znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 9/2012-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 21. novembra 2012 predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených PhDr. T. R., v čase doručenia návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky

- o súlade čl. I bodu 6 zákona č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   čl.   2   Protokolu   č.   4   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd a

- o súlade § 29 ods. 1 písm. f) a § 29 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v pôvodnom znení (v znení platnom a účinnom do 1. apríla 2012) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 2 ods. 2,   čl.   3   ods.   1   a 3   a   čl.   11   ods.   1   a   4   Listiny   základných   práv   a slobôd,   s   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

1. Konanie   o návrhu   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky o súlade čl. I bodu 6 zákona č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   čl.   2   Protokolu   č.   4   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd a o súlade § 29 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. Vo   zvyšnej   časti   konanie   o návrhu   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady Slovenskej republiky z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. marca 2012 doručený   návrh   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovatelia“ alebo „skupina 30 poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 29 ods. 1 písm. f) a g) a § 29 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o poľovníctve“ alebo „napadnuté ustanovenia zákona o poľovníctve“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, s čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3 a   čl.   11   ods.   1   a   4   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“),   s   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a s čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (spolu ďalej len „označené články protokolov k dohovoru“), ktorý bol navrhovateľmi „spísaný“ 2. februára 2012 (ďalej aj „pôvodný návrh“). Prílohou pôvodného návrhu je splnomocnenie pre PhDr. T. R. na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorá v čase doručenia návrhu ústavnému súdu bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), opatrené ich podpismi.

Napadnuté   ustanovenia   zákona   o poľovníctve   sa   podľa   navrhovateľov   opierajú o dovtedajšiu právnu úpravu a z hľadiska predmetu úpravy čiastočne kopírujú § 21 písm. b) a   c)   zákona   č.   23/1962   Zb.   o poľovníctve   v znení   neskorších   predpisov.   Podľa navrhovateľov z dôvodovej správy k parlamentnej tlači č. 828 vo IV. volebnom období k návrhu zákona o poľovníctve vôbec nevyplýva účel ani dôvody zavedenia oprávnenia členom poľovníckej stráže alebo užívateľom poľovného revíra podľa § 29 ods. 1 písm. f) a ani § 29 ods. 2 zákona o poľovníctve, v súlade s ktorým podľa § 29 ods. 1 písm. f) a g) zákona o poľovníctve môže užívateľ poľovného revíra povolenie na lov zveri preniesť aj na iných držiteľov poľovných lístkov.

Napadnuté ustanovenia § 29 ods. 1 písm. f) a g) a § 29 ods. 2 zákona o poľovníctve v znení platnom a účinnom do 1. apríla 2012 zneli:

„(1) Člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený

f) usmrtiť v poľovnom revíri psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšie trvale obývaného domu alebo ktorý hľadá alebo prenasleduje zver alebo sa k nej plazí; to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa,

g) usmrtiť mačku domácu potulujúcu sa v poľovnom revíri vo vzdialenosti viac ako 200 m od najbližšieho trvale obývaného domu alebo ak ju vo vzdialenosti menej ako 200 m pristihne pri prenasledovaní alebo usmrcovaní zveri.

(2)   Oprávnenie   podľa   odseku   1   písm.   f)   a   g)   môže   užívateľ   poľovného   revíru povolením na lov zveri preniesť aj na iných držiteľov poľovných lístkov.“

Navrhovatelia   namietajú   nesúlad   napadnutých   ustanovení   zákona   o poľovníctve s čl. 1 ods. 1 ústavy, keďže podľa nich „... v napadnutej právnej úprave, dal zákonodarca členom poľovníckej stráže právo usmrtiť psa alebo mačku bez toho, aby jasne definoval podmienky, za akých môže člen poľovníckej stráže alebo iný užívateľ poľovného revíru toto právo využiť, čím dochádza k svojvôli v činnosti štátnych a správnych orgánov.

Objektivita rozhodovania nie je zaručená, keďže zákonodarca ustanoveniami § 29 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z. z. delegoval rozhodovanie aj na osoby, ktoré z hľadiska ich užívacích   práv   k   poľovnému   revíru   nemôžu   o   primeranosti   jeho   ochrany   rozhodovať objektívne.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutá právna úprava porušuje ústavné princípy vlastné právnemu štátu, kde patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, a tým aj čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Navrhovatelia   ďalej   namietajú   nesúlad   napadnutých   ustanovení   zákona o poľovníctve s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa navrhovateľov „V § 79 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z. z. je ustanovené, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie podľa § 29 ods. 1 písm. f) a g) a § 29 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, nakoľko   uvedené   ustanovenia   zákona   č.   274/2009   Z.   z.   nie   sú   vyňaté   z   pôsobnosti všeobecného predpisu o správnom konaní.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej   zákon   zveril   rozhodovanie   o   právach,   právom   chránených   záujmoch   alebo povinnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb   v   oblasti   verejnej   správy.   V   súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Nakoľko čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon, je pri výklade čl. 46   ods.   1   Ústavy   SR   a   rozsahu   práv   ktoré   garantuje   všetkým   osobám,   nevyhnutné vychádzať z ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. V § 3 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/1967 Zb. je ustanovené,   že   rozhodnutie   správnych   orgánov   musí   vychádzať   zo   spoľahlivo   zisteného stavu veci.   Je nevyvrátiteľné,   že poľovnícka stráž alebo   osoba podľa   §   29   ods.   2   zák. č. 274/2009   Z.   z.   je   správnym   orgánom.   Z   hore   uvedených   ustanovení   zákonov   ďalej vyplýva, že dané osoby musia rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného stavu vecí a sú povinné   postupovať   v   konaní   v   úzkej   súčinnosti   s   účastníkmi   konania,   zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje   práva   a   záujmy   účinne   obhajovať,   najmä   sa   vyjadriť   k   podkladu   rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Ustanovenia § 29 ods. 1 písm. f) a g) a § 29 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z. z. však oprávňujú   správny   orgán   rozhodnúť   a   vykonať   rozhodnutie,   bez   vyjadrenia   účastníkov konania (vlastníka domáceho zvieraťa), čím je porušený čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože sa vlastník, teda osoba, o ktorej právach k veci (psovi alebo mačke) správny orgán rozhoduje sa nemôže domôcť svojich procesných práv účastníka konania a nemôže ich použiť.

