znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 89/2011-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne zloženom z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti E. K., J., zastúpenej advokátom Mgr. M. Ř., Advokátska kancelária,   S.,   ktorou   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   Obecného zastupiteľstva obce Jablonica, konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. J. S., J., J. J., J., J. D., J., Mgr. J. Č., J., A. Ž., J., Ing. J. V., J., Mgr. E. K., J., I. H., J., a P. H., J, takto

r o z h o d o l :

1. Späťvzatie sťažnosti E. K. n e p r i p ú š ť a.

2. Voľby   poslancov   do Obecného   zastupiteľstva   obce   Jablonica konané 27. novembra 2010 v y h l a s u j e   za n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010   doručená   (podaná   na   poštovú   prepravu   8.   decembra   2010)   sťažnosť   neúspešnej kandidátky na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), za účasti Ing. J. S., J., J. J., J., J. D., J., Mgr. J. Č., J., A. Ž., J., Ing. J. V., J., Mgr. E. K., J., I. H., J., a P. H., J., podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) pre namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   Obecného   zastupiteľstva obce Jablonica (ďalej len „obec“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   v označených   voľbách na funkciu   poslanca   obecného   zastupiteľstva   kandidovala   za   poslankyňu   obecného zastupiteľstva ako kandidát č. 11 a získala 218 platných hlasov z 972 odovzdaných hlasov vo volebnom obvode obce.

Volebný obvod   obce   bol v   napadnutých   voľbách   v súlade   s § 10   ods.   1   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný   zákon“   alebo   „zákon   o voľbách“)   rozdelený na dva volebné okrsky, pričom dôvody sťažnosti sa týkajú volebného okrsku č. 2 a činnosti okrskovej   volebnej   komisie   tohto   volebného   okrsku   (ďalej   len   „okrsková   volebná komisia“).

1. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti prezentovala dôvody a predložila dôkazy, resp. návrhy   na   dokazovanie   pre   vyslovenie   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   do   orgánov miestnej   samosprávy,   pričom   okrem   iného   uviedla   tieto,   pre   posúdenie   veci   podstatné argumenty:

„Počas   sčítavania   hlasov   členka   a   predsedníčka   volebnej   komisie,   p.   H.   B., manipulovala odovzdanými hlasovacími lístkami tak, že na hlasovacích lístkoch krúžkovala čísla kandidátov, pričom tak konala ako na hlasovacích lístkoch pre voľbu poslancov, tak aj na hlasovacích lístkoch pre voľbu starostu obce. Táto manipulácia bola spozorovaná tak pozorovateľkamí p. M. M. a p. E. M. ako aj ostatnými členmi okrskovej volebnej komisie. Následne   boli   do   volebnej   komisie   privolaní   príslušníci   policajného   zboru.   Pred príchodom hliadky p. H. B. najmenej jeden volebný lístok zničila roztrhaním. Do volebnej miestnosti sa dostavili príslušníci policajného zboru J. kpt. Bc. P. G. a p. B., ktorého krstné meno a hodnosť navrhovateľke nie sú známe. Následne sa do blízkosti volebnej miestnosti dostavila   Mgr.   J.   V.,   trvalý   pobyt:   J.   a   kandidát   na   poslanca   obecného   zastupiteľstva p. I. H., trvalý pobyt: J., ktorý sa dal do rozhovoru s p. H. B.. P. H. B. oznámila p. I. H., že manipulovala volebnými lístkami v jeho prospech a že bola pri tomto pozorovaná. P. I. H. p. H. B. odporúčal, aby sa k činu nepriznala. Tento rozhovor počula Mgr. J. V., kpt. Bc. P. G. a p. B...

Po opísaných udalostiach opustili všetci, okrem členov okrskovej volebnej komisie, volebnú miestnosť a p. E. M. podala trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru v J...

S ohľadom na uvedené má navrhovateľka za to, že pozmeňovanie hlasovacích lístkov predsedníčkou   okrskovej   volebnej   komisie   p.   H.   B.   bolo   nezákonným   a   neústavným postupom, ktorým bolo okrem iného mnohonásobne porušené právo na rovné volebné právo občanov   Jablonice,   ktorých   lístky   boli   pozmenené.   Rovnako   týmto   postupom   bolo poškodené právo kandidátov na rovný prístup k verejným funkciám...

V závere   svojej   sťažnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom „zrušil výsledok volieb do samosprávy obcí v jedinom volebnom obvode obce Jablonica.“

2.   Ústavný súd uznesením   č.   k. PL.   ÚS   23/2011-10   z 19.   januára 2011 prijal sťažnosť   sťažovateľky   Mgr.   J.   V. (sp.   zn.   Rvp   7641/2010) v časti,   ktorou napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, a sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou napáda   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   obecného   zastupiteľstva   obce na   ďalšie konanie. Zároveň   týmto   uznesením   ústavný   súd   rozhodol   o spojení   týchto   sťažností na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. PL. ÚS 23/2011.

3.   Ústavnému   súdu   bolo   29.   decembra   2011   doručené   (nevyžiadané)   spoločné vyjadrenie V. J. (predsedu miestnej volebnej komisie obce), A. K. (zapisovateľky miestnej volebnej   komisie   obce),   H.   B.   (predsedníčky okrskovej   volebnej   komisie)   a A.   D. (zapisovateľky okrskovej   volebnej   komisie).   Vo   svojom   vyjadrení   uviedli   svoje   názory k jednotlivým podaniam týkajúcim sa volieb v obci a v závere sťažnosti ich vyhodnotili ako „neopodstatnené a bez dôkazov“.

