znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 87/2011-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. T. B., K.,   zastúpeného advokátkou JUDr. Š. Š., Advokátska kancelária, B., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta Komárno konaných 27. novembra 2010, za účasti MUDr. A. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. T. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 8. decembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. T. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora   mesta   Komárno   (ďalej   len   „primátor   mesta“)   konaných   27.   novembra   2010 z dôvodu porušenia čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 30 ods. 2, 11 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   voľbách“,   alebo „volebný zákon“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách na primátora mesta spolu s ďalšími dvoma kandidátmi. Za primátora mesta bol zvolený   MUDr.   A.   M.,   ktorý   získal   5492   hlasov   (40,30   %),   druhý   v poradí   bol   L.   S. s počtom hlasov 4265 (31,29 %) a posledným umiestneným bol sťažovateľ, ktorý získal 3846 platných hlasov (28,22 %). Rozdiel dosiahnutých platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným primátorom mesta, proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 1646 hlasov (12,07 %).

3. Sťažovateľ je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti, pretože vo voľbách získal viac ako 10 % hlasov voličov (3846 hlasov z celkového počtu voličov 13627). Zápisnicu mestskej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   v meste   do   mestského   zastupiteľstva a primátora mesta podpísal bez pripomienok predseda komisie a piati jej členovia; len jeden člen   ju   odmietol   podpísať   s odôvodnením,   že „paralelné   sčítanie   hlasov   v okrskoch nesedelo“.

4. V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ poukazoval na to, že

a)   v období   pred   tzv.   volebným   moratóriom   24.   novembra   2010   neznáma   osoba z telefónneho čísla... v poobedňajších hodinách zavolala viacerým osobám – obyvateľom mesta a oznámila im nepravdivú informáciu, že sťažovateľ sa v r. 2006 stal primátorom mesta   podvodom,   a preto   ich   vyzvala,   aby   ho   nevolili,   čo   malo   negatívny   vplyv   na rozhodovanie a hlasovanie občanov,

b)   v   období   tzv.   volebného   moratória   25.   novembra   2010   neznáme   osoby   na viacerých miestach v Komárne (najmä vo volebnom obvode č. 3 a 4) nalepili na vchodové dvere obytných domov plagáty (samolepky), na ktorých bola podobizeň sťažovateľa ako kúzelníka so sloganom v maďarskom jazyku „Pozor, podvádzam“,

c)   od   24.   novembra   2010   sa   v meste   distribuoval   predčasne   vydaný   miestny týždenník D., v ktorom sa jednak šírili proti nemu znevažujúce a nepravdivé informácie a jednak sa propagoval L. S.– ďalší kandidát na primátora,

d) v mestskej časti N. boli 26. novembra 2010 do poštových schránok doručené listy vyzývajúce   jej   obyvateľov,   aby   volili   zmenu   za   prísľub   poskytnutia   výherných   lotérií, k rozdávaniu ktorých však potom už nedošlo, a že

e)   v denníku   N.   24.   novembra   2010   a   v   denníku   S.   25.   novembra   2010   boli uverejnené články negatívne naladené proti vtedajšiemu vedeniu mesta pre účely nekalého ovplyvňovania výsledkov volieb do samosprávnych orgánov mesta Komárno.

5. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že počas volieb primátora mesta došlo k zníženiu jeho vážnosti a akceptovateľnosti u bežného voliča, a to nezákonne a protiústavne vedenou negatívnou kampaňou, preto navrhoval, aby ústavný súd vyhlásil voľby primátora mesta za neplatné alebo aby zrušil ich výsledok.

6.   Ústavný   súd   predmetnú   sťažnosť   zaslal   na   vyjadrenie   účastníkovi   konania MUDr. A. M., ktorý bol zvolený za primátora mesta.

7.   Primátor   mesta   vo   svojom   vyjadrení   z 5.   januára   2011   nepovažoval   sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú a navrhol ju zamietnuť (odmietnuť). K jednotlivým argumentom obsiahnutým v sťažnosti uviedol, že

a) skutočnosti   tvrdené sťažovateľom v období pred a počas volebnej kampane sú bežné, a tak všeobecné a subjektívne, že ich nie je možné objektívne preukázať ani pri ďalšom dokazovaní,

b) sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že plagáty (samolepky) boli   nalepené   v čase   volebného   moratória   (mohli   byť   aj   skôr),   a nie   každý   volič   im v maďarčine   rozumel,   či   si   ich   vôbec prečítal,   takže   ani   nemohli ovplyvniť   hlasovanie a výsledok volieb primátora,

c) výzva, aby sťažovateľ nekandidoval vo voľbách, bola v novinách D. uverejnená ešte pred volebným moratóriom (24. novembra 2010) a pod ňu sa podpísali ôsmi významní obyvatelia Komárna,

d) samotný sťažovateľ napokon potvrdil, že ku kupovaniu hlasov nedošlo, a že

e)   označené   celoštátne   vydávané   periodiká   len   odhaľovali   negatívne   praktiky v činnosti   niektorých   orgánov   mesta   v čase   pred   voľbami,   na   ktoré   ich   upozorňovali občania mesta, takže v rámci ich práva na informácie boli správne zverejnené.

