákona. Na podporu svojich tvrdení priložil listiny (ich fotokópie) a iné dôkazy alebo takéto dôkazy navrhol.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom opísaný skutkový stav mohol znamenať porušenie ústavy a volebného zákona, že tento skutkový stav zároveň mohol ovplyvniť, kto bol zvolený za starostu, a že jeho opis skutkového stavu nemožno pokladať za zjavne nepravdivý alebo nesprávny. Preto sťažnosť nie je ani zjavne neopodstatnená.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   žiadny dôvod na jej odmietnutie, prijal ju podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie (bod 1 výroku uznesenia).

Ústavný   súd   nezistil   splnenie   zákonných   podmienok   pre   vydanie   predbežného opatrenia   v znení   požadovanom   sťažovateľom,   a preto   tejto   požiadavke   sťažovateľa nemohol vyhovieť (bod 2 výroku uznesenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2007