4. Ústavný súd podľa § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) písomne vyzval 30. decembra 2010 starostku obce, aby predložila volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu, ako aj poslancov do miestneho zastupiteľstva obce. Volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 13. januára 2011. Z preskúmania volebnej dokumentácie vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že medzi 12 neplatnými hlasovacími lístkami pre voľby poslancov   do   obecného zastupiteľstva   sa   nachádza aj 1 pretrhnutý hlasovací lístok.

5.   Ústavnému   súdu   bolo   11.   januára   2011   doručené   podanie   osôb   uvedených v bode 3   označené ako vyjadrenie k podanej   sťažnosti   sťažovateľky,   ktoré   okrem   iného spochybňuje vierohodnosť a okolnosti podania sťažnosti sťažovateľky; v prílohe podania bolo predložené čestné vyhlásenie sťažovateľky z 5. januára 2011, opatrené jej osvedčeným podpisom, v ktorom uviedla, že „uvedenú sťažnosť som osobne nepodávala. U žiadneho advokáta   som   nič   nepodpisovala   a   vôbec   som   nedávala   a   nepodpísala   plnú   moc na zastupovanie v mojom mene vo veci podania sťažnosti na výsledky volieb do samosprávy obci v Jablonici. Sťažnosť bola podaná bez môjho vedomia a spracovaná v mojom mene.“.

6.   Ústavnému   súdu   bolo   25.   januára   2011   doručené   podanie   právneho   zástupcu sťažovateľky, ktorým v mene sťažovateľky zobral sťažnosť v celom rozsahu späť a žiadal konanie o jej sťažnosti zastaviť.

V prílohe podania je aj listina zo 14. januára 2011 opatrená podpisom sťažovateľky a označená   ako „Späťvzatie   sťažnosti   pre   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   do   orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb z 08.12.2010“ s týmto obsahom:

„Navrhovateľka   vo   veci   sťažnosti   týmto   pre   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb v obci Jablonica týmto v celom rozsahu beriem späť sťažnosť pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb z 08.12.2010, v ktorej som napadám zvolenie J. S., J. J., J. D., J. Č., A. Ž., J. V., E. K., I. H., a P. H. za poslancov obecného zastupiteľstva obce Jablonica a žiadam súd, aby konanie o mojej sťažnosti zastavil.“

7.   Ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   PL.   ÚS   23/2011   z 9.   marca   2011   v rámci spoločného konania sťažnosť Mgr. J. V., ktorou napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, zamietol, o sťažnosti sťažovateľky rozhodol tak, že ju vylúčil na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 89/2011.

8.   V rámci   dokazovania   v súvisiacej   veci   o sťažnosti   Mgr.   J.   V.   ústavný   súd 21. februára   2011   v priestoroch   klubu   dôchodcov   v   obci   vypočul   svedkov,   ktorí o okolnostiach súvisiacich so sťažnosťou sťažovateľky takto vypovedali:

Svedkyňa M. M., pozorovateľka prítomná pri sčítaní hlasov v okrskovej volebnej komisii,   uviedla: „Ako   pozorovateľka som sa zúčastnila   sčítavania   hlasov vo volebnom okrsku č. 2. Bola som tam prítomná od momentu, keď sa vybrali hlasovacie lístky z urien až do neskoršieho incidentu, po ktorom som volebnú miestnosť opustila.... Počas sčítavania hlasov som videla, že pani B. schovávajúc ruku s perom pod inými papiermi asi hlasovacími lístkami niečo akoby zaznamenávala na hlasovacích lístkoch. Všímala som si, či si aj ostatní členovia komisie všimnú činnosť pani B., ale každý bol zaujatý svojou prácou. Neskôr som sa   naklonila   bližšie   a zreteľne   som   videla,   že   urobila   krúžok   na   jednom   z hlasovacích lístkov.   Keď   som   ju   upozornila,   ona   ten   hlasovací   lístok   roztrhla.  ...Toto   sa   odohralo na hlasovacích lístkoch poslancov.“

Svedkyňa E. M. (matka sťažovateľky), pozorovateľka prítomná pri sčítaní hlasov v okrskovej volebnej komisii uviedla: „Po príchode do volebných miestností pani B. zamkla miestnosť s tým, že sa idú sčítavať hlasy. Obálky s hlasovacími lístkami sa vysypali na stôl a šli   sa   otvárať.   Pani   D. (zapisovateľka   okrskovej   volebnej   komisie,   pozn.) sedela na jednom konci stola, odsadla si na opačný koniec, začali sa otvárať obálky a prázdne obálky odnášala pani D. do vzdialenejšej časti miestnosti na stolík. Začali sme si viacej všímať   činnosť   členov   volebnej   komisie   a pani   D.   ako   zapisovateľky.  ...Mali   sme podozrenie, že tam (priestor mimo pracovného stola komisie, pozn.) pani D. niečo robí, buď niečo donáša, alebo odnáša, ale keďže sme boli pozorovateľky, nechceli vyrušovať.... pani D. od stola odchádzala. Najmenej šesťkrát opustila stôl, ale konkrétne som nevidela nič iné. Miestnosť   sme   opustiť   nemuseli,   opustili   sme   ju   dobrovoľne   potom,   čo   pán   J. (predseda miestnej volebnej komisie v obci, pozn.) nechcel pripustiť našu pripomienku, že pani B. krúžkuje svojvoľne hlasovacie lístky, ani potom, čo túto skutočnosť oznámila pani H., a ani potom, že ich krúžkuje za prítomnosti polície a pán J. o tom nechcel spísať zápis, potom sme odišli s políciou. Došlo k tomu až pri sčítavaní hlasov za poslancov.“

