znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 84/2011-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T., T., vedenú pod sp. zn. Rvp 7571/2010, ktorou namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   primátora   mesta   T., sťažnosť   Bc. Z.   K.,   T., vedenú   pod   sp. zn.   Rvp 7618/2010,   ktorou   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb poslancov   Mestského   zastupiteľstva   mesta   T.   v piatom   volebnom   obvode,   a sťažnosť JUDr. E.   Š.,   H.,   vedenú   pod   sp. zn.   Rvp 7619/2010,   ktorou   namieta   neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov Mestského zastupiteľstva mesta T. vo štvrtom volebnom obvode   konaných   27. novembra   2010, zastúpených   T.,   s. r. o.,   B.,   konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. A. Č., za účasti primátora mesta T. Mgr. M. S., a poslancov Mestského zastupiteľstva mesta T. zvolených vo štvrtom a piatom volebnom obvode MVDr. M. M., D., M. T., H., J. F., T., Ing. P. H., H., MUDr. Ľ. N., T., Ing. J. S., T., a F. R., T., a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. J. T. vedenú pod sp. zn. Rvp 7571/2010, sťažnosť Bc. Z. K. vedenú pod   sp. zn.   Rvp 7618/2010   a sťažnosť   JUDr.   E.   Š.   vedenú   pod   sp. zn.   Rvp 7619/2010 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 7571/2010.

2. Sťažnosti Ing. J. T., Bc. Z. K. a JUDr. E. Š. o d m i e t a   z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ   Ing.   T.“),   ktorou   namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta T. konaných 27. novembra 2010. Dňa 8. decembra 2010 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti Bc. Z. K. (ďalej len „sťažovateľka Bc. K.“) a JUDr. E. Š. (ďalej len „sťažovateľ JUDr. Š.“), v ktorých namietali neústavnosť a nezákonnosť   volieb   poslancov   do   Mestského   zastupiteľstva   mesta   T.   vo   štvrtom a v piatom volebnom obvode konaných 27. novembra 2010.

Všetky   tri   sťažnosti   právne   aj   skutkovo   spolu   súvisia   a všetci   sťažovatelia   sú v konaní zastúpení tou istou právnou zástupkyňou.

Podľa   § 31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   § 112   ods. 1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali, skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie vecí, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ich právnu a skutkovú súvislosť, berúc do úvahy aj návrh samotných sťažovateľov na spojenie predmetných vecí, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvom bode výroku tohto uznesenia.

Sťažovateľ Ing. T. vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Sťažovateľ touto sťažnosťou napáda voľby primátora mesta T., ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 a zvolenie kandidáta Mgr. M. S., ktorý bol zvolený za primátora mesta T. (ďalej len ako „odporca“). Sťažovateľ bol v súlade s vyhlásením kandidatúry pre voľby primátora mesta T. 27. novembra 2010 zo dňa 13. 10. 2010 v súlade s § 23 a § 18 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí (ďalej len ako „volebný zákon“) kandidátom   na primátora   mesta   T.   spolu   s   ďalšími   dvoma   kandidátmi,   a   to   odporcom a Ing. D. B...

V zmysle zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta v obci T. – časť V zápisnice – získali kandidáti na post primátora mesta T. nasledovný počet hlasov:

Z uvedených výsledkov volieb vyplýva, že sťažovateľ získal 40,53 % hlasov, čím je v zmysle   § 59   ods. 1   zákona   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej v texte len ako „zákon o ústavnom   súde“)   oprávnený   podať   túto   sťažnosť   v   zmysle   článku   129   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky pre nezákonnosť a neústavnosť volieb primátora mesta T. z dôvodov uvádzaných nižšie. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že rozdiel v počte hlasov medzi odporcom a sťažovateľom predstavoval podľa výsledkov uvedených v zápisnici 630 hlasov.»

