znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 89/07-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 13.   júna   2007 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. J. U., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. J. D., Š., za účasti I. H., starostu obce K., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce K. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. J. U. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2006 doručená sťažnosť Bc. J. U., K., (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti I. H., starostu obce K. (ďalej len „zvolený starosta“), pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce K. konaných 2. decembra 2006.

Zo   sťažnosti   a z doplňujúceho   podania   doručeného   ústavnému   súdu   faxom 6. februára 2007 a poštou 9. februára 2007 vyplýva, že sťažovateľ sa stal kandidátom volieb na úrad starostu na kandidátnej listine koalície politických strán, a to Ľudovej strany - Hnutie   za   demokratické   Slovensko   a Slovenskej   národnej   strany.   Zvolený   starosta   bol starostom už aj predtým. Podľa sťažovateľa v priebehu volieb bol zvolený starosta celý deň na obecnom úrade, kde sa voľby konali, a bol v stálom telefonickom spojení so svojimi členmi miestnej volebnej komisie, hlavne so svojou zamestnankyňou M. M. Telefonický kontakt prebiehal tak, že menovanej v priebehu volieb niekoľkokrát telefonoval a pýtal sa na konkrétnych občanov, či už boli voliť. Na základe takýchto informácií dal potom zvolený starosta   občanov,   ktorí   ešte   nevolili,   zvážať   do   volebnej   miestnosti.   Na   tomto   procese spolupracoval aj ďalší zamestnanec obce Mgr. M. Z., ktorý bol zároveň zapisovateľom miestnej   volebnej   komisie.   Uvedené   tvrdenia   je   možné   preukázať   jednak   preverením telefonických hovorov medzi zvoleným starostom   a M., ako aj výsluchom troch   členov miestnej volebnej komisie, a to A. S., Ľ. Ž. a M. J. Obdobná manipulácia sa použila aj vo voľbách v roku 2002, ktorej však sťažovateľ vtedy nevenoval dostatočnú pozornosť.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce K. za neplatné.

2. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu v obci K. z 2. decembra   2006   vyplýva,   že   v zoznamoch   voličov   bolo   zapísaných   1   509   osôb,   počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami, bol 978, počet odovzdaných obálok bol 978, počet platných hlasov bol 960, zvolený starosta získal 550 platných hlasov a sťažovateľ získal 388 platných hlasov.

3. Z vyhlásení Ľ. Ž., A. S. a M. J. z 26. januára 2007, ktoré sú identické, vyplýva, že ako členovia miestnej volebnej komisie majú vedomosť, že bývalý a súčasný starosta počas priebehu   volieb   bol   prevažnú   časť   dňa   prítomný   v budove   obecného   úradu,   v ktorej   sa zároveň   vykonávali   aj   voľby.   Monitoroval   prichádzajúcich   voličov,   v priebehu   dňa telefonicky vyvolával niektorým členom miestnej volebnej komisie, hlavne M., Z. a B. do volebnej miestnosti na ich súkromné mobilné telefóny, pričom menovaní často opúšťali volebnú miestnosť a chodili za ním. Svedkovia videli a počuli, že M., Z. a B. odpovedali do telefónu „áno“ alebo „nie“, teda či tá - ktorá osoba už bola voliť alebo nie a pozerali pritom do   zoznamu   voličov.   Hlavná   kontaktná   osoba   –   M.   –   opúšťala   volebnú   miestnosť s výhovorkou,   že   musí   plniť   aj   svoje   povinnosti   v knižnici.   Pritom   členovia   miestnej volebnej komisie boli upozornení a poučení pred otvorením volieb, že informácie z volebnej miestnosti   sa   nemajú   telefonicky,   ale   ani   iným   spôsobom   vynášať.   Uvedení   členovia miestnej   volebnej   komisie   sa   správali   prinajmenšom   neštandardne,   keď   telefonovali a opúšťali volebnú miestnosť niekedy na 10 - 20 minút. M. je zamestnankyňou obecného úradu, B. je zamestnancom v súkromnej firme zvoleného starostu a Z. je tiež zamestnaný na obecnom úrade. Všetci sú preto zvolenému starostovi zaviazaní.

II.

1. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebo nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať aj kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažnosť   na   začatie   konania   vo   volebných   veciach   podľa   §   60   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   popri   všeobecných   náležitostiach   uvedených   v   §   20   musí   obsahovať aj dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.   Na   predbežnom   prerokovaní   plénum   ústavného   súdu   posúdilo   sťažnosť sťažovateľa podľa jej obsahu v zmysle § 20 a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   namieta,   že   v dôsledku   manipulácií   zvoleného   starostu   spočívajúcich v jeho   informovaní   niektorými   členmi   miestnej   volebnej   komisie   o osobách,   ktoré   ešte nevolili, a následným zvážaním týchto osôb získal pre seba priaznivý volebný výsledok.

Ústavný súd už vo svojej konštantnej judikatúre zaujal stanovisko, že preskúmava, či porušením   zákona   bol   ovplyvnený   výsledok   volieb,   pričom   sa   zaoberá   každým namietaným porušením volieb (napr. PL. ÚS 19/94).

V iných rozhodnutiach ústavný súd rozhodol, že svoju právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   hrubo   alebo   závažne   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   prípadne   ak   dôjde   k opätovnému   porušeniu   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94).

Hrubé,   závažné   alebo   viacnásobné   porušenie   práv   občanov   priznaných   zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb (PL. ÚS 18/99).

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   rozdiel   medzi   počtom   platných   hlasov odovzdaných v prospech zvoleného starostu (550) a počtom platných hlasov odovzdaných v prospech sťažovateľa (388) je 162, čo vzhľadom na celkový počet platných hlasov (960) možno považovať za závažný rozdiel.

Ak by sa aj vychádzalo z tvrdení sťažovateľa, podľa ktorých zvolený starosta získal od niektorých členov miestnej volebnej komisie informácie o voličoch, ktorí ešte nevolili, a následne týchto zvážal na voľby, nemožno tieto okolnosti vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré by boli preukázateľne spôsobilé privodiť iný výsledok volieb, teda konkrétne zvolenie sťažovateľa za starostu obce. Sťažovateľ totiž vychádza celkom zrejme z toho, že títo voliči všetci volili zvoleného starostu. Ide však iba o jeho hypotézu, ktorú nie je možné reálne preukázať vzhľadom na skutočnosť, že voľby sú tajné.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pretože sťažovateľ neponúkol relevantné dôkazy a nepoukázal na také porušenia volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 13. júna 2007