K sčítavaniu   hlasov   svedkyňa   uviedla: „Obálky   otvárala   aj   pani   B.   ako predsedníčka, aj pani D. a spočítavala svoju kopu. Pani D. takto postupovala pri starostovi aj pri poslancoch.“

Svedkyňa V. H., členka okrskovej volebnej komisie, uviedla: „Prišli pozorovateľky a presunuli si stoličky bližšie k stolu, potom sa zamklo a začalo sa sčítavanie. Pán Č. (člen okrskovej volebnej komisie, pozn.) a pani D. vysypali obálky, každý mal svoju kôpku, koľko si kto otvoril,   s toľkými pracoval. Ja som mala asi 90. Rozdelili sme si ich, čo boli na starostu a čo boli na poslancov a začalo sa sčítanie. Robili sme si každý sám, nekontrovali sme jeden druhého, nemali sme ani papier, len sme si to na stôl poznamenali, a potom sme ich nahlásili do zoznamu, dokopy ich bolo 559, nedarilo sa nám ich najprv dať dokopy, alebo potom nám to nejako vyšlo a ten počet sme overovali.“

Na otázku, či aj pani D. ako zapisovateľka sčítavala hlasy, svedkyňa uviedla: „Áno, mala svoju kôpku, dokonca pomáhala aj pánovi P., lebo bol nejaký pomalší.... pani D. bola šiesta členka komisie, ona to tam organizovala, ako a čo sa má robiť.“

Na otázku, prečo podpísala zápisnicu bez výhrad, ak zároveň podpísala vyhlásenie o možnej manipulácii volieb svedkyňa odpovedala: „Čo sa týka volieb starostu, tam bolo všetko v poriadku, o starostovi sa spisoval len súčet hlasov, nie zápisnica. Ostatné veci boli až pri poslancoch.“

Svedkyňa H. B., predsedníčka okrskovej volebnej komisie na otázku týkajúcu sa počtu členov okrskovej volebnej komisie a ich úlohy pri sčítavaní hlasov uviedla: „Šesť nás bolo aj s pani D.... pani D. bola zapisovateľka, tak vyberala (hlasovacie lístky z obálok, pozn.), tam sa muselo robiť.“

Na   otázku   o údajnej   manipulácii   s hlasovacími   lístkami   svedkyňa   uviedla: „K incidentu   došlo,   keď   starostka   už   bola   spočítaná,   počítali   sa   poslanci.   To   bolo   asi 22 hodín,   počítali   sme   poslancov,   robili   sme,   pani   M.   skočila   k stolu,   že   B.   krúžkuje poslancov.“

Svedok   kpt.   Bc.   P.   G.   vypovedal: «Pri   prechádzaní   cez   vestibul   domu   kultúry, pričom som smeroval do volebnej miestnosti, ma oslovila pani V. a upozornila ma na hlasy, ktoré bolo počuť spoza dverí – vstupu do reštaurácie a vtedy som počul časť rozhovoru, kde mužský   hlas   hovoril   „nič   Ti   nedokážu,   nepriznávaj   sa“.   Ale   akého   činu   sa   to   týkalo, netuším, ani neviem, komu ten hlas patril.

Chcem ešte dodať, že potom, čo som spolu s pani V. počuli hlasy spoza dverí, vstúpili sme cez iný vchod do reštaurácie, a tam sme videli tri alebo štyri osoby, ktoré vychádzali von, a keďže kolega, ktorý tam bol so mnou, ich poznal, mi povedal, že je medzi nimi pani B. a pán, na meno ktorého si nespomínam, ale mala by mu tá reštaurácia patriť. Môžem doplniť, že čoho sa uvedený útržok rozhovoru týkal, neviem.»

9. Ústavný súd si v súvislosti s kópiou zápisnice o trestnom oznámení predloženou v prílohe   sťažnosti   a   v súčinnosti   s Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   v Senici (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo   PZ“)   vyžiadal   informáciu   od   príslušného   vyšetrovateľa o spôsobe   vybavenia   tohto   trestného   oznámenia   a   stavu   konania   vo   veci.   Vyjadrenie príslušného   vyšetrovateľa   bolo   doručené   ústavnému   súdu   18.   februára   2011,   v ktorom vyšetrovateľ uviedol: „... v predmetnej veci bolo dňa 1. 12. 2010 povereným príslušníkom OO PZ Jablonica v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin   marenia   a priebehu   volieb   a referenda   podľa   §   351   ods.   2   písm.   b)   Trestného zákona. Vo veci bola dňa 2. 12. 2010 podľa § 230 ods. 2 písm. g) Trestného poriadku nariadené   vyšetrovanie.   Vec   bola   pridelená   vyšetrovateľovi   dňa   15.   12.   2010.   Ďalšie výsluchy svedkov sú naplánované v dňoch 28. 2. 2011 a 1. 3. 2011.“ Zároveň vyšetrovateľ k svojmu vyjadreniu pripojil kópie zápisníc zo 14. januára 2011 z výsluchu svedkov E. M. a M. M.

