znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 9/08-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 27. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. D., Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. N., V., za účasti Š. S. - starostu obce Č., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Č. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. M. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a podľa   §   59   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s čl. 140 ústavy namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Č. konaných 2. decembra 2006 (ďalej aj „voľby do orgánov samosprávy“).

Sťažovateľ uviedol, že vo voľbách do orgánov samosprávy prebiehalo hlasovanie v rámci jedného volebného okrsku. Volebná miestnosť sa nachádzala v objekte Obecného úradu obce Č. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej aj „volebná komisia“), ktorá zároveň plnila úlohy okrskovej volebnej komisie (§ 15 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy“ alebo „volebný zákon“): „... v obci Č. počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 638, počet voličov, ktorým boli vydané obálky bol 459, počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do obecného   zastupiteľstva   bol   451   a   počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných pre voľby starostu obce bol 456.“

Sťažovateľ tvrdí,   že po skončení volieb do   orgánov samosprávy   sa   dozvedel,   že volebná   komisia   minimálne   v jednom   prípade   vyznačila   v zozname   voličov   účasť   na hlasovaní u oprávneného voliča,   ktorý   sa   volieb   (hlasovania) preukázateľne nezúčastnil. Malo ísť o J. F.,... (ďalej len „J. F. st.“). Sťažovateľ sa domnieva, že „... počas volieb alebo pri   sčítavaní   počtu   platných   hlasov   odovzdaných   pre jednotlivých   kandidátov   došlo   k manipulácii a falšovaniu odovzdaných hlasov za voličov, ktorých právo zúčastniť sa na slobodných voľbách, zneužil niekto iný. V súvislosti s týmto skutkom bolo podané trestné oznámenie pre marenie prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 Trestného zákona orgánom činným v trestnom konaní. Je dôvodné podozrenie, že pri voľbách dňa 02. 12. 2006 mohlo dojsť aj k manipulácii s viacerými hlasmi oprávnených voličov. Miestna   volebná   komisia   má   za   povinnosť   vybrať   obálky   s   hlasovacími   lístkami z volebnej schránky, spočítať obálky a porovnať ich počet so záznamami v zozname voličov. Pri sčítavaní hlasov vo voľbách v Č. bol rozdiel pri krúžkovaní prítomných voličov medzi zoznamami voličov u osoby J. F.,... Keďže počet obálok súhlasil s počtom zakrúžkovaných hlasov na jednom zozname voličov, kontrolou po stranách sa zistilo, že na druhom zozname nie je krúžok pri uvedenom mene, preto tam miestna volebná komisia krúžok doplnila. Za starostu obce bol v uvedených voľbách zvolený Š. S. s počtom platných hlasov podľa zápisnice z volieb - 154, rozdiel hlasov voči ďalšiemu protikandidátovi v poradí - sťažovateľovi bol len 16 hlasov. Takýto malý rozdiel medzi víťazom volieb a nasledujúcim kandidátom, spochybňuje zákonnosť volieb do orgánov samosprávy obce Č. Pochybnosť o zákonnosti volieb a podozrenie z manipulácie s voličskými hlasmi je o to väčšie, že teraz s odstupom času si členovia volebnej komisie uvedomili, ako ich počas dňa volieb ďalší členovia komisie doslova prehovárali, aby šli mimo volebnú miestnosť a mimo areál, kde sa volebná miestnosť nachádza, za účelom doslova - naobedovať sa.

Vo   volebnej   miestnosti   zostali   iba   členovia   komisie   a   to:   manželka   zvoleného kandidáta za starostu A. S. ako členka miestnej volebnej komisie a rovnako aj A. M. a J. K.

- teda matka a svokor víťazného kandidáta na poslanca M. M. - obaja ako členovia miestnej volebnej komisie.

V   tejto   súvislosti   sa   javí   ako   dôvodné,   podozrenie   z   manipulácie   s   hlasovacími lístkami a to s prihliadnutím na zaevidovanie voličov, ktorí sa na voľbách nezúčastnili, a to doposiaľ   minimálne   jeden   volič,   ktorý   je   zaevidovaný   a   preukázateľne   sa   volieb nezúčastnil a podozrenie z nezákonného výsledku volieb je dôvodné aj z titulu prekvapivého počtu hlasov víťazných kandidátov na funkciu starostu, ako aj na funkciu poslancov, práve u osôb, ktorých blízke osoby zostali počas obeda vo volebnej miestnosti bez prítomnosti ďalších členov komisie. (...)