Ďalej uviedol:«Piaty volebný obvod Z pohľadu voľby primátora mesta T., tvorí síce toto mesto jeden jednomandátový volebný obvod, avšak z pohľadu voľby poslancov mestského zastupiteľstva a § 3 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mesta T. č. 1/2010 zo dňa 26. 8. 2010 volebný obvod č. 5 T. I   pozostáva   z   volebného   okrsku   č. 4   a   6   a volia   sa   v   ňom   3   poslanci   mestského zastupiteľstva. V tomto volebnom obvode boli za poslancov mestského zastupiteľstva zvolení kandidáti:

1. MUDr. Ľ. N. (nezávislý kandidát) s počtom hlasov 722

2. Ing. J. S. (nezávislý kandidát) s počtom hlasov 502

3. F. R. (nezávislý kandidát) s počtom hlasov 453 Napriek   tomu,   že   sťažovateľ   touto   sťažnosťou   v   súlade   s   § 59   ods. 1   zákona č. 38/1993 Z. z. napáda voľby primátora mesta T., ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 z titulu ich neústavnosti a nezákonnosti a teda zvolenie odporcu ako primátora, zvolenie práve týchto troch poslancov mestského zastupiteľstva v 4 a 6 okrsku za 5 volebný obvod je skutočnosťou   dôležitou   pre   voľbu   primátora   a   preukázanie   neústavnosti   a nezákonnosti voľby primátora z dôvodov uvádzaných nižšie.

Priebeh volieb v štvrtom volebnom okrsku V deň volieb vo volebnom okrsku č. 4 v Zariadení pre seniorov, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie (ďalej len „DSS“) bolo od rána namietané zo strany členov okrskovej volebnej komisie ako aj zo strany nezávislých pozorovateľov komunálnych volieb v meste, že na účely volieb má okrsková komisia k dispozícii iba 160 obálok, a to i napriek počtu obyvateľov tohto zariadenia registrovaných v počte viac ako 350.

Od   počiatku   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   sa   vo   4.   volebnom   okrsku nezhodovali počty hlasovacích lístkov, ktoré vysoko prevyšovali počet obálok, ktoré mala okrsková   volebná   komisia   k   dispozícii.   Na   tento   fakt   upozornil   predsedníčku   okrskovej komisie   aj   člen   komisie   M.   T...   ako   i   pozorovatelia   volieb.   Táto   skutočnosť   nebola zaznamená v zápisnici okrskovej volebnej komisie ani dôveryhodne vysvetlená.

Pán P. M. predseda miestnej volebnej komisie a prednosta mestského úradu v T. iba uviedol   (po   tom   ako   osobne   priniesol   hlasovacie   lístky),   že   hlasovacie   lístky,   ktoré prevyšujú svojim počtom obálky sú určené pre prípad, že by sa niektorí obyvatelia DSS pomýlili.

Ďalej sa v čase volieb v priestoroch volebnej miestnosti ako aj v jej bezprostrednej blízkosti   nachádzali   osoby,   ktoré   prichádzajúcich   voličov   nabádali,   aby   volili   odporcu vyjadreniami „Viete koho máte krúžkovať! S.“.

V tomto volebnom okrsku volilo nakoniec len 140 obyvateľov, jeden volebný lístok bol vhodený do urny bez obálky a neskôr uznaný ako platný.

Priebeh volieb v šiestom volebnom okrsku Rovnako aj v tomto okrsku od začiatku volieb do orgánov samosprávy pracovala komisia s menším počtom obálok (1330) ako bolo voličov vo volebnom zozname (1335). Skutočnosť, že chýba 5 hlasovacích obálok bola nahlásená predsedníčke okrskovej komisie A. M. a zapísané zapisovateľkou pani L.

Podľa vyjadrení členky okrskovej komisie pani R. K... si táto pri sčítavaní hlasov všimla, že veľmi často (približne až v 200 až 250 prípadoch) sa pri otváraní obálok v tomto trojmandátovom   obvode   opakuje   presne   tá   istá   trojica   mien   kandidátov   na   poslancov mestského zastupiteľstva zakrúžkovaná spomedzi desiatich možných kandidátov:

1. MUDr. Ľ. N. (nezávislý kandidát)

2. Ing. J. S. (nezávislý kandidát)

3. F. R. (nezávislý kandidát) Všetci traja kandidáti na poslancov mestského zastupiteľstva boli v trojmandátovom piatom volebnom obvode aj zvolení ako to vyplýva zo zápisnice miestnej volebnej komisie. Podľa   vyjadrení   členky   okrskovej   volebnej   komisie   pani   R.   K.   však   práve   tieto volebné   lístky   s   presne   rovnakou   troj-kombináciou   mien   zakrúžkovaných   kandidátov na poslancov   mestského   zastupiteľstva   boli   evidentne   zakrúžkované   rovnakým   perom a zrejme aj rovnakou osobou, pretože podobnosť označenia (zakrúžkovania) kandidátov bola zarážajúca a evidentná a častá (200-250 prípadov). Rovnako podľa vyjadrení tejto členky okrskovej komisie v prípade, ak sa objavila takáto troj-kombinácia mien volených kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva v obálke sa s ňou nachádzal aj volebný lístok   pre   voľby   primátora,   na   ktorom   bol   tým   istým   perom   a   tým   istým   spôsobom zakrúžkovania vždy označený v rámci hlasovania kandidát na primátora, a to vždy odporca. V nadväznosti na fakt, že vo štvrtom volebnom okrsku chýbalo okolo 200 obálok a v šiestom   volebnom   okrsku   5   obálok   možno   vyjadriť   vážne   pochybnosti   zjavne nasvedčujúce nezákonnosti a neústavnosti volieb primátora mesta a priebehu hlasovania, a to z dôvodu:

a) od   počiatku   hlasovania   vo   voľbách   do   mestského   zastupiteľstva   a   volieb primátora mesta chýbal v piatom volebnom obvode neodôvodnene vysoký počet obálok (približne 200 obálok)

b) vysoký rozdiel medzi počtom obálok a hlasovacími lístkami v DSS bol zdôvodnený predsedom miestnej volebnej komisie iba „pre prípad, že by sa niekto pomýlil“ máme viac hlasovacích lístkov

c) existencie   veľkého   počtu   hlasovacích   lístkov   (200   až   250)   do   mestského zastupiteľstva,   na   ktorých   bola   označená   vždy   rovnaká   troj-kombinácia   kandidátov na poslancov   mestského   zastupiteľstva   (išlo   o   trojmandátový   obvod   a   volilo   sa   z   10 možných kandidátov), zjavne tým istým perom a evidentne rovnakým spôsobom

d) že   v   prípade   hlasovacích   lístkov   (podľa   písmena   c))   sa   v   hlasovacej   obálke nachádzal hlasovací lístok pre voľby primátora mesta, na ktorom bol označený vždy práve odporca (rovnakým perom a spôsobom ako v bode c)) (t. j. v rovnakom počte prípadov 200-250 krát).

Všetky skutočnosti uvádzané pod písm. a) až c) nasvedčujú podľa sťažovateľa tomu, že počas volieb došlo zrejme k manipulácii s hlasovacími obálkami aj mimo volebných miestností a hlasovacie lístky podľa písm. c) a d) boli zrejme vyplnené postupne mimo volebnej   miestnosti   inou   osobou   ako   voličom,   vložené   do   obálky   a   neskôr   samotným individuálnym   voličom   vhodené   už   ako   vyplnené   do   hlasovacej   schránky,   a   naopak nevyplnené   hlasovacie   lístky   vynesené   von   z   volebnej   miestnosti   voličom   na   účely   ich vyplnenia treťou osobou vždy podľa tohto postupu.

Štvrtý volebný obvod V   zmysle § 3   ods. 1 Všeobecne   záväzného nariadenia   mesta T.   č. 1/2010 zo   dňa 26. 8. 2010 volebný obvod č. 4 H. pozostáva z volebného okrsku č. 5 volia sa v ňom 4 poslanci mestského zastupiteľstva. V tomto volebnom obvode boli za poslancov mestského zastupiteľstva zvolení kandidáti:

1. MVDr. M. M. (nezávislý kandidát) s počtom hlasov 509

2. M. T. (nezávislý kandidát) s počtom hlasov 355

3. J. F. (nezávislý kandidát) s počtom hlasov 304

4. P. H. (kandidát za MOST - HÍD) s počtom hlasov 257 Priebeh volieb v piatom volebnom okrsku Rovnako ako v štvrtom a šiestom volebnom okrsku, aj v piatom volebnom okrsku bolo   od   začiatku   volieb   k   dispozícii   menej   hlasovacích   obálok   ako   bol   počet   osôb zapísaných v zozname voličov.