Napadnutá   právna   úprava   porušuje   právo,   aby   sa   každého   vec   mohla   verejne prerokovať v prítomnosti dotknutej osoby a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a tým aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Navrhovatelia navrhujú, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenia   §   29   ods.   1   písm.   f)   a   g)   a   §   29   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č.   274/2009   Z.   z.   o poľovníctve   a o   zmene a   doplnení   niektorých zákonov v platnom znení nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   ustanoveniami   čl.   1   Protokolu   č.   1   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   čl.   2   Protokolu   č.   4   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 11 ods. 1 a 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.“

Navrhovatelia   súčasne   navrhujú,   aby   ústavný   súd   podľa   čl.   125   ods.   2   ústavy v spojení   s §   38   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   pozastavil účinnosť § 29 ods. 1 písm. f) a g) zákona o poľovníctve a podľa § 26 zákona o ústavnom súde   žiadajú,   aby   ústavný   súd   prerokoval   návrh   na   začatie   konania   o súlade   zákona o poľovníctve,   ako   aj   návrh   na   pozastavenie   jeho   účinnosti   prednostne   a neriadil   sa poradím, v akom mu bol predložený.

2. Navrhovatelia ďalej doručili ústavnému súdu 7. marca 2012, t. j. v deň doručenia pôvodného návrhu, aj doplnenie a zmenu návrhu vo veci napadnutých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorým „zrušili“ znenie petitu pôvodného návrhu a „nahradili“ ho novým znením (ďalej aj „návrh na zmenu a doplnenie pôvodného návrhu“), ktorý bol spísaný 5. marca 2012 a je podpísaný len PhDr. T. R.

Podľa   čl.   I bodu   6   zákona   č.   72/2012   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela zákona o poľovníctve“), § 29 ods. 1 písm. f) znie:

„f) usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa 19) vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby; 23a) to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti.“

Podľa čl. I bodu 7 novely zákona o poľovníctve v § 29 ods. 1 sa vypúšťa písm. g).

Navrhovatelia vychádzajú z toho, že „podľa § 20 ods. 1 druhá veta zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení podáva a podpisujú návrh navrhovatelia alebo ich právny zástupca, z čoho   vyplýva,   že   návrh   a   táto   zmena   a   doplnenia   pôvodného   návrhu   je   podaná oprávnenou   osobou,   zákonným   spôsobom.   V   zmysle   ustanovení   zák.   č.   38/1993   Z.   z. v platnom znení sú pôvodný návrh a toto doplnenie a zmena návrhu považované za návrh, keďže doplnenie a zmena sú podané súčasne s pôvodným návrhom a nie až po začiatku konania o návrhu, nemôžu byť považované za zmenu a doplnenie návrhu v zmysle OSP. Prípustnosť zmeny podania vyplýva taktiež z ustanovenia § 40 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení a judikatúry PL. ÚS 29/95 či PL. ÚS 3/03.“.

Navrhovatelia skutkový stav popísali takto:«Navrhovatelia   dospeli   k názoru,   že usmrtenie   spoločenského   zvieraťa,   a   to   psa alebo mačky, ustanovené v § 29 ods. 1 písm. f) a g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   274/2009   Z.   z.   o   poľovníctve   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov v pôvodnom znení nie je v súlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanoveniami čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   čl.   2   Protokolu   č.   4   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 11 ods. 1 a 4 LZPS. Predmetom protiústavnosti   podľa   názoru   navrhovateľov   je   usmrtenie   spoločenského   zvieraťa v predmetnom zákone.

Navrhovatelia súčasne dňa 02. 02. 2012 splnomocnili na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci protiústavnosti usmrcovania spoločenského zvieraťa, PhDr. T. R., poslankyňu NR SR, v súlade s ust. § 20 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení.

V § 20 ods. 2 prvá veta zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení je uvedené: „K návrhu na   začatie   konania   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení, cit: „Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na   ústnom   pojednávaní   zastupuje   nimi   ustanovený   zástupca.   Ak   nejde   o   zástupcu zákonodarného   orgánu   alebo   o   skupinu   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky uvedenej v § 18 ods. 1 písm. a), musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.“.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky spravidla zastupuje navrhovateľa advokát, pričom citovaný zákon v § 21 ods. 3 z tohto pravidla   ustanovuje   výnimku.   Z   doterajšej   súdnej   praxe   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky je ďalej zrejmé, že advokát a zástupca podľa § 21 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom   znení   majú   v   konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   rovnaké postavenie.

V   §   31a   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v   platnom   znení   je   uvedené:   „Ak   tento   zákon neustanovuje   inak   a   povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   Ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.“. V § 25 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „OSP“) je uvedené: „Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.“.

Podľa § 28 ods. 1 OSP, cit: „Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony“. V § 28 ods. 2 OSP je ďalej uvedené: „Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník“.

Z   ustanovení   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v platnom   znení   a   z doterajšej   súdnej   praxe vyplýva, že plnomocenstvo udelené na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je udelené na celé konanie a v nadväznosti na ustanovenia § 20 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení, subsidiaritu OSP a § 28 ods. 2 druhú vetu OSP, je zrejmé, že zástupca navrhovateľov je oprávnený v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na všetky úkony, ktoré môžu robiť navrhovatelia.

Podľa   §   20   ods.   1   druhá   veta   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v   platnom   znení   podáva a podpisujú návrh navrhovatelia alebo ich právny zástupca, z čoho vyplýva, že návrh a táto zmena a doplnenia pôvodného návrhu je podaná oprávnenou osobou, zákonným spôsobom. V   zmysle   ustanovení   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v   platnom   znení   sú   pôvodný   návrh   a   toto doplnenie   a   zmena   návrhu   považované   za   návrh,   keďže   doplnenie   a   zmena   sú   podané súčasne   s pôvodným   návrhom   a   nie   až   po   začiatku   konania   o   návrhu,   nemôžu   byť považované za zmenu a doplnenie návrhu v zmysle OSP.

Prípustnosť zmeny podania vyplýva taktiež z ustanovenia § 40 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení a judikatúry PL. ÚS 29/95 či PL. ÚS 3/03....

Dňa 24. 02. 2012 nadobudol platnosť zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Článok I bod 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie:

„V § 29 ods. 1 písmeno f) znie: „f) usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa... vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby..., to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti.“...

Článok I bod 7 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie: „V § 29 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).“.

Vo   všeobecnej   časti   dôvodovej   správy   k   zák.   č.   72/2012   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonodarca uviedol:

„Súčasné znenie zákona povoľuje poľovnej stráži usmrtiť psa, mačku vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od trvalo obytného domu. V predmetnom ustanovení zákona nie sú jasne stanovené podmienky za akých môže člen poľovníckej stráže toto právo využiť. Súčasné znenie zákona dáva právo usmrtiť psa, mačku, ktorý sa ocitne v poľovnom revíri napr: i v sprievode majiteľa, pokiaľ pes odbehne od chaty, hospodárskej budovy a iné.

