znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 9/93

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   pléne   zloženom   z   JUDr.   Štefana Ogurčáka, JUDr.   Júliusa   Černáka,   JUDr.   Anny   Danielčákovej,   JUDr.   Jána   Drgonca,   JUDr.   Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda Rapanta, JUDr. Miloša Seemanna a JUDr. Tibora Šafárika, o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr.   J.   M.,   pracovníkom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky, na   začatie konania o súlade právnych predpisov:

a) § 2 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992   Zb.,   ktorým   sa   ustanovujú   niektoré   ďalšie   podmienky   na   výkon   funkcií   v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky s článkom 2 ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3 a s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

b) § 2 ods. 3, § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s článkom 12 ods. 1 a s článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 1 a s článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

c) § 3 ods. 3, § 8 zákona Slovenskej národnej rady číslo 74/1992 Zb. s článkom 2 ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3, s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

proti Národnej rade Slovenskej republiky, na verejnom zasadnutí 14. júla 1994 takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) a § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e s ú v súlade s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

2. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e v súlade s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

3.   Ustanovenie   §   3   ods.   1   v   časti   odkazujúcej   na   §   2   ods.   1   písm.   d)   zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e v súlade s čl. 13 ods. 3 a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

4. Ustanovenie § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 1 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

5. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 1 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

6.   N e v y h o v u j e   návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s čl. 13 ods. 3, čl. 2 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a nesúladu § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako i s čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

Generálny prokurátor Slovenskej republiky 2. septembra 1993 podal návrh na začatie konania   o   súlade   právnych   predpisov,   v   ktorom   navrhol,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") vyslovil, že jednotlivé ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. nie sú v súlade s článkami Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd konkretizovanými v návrhu (úvodná časť tohto nálezu).

Navrhovateľ   tvrdil,   že   uvedené   ustanovenia   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 74/1992 Zb. určité skupiny občanov vylúčili z možnosti uchádzať sa alebo zastávať štátne a verejné funkcie bez zisťovania ich zodpovednosti za konkrétne skutky. Naviac, príslušnosť k   týmto   skupinám   osôb   a   z   toho   plynúca   pracovnoprávna   zodpovednosť,   sa   zakladá   a vyvodzuje   z   pochybných   záznamov   štátnej   bezpečnosti   nepodliehajúcich   súdnemu preskúmaniu. Okrem toho § 2 ods. 3 a § 6 ods. 2 citovaného zákona splnomocňuje ministra vnútra, aby odpustil v odôvodnených prípadoch podmienku upravenú v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Tieto ustanovenia vytvárajú právnu nerovnosť v rozpore s princípom rovnosti ľudí v právach a ich zákonných obmedzení v zmysle článku 1, článku 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj v článku 12 ods. 1 a v článku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor, napádajúc § 3 ods. 3 a § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. dôvodil, že tieto ustanovenia ukladajú občanovi povinnosti, ktoré sú v rozpore so zachovávaním základných práv a slobôd, ako aj s možnosťou ich zákonných obmedzení.

Národná   rada   Slovenskej   republiky   sa   k   návrhu   generálneho   prokurátora   podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 361 z 3. marca 1994 a listu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č.: 160/1994-S z 10. marca 1994 nevyjadrila.

Zástupca Národnej rady Slovenskej republiky sa nezúčastnil na verejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu, hoci bol predvolaný.

Ústavný súd po preskúmaní návrhu generálneho prokurátora, vykonal dokazovanie aj vyžiadaním stanoviska predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.: sekr. 32/94 z 18. 2. 1994 a dospel k týmto záverom:

1)   v   §   2   ods.   1   písm.   d)   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   74/1992   Zb.   sa ustanovuje, že funkciu v policajnom zbore môže vykonávať občan, ktorý v období od 25. februára   1948   do   17.   novembra   1989   nebol vedomým   spolupracovníkom štátnej bezpečnosti na úseku boja s vnútorným nepriateľom alebo vedomým spolupracovníkom vojenskej kontrarozviedky alebo vedomým spolupracovníkom spravodajského oddelenia Pohraničnej stráže na tomto úseku.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona vedomou spoluprácou sa rozumie, že občan bol evidovaný v   materiáloch   štátnej   bezpečnosti   ako   kandidát   tajnej   spolupráce,   tajný spolupracovník dôverného styku alebo dôverník štátnej bezpečnosti a vedel, že sa stýka s príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti zaradeným v štátnej bezpečnosti alebo že sa stýka s príslušníkom vojenskej kontrarozviedky alebo s príslušníkom spravodajského oddelenia Pohraničnej stráže na úseku boja s vnútorným nepriateľom a odovzdával mu informácie formou utajeného styku alebo plnil ním uložené úlohy.

Podľa § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. občan je povinný pred nástupom do funkcie uvedenej v § 1 tohto zákona predložiť písomné vyhlásenie o tom, že nebol a nie je spolupracovníkom žiadnej zahraničnej spravodajskej alebo výzvednej služby.

V zmysle článku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky i podľa článku 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Tento ústavný princíp však nie je rešpektovaný citovanými ustanoveniami zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   74/1992   Zb.   Podľa   zákona   č.   451/1991   Zb.,   ktorým   sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, v znení nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 26. 11. 1992 sp. zn. Pl. ÚS 1/92, od 15. 12. 1992 zamestnanci republikovej štátnej správy, ktorí zastávajú funkcie uvedené v § 1 citovaného zákona, nemusia ako ďalšiu podmienku zotrvania   vo   funkciách   preukázať,   že   neboli   vedomými   spolupracovníkmi   štátnej bezpečnosti. Rovnako sa na nich   od 15. 12. 1992 nevzťahuje povinnosť   predkladať písomné   vyhlásenia o   tom,   že   neboli   a   nie   sú   spolupracovníkmi   žiadnej   zahraničnej spravodajskej alebo výzvednej služby.

Pre príslušníkov policajného zboru a zboru väzenskej a justičnej stráže však tieto podmienky v dôsledku účinnosti § 2 ods. 1 písm. d),   § 2 ods. 2 a § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. stále platia.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   tieto   ustanovenia   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 74/1992 Zb. im obmedzujú základné práva a slobody vo väčšom rozsahu, než je to v iných prípadoch, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

2) V zmysle § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. d) sa dokladajú osvedčením vydaným Federálnym ministerstvom vnútra, alebo nálezom vydaným podľa osobitného zákona.

Keďže tieto ustanovenia uvedeného zákona súvisia s § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 ods. 3, platia   pre   ne   rovnaké   právne   dôvody   o   ich   nesúlade s   článkom   13   ods.   3   Ústavy Slovenskej republiky a článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako sú uvedené pod bodom 1).

Okrem toho § 3 ods.   1 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. d) tohto zákona nie je v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   a   s   článkom   2   ods.   3   Listiny   základných   práv   a   slobôd.   Podľa citovaných ústavných ustanovení každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Aj z tohto dôvodu sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s Listinou základných práv a slobôd ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 2 a § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb.

3)   V   odôvodnených   prípadoch môže   minister   vnútra   Slovenskej   republiky odpustiť   podmienku   podľa   §   2   ods.   1   písm.   a) zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 74/1992 Zb., ak by jej uplatnenie narušilo dôležitý záujem výkonu služby, a nie je tým ohrozený účel tohto zákona. V tomto prípade nemôže príslušník policajného zboru zastávať riadiacu funkciu (§ 2 ods. 3 citovaného zákona).

Subjektívne oprávnenie ministra vnútra Slovenskej republiky vyplývajúce z § 2 ods.   3   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   74/1992   Zb. porušuje   rovnosť   ľudí   v   ich právach (čl. 12 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Od takého oprávnenia nemôže závisieť rozsah používania základných ľudských práv. Využívanie základných ľudských práv možno obmedziť len zákonom a aj toto obmedzenie musí platiť rovnako pre všetky   prípady,   ktoré   spĺňajú   ustanovené   podmienky   (čl.   13   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky).