U kandidáta za starostu obce Č. Š. S. je výsledok volieb podozrivý aj s prihliadnutím na skutočnosť, že bol v nie tak dávnej minulosti rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona,   teda   za   majetkový   delikt,   čo   vzbudzovalo   pred voľbami   obavu   u   značnej   časti voličov o poctivé vykonávanie úradu starostu v prípade jeho zvolenia“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   tvrdí,   že   v čase   volebného   moratória   došlo k ovplyvňovaniu   voličov,   a   to „... kupovaním   alkoholických   nápojov   alebo   ponúkaním peňažných   súm   za   hlasy   odovzdané   v   prospech   určitého   kandidáta...“,   čím   došlo k porušeniu zákona o voľbách do orgánov samosprávy, čo môžu potvrdiť viacerí svedkovia. Na základe uvedených skutočností namietal aj porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy a ústavnému súdu navrhol, aby vyniesol tento nález:

„Voľby do orgánov samosprávy obce Č. konané dňa 02. 12. 2006 sú neplatné.“

Pokiaľ ide o ďalšie procesné návrhy, sťažovateľ uviedol: „Do doby, kým dôjde k vyneseniu rozhodnutia ústavného súdu a jeho zverejnenia, za účelom zamedzenia prevzatia funkcie   protiprávne   zvoleným   kandidátom   navrhujeme,   aby ústavný   súd   vyniesol neodkladne toto uznesenie: a vydal predbežné opatrenie:

Miestnej volebnej komisii obce Č. sa ukladá povinnosť nevydať osvedčenie o zvolení za starostu obce Č. vo voľbách do orgánov samosprávy obcí dňa 02. 12. 2006 kandidátovi Š. S.“

II.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal Obecný úrad Č. o zaslanie kópie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce Č. konaných 2. decembra 2006 (ďalej len „zápisnica o výsledku volieb“), vyžiadal si vyšetrovací spis Obvodného oddelenia Policajného zboru H. (ďalej len „obvodné oddelenie policajného zboru“) sp. zn. ČVS: ORP-7/HA-VT-2007 týkajúci   sa   trestného   stíhania   v predmetnej   veci   pre   prečin   marenia prípravy   a priebehu volieb alebo referenda podľa § 351 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a vyzval právneho zástupcu sťažovateľa (výzvou zo 7. augusta 2007) na doplnenie zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti vrátane náležitostí podľa § 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde, podľa   ktorého   musí   sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   uvedenia   dôvodov,   pre   ktoré   voľby napáda, označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Na výzvu ústavného súdu reagoval právny zástupca sťažovateľa písomným podaním z 24. augusta 2007, v ktorom navrhol výsluch svedka J. F. st. na dôkaz o svojom tvrdení týkajúcom sa neúčasti menovaného na hlasovaní vo voľbách do orgánov samosprávy, hoci volebná komisia v zozname voličov jeho účasť vyznačila, a na preukázanie, že „...takýto prípad manipulácie s hlasovacími lístkami vo voľbách do orgánu miestnej samosprávy sa týka viacerých oprávnených voličov...“, navrhol právny zástupca sťažovateľa oboznámenie sa   s obsahom   už   spomenutého   vyšetrovacieho   spisu   obvodného   oddelenia   policajného zboru.

Zo zápisnice   o   výsledku   volieb,   ktorá   bola   ústavnému   súdu   zo   strany   Obecného úradu Č. doručená 23. januára 2007, vyplýva, že sťažovateľ z celkového počtu 456 platných hlasov   odovzdaných   vo   voľbách   starostu   obce   Č.   2.   decembra   2006   dostal   138   hlasov a kandidát na starostu Š. S., proti ktorému sťažnosť smeruje, dostal 154 hlasov (t. j. o 16 hlasov   viac   ako   sťažovateľ).   Uvedené   zistenia   korešpondujú   s údajmi   uvedenými v sťažnosti.   Ústavný   súd   súčasne   zistil,   že   zápisnicu   podpísali   všetci   členovia   volebnej komisie bez výhrad k jej obsahu alebo k samotnému priebehu volieb.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu obvodného oddelenia policajného zboru týkajúceho sa trestného stíhania pre prečin marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda podľa § 351 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ústavný súd zistil, že trestné stíhanie v predmetnej veci   bolo   začaté   uznesením   policajta   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   odboru skráteného vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru V. sp. zn. ČVS: ORP-1521/OSV-VT-2006 z 29. januára 2007 na základe trestného oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa podaného 12. decembra 2006, v rámci ktorého uviedol skutočnosti uvedené aj v sťažnosti, ktorá je predmetom konania pred ústavným súdom.