Poslanecká   novela   je   reakciou   na   intenzívnu   spoločenskú   požiadavku   občanov Slovenskej   republiky   aby   došlo   ku   konkrétnym   zmenám   v   zákone   č.   274/2009   Z.   z. o poľovníctve.

Predložený   návrh   zákona   je   v   súlade   s   Ústavou   Slovenskej   republiky, s medzinárodnými   zmluvami,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná,   ako   aj   s   právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Novela zákona nebude mať žiadny dopad na rozpočet verejnej správy.“.

Vo osobitnej časti dôvodovej správy k zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov k čl. I bodu 6 a 7 zákonodarca uviedol:

„K bodu 6: Od účinnosti zákona bude možné usmrtiť len voľne sa pohybujúceho psa, ktorý sa bude   nachádzať   vo   vzdialenosti   väčšej   viac   ako   200   m   od   najbližšej   pozemnej   stavby a súčasne nebude mať na sebe nasadený obojok alebo prsný postroj vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti. Toto oprávnenie sa však nebude vzťahovať na poľovné psy, ktoré v priebehu poľovačky nemôžu mať na sebe z bezpečnostných dôvodov žiadne obojky. K bodu 7: Zrušuje sa oprávnenie usmrcovať mačky v poľovnom revíri.“. Zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na jednej strane zrušil oprávnenie usmrcovať mačky v poľovnom revíri, no na druhej strane v bode 6 ponechal možnosť usmrcovať psy, pričom len spresnil podmienky za ktorých psa nemožno usmrtiť.

Uvedená novela zrušením § 29 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   274/2009   Z.   z.   o   poľovníctve   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov v pôvodnom   znení   odstránila   protiústavnosť   usmrcovania   mačiek,   no   namietaná protiústavnosť usmrcovania psov v zákone ostala.

Článok I bod 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradením pojmu „trvalé obývaný dom“ pojmom „pozemná stavba“ zamedzil v pôvodnom návrhu namietanému rozporu § 29 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v pôvodnom znení s čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ponechal možnosť usmrtiť psa v poľovnom revíri a táto skutočnosť bola dôvodom rozporu ustanovenia § 29 ods. 1 písm. f) a § 29 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v pôvodnom znení s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanoveniami čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 11 ods. 1 a 4 LZPS, namietaným v pôvodnom návrhu.

Z uvedeného dôvodu navrhovatelia menia svoj pôvodný návrh, • vypúšťajú pôvodne namietaný rozpor § 29 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.   274/2009   Z.   z.   o poľovníctve   a o   zmene a   doplnení   niektorých zákonov v pôvodnom znení s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   ustanoveniami   čl.   1   Protokolu   č.   1   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   čl.   2   Protokolu   č.   4   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 11 ods. 1 a 4 LZPS v celom rozsahu, • vypúšťajú pôvodne namietaný rozpor § 29 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.   274/2009   Z.   z.   o poľovníctve   a o   zmene a   doplnení   niektorých zákonov v pôvodnom znení s čl. 12 ods. 4, čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a rozpor s čl. 3 ods. 3 LZPS

• rozširujú ho o rozpor ustanovení čl. I bodu 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanoveniami čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 11 ods. 1 a 4 LZPS. Ústavné východiská a namietaný nesúlad čl. I bodu 6 zák. č. 72/2012 Z. z. Napadnutou právnou úpravou sa na účely tohto článku rozumie čl. I bodu 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozpor s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Zásada právnej istoty, proporcionality a zákazu svojvôle správnych orgánov Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“. Neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu je princíp proporcionality, ktorým sa musí riadiť aj Národná rada Slovenskej republiky a pod ktorým sa rozumie: „primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) smie byť sledovaný;   prostriedky,   ktoré   štát   použije,   smú   byť   použité;   použitie   prostriedkov   na dosiahnutie   účelu   je   vhodné;   použitie   prostriedkov   na   dosiahnutie   účelu   je   potrebné a nevyhnutné“, tak ako to ustanovuje Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 3/00 a sp. zn. PL. ÚS 67/07.

Ústavný súd SR vo svojej judikatúre sp. zn. PL. ÚS 15/98 konštatuje, že „Národná rada je pri tvorbe zákonov viazaná ústavou v rovnakej miere ako všetky orgány Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 ústavy)“ a „pri uplatnení svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať akýkoľvek zákon, pokiaľ takýto zákon neprekročí rámec daný ústavou“.

Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 15/98 (tiež napr. PL. ÚS 1/04 alebo PL. ÚS 8/04)   uviedol,   že   s   uplatňovaním   princípu   právnej   istoty   v   právnom   štáte   sa   spája požiadavka   všeobecnosti,   platnosti,   trvácnosti,   stability,   racionálnosti   a   spravodlivého obsahu právnych noriem, a vo veci sp. zn. PL. ÚS 52/99 (tiež PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 1/04) uviedol, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti (proporcionality)....

V § 30 ods. 1 písm. f) zák. č. 326/2005 Z. z. je ustanovené, že priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch voľne púšťa psov, okrem psov poľovníckych a služobných pri výkone povinností alebo iné domáce zvieratá. Podľa § 30   ods.   2   za   takýto   priestupok,   ktorý   sa   najviac   približuje   skutočnostiam   uvedených v čl. I bodu   6 zák.   č.   72/2012   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   274/2009   Z.   z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov možno uložiť pokutu do 5 000 Sk (165,97 Eur).

Podľa § 52 ods. 1 prvá veta zák. č. 326/2005 Z. z. na zabezpečenie ochrany lesného majetku orgán štátnej správy lesného hospodárstva ustanovuje lesnú stráž, pričom podľa § 53 ods. 2 písm. o) je člen lesnej stráže oprávnený použiť varovný výstrel na odvrátenie škody veľkého rozsahu, ktorá bezprostredne ohrozuje lesný majetok, bezpečnosť prevádzky lesného hospodárstva alebo iný verejný záujem. Zákon č. 326/2005 Z. z. neoprávňuje člena lesnej stráže použiť strelnú zbraň iným spôsobom.

Zákon o ochrane prírody a krajiny

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. k) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení je na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, zakázané voľne   pustiť   psa   okrem   psa   používaného   na   plnenie   úloh   podľa   osobitných   predpisov (služobný pes) a poľovného psa.

Podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom   znení   je   konanie   uvedené   v   §   15   ods.   1   písm.   k)   predmetného   zákona priestupkom. Podľa § 92 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. možno v blokovom konaní za priestupky podľa tohto zákona uložiť pokutu do 66,38 eur. Zákon 543/2002 Z. z. ustanovuje, že stráž prírody plní úlohy pri ochrane prírody a krajiny.