Pre piaty volebný okrsok platí, že počas sčítavania hlasov sa rovnako ako v šiestom volebnom okrsku   objavili   hlasovacie lístky,   ktoré si   boli   nápadne   podobné,   z titulu,   že na nich   boli   označení   v   rovnakej   štvor-kombinácii   kandidáti   na   poslancov   mestského zastupiteľstva,   ktorí   boli   nakoniec   aj   zvolení   za   štvrtý   volebný   obvod   (a   to   spomedzi 17 možných kandidátov), zrejme rovnakým perom a spôsobom zakrúžkovania a v obálkach, v   ktorých   sa   nachádzali   vložené   takéto   hlasovacie   lístky   na   poslancov   mestského zastupiteľstva   boli   vložené   hlasovacie   lístky   na   primátora   mesta   so   zakrúžkovaným odporcom - opäť evidentne podobným perom a spôsobom. Túto skutočnosť môže potvrdiť A. P..., ktorý sa volieb v tomto volebnom okrsku zúčastnil ako nezávislý pozorovateľ. Iný   nezávislý   pozorovateľ   M.   M...   môže   potvrdiť,   že   v   tomto   volebnom   okrsku v rozpore s § 1 a § 29 volebného zákona aspoň päťkrát (čo si všimol tento pozorovateľ) boli s voličom prítomné v priestoroch na úpravu hlasovacích lístkov aj iné osoby. Správanie týchto voličov a osôb, ktoré ich sprevádzali narušovalo poriadok vo volebnej miestnosti a v dôsledku   niekoľkých   prudkých   pohybov   došlo   takmer   k   zrúteniu   volebných   zásten. Napriek   uvedenému   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   nezjednal   nápravu   v   týchto prípadoch,   kedy   bola   zjavne   porušená   tajnosť   hlasovania   a   rovnako   mohlo   dôjsť aj k manipulácii s hlasovacími lístkami.

Nezávislá pozorovateľka volieb Bc. I. O... nadôvažok môže potvrdiť, že v procese sčítavania hlasov podľa hlasovacích lístkov po uzatvorení volebnej miestnosti okrsková volebná   komisia   našla   jednu   neopečiatkovanú   obálku,   ktorá   bola   komisiou   dočasne vyradená. Po hlasovaní okrskovej volebnej komisie bola táto obálka uznaná ako platná a zaradená medzi ostatné, ešte zatvorené obálky. V tejto obálke sa nachádzali dva platné hlasovacie lístky z toho jeden pre odporcu.

Ďalej   po   vysypaní   volebnej   urny   boli   v   urne   dva   hlasovacie   lístky   bez   obálky: hlasovací lístok na primátora a hlasovací lístok na poslancov do mestského zastupiteľstva. Tieto   boli   okrskovou   komisiou   po   hlasovaní   uznané   za   platné   a   pridané   ku   ostatným hlasovacím lístkom.

Rovnako sťažovateľ považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že člen volebnej komisie   v   piatom   okrsku   Ing.   J.   K.   nepodpísal   zápisnicu   okrskovej   volebnej   komisie, nakoľko mu až do polnoci, do konca činnosti volebnej komisie nebola predložená na podpis a až niekoľko dní po voľbách ho kontaktovala zapisovateľka okrskovej volebnej komisie telefonicky,   aby   dodatočne   zápisnicu   podpísal,   čo   však   ku   dňu   podania   tejto   sťažnosti neučinil.»

V ďalšej   časti   sťažnosti   s poukazom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 16/1999, kde bol podľa názoru sťažovateľa Ing. T. riešený podobný prípad „takmer rovnakého spôsobu zakrúžkovania“, tento sťažovateľ konštatoval, že «v   prípade   volieb   do   mestského   zastupiteľstva   a   primátora   mesta   T.   ide   vzhľadom na existenciu   vysokého   počtu   „takmer   rovnakých   hlasovacích   lístkov“   ako   v   prípade hlasovania o poslancoch mestského zastupiteľstva tak i v prípade primátora o obdobný prípad s tým rozdielom, že v prípade volieb primátora T. nedošlo k dodatočnej úprave hlasovacích lístkov, ale zrejme k ich úprave pred hlasovaním voliča a zrejme aj osobou inou ako   volič,   nakoľko   rovnako   ako   vo   vyššie   citovanom   prípade   ustálil   Ústavný   súd   SR individualita   voličov   v   4   a   6   volebnom   okrsku   pre   piaty   volebný   obvod   takmer   určite vylučuje, aby vysoký počet rozdielnych voličov (200 až 250 ľudí) volilo vždy tú istú trojicu kandidátov   na   poslancov   mestského   zastupiteľstva   spolu   s   tým   istým   kandidátom na primátora mesta, tým istým perom a spôsobom zakrúžkovania.

