znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 86/07-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   13.   júna 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   P.,   K.,   zastúpeného   JUDr.   J.   K.,   Advokátska kancelária,   K.,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   poslancov   do Mestského zastupiteľstva K. a volieb do orgánov miestnej samosprávy v mestskej časti K. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   P.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov do Mestského zastupiteľstva K. (ďalej len „mestské   zastupiteľstvo“)   a volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   v mestskej   časti   K. (ďalej len „mestská časť“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa zúčastnil volieb do orgánov miestnej   samosprávy   konaných   v   mestskej   časti   ako   nezávislý   kandidát   na   starostu mestskej   časti,   na   poslanca   miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   a   na   poslanca mestského zastupiteľstva, pričom sťažnosťou napáda platnosť volieb starostu mestskej časti a volieb poslancov do mestského zastupiteľstva.

V úvode sťažnosti sťažovateľ predkladá údaje preukazujúce jeho aktívnu procesnú legitimáciu pre podanie sťažnosti vo volebných veciach (18 % hlasov voličov vo voľbách starostu mestskej časti; 18,4 % hlasov voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva).

Dôvody sťažnosti opiera o podozrenie z manipulácie v procese zisťovania výsledku volieb   a v tejto   súvislosti   uvádza: „je   evidentné   podozrenie,   že   vo všetkých   volebných okrskoch   došlo   k manipulácii   hlasovacích   lístkov   a sčítania   hlasov   v neprospech sťažovateľa.“   Argumentácia   sťažovateľa   v tomto   smere   je   postavená   na   číselnom porovnaní volebných výsledkov vo voľbách na starostu mestskej časti a vo voľbách na poslanca   miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   v konkrétnych   volebných   okrskoch. Uvedené porovnanie podľa tvrdenia sťažovateľa ukazuje, že sťažovateľ dostal v uvedených okrskoch   viac hlasov   ako   kandidát na poslanca miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti v porovnaní s hlasmi, ktoré dostal ako kandidát na starostu mestskej časti, a to i napriek tomu, že mu niektorí voliči „po osobnej konzultácii jednoznačne potvrdili, že vo voľbách odovzdali hlas len sťažovateľovi“.

  Sťažovateľ v tomto kontexte poukazuje na skutočnosť, že „ako nezávislý kandidát nemal   umožnené   delegovať   do   Okrskových   volebných   komisií   svojich   zástupcov a zabezpečiť tak dohľad na celkový, komplexný priebeh volieb a ochranu svojich práv“. Podľa   jeho   názoru „takýmto   spôsobom   bol   porušený   základný   princíp   univerzalizmu a sťažovateľovi bolo zabránené ústavné právo prístupu k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok“.

Ako ďalší dôvod sťažnosti uvádza sťažovateľ „závažnú procesnú chybu“   mestskej volebnej komisie v K. spočívajúcu v nesúlade prideleného poradového čísla sťažovateľa v zozname zaregistrovaných kandidátov pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva (28) a na hlasovacom lístku pre voľby poslancov mestského zastupiteľstva (29).

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   uvedená   skutočnosť   mala   za   následok   značné znevýhodnenie   sťažovateľa   voči   ostatným   kandidátom,   a to „v takom   rozsahu   a takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 30 Ústavy SR a zákona 346/1990 Zb. v platnom znení“.  

Sťažovateľ sa domnieva, „že uvedený nesúlad pri poradovom čísle kandidáta mal veľmi   negatívny   vplyv   pri   zisku   voličských   hlasov   a celkových   volebnom   výsledku sťažovateľa“.

Sťažovateľ toto tvrdenie odôvodňuje v tom zmysle, „že počas volebnej kampane propagáciu   svojej   osoby,   ako   nezávislého   kandidáta   zabezpečoval   prostredníctvom volebného programu a plagátov, s veľkým akcentom, okrem iného aj na voľbu poslanca do Mestského zastupiteľstva v K. podľa prideleného čísla /28/ “.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje sťažovateľ voľby starostu mestskej časti a voľby poslancov mestského zastupiteľstva „vo volebnom obvode č. 12 /.../ za nezákonné a protiústavné“.

V závere sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania rozhodol vo veci nasledovným nálezom: „1.   Voľby starostu mestskej časti K. konané dňa 2.12.2006 vyhlasuje Ústavný súd za neplatné. 2. Voľby poslancov do Mestského zastupiteľstva v K. vo volebnom obvode č.... /K./ konané dňa 2.12.2006 vyhlasuje Ústavný súd za neplatné.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 19. marca 2007 sťažovateľ doplnil svoje podanie o zákonom predpísané náležitosti v zmysle ustanovení § 60 ods.1 písm. a) a b) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). V reakcii na tú časť výzvy, v ktorej bol sťažovateľ požiadaný o predloženie dôkazov (označenie svedkov – voličov, ktorí by mohli potvrdiť   ich   uvedenie   do   omylu   pri   hlasovaní   v   dôsledku   zmeny   poradového   čísla sťažovateľa na hlasovacom lístku oproti kandidátskej listine, resp. volebným plagátom), označil sťažovateľ jedného svedka.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Sťažovateľ   namietal   nezákonnosť   a neústavnosť   volieb   starostu   mestskej   časti a volieb poslancov do mestského zastupiteľstva a navrhol ústavnému súdu vyhlásiť tieto voľby za neplatné.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní uznesením bez ústneho pojednávania okrem iného odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný súd využíva svoju právomoc pri zistení   neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   a   vyhlási   voľby   za   neplatné   alebo   zruší výsledok   volieb   podľa   §   63 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   len   vtedy,   ak k porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03).   Porušenie   volebného   zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do úvahy záver o neplatnosti volieb. Základným predpokladom   pre   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých   porušení   volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

Sťažovateľ namietanú nezákonnosť a neústavnosť   priebehu volieb   opiera   o dva dôvody.