Podľa jeho názoru markantný rozdiel 1646 platných hlasov v neprospech sťažovateľa dal jasne najavo vôľu voličov pre zmenu primátora mesta, preto, aj keby došlo k určitému porušeniu volebných predpisov, toto samo osebe ani vo vzájomných súvislostiach nebolo spôsobilé   ovplyvniť   súťaž   politických   kandidátov   a konečnú   voľbu   primátora   v meste Komárno.

8.   Sťažovateľ   v stanovisku   k vyjadreniu   zvoleného   primátora   mesta z 18. februára 2011   v   podstatnom   uviedol,   že   primátor   iba   bagatelizoval   jeho   tvrdenia a okolnosti týkajúce sa prípravy a priebehu volieb do samosprávy mesta Komárno, preto trval na svojej sťažnosti   vyhlásiť voľby primátora za neplatné, a to aj napriek značnému rozdielu v počte získaných hlasov jednotlivými kandidátmi; naostatok sťažovateľ navrhol, aby   si   ústavný   súd   z vlastnej   iniciatívy   zadovážil   zápisnice   z jednotlivých   volebných komisií a údaje o počte hovorov uvedených v bode   4a   a prekontroloval ich z hľadiska zákonnosti.

9.   Podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o ústavnosti   a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

10. Z citovaných článkov ústavy vyplýva, že podobne ako sú zdrojom štátnej moci občania   (čl.   2   ods.   1   ústavy),   obdobne   zdrojom   moci   orgánov   obecnej   samosprávy   sú obyvatelia   obce.   Obyvatelia   obce   ustanovujú   túto   obecnú   samosprávnu   moc prostredníctvom   slobodných   a demokratických   volieb.   Voľby   sú   teda   prostriedkom pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi,   resp.   obyvateľmi   obce.   Tomuto zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva, pre ktoré platí „vyvrátiteľná domnienka“, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

11. Zmyslom a účelom ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,   ktoré   je   v tomto   článku   zaručené,   znamená   právo   všetkých   občanov, resp. obyvateľov   obcí   v danom   štáte,   ktorí   dosiahli   istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe orgánov samosprávy (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať   sa   o zvolenie   do   orgánov   samosprávy   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

12. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

13. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl, nachádzajúca   výraz predovšetkým   vo   voľbách,   je základným predpokladom   fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98). Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa   §   63 ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je v príčinnej súvislosti   s ovplyvnením   celkového   volebného   výsledku.   Z toho   treba   vyvodiť,   že rozhodnutie voličov ako suveréna môže ústavný súd zrušiť (zmeniť) len vo výnimočných prípadoch, keď chyby volebného procesu spôsobili alebo mohli preukázateľne spôsobiť, že by voliči rozhodli inak a bol by zvolený iný kandidát. Podstatné však je, že zrušenie volieb nemožno   brať   ako   trest   pre   voličov   či   zvoleného   kandidáta   za   porušenie   volebných predpisov, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu (PL. ÚS 74/2011). Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

14. S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd v okolnostiach danej veci posúdil,   či   sťažovateľom   tvrdené   skutočnosti   jednotlivo   a v ich   súhrne   boli   preukázané a zároveň (kumulatívne) boli takým závažným porušením volebných predpisov, ktoré by viedlo   k nepochybnému   záveru   o skreslení   celého   volebného   výsledku   voľby   primátora mesta tak, že by bol iný výsledok volieb než skutočne dosiahnutý.  

15. Za zásah do základného práva slobodne voliť treba považovať aj neprípustné ovplyvňovanie voličov, ku ktorému dochádza v čase predvolebnej kampane a volebného moratória.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína sedemnásť dní a končí sa štyridsaťosem   hodín   pred   začiatkom   volieb.   Vedenie   kampane   mimo   určeného   času   je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 volebného zákona v čase štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a počas   volieb   je   zakázané   v budovách,   kde   sídlia   okrskové   volebné   komisie,   a v ich bezprostrednom   okolí,   zverejňovať   informácie   o politických   stranách   a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech, a to slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch,   na   ktoré   už   nemožno riadne   reagovať   v kampani.   S tým   súvisí   aj   zákaz šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už je volič bezprostredne pred samotnou voľbou a uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie.

O slobodné   voľby   ide   vtedy,   ak   je   právne   garantovaný   a prakticky   realizovaný princíp   politickej   plurality,   keď   na   voličov   nie   je   vytvorený   žiadny   nátlak,   nútiaci   ich za hlasovanie   pre   niektorého   z   kandidátov,   a nie   je   ani   odrádzajúci   od   hlasovania   pre niektorého z kandidátov,   keď voliči majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú   tak   dané základné predpoklady   na ich   kvalifikované volebné rozhodovanie.   Voliči musia   mať   slobodu   už   pri   vytváraní   svojich   postojov   nezávisle,   bez   použitia   násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 90/07).