Okresné   riaditeľstvo   PZ   doručilo   ústavnému   súdu   9.   marca   2011   elektronickou poštou kópie zápisníc z výsluchu svedkyne V. H. z 28. februára 2011 a H. B. z 1. marca 2011,   ako   aj   zápisnicu   o konfrontácii   medzi   uvedenými   svedkyňami   z   8.   marca   2011. Všetky zápisnice sú evidované pod sp. zn. ČVS: ORP-435/OVK-SE-2010.

Z uvedených zápisníc vyplývajú pre posúdenie sťažnosti tieto podstatné skutočnosti:

Svedkyňa V. H. vypovedala: «Okrsok č. 2 mal volebné miesto v sále Kultúrneho domu v Jablonici. Predsedom komisie bola pani H. B., členmi boli pani D., K., Č. a P. Pani D. tam bola ako zástupca obecného úradu, ona všetko organizačne viedla. Pani B. je už staršia žena na dôchodku, ona moc písomnosti nezvláda, bola predsedníčkou okrsku z môjho pohľadu iba formálne. Potom sme pokračovali ďalej s pani B. v sčítavaní ďalej, to už si sadla vedľa mňa vľavo na stoličku. Ako mi diktovala čísla hlasov, zrazu ju napomenula pani M. „H., čo to robíš, to sa nesmie“. Ja som nevidela nič na B., že by robila niečo, čo sa nesmie, ja som si pozerala do hárku, kam som značila čiarky.

... bol medzi B. a M. konflikt, tak pani B. jej pri sčítavaní hlasov povedala: „máli sa Ti?“,   vtedy   zobrala   jeden   z hlasovacích   lístkov,   chytila   a roztrhla   a hodila   ho   na   stôl. Neviem,, či to bol hlasovací lístok, ktorý mi už nadiktovala, alebo či to bol hlasovací lístok ešte z nenadiktovaných kandidátov, to vie iba B.

V tomto okamihu pani M. zavolala policajtov a prišli dvaja policajti z Jablonice, pán G. a pán B. V ich prítomnosti sme pokračovali ďalej v sčítavaní hlasov. Policajti zisťovali, čo sa stalo, nastal v sále hluk, všetci tam dokopy rozprávali i pani B., M. i M., bola to nezrozumiteľná debata. Pani B. bola stále vedľa mňa vľavo. Pri tejto roztržke sme naďalej zapisovali s B. platné hlasy na poslancov. Vtedy som videla, ako na jednom z hlasovacích lístkov s kandidátmi na poslancov pani B. zakrúžkovala číslo 7. Ja som jej nahlas povedala: „čo to robíš, to sa nesmie.“   Bol to jeden z lístkov, kde bolo zakrúžkovaných menej ako 9 kandidátov, lebo na každom tomto lístku mohlo byť zakrúžkovaných najviac 9 kandidátov. Takto zakrúžkovaný lístok pani B. mi i ona nadiktovala do plachty. Ja som čiarku tomu siedmemu kandidátovi, čo ho zakrúžkovala B., potom i poznačila do plachty. Potom som si pozrela zoznam kandidátov, pod číslom 7 kandidoval pán I. H.

Ja som hlasovací lístok, ktorý dokrúžkovala B., dala nabok. Ukázala som ho pani D. i pánovi   J.   s pani   K..   Pán   J.   mi   nepovedal   nič,   pani   K.   povedala,   aby   sme   rýchlo pokračovali, že druhá komisia už má hotové.

Upresňujem,   že   hlasovací   lístok,   ktorý   roztrhala,   už   bol   z kôpky   nadiktovaných hlasov,   dodatočne   som   si   na   toto   spomenula.   Takže   roztrhnutie   tohto   lístka   voľby neovplyvnilo, bola to drzosť ho roztrhnúť.

Keď sme už s B. nemali čo robiť, lebo sme už nepokračovali, kvôli vzniknutej situácii v práci,   tak   mi   pani   B.   povedala:   „H.   prepáč,   urobila   som   krúžok   iba   jedenkrát.“   Či hovorila pravdu, ja neviem, osobne som nič viac nevidela, pred mojimi očami krúžkovala iba   raz,   krúžok   vykonala   modrým   perom.   Tento   krúžok   ňou   vykonaný   sa   od   ostatných krúžkov odlišoval, bol taký roztrasený. Ona zakrúžkovala číslo 7, koľko tam bolo spolu krúžkov, uviesť neviem.»

Svedkyňa H. B. vypovedala:«...pani   M. (pri   sčítavaní   hlasov,   pozn.) začala   na   mňa   kričať:   „B.   krúžkuje poslancú,   volám   políciu,   volám   televíziu,   volám   novináru“.   Ja   som   pritom   nič nekrúžkovala, iba som kontrolovala počet hlasov, či ich nie je viac ako 9.

Pri sčítavaní hlasov som nemal v ruke žiadne pero, bola to iba obyčajná ceruzka, ktorou som si pomáhla pri sčítavaní hlasov. Táto ceruzka pre mňa plnila funkciu takého ukazovátka.»