Podľa § 75 ods. 1 písm. s) bod 2 je člen stráže prírody pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený vo svojom obvode pôsobnosti použiť zbraň pri zneškodňovaní zvierat, ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb alebo chránených živočíchov.... Podľa § 61 ods. 1 písm. h) zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení je príslušník Policajného zboru oprávnený použiť zbraň proti zvieraťu, iba aby zneškodnil zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb.

Napadnutá právna úprava v podobe čl. I bodu 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v tomto zmysle neracionálna, nespravodlivá a hlavne neprimeraná, keďže majetková škoda spôsobená usmrtením psa alebo mačky môže byť spravidla väčšia, ako hroziaca škoda na poľovnom   revíri,   ktorú   by   usmrtený   pes   alebo   mačka   mohli   spôsobiť.   Taktiež   netreba zabúdať na nemajetkovú ujmu, ktorá vznikne vlastníkovi domáceho zvieraťa, usmrtením tohto zvieraťa a môže byť vyčíslená ešte vo vyšších číslach, ako možná majetková škoda spôsobená usmrteným psom alebo mačkou.

Napadnutá právna úprava týmto výrazne vybočuje z rámca podmienok prevencie vzniku   škody   ustanovenými   všeobecnými   zásadami   prevencie   vzniku   škody   uvedenými v Občianskom zákonníku.

Uvedenou rôznosťou od ostatných právnych noriem upravujúcich podobné skutkové podstaty neobsahuje prvky stability a trvácnosti a vyvracia pocit právnej istoty občanov, čim porušuje ústavné princípy vlastné právnemu štátu.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutá právna úprava týmto výrazne vybočuje z rámca právneho   poriadku   Slovenskej   republiky,   čo   do   podmienok   prevencie   vzniku   škody ustanovenými   z   hľadiska   výšky   hroziacej   škody,   a   aj   formy   použitia   donucovacích prostriedkov, a tým porušuje čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd SR vo svojej judikatúre sp. zn. PL. ÚS 127/10 uvádza: „K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo   slobody   potrebné   uskutočniť   konanie   pred   orgánom   verejnej   moci,   úloha   štátu spočíva   v   zabezpečení   právnej   úpravy   takýchto   konaní   dostupných   bez   akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať   reálny   výkon   a   ochranu   základného   práva   alebo   slobody,   a   preto   ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a   slobôd.   Existencia   takýchto   konaní   však   nevyčerpáva   ústavné   požiadavky   späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového   základu,   prijať   rozhodnutie   (II.   ÚS   143/02,   III.   ÚS   60/04,   obdobne   aj II. ÚS 9/00, III. ÚS 300/06).“.

Taktiež v napadnutej právnej úprave, dal zákonodarca členom poľovníckej stráže právo usmrtiť psa bez toho, aby jasne definoval podmienky, za akých môže člen poľovníckej stráže   alebo   iný   užívateľ   poľovného   revíru   toto   právo   využiť,   čím   dochádza   k   svojvôli v činnosti štátnych a správnych orgánov.

Objektivita rozhodovania nie je zaručená, keďže zákonodarca ustanoveniami § 29 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z. z. delegoval rozhodovanie aj na osoby, ktoré z hľadiska ich užívacích   práv   k   poľovnému   revíru   nemôžu   o   primeranosti   jeho   ochrany   rozhodovať objektívne.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutá právna úprava porušuje ústavné princípy vlastné právnemu štátu, kde patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, a tým aj čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozpor s čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR Ochrana vlastníckeho práva Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.“.

Ústavný súd SR vo svojej judikatúre sp. zn. PL. ÚS 38/95 konštatuje, že „Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 1 neustanovuje absolútne rovnaký obsah vlastníckeho práva   všetkých   vlastníkov   ku   všetkým   veciam,   ktoré   môžu   byť   predmetom   vlastníctva. Určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že vlastníci druhovo rovnakej vecí musia mať rovnaký zákonom stanovený obsah svojho vlastníckeho práva.“.

Napadnutá právna úprava, konkrétne čl. I bodu 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov   nerešpektuje   zásadu,   že   vlastníci   druhovo   rovnakej   veci   musia   mať   rovnaký zákonom   stanovený   obsah   svojho   vlastníckeho   práva.   Napadnutá   právna   úprava nezabezpečuje rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, a tým   porušuje   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   keďže   chráni   vlastnícke poľovníckym psom a mačkám, no nechráni vlastnícke práva k nepoľovníckym psom. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“.

Podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy SR: „Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.“. V zmysle slovenského právneho poriadku je zviera považované za vec. Napadnutá právna úprava negatívne zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov psov, tým že umožňuje ich usmrtenie, čím dochádza k faktickému zničeniu veci.

Napadnutá   právna   úprava   obmedzuje   vlastnícke   právo   bez   primeranej   náhrady, a tým porušuje aj čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 4 LZPS, keďže usmrtením obmedzí vlastnícke pravo a neustanovuje formu kompenzácie, čo do predmetu ani výšky. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre sp. zn. PL. ÚS 38/95 konštatuje: „Ústava Slovenskej   republiky   neumožňuje,   aby   k   vyvlastneniu   alebo   nútenému   obmedzeniu vlastníckeho   práva   došlo   priamo   zákonom.“.   Platná   právna   úprava   nedáva   možnosť poškodenému   vlastníkovi   domôcť   sa   náhrady,   keďže   poľovník   alebo   poľovnícka   stráž postupuje podľa napadnutého zákona.

Napadnutá   právna   úprava   zasahuje   do   vlastníckeho   práva,   aj   napriek   tomu,   že nemusí ísť o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov, a tým porušuje aj čl. 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, keďže zák. č. 274/2009 Z. z. neukladá poľovníckej stráži ani inej oprávnenej osobe, skúmať zákonnosť nadobudnutia vlastníckych práv k psovi.

Rozpor s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“. Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej   republiky   všetkým   bez   ohľadu   na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru a náboženstvo,   politické,   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“.

Podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy SR: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“.

Napadnutá právna úprava porušuje rovnosť v právach, a tým aj čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a   čl.   11   ods.   1   LZPS   keďže   chráni   vlastnícke   a   užívacie   práva poľovnému   revíru,   poľovníckym   a   služobným   psom,   no   nechráni   vlastnícke   práva k nepoľovníckym psom. Poškodzuje a znevýhodňuje vlastníkov psov a naopak zvýhodňuje vlastníkov mačiek, ktorých vlastnícke práva sú chránené a tým aj čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 1 LZPS.

Rozpor s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy SR Podľa čl. 13 ods. 3 Ústavy SR: „Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.“. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR: „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“.