Orgány činné v trestnom konaní vypočuli ako svedkov sťažovateľa - J. F. st., ako aj všetkých   členov   a zapisovateľku   volebnej   komisie,   zároveň   zabezpečili   kópiu   zoznamu voličov použitého volebnou komisiou vo voľbách do orgánov samosprávy a následne (v dňoch 28. júla 2007 až 21. decembra 2007) vykonali previerky u voličov – obyvateľov obce, ktorých účasť na hlasovaní bola na zozname voličov vyznačená s cieľom preveriť, či sa na hlasovaní vo voľbách naozaj zúčastnili.

Uznesením   obvodného   oddelenia   policajného   zboru   z 31.   decembra   2007   bolo trestné   stíhanie   v predmetnej   veci   zastavené   podľa   §   215   ods.   1   písm.   a)   Trestného poriadku, t. j. z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.

III.

3.1 Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy rozhoduje ústavný súd aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb starostu obce.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či spĺňa predpísané (všeobecné a osobitné) náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 uvedeného zákona a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane dôvodu spočívajúceho v prípadnej zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok   volieb   podľa   §   63 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   iba   vtedy,   ak k porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich prípravu   a priebeh   volieb   (obdobne   napr.   PL.   ÚS   17/94, PL.   ÚS   18/99,   PL.   ÚS   5/03, PL.   ÚS   19/07).   Porušenie   volebného   zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   je spôsobilá založiť následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (PL. ÚS 14/99). Inými slovami, nie každé porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd posudzuje každý prípad materiálne, prihliadajúc tak na účel a zmysel zákona o voľbách do orgánov samosprávy, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi, dbajúc na dodržanie vzťahu proporcionality medzi rozsahom porušenia zákona (vrátane jeho následkov) a svojím rozhodnutím o tejto otázke (vrátane jeho dôsledkov). Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré spochybňuje konečný výsledok volieb vyvolávajúc dôvodnú pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Základným   a   podstatným   predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   prípadne na vyhlásenie volieb   za   neplatné, je preto   vždy   preukázanie takých   porušení volebného zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o inom   legitímnom   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   50/99). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že v konaní o volebných veciach má   dôkazné   prostriedky   navrhnúť   sťažovateľ   (PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94, PL. ÚS 105/07).

V súlade s uvedenou zásadou je súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti uvedenie dôvodov, pre ktoré sťažovateľ voľby napáda, ako aj označenie dôkazov na podporu jeho tvrdení   [§ 60 ods.   1 písm.   b) zákona o ústavnom   súde].   Vzhľadom   na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné a zároveň spôsobilé odôvodniť záver o inom legitímnom výsledku volieb (obdobne napr. PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 4/03, PL. ÚS 106/07).

3.2 Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že počas hlasovania alebo pri sčítavaní hlasov „... došlo k manipulácii a falšovaniu odovzdaných hlasov...“ v mene voličov, ktorí sa volieb nezúčastnili a „... ktorých právo zúčastniť sa na slobodných voľbách, zneužil niekto iný...“. Uviedol, že účasť voliča J. F. st. na hlasovaní bola zaznamenaná v zozname voličov aj napriek tomu, že sa volieb nezúčastnil. Na dôkaz o svojich tvrdeniach navrhol oboznámenie s obsahom   vyšetrovacieho   spisu   obvodného   oddelenia   policajného   zboru   týkajúceho   sa trestného stíhania v predmetnej veci.

V súlade so sťažovateľovými návrhmi na vykonanie dokazovania si ústavný súd na preverenie skutočností namietaných o nezákonnom priebehu volieb do orgánov samosprávy zabezpečil vyšetrovací spis obvodného oddelenia policajného zboru.

Obsah   uvedeného   spisu   síce   potvrdzuje   opodstatnenosť   sťažovateľovho   tvrdenia o neoprávnenom   vyznačení   účasti svedka   J.   F.   st.   na hlasovaní (aj menovaný vo svojej výpovedi v priebehu vyšetrovania potvrdil, že sa volieb nezúčastnil), z čoho vyplýva záver o pochybení   volebnej   komisie   a spornosť   jedného   hlasu   odovzdaného   vo   voľbách do orgánov samosprávy.