Na otázku vyšetrovateľa, či počula v miestnosti od niekoho z členov komisie, že by niekto z nich roztrhol hlasovací lístok, svedkyňa odpovedala: „Keď pani M. ku mne zrazu priskočila ku stolu, že krúžkujem, jeden hlasovací lístok na poslancov som v šoku pokrčila, neviem, či som ho i natrhla, určite nebol celý roztrhnutý.   Potom som ho v šoku niekam odhodila, neviem kam.“

Zo zápisnice okresného riaditeľstva PZ o konfrontácii medzi svedkyňou H. B. a V. H. vyplýva, že svedkyňa H. B. poprela krúžkovanie na hlasovacích lístkoch a pripustila, že „obyčajnou tuškou“ krúžkovala raz, ale iba na „pomocnom hlasovacom lístku“. Svedkyňa V.   H.   zotrvala   na   svojich   tvrdeniach   a v priamej   konfrontácii   vyvrátila   pravdivosť uvedených tvrdení svedkyne   H. B. týkajúcich sa zásahov do hlasovacích lístkov, pričom uviedla:

„Nehovoríš   pravdu,   žiadne   pomocné   hlasovacie   lístky   si   na   stole   nemala. Zakrúžkovala si na volebnom lístku číslo 7 modrým perom. Obyčajnú ceruzku Ti predtým zobrala pani D., a to vtedy, ako ste sa handrkovali s M. Šmýrak, teda kus papiera si mala na   stole,   keď   sa   sčítavali   hlasy   na   starostu.   V žiadnom   prípade   tento   šmýrak,   nebol hlasovací lístok.“

10. Na vyžiadanie ústavného súdu mu obec doručila 14. marca 2011 niektoré súčasti volebnej dokumentácie týkajúce sa sťažnosti sťažovateľky.

Preskúmaním volebnej dokumentácie, vykonaným ústavným súdom v ten istý deň, bolo   zistené,   že   v páskou   prelepenom   zväzku   je   559   použitých   obálok,   v zapečatenom zväzku sa nachádza 544 ks (platných) volebných hlasovacích lístkov pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva obce v 2. volebnom okrsku a v osobitnej, neoznačenej obálke prelepenej   páskou   sa   nachádza   ďalších   12   hlasovacích   evidentne   neplatných   (z toho 1 roztrhnutý hlasovací lístok, 5 nesprávne upravených, 2 s väčším počtom zakrúžkovaných kandidátov ako je volený počet poslancov, 4 nijako neupravené hlasovacie lístky), t. j. spolu 556 hlasovacích lístkov.

Preskúmaním zápisnice okrskovej   volebnej komisie v okrsku č. 2 bolo zistené, že celkový počet osôb zapísaných do zoznamu voličov je 988, počet voličov, ktorým boli vydané obálky je, 559, počet odovzdaných obálok je 559 a   počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby   poslancov do obecného zastupiteľstva obce je 556, teda rovnaký, ako je súčet všetkých hlasovacích lístkov zistený ústavným súdom (544 platných a 12 neplatných). Z porovnania originálov všetkých troch zápisníc je zrejmé, že uvedený (nesprávny)   počet   556   hlasovacích   lístkov   označených   ako   platných   spolu   so   416 hlasovacími lístkami z 1. volebného okrsku sa premietol aj do súčtu odovzdaných platných hlasovacích lístkov   pre voľby   poslancov do obecného zastupiteľstva za celú obec (972) v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci.

Súčasťou preskúmanej volebnej dokumentácie boli aj 3 voľne uložené hlasovacie lístky   pre   voľby   poslancov   do   obecného   zastupiteľstva   obce   perom   označené   slovom „POMOCNÉ“ a „B.“. Žiadna iná úprava, napr. krúžok na poradovom čísle kandidáta, sa na nich nenachádza.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

V rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   využíva   svoju   právomoc   pri   zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej spoločnosti,   pričom   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie   ustanovení   upravujúcich   prípravu   a priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá   v príčinnej   súvislosti   má   za   následok   nezákonnosť   volieb,   resp.   nezákonnosť   ich výsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03).

Ústavný súd uplatnil citované východiskové tézy aj pri posúdení argumentačných námietok sťažovateľky.

1. Ústavný súd sa musel v prvom rade vysporiadať s procesnou otázkou, ktorá bola nastolená   sťažovateľkou   jednak   jej   vyhlásením   z 5.   januára   2011,   ale   tiež   späťvzatím sťažnosti sťažovateľkou a jej právnym zástupcom (doručené ústavnému súdu   25. januára 2011).Obsah   vyhlásenia   sťažovateľky,   ktoré   časovo   predchádzalo   späťvzatiu,   v ktorom tvrdí, že sťažnosť nepodávala a ani nepodpísala splnomocnenie advokátovi, je v rozpore s jej neskorším podaním zo 14. januára 2011, v ktorom uviedla, že berie sťažnosť, „ v ktorej napadám zvolenie (...)   za poslancov obecného zastupiteľstva obce Jablonica“, v celom rozsahu   späť   a žiada   konanie   o jej   sťažnosti   zastaviť.   Ústavný   súd   pri   posudzovaní uvedených   rozporuplných   podaní   sťažovateľky   nemal   dôvod   pochybovať   o relevancii druhého   (časovo   neskoršieho) úkonu   sťažovateľky,   preto   prijal   právny   záver,   že sťažovateľka vzala účinne svoju sťažnosť späť.