Napadnutá právna úprava porušuje rovnosť v právach, a tým aj čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky,   keďže   poškodzuje   a   znevýhodňuje   vlastnícke   a   užívacie   práva vlastníkov a držiteľov psov okrem držiteľov mačiek, poľovníckych a služobných psov, ktoré chráni. Ďalej, tak ako bolo preukázané v prvej časti tohto návrhu, zákon ani dôvodová správa neuvádza účel, podstatu ani zmysel napadnutej právnej úpravy, a tým porušuje aj čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozpor s čl. 40 Ústavy SR Podľa   čl.   40   Ústavy   SR:   „Každý   má   právo   na   ochranu   zdravia.   Na   základe zdravotného   poistenia   majú   občania   právo   na   bezplatnú   zdravotnú   starostlivosť   a   na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“.

Podľa   vyjadrenia   psychológa   „vzťah   človeka   so   zvieraťom   má   svoje   špecifiká a z psychologického,   psychoterapeutického   aj   socioterapeutického   hľadiska   má   vážny význam. Či už je to chov domácich úžitkových zvierat, ktorý mnohým, najmä starším ľuďom dodáva zmysel života, pretože sa môžu ešte stále cítiť užitoční, pretože sa môžu o „niekoho“ starať a zvieratá sa im odvďačujú dôverou, prítulnosťou, prejavovaním radosti. Všetky tieto prejavy   človek   vníma   ako   prijatie,   teda   ako   napĺňanie   jednej   zo   základných   potrieb ľudského bytia.“.

Táto   skutočnosť,   že   chov   spoločenských   zvierat,   najmä   staršími   ľuďmi   má z psychologického a sociologického hľadiska pre spoločnosť vážny význam, dokazuje aj implementácia   tejto   myšlienky   do   právneho   poriadku   Slovenskej   republiky   formou všeobecných záväzných nariadení miest a obcí, ktoré ako správcovia daní a poplatkov za psa spravidla zvýhodňujú a oslobodzujú starších daňovníkov od týchto povinností z dôvodu pozitívneho vplyvu spoločenských zvierat na duševné zdravie a psychiku ľudí.

„Ešte špecifickejší je tento vzťah, keď sa jedná o zviera - spoločníka (napr. mačka, pes, vták a pod.). V takýchto prípadoch vzťah medzi človekom a zvieraťom nadobúda až charakter intimity, človek sa zvieraťu prihovára, posťažuje sa mu, stará sa oň, stávajú sa v prenesenom   slova   zmysle   partneri   a   citová   väzba   v   takýchto   prípadoch   býva   veľmi intenzívna, zviera sa stáva členom domácnosti, stáva sa zdrojom radosti a istoty v spolubytí. Takto chované zvieratá si tiež väčšinou vytvoria dôverný vzťah a strácajú strach pri svojom majiteľovi, tvoria spolu s ním „svorku“ a navzájom sú jeden pre druhého prospešní. Nie je nič výnimočné, že zvieratá sú dokonca vynikajúco natrénované alebo vycvičené, stávajú sa nenahraditeľným pomocníkom (napr. vodiaci psi, psi záchranári- lavíny, voda, psi   a   mačky,   ktorí   vyhľadávajú   drogy,   ovčiarski   psi,   spevavé   vtáky   a   pod.).   Takáto vzájomnosť človeka so zvieraťom sa v psychike človeka premieta ako istota, že je prijímaný, akceptovaný, potrebný a v prenesenom slova zmysle aj milovaný. Napriek tomu, že sa nedá hovoriť o láske zvieraťa k človeku vo význame, ktorý slovo láska má pre človeka, napriek tomu takýto vzťah ľudia najčastejšie nazývajú láska a takto ho aj vnímajú.

Ak je takýto vzťah prerušený úmrtím zvieraťa, človek zvyčajne toto úmrtie prežíva ako úmrtie blízkej osoby a viackrát sme vo svojej praxi riešili depresívne stavy a stavy vyrovnávania sa so smrťou zvieraťa, plač a hlboký smútok. Úmrtie zvieraťa oberá človeka práve o vzťah, ktorý sa postupne budoval a mnohokrát bol zmyslom života, človek sa napr. celý deň tešil alebo zaoberal tým, čo dá zvieraťu jesť, alebo keď bolo choré, tak si vyberal dovolenku, vynakladal financie na zdravotnú starostlivosť a pod., teda staral sa oň ako o inú osobu.

Prerušenie takéhoto vzťahu (najmä v súvislosti s úmrtím zvieraťa) býva vnímané ako vážna kríza, ktorú neraz treba psychoterapeuticky alebo socioterapeuticky ošetriť, pretože jedinec túto stratu vníma rovnako, ako stratu blízkeho človeka a takáto strata je prežívaná ako najsilnejší a najťažší stres so všetkými dôsledkami (strata dôvery, pocit straty intimity, narušenie súkromia a istoty a pod.).“

Z uvedeného vyplýva, že neočakávané úmrtie spoločenského zvieraťa je pre jeho držiteľa,   t.   j.   človeka   ktorý   si   so   zvieraťom   vytvoril   vzťah   prežívané   ako   najsilnejší   a najťažší stres, tak ako pri úmrtí blízkej osoby a má negatívny dopad na duševné zdravie uvedenej osoby, a tým porušuje čl. 40 Ústavy SR.

Rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozpor s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“.

Podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR:   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V § 79 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z. z. je ustanovené, že na konanie podľa tohto zákona sa   vzťahuje   všeobecný   predpis   o   správnom   konaní,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak. Na konanie podľa § 29 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z. v znení zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z, z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, nakoľko   uvedené   ustanovenia   zákona   č.   274/2009   Z.   z.   nie   sú   vyňaté   z   pôsobnosti všeobecného predpisu o správnom konaní.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej   zákon   zveril   rozhodovanie   o   právach,   právom   chránených   záujmoch   alebo povinnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb   v   oblasti   verejnej   správy.   V   súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Nakoľko čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon, je pri výklade čl. 46   ods.   1   Ústavy   SR   a   rozsahu   práv   ktoré   garantuje   všetkým   osobám,   nevyhnutné vychádzať z ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. V § 3 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/1967 Zb. je ustanovené,   že   rozhodnutie   správnych   orgánov   musí   vychádzať   zo   spoľahlivo   zisteného stavu veci. Je nevyvrátiteľné, že poľovnícka stráž alebo osoba podľa § 29 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z. z. je správnym orgánom. Z hore uvedených ustanovení zákonov ďalej vyplýva, že dané osoby musia rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Napadnutá   právna   úprava   však   oprávňujú   správny   orgán   rozhodnúť   a   vykonať rozhodnutie, bez vyjadrenia účastníkov konania (vlastníka psa),   čím je porušený čl.   46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože sa vlastník, teda osoba, o ktorej právach k veci (psovi) správny orgán rozhoduje sa nemôže domôcť svojich procesných práv účastníka konania a nemôže ich použiť.

