znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  PL. ÚS 86/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. B. a PhDr. Ing. G. B., obaja bytom Ch., zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietanej   neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce Chrťany konaných 27. novembra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. B. a PhDr. Ing. G. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010 doručená   sťažnosť I. B. (ďalej len „sťažovateľ 1) a PhDr. Ing. G. B. (ďalej   len   „sťažovateľ   2“,   spolu   aj   „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce   Chrťany   konaných 27. novembra 2010 z dôvodu porušenia čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Podľa názoru sťažovateľov

„ - podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné   volebné   právo,   ktoré   je   v tomto   článku   zaručené   znamená   právo   všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí dosiahli požadovanú vekovú hranicu, jednak svojim hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských   orgánov   (aktívne   volebné   právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

-   podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zasa uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy).

- výsledok volieb úzko súvisí s ústavnosťou a zákonnosťou volieb. I keď navonok by sa mohlo zdať, že uskutočnené voľby vykazujú znaky ústavnosti a zákonnosti, sťažovatelia 1), 2) poukazujú na tú skutočnosť, že výsledok volieb – teda, že bol zvolený niekto, kto zvolený   nemal   byť   bola spôsobená   práve   tou   skutočnosťou,   že   voľby   boli   neústavné a protizákonné.“.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ l kandidoval na funkciu starostu obce spolu s ďalšími dvomi kandidátmi. Za starostu obce bol zvolený P. H., ktorý získal 56 hlasov, sťažovateľ 1 získal 35 hlasov a posledný kandidát H. B. 4 hlasy. Rozdiel   dosiahnutých   platných   hlasov   medzi   sťažovateľom   a zvoleným   starostom   obce predstavuje   21   hlasov.   Obaja   sťažovatelia   kandidovali   na   funkciu   poslanca   obecného zastupiteľstva a ani jeden z nich sa neumiestnil na zvoliteľnom mieste. Sťažovateľ 1 získal 25   hlasov   a stal   sa   v poradí   3.   nezvoleným   poslancom,   sťažovateľ   2   získal   27   hlasov, v dôsledku čoho sa umiestnil na 2. mieste medzi nezvolenými poslancami. Rozdiel medzi posledným   zvoleným   poslancom u sťažovateľa 1 predstavuje 8 hlasov a u sťažovateľa 2 predstavuje 6 hlasov. Sťažovatelia sú osobami oprávnenými na podanie volebnej sťažnosti, pretože vo voľbách získali viac ako 10 % hlasov voličov (sťažovateľ 1 získal vo voľbách na funkciu starostu 35 hlasov a vo voľbách do obecného zastupiteľstva 25 hlasov, sťažovateľ 2 získal   27   hlasov   z celkového   počtu   voličov   98).   Zápisnicu   miestnej   volebnej   komisie o výsledku   volieb   do   obecného   zastupiteľstva   a starostu   obce   Chrťany   konaných   27. novembra 2010 podpísali všetci členovia volebnej komisie. K sťažnosti boli ako dôkazy pripojené   žiadosť   PhDr.   Ing.   G.   B.   ml.   a I.   B.   adresovaná   miestnej   volebnej   komisii o priznanie postavenia pozorovateľa volieb povolenie Ústrednej volebnej komisie o priznaní postavenia pozorovateľa volieb pre PhDr. Ing. G. B. ml., zápisnica o výsluchu Ing. G. B. st. na   Oddelení   skráteného   vyšetrovania   Policajného   zboru   vo   Veľkom   Krtíši,   uznesenie obvodnej   volebnej   komisie   z 28.   novembra   2010   a petícia   občanov   obce   Chrťany   za vyhlásenie nových volieb v obci.