Na druhej   strane, závažné indície   o neústavnosti   a nezákonnosti   volieb poslancov do obecného   zastupiteľstva   obce,   ktoré   vyplynuli   z dokazovania   v súvisiacom   konaní o sťažnosti   na   voľby   starostu   obce,   najmä   však   z   obsahu   svedeckých   výpovedí   pri výsluchoch   uskutočnených   okresným   riaditeľstvom   PZ,   vyvolali   potrebu   zvážiť analogickým postupom podľa § 54 zákona o ústavnom súde, či nie je daný taký významný verejný záujem, ktorý by odôvodňoval späťvzatie sťažnosti nepripustiť.

Ústavné práva občanov plynúce z čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy a ústavne zakotvená koncepcia   plynúca z čl. 64a v spojení   s čl. 67 a čl.   69 ods.   2   a 3   ústavy   a následne aj z ustanovení ďalších zákonov zahŕňa požiadavku, aby personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte na jej území. Dôvod definovanej koncepcie tkvie v samotnej podstate samosprávy ako spravovať svoje vlastné záležitosti samostatne a v prostredí relatívnej nezávislosti od štátu (PL. ÚS 6/2011).

Ústavný   súd   sa   musí   pri   tomto   type   konania   (konanie   vo   volebných   veciach) vzhľadom na jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb   odrážal   skutočnú   vôľu   voličov,   a bol   teda   zachovaný   základný   predpoklad fungovania   demokratického   štátu,   riadiť   princípom   materiálneho   chápania   ochrany ústavnosti,   a vysporiadať   sa   tak   s každým   zisteným   a zároveň   relevantným   porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu (PL. ÚS 96/07).

Naplnenie uvedených ústavných postulátov v každej obci Slovenskej republiky je podľa   názoru   ústavného   súdu   dôležitým   verejným   záujmom,   ktorý   pri   aplikácii   svojej právomoci podľa čl. 129 ods. 2 ústavy   musí ústavný súd uprednostniť pred súkromným záujmom fyzickej osoby, v danom prípade sťažovateľky, preto ústavný súd o späťvzatí jej sťažnosti rozhodol tak, že ho nepripustil (bod 1 výroku nálezu).

2. Jadrom sťažnosti je   tvrdenie sťažovateľky, že v priebehu sčítavania hlasov pre voľby   poslancov   do   obecného   zastupiteľstva predsedníčka   okrskovej   volebnej   komisie H. B. manipulovala s odovzdanými hlasovacími lístkami tak, že na hlasovacích lístkoch krúžkovala poradové čísla kandidátov.

Ústavný súd posudzujúc tvrdenia sťažovateľky a výpovede svedkov vyhodnotil ich dôkaznú   silu   riadiac   sa   dôsledne   zásadou   voľného   hodnotenia   dôkazov   ukladajúcou zhodnotiť   každý   dôkaz   jednotlivo   a všetky   dôkazy   v ich   vzájomných   súvislostiach. Na základe   takto   vykonaného   dokazovania   dospel   k týmto   skutkovým   zisteniam a relevantným záverom:

Z obsahu   výpovedí   svedkýň M.   M.,   E.   M.   a V.   H.   považuje   ústavný   súd za jednoznačne   preukázané,   že   predsedníčka   okrskovej   volebnej   komisie   H.   B. manipulovala   s voličmi   odovzdanými   hlasovacími   lístkami   pre   voľbu   poslancov do obecného   zastupiteľstva   obce,   a   to   tak,   že   ich   sama   upravovala   zakrúžkovaním poradového   čísla   kandidátov.   S vysokou   pravdepodobnosťou   tak   urobila   v prospech zvoleného poslanca I. H.

Výpoveďami sa   nepodarilo ustáliť,   koľko presne hlasovacích   lístkov   H. B. takto „upravila“, avšak vzhľadom na to, že tri svedkyne túto jej činnosť zaregistrovali v rôznych okamihoch   a dve   svedkyne   ju   zároveň   na   nedovolenosť   a nezákonnosť   tohto   konania upozornili,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   upravených   bolo   viacero,   minimálne   3 hlasovacie lístky.

Rovnako   sa   výpoveďami   svedkov   a preskúmaním   volebnej   dokumentácie preukázalo,   že   1   hlasovací   lístok   H.   B.   (po   predchádzajúcom   zásahu   do   jeho   obsahu) roztrhla, teda znehodnotila.

Uvedené závery sú podporené aj výsledkami preskúmania príslušnej časti volebnej dokumentácie,   ktoré navyše nepotvrdzujú pravdivosť obrany svedkyne H. B. (v zápisnici o konfrontácii svedkov), v ktorej tvrdí, že „krúžkovala iba raz na pomocnom hlasovacom lístku“.

3. Z vykonaného dokazovania (svedecké výpovede E. M., V. H. a H. B.) považuje ústavný súd tiež za jednoznačne preukázané, že sčítavania hlasov na hlasovacích lístkoch sa aktívne zúčastnila zapisovateľka okrskovej volebnej komisie A. D.