Napadnutá   právna   úprava   porušuje   právo,   aby   sa   každého   vec   mohla   verejne prerokovať v prítomnosti dotknutej osoby a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a tým aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.»

Navrhovatelia ďalej uviedli:«Vzhľadom na vyššie uvedené rušíme znenie čl. III pôvodného návrhu zo dňa 02. 02. 2012 a nahrádzame týmto znením:

„Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento návrh na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní vyniesol takýto nález:

Ustanovenie čl.   I bodu 6 zák.   č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je v súlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanoveniami čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 11 ods. 1 a 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a ustanovenia § 29 ods. 1 písm. f) a § 29 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   274/2009   Z.   z.   o   poľovníctve   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov v pôvodnom znení nie sú v súlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanoveniami čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   čl.   2   Protokolu   č.   4   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 11 ods. 1 a 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.»

Navrhovatelia   ďalej   uviedli,   že   vzhľadom   na   už   uvedené   rušia   znenie   čl.   IV pôvodného návrhu z 2. februára 2012 a nahrádzajú ho týmto znením:

„Súčasne navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 38 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov pozastavil   účinnosť   §   29   ods.   1   písm.   f)   a   g)   zákona   č.   274/2009   Z.   z.   o   poľovníctve a o zmene a doplnení v niektorých zákonov v pôvodnom znení, a po nadobudnutí účinnosti zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov pozastavil účinnosť čl. I bodu 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 29 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení v niektorých zákonov v pôvodnom znení.

Podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy SR, ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa ods. 1,   môže   pozastaviť   účinnosť   napadnutých   právnych   predpisov,   ich   častí,   prípadne niektorých   ich   ustanovení,   ak   ich   ďalšie   uplatňovanie   môže   ohroziť   základné   práva a slobody, ak hrozí značná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Z ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred nim a o postavení jeho sudcov v platnom znení vyplýva, že   návrh   na   pozastavenie   účinnosti   musí   obsahovať   konkretizáciu   a   spôsob   ohrozenia základných   práv   alebo   slobôd   alebo   skutočnosti,   ktoré   preukazujú,   že   hrozí   značná hospodárska   škoda   alebo   iný   vážny   nenapraviteľný   následok,   pričom   Ústavný   súd Slovenskej republiky rozhodne o takomto návrhu bez zbytočného odkladu.

Napadnutá   právna   úprava   zasahuje   do   vlastníckeho   práva,   aj   napriek   tomu,   že nemusí ísť o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov, a tým porušuje aj čl. 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, keďže zák. č. 274/2009 Z. z. neukladá poľovníckej stráží ani inej oprávnenej osobe, skúmať zákonnosť nadobudnutia vlastníckych práv k psovi alebo mačke.

Napadnutá právna úprava je v rozpore s čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, keďže umožňuje poľovníckej   stráži   a   užívateľom   poľovného   revíru   neprimerane   zasahovať   do nedotknuteľnosti obydlia, v inej než nevyhnutnej miere, najmä v prípadoch obydlí, ktoré nie sú trvale obývané, ale sú využívané na rekreačný účel a obývané sú len prechodne, tým, že umožňuje   usmrtenie   psa   a   mačky   na   pozemku   patriacich   k   predmetným   rekreačným budovám, a tým porušuje aj čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Napadnutá   právna   úprava   umožňuje   spôsobovať   ujmu   na   právach   osôb,   ktoré uplatňujú svoje základné práva a slobody, čím zamedzuje napĺňať základné práva a slobody ustanovené v čl. 14 ods. 1 LZPS, čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy SR a čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a je v rozpore s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Uplatňovanie napadnutej právnej úpravy má negatívny dopad na duševné zdravie dotknutých osôb, a tým porušuje čl. 40 Ústavy SR.

Z hore uvedených dôvodov sú naplnené všetky Ústavou SR a zákonom stanovené kritériá na rozhodnutie o pozastavení účinnosti ustanovenia § 29 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení v niektorých zákonov v platnom znení v súlade s článkom 125 ods. 2 Ústavy SR a § 38 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení. Súčasne navrhovatelia žiadajú v súlade s § 26 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov v platnom znení, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prerokoval návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu, ako aj návrh na pozastavenie účinnosti prednostne a neriadil sa poradím, v akom mu bol návrh predložený, vzhľadom na skutočnosť, že vec, ktorej sa predmetný návrh týka, je mimoriadne naliehavá s ohľadom na veľký kvantitatívny rozsah, intenzitu a vážnosť neoprávnených zásahov do základných ľudských práv a slobôd.“

II.

Podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o   súlade   zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli   ratifikované   a   vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   zjavne   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pôvodný návrh podala skupina 30 poslancov, ktorá splnomocnila PhDr. T. R. na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd konštatuje, že pôvodný návrh bol podaný oprávnenou osobou.

Návrh na zmenu a doplnenie pôvodného návrhu skupiny 30 poslancov bol podpísaný len PhDr. T. R. bez toho, aby obsahoval pre ňu osobitné splnomocnenie 30 poslancov, ktorí podali pôvodný návrh, a ktoré by ju explicitne oprávňovalo v konaní pred ústavným súdom pôvodný   návrh   meniť   a dopĺňať   (pôvodné   splnomocnenie   explicitne   takéto   oprávnenie udelené PhDr. T. R. neobsahuje). Ústavný súd konštatuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu týkajúca sa predmetnej problematiky zatiaľ jednoznačne nedefinovala požiadavky na preukázanie legitimácie zástupcu skupiny poslancov na podanie zmeny a doplnenie návrhu na   začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   a v zásade   dosiaľ   rešpektuje   podania podané   zástupcom   skupiny   poslancov   bez   ich   výslovného   splnomocnenia   na   zmenu a doplnenie návrhu ich zástupcom v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na uvedené ústavný   súd   akceptoval   návrh   na   zmenu   a doplnenie   pôvodného   návrhu   skupiny   30 poslancov ako podaný oprávnenou osobou.

Ústavný súd sa vysporiadal s časovou zhodou doručenia pôvodného návrhu a návrhu na zmenu a doplnenie pôvodného návrhu ústavnému súdu.

Pokiaľ ide o pôvodný návrh, podľa označenia dátumu spísania na jeho prvej strane (2. februára 2012) ide o návrh na začatie konania o súlade napadnutých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorý bol spísaný ešte predo dňom schválenia novely zákona o poľovníctve v národnej rade, a to 8. februára 2012.