3. Keďže sťažnosť sťažovateľov neobsahovala zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“)   predpísané   náležitosti,   ústavný súd vyzval 29. decembra 2010 a 1.   februára 2011   právnu zástupkyňu sťažovateľov   na doplnenie podania   a predloženie dôkazov   o porušení   zákona   o   voľbách.   Na   výzvy   ústavného   súdu   právna   zástupkyňa sťažovateľov uviedla, že petičnú listinu obyvateľov obce je potrebné považovať za dôkaz k sťažnosti sťažovateľov   a   sťažovatelia napádajú zvolenie starostu a všetkých poslancov do obecného zastupiteľstva, pričom oznámila, aby si ďalšie dôkazy ústavný súd zabezpečil z úradnej moci.

4. Podľa tvrdení sťažovateľov k porušeniu zákona o voľbách došlo v dôsledku toho, že pre voľby bola zriadená komisia, ktorá bola v dôsledku príbuzenských a priateľských väzieb v konflikte záujmov občanov voličov a kandidáta na starostu P. H. a kandidátov na poslancov J. B., J. F. a D. H. Sťažovatelia ďalej uviedli, že sa domnievajú, že s hlasovacími lístkami bolo manipulované pred voľbami, počas nich   pri   voľbe do   prenosnej volebnej schránky i pri sčítavaní hlasov; namietajú, že miestna volebná komisia neumožnila občanom zúčastniť   sa   na   voľbách   ako   pozorovateľom   a skutočnosť,   že   došlo   k zmanipulovaniu volieb, preukazuje aj petícia občanov obce za vyhlásenie nových volieb.

5.   Bez   výzvy   ústavného   súdu   podali   stanovisko   k sťažnosti   členovia   miestnej volebnej komisie, ktorí uviedli, že jej kópiu získali z oficiálnej stránky ústavného súdu http: //www.concourt.sk/. V stanovisku,   ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. januára 2011,   k jednotlivým   bodom   sťažnosti   uvádzajú,   že   štyria   členovia   miestnej   volebnej komisie boli delegovaní politickými stranami, jej piaty člen a zapisovateľka boli delegovaní starostom obce. Voľba predsedu   a podpredsedu   volebnej komisie sa uskutočnila tajným hlasovaním na zasadnutí volebnej komisie uskutočnenom 5. októbra 2010. Podľa názoru členov   miestnej   volebnej   komisie   v stanovisku,   ktoré   je   podpísané   všetkými   členmi, s výnimkou   Ing.   B.   O.,   bola miestna   volebná komisia   vytvorená   a ňou   riadený   priebeh volieb v súlade so zákonom o voľbách, jej členovia uviedli, že si nie sú vedomí žiadneho psychického nátlaku vyvíjaného na niektorého člena volebnej komisie či už počas volieb alebo pri podpisovaní zápisnice. K stanovisku predložili dôkazy k priebehu volieb v obci.

6. Dňa 15. februára 2011 bola ústavnému súdu osobne doručená kompletná volebná dokumentácia z volieb konaných 27. novembra 2010 spolu so stanoviskom starostu obce a obecného   zastupiteľstva,   ako   aj   osobné   vyjadrenie   starostu   obce   ako   protikandidáta sťažovateľa 1. Na účely podania stanoviska k volebnej sťažnosti zvolal starosta obce na 12. február 2011 mimoriadne zastupiteľstvo, na ktorom sa zúčastnil starosta obce, jeho zástupca, zvolení poslanci a členovia volebnej komisie s výnimkou B. O. V stanovisku sa vyjadrili ku skutočnostiam uvádzaným sťažovateľmi v podanej sťažnosti zástupca starostu obce   J.   B.   a M.   I.,   s ich   vyjadreniami   súhlasili   prítomní   poslanci   a členovia   volebnej komisie.   Vo   vyjadrení   starosta   obce   uviedol   predovšetkým   okolnosti   o priebehu   volieb v obci, poukázal na skutočnosť, že petícia v predloženej podobe nepredstavuje skutočnú vôľu občanov uskutočniť v obci nové voľby, pretože časť občanov,   ktorí ju podpísali, nemala informáciu, akú listinu podpisuje, časť občanov mala listinu podpísať s prísľubom materiálneho plnenia, časť občanov nepotvrdila svoj podpis na listine, resp. išlo o podpisy občanov rómskej národnosti, ktorí nevedia čítať ani písať. K stanovisku bolo pripojené aj vyjadrenie I. S. k petícii, spísanie ktorej organizoval PhDr. Ing. G. B., volebné materiály pripravené PhDr. Ing. G. B., distribuované   v čase volebného moratória a petičná listina s vyznačením, ktorí občania ju nepodpísali.

7. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol: „1. Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obce, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 v Obci Chrťany za neplatné.... alebo alternatívne

1. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje výsledok volieb do orgánov samosprávy obce, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 v Obci Chrťany...“

II.

8. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

9. Sťažovatelia namietali porušenie čl. 30 ústavy, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov, pričom   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup   k voleným   a iným   verejným funkciám.   Ďalej   namietali   porušenie   zákona   o voľbách,   a to   bez   bližšieho   označenia ustanovení, k porušeniu ktorých malo dôjsť.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11.a) Sťažovatelia namietali, že k porušeniu zákona o voľbách došlo predovšetkým v dôsledku toho, že pre voľby bola zriadená komisia, ktorá bola v dôsledku príbuzenských a priateľských väzieb v konflikte záujmov občanov voličov a kandidáta na starostu P. H. a kandidátov na poslancov J. B., J. F. a D. H.

K uvedenej námietke ústavný súd uvádza, že volebný zákon nepozná „zaujatosť“ členov volebnej komisie. Podľa § 14 ods. 1 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva   kandidátne   listiny   do   obecného   zastupiteľstva,   deleguje...   do   miestnej   komisie jedného   člena   a jedného   náhradníka.   Podľa   odseku   2   uvedeného   ustanovenia   miestna volebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce. K zriadeniu miestnej volebnej komisie došlo zákonom predpísaným spôsobom. Štyria členovia komisie boli nominovaní politickými stranami a jej posledný člen bol menovaný starostom   obce.   Na   príbuzenské,   resp.   priateľské   vzťahy   (ktoré   predovšetkým   v malých obciach zohrávajú určitú rolu) však nemožno prihliadať.

11.b) Sťažovatelia ďalej uviedli, že sa domnievajú, že s hlasovacími lístkami bolo manipulované pred voľbami, počas nich pri voľbe do prenosnej volebnej schránky i pri sčítavaní hlasov, keď mal byť kandidátom P. H. vykonávaný na člena volebnej komisie psychický nátlak. Žiadny dôkaz uvedeného porušenia zákona o voľbách však sťažovatelia nepredložili.   V texte   sťažnosti   opierajú   svoje   tvrdenia   o   slová „domnievame   sa, pozorovateľ... sa vyjadril, že počul rozhovor..., robil na člena volebnej komisie psychický nátlak...   zrejme tento člen volebnej komisie zápisnicu o konaní volieb podpísal“.

11.c)   Sťažovatelia   namietajú,   že   miestna   volebná   komisia   neumožnila   občanom zúčastniť   sa   na   voľbách   ako   pozorovatelia.   Uvedené   tvrdenia   vyvracajú   samotní sťažovatelia, ktorí ako dôkaz predkladajú žiadosť sťažovateľov o povolenie byť pri sčítaní hlasov s poznámkou, že táto bola volebnou komisiou ignorovaná, zároveň však v samotnej sťažnosti uvádzajú, že pozorovateľom vo voľbách bol p. B., ktorého účasť, ako i účasť I. B. a P. H. potvrdzuje aj vyjadrenie obecného zastupiteľstva.  