Členovia volebnej komisie a jej zapisovateľka vypovedali v priebehu vyšetrovania pred   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní   o podstatných   okolnostiach   týkajúcich   sa posudzovanej veci zhodne. Z ich výpovedí vyplýva, že volebná komisia disponovala dvoma rovnopismi zoznamu voličov. Po príchode voliča do volebnej miestnosti overili členovia volebnej komisie jeho totožnosť a v zoznamoch voličov vyznačili jeho účasť na hlasovaní zakrúžkovaním   poradového   čísla   pri   mene   dotyčného   voliča.   Na   jednom   z rovnopisov zoznamu voličov vyznačovala účasť voličov jedna členka volebnej komisie, na ďalšom rovnopise ďalšia členka volebnej komisie, pričom pri tejto činnosti sa členovia volebnej komisie počas volieb striedali. Rovnako z ich výpovedí vyplýva, že hlasovania sa zúčastnil aj obyvateľ obce J. F. ml.,... Členka volebnej komisie A. M. však omylom zakrúžkovala poradové číslo jeho otca J. F. st. Po upozornení na túto chybu vedľa sediacim členom volebnej komisie J. K. vyznačila na príslušnom rovnopise voličského zoznamu účasť voliča J. F. ml. a o svojom omyle upovedomila prítomných členov volebnej komisie. Na druhom rovnopise   zoznamu voličov   poradové   číslo   pri   mene J. F.   st.   zakrúžkované nebolo. Po ukončení hlasovania spočítali A. M. a M. G. počet voličov, ktorých účasť bola vyznačená na ich rovnopisoch zoznamu voličov. Pretože A. M. súc si vedomá svojej chyby, záznam pri mene J. F. st. nebrala do úvahy, na oboch rovnopisoch vyšiel rovnaký počet voličov, ktorí sa mali podľa záznamov volieb zúčastniť.

Z hľadiska tvrdení sťažovateľa však ústavný súd považuje za najzávažnejšie zistenie vyplývajúce   z vyžiadaného   vyšetrovacieho   spisu,   že   orgány   činné   v trestnom   konaní vykonali   v priebehu   vyšetrovania   v predmetnej   veci   previerky   u obyvateľov   obce   Č., ktorých účasť na voľbách do orgánov samosprávy bola vyznačená na zoznamoch voličov, či sa hlasovania vo voľbách naozaj osobne zúčastnili. Výsledky previerok potvrdili správnosť záznamov   vykonaných   volebnou   komisiou   v zoznamoch   voličov   o účasti   označených voličov na voľbách do orgánov samosprávy, a tým bolo vyvrátené tvrdenie sťažovateľa o vyznačení   účasti   na   hlasovaní   u viacerých   voličov,   ktorí   svoje   právo   zúčastniť   sa   na voľbách nevyužili.

V priebehu vyšetrovania bolo síce zistené pochybenie volebnej komisie, pokiaľ ide o vyznačenie   účasti   J.   F.   st.   vo   voľbách   do   orgánov   samosprávy,   ale   tento   postup nepredstavuje   vzhľadom   na   rozdiel   šestnástich   hlasov   medzi   sťažovateľom   a úspešným kandidátom na funkciu starostu obce také porušenie volebného zákona, ktoré by odôvodnilo záver o inom legitímnom výsledku volieb. Išlo o jednorazové pochybenie, ktoré nenarušilo zásadným spôsobom riadny priebeh volieb z hľadiska ústavou garantovanej kvality výkonu volebného   práva   (čl.   30   ods.   1,   3   a 4   ústavy) ani   ústavnú   požiadavku   zabezpečenia slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti (čl. 31 ústavy) a neznamenalo porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy v takom rozsahu alebo intenzite, ktoré by mohlo mať podstatný vplyv na dosiahnutý volebný výsledok.  

O ďalšom   tvrdení   uvedenom   v sťažnosti „o možnej   nezákonnej   manipulácii s volebnými hlasovacími lístkami a zoznamami voličov falšovaním odovzdania hlasov (...) podľa viacerých očitých svedkov, došlo k snahe ovplyvniť rozhodnutie voličov v čase, kedy už   bolo   ovplyvňovanie   v prospech   či   neprospech   zákonom   zakázané   a to   práve prostredníctvom   kupovania   alkoholu   za   sľub   ísť   voliť   práve   konkrétneho   kandidáta.“, sťažovateľ (aj napriek výzve ústavného súdu zo 7. augusta 2007) nepredložil žiadne dôkazy, neoznačil   ani   svedkov,   ktorí   by   osvedčili   tieto   skutočnosti,   a nekonkretizoval   citované tvrdenie uvedením konkrétnych skutkových okolností, za ktorých malo k danému porušeniu zákona dôjsť (uvedením konkrétneho miesta a času alebo aspoň približným označením osôb, ktoré mali byť realizátormi alebo adresátmi naznačovaných nezákonných aktivít).

Na základe uvedených skutočností preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v podanej   sťažnosti   nenavrhol   dôkazy   a nepreukázal   také   porušenia   ústavy   a volebného zákona, ktoré by viedli ústavný súd k tomu, aby prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne vyhlásil voľby starostu obce Č. za neplatné.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú už pri jej predbežnom prerokovaní. Bolo preto bez právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   procesnými   návrhmi   sťažovateľa   uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. februára 2008