znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 9/2010-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   2.   júna   2010 predbežne   prerokoval   návrh   Okresného   súdu   Bratislava   I,   Záhradnícka   10,   Bratislava, zastúpeného   JUDr.   B.   K.,   na   začatie   konania   o súlade   §   15   ods.   6   a § 86d   zákona č. 581/2004   Z.   z.   o zdravotných   poisťovniach,   dohľade   nad   zdravotnou   starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh Okresného súdu Bratislava I p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. S p á j a   vec vedenú pod sp. zn. PL. ÚS 9/2010 s vecou vedenou pod sp. zn. PL. ÚS 3/09 na spoločné konanie s tým, že spojená vec sa bude ďalej viesť pod sp. zn. PL. ÚS 3/09.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 10. marca 2010 doručený   návrh   Okresného   súdu   Bratislava   I,   Záhradnícka   10,   Bratislava   (ďalej   len „okresný súd“), zastúpeného JUDr. B. K., na začatie konania o súlade § 15 ods. 6 a § 86d zákona   č.   581/2004   Z.   z.   o zdravotných   poisťovniach,   dohľade   nad   zdravotnou starostlivosťou   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Okresný   súd   (ďalej   aj   „navrhovateľ“)   doručil   11.   marca   2010   ústavnému   súdu podanie označené ako „Návrh na zaujatie stanoviska (§109 ods. 1 písm. b) OSP v spojení s § 18 ods. 1 písm. d), § 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov“. Uvedený návrh podáva navrhovateľ v súlade s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. V konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 180/08 okresný súd koná v právnej veci žalobcu M., N., proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Národnou radou Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava o zaplatenie... titulom nesprávneho úradného postupu.

Okresný súd uznesením č. k. 11 C 180/08-527 z 29. apríla 2009 prerušil označené konanie “až do rozhodnutia ústavného súdu o súlade ustanovení § 15 ods. 6 a § 86d zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotníckych poisťovniach, dohľade na zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov s článkom 20 ods. 1 a 4, v spojení s článkom 1 ods.   1,   článkom   12   ods.   2   a článkom   13   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj s článkom   1   Dodatkového   protokolu   k dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, v spojení s článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná (Národná rada Slovenskej republiky). O tomto   odvolaní   rozhodol   Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   č.   k.   5 Co 206/09-548 z 31. júla   2009   tak,   že   uznesenie   okresného   súdu   potvrdil.   Toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2009. V nadväznosti na uvedené okresný súd doručil ústavnému súdu   návrh   na   začatie   konania   o súlade   označených   ustanovení   zákona   o zdravotných poisťovniach s označenými článkami ústavy, dodatkového protokolu a dohovoru.

Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   uvádza: N.,   (ďalej   len   „žalobca"),   sa   žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Národnou radou Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, domáha   náhrady   škody,   ktorá   bola   žalobcovi   podľa   jeho   vyjadrenia   spôsobená   ako akcionárovi   Európskej   zdravotnej   poisťovne,   a.s.   (ďalej   len   „EZP"),   a   to   porušením akcionárskych práv žalobcu, ktorých ochrana je zaručená Ústavou a Dohovorom, pričom zaručené   akcionárske   práva   žalobcu   boli   porušené   prijatím   zákonov   Národnej   rady Slovenskej republiky upravujúcich postavenie a činnosť zdravotných poisťovní.

...Po   prijatí   zákona   č.   530/2007   Z.   z.,   ktorým   zákonodarca   obmedzil   možnosť použitia kladného hospodárskeho výsledku z vykonávania verejného zdravotného poistenia na úhradu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a za služby s tým súvisiace, čím vylúčil možnosť akcionárov zdravotných poisťovní podieľať sa na zisku zdravotných poisťovní z vykonávania verejného zdravotného poistenia, žalobca prijal rozhodnutie o zrušení EZP a ojej vstupe do likvidácie. Nevyhnutnosť prijatia tohto rozhodnutia žalobca odôvodnil tým, že po prijatí právnej úpravy vylučujúcej možnosť vyplácania zisku z vykonávania verejného zdravotného   poistenia   jednak   investícia   žalobcu   do   EZP   stratila   akékoľvek   ekonomické opodstatnenie, a navyše pokračovaním v tejto investícii by žalobca prehlboval svoju stratu. Žalobca ďalej poukázal na to, že po zrušení EZP a vstupe do likvidácie podal Úrad pre   dohľad   nad   zdravotnou   starostlivosťou   {ďalej   len   „UDZS")   návrh   na   vyhlásenie konkurzu   na   majetok   EZP   pre   predĺženie.   Okresný   súd   Bratislava   I   uznesením,   č.k. 6K734/2008 zo dňa 22.10.2008, vyhlásil konkurz na majetok EZP.