16. Sťažnostné námietky týkajúce sa šírenia nepravdivých informácii či difamačných tvrdení   vo   vzťahu   k   sťažovateľovi telefónom, lepením plagátov (samolepiek) a tlačou (bod   4)   boli   podľa   názoru   ústavného   súdu   prostriedkami   bežnej   agitácie   či   volebného materiálu, preto ich ani jednotlivo, ale ani v ich súhrne nemožno považovať za jav, ktorý by sa vymykal z dovolených kritérií volebnej kampane a kvalifikoval za tak vážne porušenie volebných   predpisov,   ktoré   by   jednak   bolo   natoľko   v extrémnom   a hrubom   nesúlade s princípmi   demokratického   a právneho   štátu,   že   by   samo   osebe   stačilo   na   zrušenie výsledkov volieb primátora mesta, a jednak by reálne ovplyvnilo výsledok volieb primátora mesta,   a to   vzhľadom   na   veľký   rozdiel   získaných   hlasov   zvoleným   primátorom a sťažovateľom (1646). Tieto bežné javy nemožno vykladať izolovane a posudzovať ich iba z hľadiska   súkromného   práva   a v ňom   vytvorenej   všeobecnej   morálky   vo   vzťahu k osobnostným právam sťažovateľa, ale z hľadiska verejného práva, lebo ide o ich použitie v podmienkach volebnej kampane, ktorá nie je ničím iným, ako bojom o hlasy voličov; ich prejavy možno síce regulovať, ale nemožno ich absolútne vylúčiť. Preto, aj keď treba robiť rozdiel   medzi   prípustnou   volebnou   kampaňou   a odsudzujúcim   znevažovaním protikandidáta, podstatou stále zostáva dôsledné rešpektovanie princípu slobodných volieb v ich všeobecnosti, rovnosti a priamosti s tajným hlasovaním. Sloboda volieb totiž znamená slobodu   rozhodovania   každého   jednotlivého   voliča.   Táto   je   zachovaná,   aj   keď   si   volič vypočuje   o kandidátovi   nepravdivé   informácie   sprostredkované   telefónom,   bilbordom, miestnou či celoštátnou tlačou, lebo takémuto pôsobeniu sme počas volieb vystavení takmer na každom kroku všetci. Akokoľvek by sme toto správanie strán vo volebnom procese považovali za difamujúce, nevkusné či pravdu skresľujúce voči konkrétnym kandidátom, ide   jednak   o jav   v našich   podmienkach   za   tak   bežný,   že   sa   posudzuje   ako   nepatrné porušenie volebného zákona, nad ktorým   sa   už nikto   z voličov   nepozastavuje,   a jednak sloboda   rozhodovania   voliča   tým   nie   je   nijako   ohrozovaná,   lebo   tento   je   už   spravidla dopredu   rozhodnutý   podľa   svojich   politických   a osobnostných   záujmov,   či   podľa preferencií a profilu kandidáta, ktorého bude konkrétne voliť. V týchto prípadoch vždy ide len   o formu   volebnej agitácie   či   volebnej kampane toho-ktorého kandidáta či   politickej strany   alebo   politického   hnutia,   ktorí   sa   zúčastňujú   prípravy   a priebehu   volieb.   Potom domnienka   sťažovateľa,   že   volebný   výsledok   volieb   primátora   mesta   nezodpovedal skutočnej vôli voličov, sa podľa názoru ústavného súdu pohybovala len v rovine indícií a nedoložených špekulácií, na ktoré ústavný súd neprihliada. Jeho námietky v podstate mali jednak spochybniť volebný výsledok, ktorý sa skončil v neprospech sťažovateľa, a jednak mu mali dať novú šancu na opätovné uchádzanie sa o výkon funkcie primátora mesta, čo by však bolo v rozpore so záujmom väčšiny slušných voličov a ich vôle prejavenej voľbou a zároveň   nerešpektovaním   ústavného   princípu   ochrany rozhodnutia,   ktoré   vzišlo   z vôle väčšiny vyjadrenej slobodným rozhodovaním vo voľbách a rešpektovaním práva menšiny.  

17.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   dodáva,   že   funkcia   ústavného   súdu   v rámci prieskumu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže   byť vykladaná   tak   extenzívne,   že   by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných   volebných   či   iných   orgánov,   a to   dokonca   v tom   smere,   že   iba   na   základe špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne   rekonštruovať   celý volebný   proces   (PL.   ÚS   3/2010).   K uvedeným   zaužívaným   záverom   ústavný   súd v neposlednom   rade   uvádza,   že   prezumpcia   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   vyžaduje   od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci (vzhľadom na kvalitu a rozsah sťažovateľom doteraz produkovaných dôkazov) môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľa pokračovať v politickom/volebnom zápase aj v povolebnom období.

18.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

19.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011