4. Z výpovedí svedkov (M. M., E. M., V. H. a H. B.) vyplynulo, že po ukončení hlasovania predsedníčka okrskovej volebnej komisie nedala zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky   a obálky.   Táto   skutočnosť   sa   potvrdila   aj   preskúmaním   volebnej   dokumentácie, pretože   po   jej   otvorení   na   ústavnom   súde   sa   v nej   nachádzali   nezapečatené   (voľne   sa nachádzajúce)   nepoužité   hlasovacie   lístky   pre   voľbu   starostu   obce   (5   ks),   nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do obecného zastupiteľstva (5 ks) a 5 ks nepoužitých obálok   s pečiatkou   obce,   pričom   iné   (zapečatené)   zväzky   uvedených   dokumentov   sa v doručenej volebnej dokumentácii nenachádzali.

5. Z preskúmania volebnej dokumentácie obce vyplýva, že okrsková volebná komisia pre 2. volebný okrsok v zápisnici označila všetky odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do   obecného zastupiteľstva   ako platné (556)   napriek tomu, že z prepočítania týchto hlasovacích lístkov ústavným súdom je zrejmé, že platných hlasovacích lístkov je 544   a ďalších   12   hlasovacích   lístkov   je   podľa   ich   obsahu   zjavne   neplatných,   čo korešponduje aj s tým, že vo volebnej dokumentácii sú tieto lístky aj oddelene uložené.

III.

1.   K   manipulácii   s voličmi   odovzdanými   hlasovacími   lístkami   predsedníčkou okrskovej volebnej komisie H. B.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec.

Podľa čl. 67 ods. 1 ústavy územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku.

Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa   čl.   69   ods.   2   ústavy   obecné   zastupiteľstvo   tvoria   poslanci   obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa   §   31   ods.   1   volebného   zákona   volič   hlasuje   osobne.   Zastúpenie   nie   je prípustné.   Členovia   okrskovej   volebnej   komisie   nesmú   voličom   upravovať   hlasovacie lístky.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už   ústavný súd uviedol, že zvolenie orgánu územnej   samosprávy   je   výsledkom   vôle   vyjadrenej   voličmi   ich   osobným   hlasovaním v prospech   nimi   zvolených   kandidátov.   Táto   vôľa   nemôže   byť   čiastočne   alebo   úplne modifikovaná   vedomým   zásahom   člena   (členov)   miestnej   volebnej   komisie,   t.   j.   že rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie   v dôsledku   toho   nevyjadruje   skutočný   výsledok volieb (sp. zn. PL. ÚS 16/99, m. m. PL. ÚS 10/03).

V inej   veci (PL.   ÚS   1/07)   ústavný   súd   konštatoval,   že   akákoľvek   manipulácia s volebnými   lístkami   vrátane   roztrhania   prebytočných   lístkov   predstavuje   konanie nezlučiteľné   so   zákonom   o voľbách,   ktoré   predstavuje   porušenie   tohto   zákona.   Takéto konanie predstavuje hrubý zásah do slobodnej súťaže politických síl ako jeden z atribútov pravidelnej skúšky demokracie vo volebnom procese.

Preukázané zasahovanie do hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov do obecného zastupiteľstva obce H. B. je podľa názoru ústavného súdu závažným a hrubým porušením volebného   zákona   (§   31   ods.   1),   ktoré   svojou   povahou   priamo   zasahuje   do   podstaty ústavných   princípov   volebného   práva   do   samosprávnych   orgánov   obce   a zároveň do výsledkov volieb, ktoré musia vyjadrovať výlučne prejavenú vôľu oprávnených voličov. V danom prípade je závažnosť porušenia zákona ešte umocnená skutočnosťou, že takéhoto konania sa dopustila predsedníčka okrskovej volebnej komisie.

2. K účasti zapisovateľky okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasov

Podľa   §   37   a §   38   volebného   zákona   úkony   spojené   so   sčítaním   hlasov a posudzovaním   hlasovacích   lístkov   môžu   vykonávať   výhradne   iba   členovia   okrskovej volebnej komisie.

Podľa   §   11a   ods.   1 volebného zákona zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné   a   administratívne   záležitosti   súvisiace   s   prípravou   a   priebehom   rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Z doterajšej   judikatúry   ústavného súdu   v tejto   súvislosti   vyplýva, že   ústavný   súd účasť zapisovateľky pri sčítaní hlasov vo volebnej komisii hodnotí ako postup odporujúci § 37 volebného zákona, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov. Jeho aktívna účasť   pri   sčítaní   hlasov   môže   ovplyvniť   nepredpojatosť   okrskovej   volebnej   komisie pri takom dôležitom úkone, ako je zisťovanie vôle voličov. Skutočnosť, že sa zapisovateľka aktívne   zúčastňovala   sčítavania   odovzdaných   platných   hlasov,   spochybňuje   regulárnosť zisťovania výsledkov volieb (mutatis mutandis PL. ÚS 1/07, PL. ÚS 4/2011).

V posudzovanom prípade bolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že sčítania hlasov sa v okrskovej volebnej komisii ako priama aktérka zúčastnila   jej zapisovateľka A. D.   (bod   II.2   odôvodnenia).   Tento   nedostatok   v činnosti   okrskovej   volebnej   komisie hodnotí   ústavný   súd   ako   závažné   porušenie   §   37   a   §   38   volebného   zákona,   ktoré   je spôsobilé   ovplyvniť   dosiahnuté   výsledky   volieb   (potenciálna   kauzalita).   Je   pravdou,   že v konkrétnom prípade ústavný súd príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a výsledkom volieb pozitívnym spôsobom nezistil.

3. K nezapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok

Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a potom dá otvoriť volebnú schránku.