Návrh   na   zmenu   a doplnenie   pôvodného   návrhu,   ktorého   obsahom   bol   návrh   na vyslovenie   nesúladu   označených   ustanovení   novely   zákona   o poľovníctve,   bol   spísaný 5. marca 2012, t. j. po schválení novely zákona o poľovníctve národnou radou (8. februára 2012), ktorá v čase doručenia návrhu na zmenu a doplnenie pôvodného návrhu ústavnému súdu bola platná (od 24. februára 2012), avšak účinnosť mala nadobudnúť a aj nadobudla 1. apríla 2012.

V snahe vyhnúť sa vzhľadom na špecificky procesný postup navrhovateľov a na už vyššie   načrtnutú   zložitosť   a možnú   neprehľadnosť   pri   posudzovaní   obidvoch   návrhov ústavný   súd   za   právne   relevantný   dátum   považoval   v súlade   so   svojou   doterajšou rozhodovacou praxou deň doručenia obidvoch návrhov ústavnému súdu a obidva návrhy posudzoval podľa ich obsahu v čase ich doručenia, t. j. 7. marca 2012, a na dátum spísania návrhov neprihliadol.

Ústavný   súd   vychádzal   z toho,   že   v čase   doručenia   mu   návrhov   napadnuté ustanovenia zákona o poľovníctve v pôvodnom návrhu boli platné a účinné a napadnuté ustanovenia jeho novely v návrhu na zmenu a doplnenie pôvodného návrhu boli platné, t. j. obidva   návrhy   spĺňali   kritérium   platnosti   napadnutého   právneho   predpisu,   ktoré   je predpokladom ich možného preskúmania v konaní o súlade podľa čl. 125 ods. 1 ústavy (s čím zjavne počítali aj navrhovatelia).

Napriek neštandardnej situácii spočívajúcej v doručení pôvodného návrhu aj návrhu na   jeho   zmenu   a doplnenie   v ten   istý   deň   ústavný   súd,   uplatniac   materiálne   chápanie ústavnosti, vyhovel požiadavke skupiny 30 poslancov na zmenu a doplnenie ich pôvodného návrhu   na   začatie   konania   o súlade   napadnutých   ustanovení   zákona   o poľovníctve s označenými   článkami   ústavy,   listiny   a označenými   článkami   protokolov   k dohovoru a posúdil tak navrhovateľmi napadnuté ustanovenia zákona o poľovníctve platné a účinné do   1.   apríla   2012   (t.   j.   v čase   doručenia   návrhu   ústavnému   súdu),   ako   aj   napadnuté ustanovenie novely zákona o poľovníctve (od 24. februára 2012 platné a od 1. apríla 2012 účinné). Vzhľadom na navrhovaný petit, ktorý je obsahom návrhu na zmenu a doplnenie pôvodného   návrhu   (s   výrokom   týkajúcim   sa   novely   zákona   o poľovníctve   a s výrokom týkajúcim   sa   pôvodného   znenia   zákona   o poľovníctve),   a vzhľadom   na   to,   že   novým návrhom   petitu   navrhovatelia   „zrušili“   svoj   návrh   petitu   uvedený   v pôvodnom   návrhu, ústavný súd predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov v rozsahu petitu uvedeného v návrhu na zmenu a doplnenie pôvodného návrhu (pozri s. 20, 21).

1. K namietanému nesúladu čl. I bodu 6 novely zákona o poľovníctve a § 29 ods. 2   zákona   o poľovníctve   s označenými   článkami   ústavy,   listiny   a   protokolov k dohovoru

Predmetom   predbežného   prerokovania   bolo   predovšetkým   posúdenie,   či   návrh skupiny   30   poslancov   v tejto   časti   spĺňa   zákonom   požadované   náležitosti,   t.   j.   či   je dostatočným spôsobom z ústavnoprávneho hľadiska odôvodnený navrhovateľmi namietaný nesúlad   čl.   I bodu   6   novely   zákona   o poľovníctve   a §   29   ods.   2   zákona   o poľovníctve s označenými článkami ústavy, listiny a protokolov k dohovoru.

1. Napadnutý čl. I bodu 6 novely zákona o poľovníctve [§ 29 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve v znení účinnom od 1. apríla 2012] je súčasťou vymedzenia práv a povinností členov poľovníckej stráže.

Podľa   tvrdenia   navrhovateľov napadnuté ustanovenie je v nesúlade s čl. 1 ods.   1 ústavy, a to z toho dôvodu,   že nedefinuje podmienky, za akých   môže člen   poľovníckej stráže alebo užívateľ poľovného revíru právo zakotvené v napadnutom ustanovení využiť, čím dochádza podľa ich názoru k svojvôli v činnosti štátnych (správnych) orgánov, ktoré o týchto   otázkach   rozhodujú.   Objektivita   rozhodovania   pritom   podľa   ich   názoru   nie   je zaručená, pretože zákonodarca   delegoval rozhodovanie na osoby, ktoré nemôžu vo veci objektívne rozhodovať.

Ústavný   súd   nepovažuje   za   dostatočné   odôvodnenie   namietaného   nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 1 ods. 1 ústavy prezumpciou neobjektívnosti rozhodovania na základe   zákonom   konštituovaných   štátnych   správnych   orgánov,   ako   aj   argumentáciou týkajúcou   sa   osobitných   právnych   riešení   práv   a povinností   členov   poľovníckej   stráže odlišujúcich sa od iných osobitných právnych úprav reglementujúcich práva a povinností určitého okruhu osôb (správnych orgánov), ktorých predmetom a účelom konania nie sú otázky súvisiace s výkonom poľovníctva, ale sú spojené s výkonom iných aktivít podľa iných právnych predpisov (členovia lesnej stráže, policajti).

Vo vzťahu k odôvodneniu namietaného nesúladu napadnutého ustanovenia novely zákona   o poľovníctve   s čl.   20   ods.   1,   4   a 5   ústavy,   čl.   11   ods.   1   a   4   listiny   a čl.   1 dodatkového protokolu v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a čl. 3 ods. 1 listiny ústavný súd konštatuje, že argumentáciu skupiny 30 poslancov uvedenú v návrhu na zmenu a doplnenie ich pôvodného návrhu, a to, že daným ustanovením sa nezabezpečuje rovnaký zákonný obsah a ochrana vlastníckeho práva všetkých vlastníkov a že napadnutá právna   úprava   obmedzuje   vlastnícke   právo   bez   primeranej   náhrady   a zasahuje   do vlastníckeho   práva   napriek   tomu,   že   v zásade   nejde/nemusí   ísť   o majetok   nadobudnutý nezákonným   spôsobom   alebo   z nelegálnych   príjmov   a ide   o reglementáciu   druhovo rovnakej veci, nepovažuje za dostatočnú.