Rovnako to platí aj pre voľby v piatom volebnom okrsku. Spôsob ich úpravy naopak nasvedčuje   tomu,   že   s   najväčšou   pravdepodobnosťou   boli   upravené   niekým   iným   ako voličom, čo je v rozpore so všetkými základnými princípmi ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy v tomto prípade voľby primátora a je ich závažným a hrubým porušením!

S ohľadom na uvedené navrhujeme preto, aby si Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade   s   §62   zákona   o   ústavnom   súde   vyžiadal   okrem   dokumentácie   súvisiacej s priebehom   volieb   primátora   mesta   T.   aj   volebné   hlasovacie   lístky   pre   poslancov mestského zastupiteľstva z piateho a štvrtého volebného obvodu a prešetril ich evidentnú podobnosť z hľadiska spôsobu zakrúžkovania rovnakej troj či štvorkombinácie kandidátov a zakrúžkovaní primátora mesta – odporcu – evidentne tým istým perom a spôsobom, čo vylučuje podľa názoru sťažovateľa a z hľadiska individuality viac ako 250 voličov, že by boli zakrúžkované samotnými voličmi v priebehu volieb.

Naopak existencia takýchto totožných hlasovacích lístkov celkom zrejme poukazuje na neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta T..

Rozdiel platných hlasov pre odporcu a sťažovateľa síce po ich sčítaní predstavoval 630 hlasov, avšak vzhľadom na závažné a hrubé porušenie základných princípov ústavnosti a   zákonnosti   volieb   primátora   mesta   a   vysoký   počet   takýchto   „totožných“   hlasovacích lístkov   máme   za   to,   že   existujú   na   základe   uvedených   skutkových   tvrdení   a   svedectiev svedkov uvádzaných v texte sťažnosti všetky predpoklady pre vyhlásenie výsledkov volieb primátora mesta T. konaných dňa 27. 11. 2010 za neplatné!»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   Ing.   T.   navrhol,   aby   ústavný   súd nálezom vyhlásil voľby primátora mesta T. konané 27. novembra 2010 za neplatné.

Sťažovateľ Ing. T. taktiež navrhol, aby ústavný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží miestnej volebnej komisii mesta T. zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za primátora mesta Mgr. M. S. do rozhodnutia vo veci samej.

V doplnení   sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   23.   decembra   2010   sťažovateľ Ing. T.   svoje   tvrdenia   uvedené   v sťažnosti   bližšie   konkretizoval,   pripojil   aj   písomné vyhlásenia deviatich osôb, ktoré obsahovali ich vyjadrenia ku skutočnostiam namietaným v sťažnosti.

Sťažovateľ Ing. T. okrem iného poukázal na tvrdenie V. P. (ktorá sa na predmetných voľbách zúčastnila ako pozorovateľka v šiestom volebnom okrsku), podľa ktorej hlasovacie lístky   v šiestom   volebnom   okrsku   mali   všetky   čiernu   pečiatku   a „vyzerali   ako skopírované“.   Okrem   návrhu,   aby   ústavný   súd   spojil   na   spoločné   konanie aj   sťažnosti Bc. Z.   K.   (Rvp 7618/2010)   a sťažnosť   JUDr.   E.   Š.   (Rvp 7619/2010),   sťažovateľ   Ing. T. ďalej uviedol:

„Na základe skutočností uvádzaných aj sťažovateľom v tejto sťažnosti podal Ing. T. G...,   trestné   oznámenie   pre   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   v   zmysle   § 351 Trestného   zákona   –   marenia   prípravy   a   priebehu   volieb   a   referenda   na   Okresnú prokuratúru M..., ktorá bola 10. 2. 2010 prijatá pod č. 1 PN 619/2010, 4212473 (vybavuje p. Č.).“

Sťažovateľka   Bc.   K.   a sťažovateľ   JUDr.   Š.   namietali   nezákonnosť   a neústavnosť volieb   poslancov   do   Mestského   zastupiteľstva   mesta   T.   vo štvrtom   a piatom   volebnom obvode konaných 27. novembra 2010 na základe identických skutočností, ako sú uvedené v sťažnosti sťažovateľa Ing. T.

