znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL.ÚS 9/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí pléna 27. januára 1999 predbežne prerokoval návrh ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, na vyslovenie nesúladu čl. I bod 15, t.j. § 16 ods. 2 druhá veta a bod 41, t.j. príloha k zákonu Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,   zákona č. 331/1998 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. novembra 1998 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ označené ako „Podnet na preskúmanie porušovania ústavného práva“, v ktorom ďalej spresnil, že podáva „podnet na preskúmanie zákona č. 331/1998 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, najmä v ustanovení § 16, ods. 9, uverejnený v čiastke 127, dňa 5. novembra 1998 porušovania mojich volebných práv, ktoré sú občanom Slovenskej republiky zaručené zákonom č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky, v článku 30“.

Porušovanie svojho základného práva spočívajúceho v prístupe k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 ústavy) videl v tom, že ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 331/1998 Z.z. upravilo pre možnú kandidatúru nezávislého kandidáta vo voľbách do obecného zastupiteľstva „neprimerane krátky čas a prehnane nadsadený počet podpisov“, čo považoval „za neprimeranú blokádu nezávislých kandidátov vo väčších mestách. Takéto podmienky v súťaži s kandidátmi za politické strany, ktoré majú v obci neraz dvoch, troch, nanajvýš 10 členov, sú nerovné a diskriminujú nezávislých kandidátov“.

V závere podania uviedol:   „na základe uvedených faktov žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil prílohu k zákonu č. 331/1998 Z.z.“, a tiež navrhol legislatívnu úpravu   ustanovenia, ktoré by malo určiť minimálny počet podpisov voličov podporujúcich kandidatúru nezávislých kandidátov do orgánov samosprávy obce.

Z obsahu podania je zrejmé, že navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd začal konanie o súlade právnych predpisov. Namietal nesúlad zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 331/1998 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, konkrétne čl. I bod 15, t.j. § 16 ods. 9 druhá veta a bod 41, t.j. príloha k zákonu Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ústavný súd na základe obsahu podania zistil, že išlo o návrh na začatie konania podľa čl. 125 písm. a) ústavy, a nie o podnet fyzickej osoby na začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 ústavy.

II.

V konaní o súlade právnych predpisov,   ktoré začne dňom doručenia návrhu ústavnému súdu (§ 18 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z.; ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.“), môže ústavný súd ďalej konať, len ak tomu nebráni niektorý z dôvodov upravených v § 24 ods. 1 a 2 alebo v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna predbežne prerokováva každý návrh a zisťuje, či spĺňa všetky zákonom upravené procesné náležitosti pre konanie vo veci samej; v danom prípade pre konanie o súlade zákona s ústavou podľa čl. 125 písm. a) ústavy. Osobami oprávnenými na podanie takéhoto návrhu sú tie, ktoré taxatívnym spôsobom upravuje čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) ústavy a tiež § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 38/1993 Z.z. Sú to: najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky a všeobecný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Navrhovateľ je fyzická osoba, ktorá podľa citovaných ustanovení ústavy a zákona nie je procesne oprávnená podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Vychádzajúc zo zistenia, že návrh má vadu, ktorá bráni ďalšiemu konaniu vo veci a túto nemožno ani dodatočne odstrániť, plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní návrh ⬛⬛⬛⬛ na začatie konania o súlade právnych predpisov odmietlo podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. ako podaný niekým zjavne neoprávneným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.V Košiciach 27. januára 1999

JUDr. Milan Čič

predseda pléna

Ústavného súdu Slovenskej republiky