Vychádzajúc z uvedeného Ústavný súd konštatuje, že § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. nie je v súlade s článkom 12 ods. 1, s článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ani s článkom 1 a s článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

4)   Právne   dôvody,   ktoré   sú   uvedené   v   bode   3)   v   celom   rozsahu   platia   aj   pre posúdenie súladu § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s článkom 12 ods. 1 a s článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 1 a s článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podľa tohto ustanovenia v odôvodnených prípadoch môže minister vnútra Slovenskej republiky podmienku uvedenú v § 2 ods. 1 písm.   a)   citovaného   zákona   považovať   ako   dôvod   na   prevedenie   na   inú   ako   riadiacu funkciu.

Takto   koncipované   subjektívne   oprávnenie   ministra   vnútra   umožňuje   vytvorenie právnej nerovnosti vo vnútri tej istej skupiny ľudí - príslušníkov policajného zboru, ktorí boli pozitívne lustrovaní podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady   č.   74/1992   Zb. U   niektorých   príslušníkov   policajného zboru   by muselo dôjsť   ku skončeniu služobného pomeru, u iných - pri využití uvedeného subjektívneho oprávnenia ministra vnútra - by služobný pomer neskončil.

5) Pokiaľ generálny prokurátor požadoval, aby Ústavný súd vyslovil nesúlad § 3 ods. 1 v spojitosti s jeho odkazom na § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona Slovenskej národnej rady č.   74/1992   Zb.   s   článkom   2   ods.   3,   s   článkom   13   ods.   1 a   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3, s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, nebolo možné takému návrhu vyhovieť. V prípade, ak by Ústavný súd vyhlásil nesúlad celého odseku 1 citovaného paragrafu s Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd, eliminovalo by sa osvedčovanie aj tých právnych podmienok, ktoré   sa   nachádzajú   v   účinných   a   generálnym   prokurátorom   ani   nenapadnutých ustanoveniach § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. Ústavný súd by tak neprípustne rozhodol nad rámec návrhu generálneho prokurátora.

Ústavný súd dospel ďalej k záveru, že ani § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. nie je v nesúlade s článkom 2 ods. 3, s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3, s článkom 4 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd, ako to navrhoval vysloviť generálny prokurátor. Tento záver sa opiera o skutočnosť, že naďalej zostáva účinný § 2 ods. 1 písm. a) až c) a v spojitosti s tým aj táto časť § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. Podľa týchto ustanovení sú príslušníci   policajného   zboru   i   zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   povinní   dokladovať skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) až c) osvedčením vydaným Ministerstvom vnútra, alebo nálezom vydaným podľa osobitných predpisov. Ak by § 8 citovaného zákona stratil účinnosť a platnosť v dôsledku nálezu Ústavného súdu, nejestvoval by spôsob, akým by sa dokladali osvedčenia vyžadované podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) tohto zákona.

Závery, ku ktorým Ústavný súd dospel a ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 5 tohto odôvodnenia, vyústili do rozhodnutia obsiahnutého vo výrokovej časti nálezu.

So   zreteľom   na   obsah   návrhu   generálneho   prokurátora,   stanovisko   predsedu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   a   nález   bývalého   Ústavného   súdu   Českej   a Slovenskej   Federatívnej   Republiky   z   26.   11.   1992   sp.   zn.   Pl.   ÚS   1/92,   Ústavný   súd Slovenskej   republiky   nepovažoval   za   potrebné   doplniť   dokazovanie   aj   vyžiadaním stanovísk   ministra   vnútra   Slovenskej   republiky   a   ministra   spravodlivosti   Slovenskej republiky.

Podľa čl. 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 2 a 3, § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 3 a § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto   ustanovenia   zákona   do   súladu   s   Listinou   základných   práv   a   slobôd   a   Ústavou Slovenskej   republiky,   strácajú   tieto   ustanovenia   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 74/1992 Zb. po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu platnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 14. júla 1994