Z obsahu zákona o poľovníctve totiž vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozlišuje na   jednej   strane   skupina   poľovníckych   psov   a psov   označených   zákonom   ustanoveným spôsobom a umožňuje sa im pohyb v príslušnom poľovníckom revíre a na druhej strane skupina   nepoľovníckych   psov,   ktoré   nie   sú   označené   zákonom   ustanoveným   spôsobom (navrhovatelia pritom poukazujú aj na mačky, na ktoré sa však prísnejší režim ustanovený na základe novely zákona o poľovníctve nevzťahuje), na ktorú sa vzťahuje prísnejší režim pohybu   v príslušnom   poľovníckom   revíre,   ako   majú   poľovnícke   psy   a psy   označené zákonom   ustanoveným   spôsobom.   Navrhovatelia   pritom   opomenuli   zohľadniť   súvislosť s ďalšími ustanoveniami zákona o poľovníctve (§ 24 ods. 6 a 7 zákona o poľovníctve), ktoré riešia náhradu vzniknutej škody v prípadoch, keď postup poľovníckej stráže nebol v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto zákona.

Vo vzťahu k namietanému nesúladu napadnutého ustanovenia s čl. 40 ústavy skupina 30   poslancov   argumentuje   významom   chovu   spoločenských   zvierat   pre   spoločnosť a významom pre starších ľudí z psychologického a sociologického hľadiska, ktorý ústavný súd síce nespochybňuje, avšak dodáva, že nejde o ústavno-právnu argumentáciu, ktorá by preukazovala nesúlad napadnutých ustanovení s namietaným čl. 40 ústavy.

Napokon ústavný súd uvádza, že odôvodnenie namietaného nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy založené na namietaní oprávnenia správneho orgánu   rozhodnúť   a vykonať rozhodnutie   bez   vyjadrenia   účastníkov   konania   (vlastníka, resp.   držiteľa   psa)   nezohľadňuje   špecifiká   charakteru   správneho   konania   (ktoré   nie   je kontradiktórne,   a navyše   je   spravidla   neverejné),   ako   aj   oprávnenia   účastníkov   tohto konania domáhať sa súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy.

2.   Vo   vzťahu   k namietanému   nesúladu   §   29   ods.   2   zákona   o poľovníctve s označenými   článkami   ústavy,   listiny   a protokolov   k dohovoru   navrhovatelia   neuviedli žiadne dôvody, ktoré by aspoň naznačovali dôvody namietaného nesúladu, a poukazujú len na dôvodovú   správu   v čase prijímania návrhu zákona o poľovníctve,   ktorú   považujú za nedostatočnú.

Podľa názoru ústavného súdu navrhovatelia nepreukázali dostatok dôvodov, ktoré by v čase predbežného prerokovania návrhu signalizovali nimi namietaný nesúlad čl. I bodu 6 novely zákona o poľovníctve a § 29 ods. 2 zákona o poľovníctve s označenými článkami ústavy,   listiny   a s označenými   článkami   protokolov   k dohovoru,   ktorý   by   bolo   možné prípadne   vysloviť   po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie.   Ústavný   súd   v nadväznosti   na uvedený   záver   odmietol   túto   časť   návrhu   navrhovateľov   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2.   K namietanému   nesúladu   §   29   ods.   1   písm.   f)   zákona   o poľovníctve s označenými článkami ústavy, listiny a protokolov k dohovoru

Navrhovatelia   namietajú   vo   svojom   pôvodnom   návrhu   a v návrhu   na   zmenu a doplnenie   pôvodného   návrhu   nesúlad   §   29   ods.   1   písm.   f)   zákona   o poľovníctve s označenými článkami ústavy, listiny a protokolov k dohovoru.

V konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a) ústavy ústavný súd postupuje   podľa   príslušných   ustanovení   prvého   oddielu   druhej   hlavy   tretej   časti   [§ 37 až § 41b)]   zákona   o ústavnom   súde.   Podľa   § 41a   ods. 4   zákona   o ústavnom   súde   ak preskúmavané právne predpisy   stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.

Národná   rada   schválila   8.   februára   2012   novelu   zákona   o poľovníctve,   ktorá nadobudla platnosť 24. februára 2012 a účinnosť 1. apríla 2012.

Právnym   dôsledkom   nadobudnutia   účinnosti   čl.   I bodu   6   novely   zákona o poľovníctve 1. apríla 2012 bolo nahradenie pôvodného znenia § 29 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve   novým   znením,   ktoré   po   legislatívno-právnej   a vecnej   stránke   bolo porovnateľné s pôvodným   znením § 29 ods.   1 písm.   f) zákona o poľovníctve,   a navyše navrhovatelia žiadali „súbežné“ posúdenie obidvoch znení § 29 ods.   1 písm. f) zákona o poľovníctve,   pričom   pôvodné   znenie   §   29   ods.   1   písm.   f)   v čase   predbežného prerokovania   návrhu   navrhovateľov   vzhľadom   na   stratu   jeho   platnosti   a účinnosti   bolo od 1. apríla 2012 bez reálneho právneho významu.

Ústavný   súd   podľa   svojej   ustálenej   judikatúry   zásadne   považuje   stratu   platnosti preskúmavaných   právnych   predpisov   pri   abstraktnej   kontrole   ústavnosti   za   dôvod   na zastavenie   konania   bez   ohľadu   na   to,   že   v čase   doručenia   návrhu   na   začatie   konania napadnuté   právne   predpisy,   ich   časti   alebo   jednotlivé   ustanovenia   ešte   boli   súčasťou platného   právneho   poriadku   Slovenskej   republiky   (napr.   PL. ÚS 42/03,   PL.   ÚS   17/05, PL. ÚS 12/08, PL. ÚS 6/2010).

Vychádzajúc z   § 41a   ods. 4   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   po   zistení,   že od 1. apríla 2012 napadnutý § 29 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve „v pôvodnom znení“ stratil platnosť a v dôsledku toho aj reálny právny význam, konanie o návrhu skupiny 30 poslancov v tejto časti zastavil.

Vzhľadom na to, že návrh skupiny 30 poslancov o súlade napadnutých ustanovení zákona o poľovníctve a novely zákona o poľovníctve s označenými článkami ústavy, listiny a protokolov   k dohovoru   bol   v jednej   časti   odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí a v ďalšej časti bolo konanie o časti návrhu zastavené, nebol už právny dôvod na to, aby sa ústavný súd zaoberal návrhom na pozastavenie ich účinnosti.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisku sudcov Ivetty Macejkovej, Petra Brňáka a Ladislava Orosza.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2012