Prvým z nich je sťažovateľovo „evidentné podozrenie“   z manipulácie v procese zisťovania   výsledku   volieb   na   základe   čoho   žiada, „aby   boli   vo   všetkých   volebných okrskoch   prešetrené   zápisnice   Okrskových   volebných   komisií   o výsledkoch   volieb, hlasovacie   lístky   pre   voľbu   starostu   mestskej   časti   K.   a hlasovacie   lístky   pre   voľbu poslancov do mestského zastupiteľstva v K.“.

Vychádzajúc zo skutočnosti významu volieb v demokratickej spoločnosti, judikatúra ústavného súdu vyžaduje, aby sťažovateľ v záujme prijatia jeho volebnej sťažnosti na ďalšie konanie označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že   jeho   tvrdenia   o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne pravdepodobné (PL. ÚS 32/03).

Sťažovateľom   predostretá   argumentácia   založená   na   číselnom   porovnávaní volebných výsledkov v tomto smere neobstojí a nemožno ju v žiadnom prípade považovať za   dôkaz   o manipulácii   v procese   zisťovania   výsledku   volieb.   Tvrdenia   sťažovateľa o „podozrení   z manipulácie   hlasovacích   lístkov   a sčítania   hlasov   v neprospech sťažovateľa“ tak ostávajú len v rovine jeho domnienky o možnom ovplyvnení volebného výsledku.

Druhým   ťažiskovým   dôvodom   sťažnosti   je   sťažovateľom   označená   „závažná procesná   chyba“ mestskej   volebnej   komisie   v K.   spočívajúca   v nesúlade   prideleného poradového čísla sťažovateľa v zozname zaregistrovaných kandidátov pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva a na samotnom hlasovacom lístku pre tieto voľby, ktorá podľa názoru   sťažovateľa   mala   za   následok   jeho   značné   znevýhodnenie   voči   ostatným kandidátom. Sťažovateľ je presvedčený, že uvedená skutočnosť sa negatívne prejavila pri získavaní hlasov voličov, a teda na celkovom volebnom výsledku sťažovateľa.

Podľa § 18 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný   zákon“)   sa v zverejnenom   zozname   zaregistrovaných   kandidátov   uvedie   meno   a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie a trvalý pobyt kandidáta a názov politickej strany, ktorá kandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o nezávislého kandidáta.

Podľa   §   20   ods.   3   volebného   zákona   sa   na   hlasovacom   lístku   uvedú   kandidáti v abecednom poradí s uvedením poradového čísla, mena a priezviska (...).

Ústavný   súd   z preskúmania   predloženej   listiny   označenej   ako   „Vyhlásenie kandidatúry pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v K. 2. decembra 2006“ vydanej mestskou volebnou komisiou v K. dňa 17. októbra 2006 a príslušného hlasovacieho lístka zistil, že v zozname zaregistrovaných kandidátov je sťažovateľ skutočne uvedený v poradí kandidátov na 28. mieste (aj keď na tejto listine nie sú uvedené poradové čísla pri menách jednotlivých kandidátov) a na hlasovacom lístku má uvedené poradové číslo 29. Zároveň však   ústavný   súd   konštatuje,   že   obidve   tieto   listiny   obsahujú   náležitosti   predpísané volebným   zákonom,   pretože   pre   zoznam   zaregistrovaných   kandidátov   volebný   zákon nepredpisuje uvedenie poradového čísla kandidátov ani ich zoradenie v abecednom poradí. Z toho vyplýva, že sťažovateľom namietaným postupom   mestskej volebnej komisie v K. pri vyhotovení uvedených listín nebol porušený volebný zákon

Ústavný súd sa   takisto zaoberal sťažovateľovou námietkou porušenia práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy v súvislosti s nemožnosťou nezávislého kandidáta delegovať svojho zástupcu do okrskovej volebnej komisie a „zabezpečiť tak dohľad na celkový, komplexný a spravodlivý   priebeh   volieb   a ochranu   svojich   práv“.   Spôsob   kreovania   okrskových volebných   komisií   upravuje   ustanovenie   §   15   volebného   zákona,   ktoré   skutočne neumožňuje   nezávislému   kandidátovi   delegovať   svojho   zástupcu   do   uvedeného   článku kontrolného mechanizmu volebného procesu.   Ústavný súd však vychádza z prezumpcie ústavnosti všetkých ustanovení volebného zákona a nemôže v rámci konania o volebných veciach   skúmať   ústavnosť   tohto   zákona.   Sťažovateľ   ako   fyzická   osoba   navyše   nepatrí medzi   (ústavou   taxatívne   vymedzené)   subjekty   disponujúce   aktívnou   procesnou legitimáciou na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Ústavný súd preto uvedenú námietku sťažovateľa ďalej neskúmal (obdobne III. ÚS 161/03, III. ÚS 213/03, III. ÚS 195/04, III. ÚS 225/04, III. ÚS 262/04).

  Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   nemožno   tvrdeniam   predloženým sťažovateľom   pripísať   povahu   právne   relevantných   dôvodov   pre   konanie   o sťažnosti, ústavný súd preto považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú a odmietol ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo právne irelevantné rozhodovať o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia   a z tohto dôvodu sa ním ústavný súd už ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2007