Podľa   vyjadrenia   správcu   konkurznej   podstaty   EZP   majetok   tejto   spoločnosti nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov EZP. Preto nie je možné predpokladať, že po skončení konkurzu zostane akýkoľvek majetok EZP, z ktorého by mohol byť žalobcovi vyplácaný podiel na likvidačnom zostatku. Zánikom EZP zaniknú aj akcie tejto spoločnosti, predstavujúce majetok žalobcu.

To   znamená,   že   dôsledkom   prijatia   nevyhnutného   rozhodnutia   žalobcu   o   zrušení EZP, preto bude po skončení konkurzu na EZP zánik majetku žalobcu, predstavovaného akciami spoločnosti EZP, pričom žalobca za takýto majetok, o ktorý príde, nezíska žiadnu náhradu.

...Podľa   tvrdení   žalobcu,   ktorými   odôvodňuje svoj   nárok   na   náhradu škody voči Slovenskej republike, zastúpenej Národnou radou Slovenskej republiky, prijatím zákona č. 530/2007 Z. z., ktorým bol v § 15 zákona č. 581/2004 Z.z. doplnený nový ods. 6, došlo k de facto   vyvlastneniu   majetku   žalobcu,   predstavovaného   akciami   EZP,   v   rozpore   s podmienkami pre zbavenie majetku podľa druhého pravidla čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy. Žalobca tvrdí, že napadnuté ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. je preto v nesúlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. V prípade, pokiaľ by sa Ústavný súd nepriklonil k záveru, že napadnuté ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. je legislatívnym opatrením majúcim za následok de facto vyvlastnenie majetku žalobcu, v nesúlade s vyššie označenými   ustanoveniami   Ústavy   a   Dohovoru,   muselo   by   podľa   žalobcu   platiť,   že napadnuté ustanovenie predstavuje obmedzenie práv žalobcu ako akcionára EZP, v rozpore s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy. Navrhovateľ preskúmal tvrdenia žalobcu, pričom vyslovil pochybnosť o súlade ustanovení § 15   ods.   6   zákona   č.   581/2004   Z.z.,   ako   aj   §   86d   zákona   č.   581/2004   Z.z.   (prechodné ustanovenie), s Ústavou a Dohovorom. Navrhovateľ navyše, má pochybnosti o tom, či napadnuté ustanovenia sú v súlade aj s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy.

Ústavnému súdu bol podaný návrh skupiny 52 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 15 ods. 6 a § 86d zákona č. 581/2004 Z. z. s Ústavou, s Dohovorom,   ako   aj   so   Zmluvou   o   založení   Európskeho   spoločenstva.   Táto   vec   je   na Ústavnom súde vedená pod sp. zn. RVP 15395/2008.

Napadnuté ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. bolo po podaní návrhu skupiny 52 poslancov zmenené zákonom č. 581/2008 Z. z. (účinnosť od 01.01.2009). Podľa judikatúry   Ústavného   súdu   je   nevyhnutným   predpokladom   začatia   a   ďalšieho (prebiehajúceho) konania existencia a trvanie predmetu konania vo veci, t. j. o spornej veci, o ktorej má Ústavný súd rozhodnúť (PL. ÚS 13/98). Zmena vykonaná zákonom č. 581/2008 Z.z. je vo vzťahu k namietaným dôvodom nesúladu § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. s Ústavou   a   s   Dohovorom   nevýznamná,   vôbec   sa   nedotýka   tých   účinkov   napadnutého ustanovenia, pre ktoré je toto ustanovenie nesúladné s Ústavou a Dohovorom. Aj po zmene vykonanej   zákonom   č.   581/2008   Z.   z.   pretrvávajú   namietané   dôvody   protiústavnosti napadnutých ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. Preto prijatie zákona č. 581/2008 Z. z., ktorým bol okrem iného zmenený napadnutý § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z., nie je dôvodom pre odmietnutie návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. RVP 15395/2008, ani pre zastavenie tohto konania.

...Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   zatiaľ   doktrinálne   nevymedzil   kritériá   pre posudzovanie totožnosti veci v konaniach o súlade právnych predpisov, zakladajúcej podľa § 24 písm. b) zákona č. 38/1993 Z.z. prekážku prv začatej veci (na rozdiel od kritérií pre konania o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 Ústavy, napr. PL.   ÚS   35/07,   II.   ÚS   186/06,   III.   ÚS   167/05).   Napriek   tomu   z   doterajších   rozhodnutí Ústavného súdu o prijatí návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov možno dôvodiť,   že   konanie   začaté   na   návrh   skupiny   52   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej republiky, zaevidovaný pod sp. zn. RVP 15395/2008, nezakladá vo vzťahu k tomuto návrhu navrhovateľa prekážku prv začatého konania.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   praxi   nepovažuje   prekážku   ltispendencie   za naplnenú,   ak   sa   v   neskoršom   návrhu   na   začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov napáda rozpor tých istých ustanovení zákona ako v pôvodnom návrhu, avšak nad rámec pôvodného   návrhu   aj   s   inými   ustanoveniami   Ústavy.   Navrhovateľ   napáda   napadnuté ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. jednak z dôvodu rozporu s ustanoveniami Ústavy a Dohovoru, na rozpor s ktorými poukazuje vo svojom návrhu tiež skupina 52 poslancov. Navrhovateľ   však   nad   rámec   návrhu   skupiny   poslancov   napáda   rozpor   označených ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. aj s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy.

Ústavný   súd   vo   viacerých   prípadoch   nepovažoval   prekážku   litispendencie   za naplnenú ani v prípade, ak dvaja odlišní oprávnení navrhovatelia napadli rovnaké zákonné ustanovenie pre rozpor s rovnakým ustanovením Ústavy, príp. ak po podaní návrhu na preskúmanie súladu konkrétnych zákonných ustanovení s Ústavou bol ďalším oprávneným subjektom podaný nový návrh na preskúmanie len niektorých z napadnutých zákonných ustanovení   podľa   pôvodného   návrhu   s   rovnakými   ustanoveniami   Ústavy,   ako   podľa pôvodného   návrhu.   Ústavný   súd   v   takýchto   prípadoch   podané   návrhy   prijal   na   ďalšie konanie a následne ich spojil na spoločné konanie (napr. procesné uznesenia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 39/03-25 alebo PL. ÚS 24/06-15).

...Rozhodnutie   v   prejednávanej   veci   závisí   od   posúdenia,   či   prijatím   zákona   č. 530/2007 Z. z., ktorým bol v ustanovení § 15 zákona č. 581/2004 Z. z. doplnený ods. 6, ako aj   zákona   č.   594/2007   Z.   z.,   ktorým   bol   v   zákone   č.   581/2004   Z.   z.   doplnený   §   86d, predstavujúci   prechodné   ustanovenie   k   §   15   ods.   6,   došlo   zo   strany   Národnej   rady Slovenskej republiky k porušeniu garantovaných práv žalobcu ako akcionára RZP, teda Či napadnuté ustanovenia § 15 ods. 6 a § 86d zákona č. 581/2004 Z.z. sú v nesúlade s Ústavou a Dohovorom.“.

Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Ustanovenia   §   15   ods.   6   a   §   86d   zákona   č.   581/2004   Z.   z.   o zdravotných poisťovniach,   dohľade   nad   zdravotnou   starostlivosťou   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 12 ods. 2, čl.13 ods.1 písm. a) a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

II.

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (PL. ÚS 39/03, PL.ÚS 24/05, PL. ÚS 30/05, PL. ÚS 24/06) v nadväznosti na uvedené konštatoval, že návrh bol podaný oprávnenou osobou podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy a § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde a spĺňa všetky zákonom ustanovené podmienky potrebné na jeho prijatie, a preto rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil, že ide o návrh sčasti obsahovo zhodný s časťou návrhu skupiny 49 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania „o súlade § 15 ods. 6 a § 86d   zákona   č.   581/2004   Z.   z.   o zdravotných   poisťovniach,   dohľade   nad   zdravotnou starostlivosťou   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 12, čl. 43, čl. 48 a čl. 56 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva“, ktorý ústavný súd prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. PL. ÚS 3/09-60 z 25. februára 2009.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde, ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   Podľa   §   112   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde   nemá   ustanovenie,   ktoré   umožňuje   spojenie   veci,   a preto   v súlade   s citovanými ustanoveniami   je   potrebné   v konaní   o súlade   právnych   predpisov   použiť   na   prípadné spojenie veci primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. So zreteľom na obsah oboch návrhov, ich právnu a skutkovú súvislosť ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2010