11.d)   Sťažovatelia   za   dôkaz   o neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   do   obecného zastupiteľstva označili aj petíciu 42 občanov obce za vyhlásenie nových volieb, ktorou jej signatári   potvrdili   skutočnosť,   že   im   vo   voľbách   odovzdali   svoj   hlas a nestotožňujú   sa s výsledkami   dosiahnutými   vo   voľbách.   Podpisy   občanov   pod   petíciu   spochybnil   tak starosta   obce,   ako   aj   poslanci   obecného   zastupiteľstva   a členovia   volebnej   komisie   vo svojich   vyjadreniach,   keď   uviedli,   že   to   boli   práve   sťažovatelia,   ktorí   pokračovali   vo volebnej kampani aj počas volebného moratória a podpisy pod petíciu získali predovšetkým u občanov   rómskej   národnosti   s   prísľubmi   materiálneho   plnenia,   resp.   uvedením   jej signatárov do omylu tým, že im nebolo jasné, akú listinu podpisujú. U niektorých signatárov išlo o osoby, ktoré sú negramotné. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že petičnú listinu nie je možné považovať za vierohodnú. Berúc do úvahy vyjadrenia protikandidátov, ale aj jej kontrolou možno zistiť, že mená signatárov sú vo viacerých prípadoch písané aj podpísané tou istou osobu. Z uvedených dôvodov ústavný súd tomuto dôkazu nepriznal právne relevantný význam, ktorý by odôvodňoval vyhlásenie iných výsledkov volieb do samosprávnych orgánov obce.  

12. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL.   ÚS   3/2010).   K uvedeným   zaužívaným   záverom   ústavný   súd   v neposlednom   rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci (vzhľadom na   kvalitu   a rozsah   sťažovateľmi   doteraz   produkovaných   dôkazov)   môže   vyplývať napríklad   zo   snahy   sťažovateľov   pokračovať   v politickom/volebnom   zápase   aj v povolebnom období (pozri najmä petíciu uvedenú v bode 15.d).

13.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

14.   Ústavný   súd   prekontroloval   volebnú   dokumentáciu   z volieb   do   obecného zastupiteľstva   a voľby   starostu   v obci   Chrťany.   Volebná   dokumentácia   sa   nachádzala v zapečatenej   krabici   opatrenej   pečiatkou   obecného   úradu   a podpisom.   Vo   volebnej dokumentácii boli uložené v súlade s § 37 ods. 1 zákona o voľbách zapečatené nepoužité hlasovacie lístky a obálky. Ostatné hlasovacie lístky tak platné, ako aj neplatné pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva a starostu obce, ako aj obálky použité na hlasovanie boli   nezapečatené.   V krabici   s volebnou   dokumentáciou   sa   nachádzal   originál   zápisnice o výsledku volieb a iné písomnosti súvisiace s voľbami. Kontrolou hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce   bolo zistené, že   odovzdaných   bolo 98 hlasov, z toho boli 3 hlasy neplatné a 95 hlasov platných, ktoré dostali jednotliví kandidáti na funkciu starostu obce takto:   H.   B. -   4   hlasy, I.   B.   -   35 hlasov a P.   H.   -   56   hlasov.   Pre voľby   do   obecného zastupiteľstva bolo odovzdaných celkovo 98 hlasov, z ktorých bol 1 hlas neplatný a   97 platných hlasov. Do obecného zastupiteľstva boli zvolení nasledovní kandidáti: č. 5 J. B. - 47 hlasov, č. 7 J. F. - 44 hlasov, č. 14 J. Š. - 37 hlasov, č. 9 S. I. - 36 hlasov a č. 8 D. H. - 33 hlasov.

15. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). Dôkazy označené sťažovateľmi vo volebnej sťažnosti je v časti potrebné považovať za také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie volebného zákona, a v časti za také, ktoré síce poukazujú na isté všeobecné negatívne skutočnosti a udalosti, ale ktorých charakter, intenzita a spôsob ich prejavu nemohli mať za následok záver, že došlo k takému porušeniu volebného zákona, ktorý   mohol   ovplyvniť   (vo   význame   ovplyvnil)   dosiahnuté   výsledky   volieb   starostu a poslancov   obce.   Ústavný   súd   pre   úplnosť   poznamenáva,   že   v žiadnom   prípade neprihliadal na skutočnosti súvisiace s   rivalitou, až osobnou nevraživosťou jednotlivých kandidátov uvádzané v sťažnosti a predložených vyjadreniach.

16. Na základe všetkých uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011