znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 85/07-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 13.   júna   2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   V.   V.,   K.,   kandidáta   na   poslanca   do   miestneho zastupiteľstva   mestskej   časti   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   D.   M.,   Advokátska kancelária, K.,   vo veci nezákonnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy v mestskej časti K. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. V. V., K., kandidáta na poslanca do miestneho zastupiteľstva mestskej časti K. (ďalej len „sťažovateľ“) označená ako „Sťažnosť Pre nezákonnosť volieb vo volebnom obvode“, v ktorej namieta nezákonnosť priebehu volieb do orgánov miestnej samosprávy v mestskej časti K.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   v priebehu   volieb   došlo   k porušeniu   ustanovení   §   37 a § 40   ods.   2   zákona   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o voľbách“). V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „V tomto   volebnom   obvode   predsedovia   okrskových   volebných   komisií   po   ukončení hlasovania   nedali   zapečatiť   nepoužité   hlasovacie   lístky   a obálky,   tak   ako   to   ukladá ustanovenie § 37 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. Po ukončení činnosti okrskových volebných komisií dňa 2.12.2006 jej členovia nezapečatili hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a neodovzdali ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy. Tieto volebné spisy sa voľne nachádzali na chodbe ZŠ K. bez akéhokoľvek zabezpečenia ochrany s možnosťou manipulácie s nimi, čím bolo opäť porušené ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov“.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   uvedené   skutočnosti   odôvodňujú „pochybnosť o manipulácii s hlasovacími lístkami a zoznamami voličov, čo sa negatívne prejavilo na nezvolení sťažovateľa do miestneho zastupiteľstva, keď mu chýbalo pri sčítaní 8 hlasov“ a ako   dôkazy   na   preukázanie   svojich   tvrdení   navrhuje „Výsluchy   členov   okrskových volebných komisií“.

V závere sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania rozhodol vo veci následovným nálezom: „Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje výsledok volieb do orgánov samosprávy dňa 02.12.2006 vo volebnom obvode... mestskej časti K.“.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 7. marca 2007 sťažovateľ doplnil svoje podanie o zákonom predpísané náležitosti v zmysle ustanovení § 60 ods. 1 písm. a) a d) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom ako kandidáta, ktorého zvolenie vo svojom   volebnom   obvode   napáda,   označil   Ing.   RNDr.   E.   P.,   CSc.,   a   petit   sťažnosti špecifikoval   nasledovne: „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   výsledok   volieb poslancov   do   miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   K.   dňa   02.12.2006   vo   volebnom obvode... mestskej časti K.“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Sťažovateľ namietal nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v mestskej časti K., pričom navrhol, aby ústavný súd zrušil výsledok volieb poslancov do miestneho zastupiteľstva mestskej časti K.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane zjavnej neopodstatnenosti (ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený).   Pretože   sťažnosť   spĺňala   všeobecné   a osobitné zákonné náležitosti (procesná legitimácia sťažovateľa, podanie sťažnosti v lehote 10 dní, návrh na rozhodnutie vo veci a pod.) a neboli dané ani iné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd pristúpil k posúdeniu otázky prípadnej zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.

V rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   využíva   svoju   právomoc   pri   zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej spoločnosti,   pričom   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil   výsledok   volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03).   Porušenie   volebného   zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do úvahy záver o neplatnosti volieb. Základným predpokladom   pre   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých   porušení   volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

Sťažovateľ   namieta   nezákonnosť   priebehu   volieb   odvolávajúc   sa   na   označené porušenie ustanovení § 37 a § 40 ods. 2 zákona o voľbách, ktoré podľa neho vyvoláva podozrenie   o manipulácii   s hlasovacími   lístkami   a zoznamami   voličov,   čo   sa   v prípade sťažovateľa malo negatívne prejaviť na jeho volebnom výsledku – „nezvolení sťažovateľa do miestneho zastupiteľstva, keď mu chýbalo pri sčítaní 8 hlasov“.

Z označeného porušenia ustanovení volebného zákona však nemožno bez ďalšieho vyvodiť nesprávnosť, a teda nezákonnosť výsledku volieb; sťažovateľ nepreukázal medzi nimi príčinnú súvislosť. Táto by bola daná v prípade preukázania manipulácie s hlasovacími lístkami   a zoznamami voličov.   V tomto smere   sťažovateľ nepredložil   žiadny   dôkaz,   ani neoznačil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ako dôkaz poslúžiť, a túto otázku predložil len v rovine svojej domnienky („ pochybnosť o manipulácii s hlasovacími lístkami a zoznamami voličov“).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavného súdu nemožno tvrdeniam predloženým sťažovateľom pripísať povahu právne relevantného dôvodu pre konanie o sťažnosti, ústavný súd ju preto považoval za zjavne neopodstatnenú a sťažnosť odmietol ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2007