V obdobnej volebnej veci   už ústavný súd konštatoval, že nedodržanie povinnosti o úschove   a usporiadaní   jednotlivých   častí   volebnej   dokumentácie   vrátane   povinnosti zapečatiť odovzdané hlasovacie lístky (platné aj neplatné) s vyznačením ich počtu však pri prieskume ústavnosti a zákonnosti volieb ústavným súdom spochybňuje hodnovernosť jednotlivých   častí   volebnej   dokumentácie   a celej   činnosti   volebnej   komisie   ako   takej (PL. ÚS 4/2011).

V rámci   dokazovania   vyšlo   najavo   a ústavný   súd   to   považuje   za   preukázané,   že po skončení   hlasovania,   ale   ani   počas   celého   priebehu   sčítania   hlasov   k zapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok okrskovou volebnou komisiou nedošlo (bod II.3 odôvodnenia). Zneužitie tohto nezákonného postupu, ktorým došlo k porušeniu explicitne vyjadrenej zákonnej povinnosti (§ 37 ods. 1 volebného zákona) predsedníčky okrskovej volebnej   komisie,   zistené   nebolo.   Aj   v tomto   prípade   však   takéto   netransparentné nakladanie   s časťou   volebnej   dokumentácie   je   spôsobilé   ovplyvniť   volebný   výsledok a skutočnosť,   že   dôkaz   o zneužití   takéhoto   postupu   neuviedla   sťažovateľka   ani   ho neposkytli svedkovia, automaticky neznamená, že k nemu nedošlo.

4. K posúdeniu a evidencii hlasovacích lístkov okrskovou volebnou komisiou

Podľa   §   37   ods.   3   volebného   zákona   po   vybratí   hlasovacích   lístkov   z   obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona   neplatný je hlasovací lístok: a) ktorý nie je na predpísanom   tlačive,   b)   ktorý   nie   je   upravený   podľa   §   31   ods.   4,   c)   ak   volič na hlasovacom   lístku   neoznačil   zakrúžkovaním   ani   jedného   kandidáta,   alebo   ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   ani   jedného   kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Označenie   všetkých   (556)   hlasovacích   lístkov   pre   voľbu   poslancov   do   obecného zastupiteľstva   obce   okrskovou   volebnou   komisiou   v zápisnici   o hlasovaní   ako   platných napriek tomu, že vo volebnej dokumentácii sa ich nachádza iba 544 a 12 hlasovacích je neplatných, ústavný súd   považuje za zjavné porušenie citovaných ustanovení volebného zákona. Vychádzajúc však z dôvodov neplatnosti, reálny predpoklad, že hlasy voličov boli premietnuté do celkových výsledkov volieb, existuje iba pri troch z uvedených neplatných hlasovacích lístkoch, na ktorých je vyznačených viac kandidátov ako volených poslancov, resp. pri roztrhnutom lístku. Tento predpoklad, ak by sa aj potvrdil, nemôže ovplyvniť výsledok volieb do takej miery, aby ho mohol ústavný súd v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o ústavnom súde zrušiť, ak navyše voľby v 2. bode výroku tohto nálezu vyhlasuje za neplatné.

IV.

Ústavný súd po starostlivom zvážení všetkých okolností daného prípadu, hodnotiac vykonané   dôkazy   jednotlivo,   ako   aj   v ich   súhrne   dospel   k záveru,   že   voľby   poslancov do obecného   zastupiteľstva   obce   konané   27. novembra   2010   prebehli   nezákonným a neústavným spôsobom.

Zistené viacnásobné závažné, v prípade zasahovania do obsahu hlasovacích lístkov aj hrubé porušenie volebného zákona, priamo ovplyvňujúce výsledok volieb znamená zároveň aj   neústavnosť   týchto   volieb   spočívajúcu   v zásahu   do   základného   práva   občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov, do princípu rovnosti a priamosti volebného práva a do základného práva občanov na prístup k voleným funkciám   za   rovnakých   podmienok,   ktoré   sú   garantované   čl.   30   ods.   1,   3   a 4   ústavy, oprávňuje ústavný súd uplatniť svoju právomoc podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 63 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak   vyhlásenie   volieb   za   neplatné,   ako   aj   zrušenie   výsledku   volieb.   Základným predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých   porušení   volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

Povaha zisteného porušenia volebného zákona neumožňuje v tomto prípade presne kvantifikovať jeho vplyv na výsledky volieb.

Sťažovateľka navrhovala zrušiť výsledok volieb do samosprávy obce.

Ústavný   súd   v súlade   s už   uvedeným   princípom   materiálneho   chápania   ochrany ústavnosti aj v tomto prípade prihliadol tiež na to, že sťažovateľ vo volebných veciach má objektívne, a to už aj z povahy veci patriacej do sféry verejného práva, sťaženú situáciu pri získavaní poznatkov a predkladaní dôkazov o porušení ústavnosti a zákonnosti volieb. Z toho   potom   vyplýva,   že   formulácia   petitu   v takýchto   sťažnostiach   nemusí   vždy zodpovedať reálnemu stavu veci (m. m. PL. ÚS 96/07).

Vychádzajúc   zo   všetkých   uvedených   skutočností   ústavný   súd   o sťažnosti sťažovateľky vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti označených volieb rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. a) tak, že ich vyhlásil za neplatné (bod 2 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011