V nadväznosti na to sťažovateľ JUDr. Š. v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom   vyhlásil   voľby   poslancov   do   Mestského   zastupiteľstva   mesta   T.   vo   štvrtom volebnom obvode za neplatné.

Zároveň sa tento sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd nariadil predbežné opatrenie vo vzťahu k voľbám poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta T. vo štvrtom volebnom obvode a uložil miestnej volebnej komisii mesta T. zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za poslancov mesta T. týmto zvoleným kandidátom: MVDr. M. M., D., M. T., H., J. F., T., Ing. P. H., H., do rozhodnutia vo veci samej.

Sťažovateľka Bc. K. navrhla, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta T. v piatom volebnom obvode za neplatné.

Zároveň   sa   táto   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   nariadil   predbežné opatrenie vo vzťahu k voľbám poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta T. v piatom volebnom obvode a uložil miestnej volebnej komisii mesta T. zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za poslancov mesta T. týmto zvoleným kandidátom: MUDr. Ľ. N., T., Ing. J. S., T., a F. R., T., do rozhodnutia vo veci samej.

Za   účasti   sťažovateľa   Ing.   T.   a sťažovateľky   Bc.   K.,   ich   právnej   zástupkyne a odporcov Mgr. M. S., MVDr. M. M., M. T., J. F., Ing. P. H., MUDr. Ľ. N., Ing. J. S. a F. R.   ústavný   súd   27.   januára   2011   uskutočnil   výsluch   predvolaných   svedkov na Mestskom úrade v T.

Svedkyňa A. M., predsedníčka okrskovej volebnej komisie (ďalej len „OVK“) č. 6 okrem   iného   uviedla, že   „boli   prekontrolované   obálky   aj   hlasovacie   lístky,   počet   bol dostačujúci“, pričom ich bola osobne prevziať „od zamestnanca mestského úradu a vydal ich oproti podpisu“. Samotný priebeh sčítavania hlasov svedkyňa opísala tak, že „všetci sme   sčítavali   hlasovacie   lístky,   najprv   sme   ich   roztriedili   podľa   volieb   poslancov a primátora, potom sme nahlas čítali krúžkované mená, každý zapisoval počty, čo sa čítali“. Ďalej svedkyňa uviedla, že si všimla u poslancov opakované vyznačenie tých istých troch mien, ale dodala „neviem, či to bolo niečo zvláštne, lebo to boli tí poslanci, ktorí potom prešli, a každý mal možnosť slobodne sa rozhodnúť. Nikto nikoho neovplyvňoval, koho má voliť“.   Svedkyňa   potvrdila,   že   počas   sčítavania   hlasovacích   lístkov   boli   prítomné aj pozorovateľky, a súčasne potvrdila, že nemá vedomosť o tom, že by niektorý volič prišiel do volebnej miestnosti s vopred vyplneným hlasovacím lístkom, a ani o tom, že by v okolí volebnej miestnosti boli osoby agitujúce pre voľbu konkrétneho kandidáta.

Svedok   P.   T.,   pozorovateľ   vo   volebnom   okrsku   č. 4,   uviedol,   že   v niekoľkých prípadoch   išiel   s členmi   volebnej   komisie   za   voličmi   s prenosnou   volebnou   schránkou v rámci domova   dôchodcov.   Na   základe zoznamu voličov   podľa   mena na dverách   izby vstúpili   dnu,   odovzdali   hlasovacie   lístky   s obálkou   a vyšli   na   chodbu.   Po niekoľkých minútach   opätovne   vstúpili   a zisťovali, „či   už   majú   (hlasovacie   lístky)   zakrúžkované a zalepené v obálke“. Na otázku právnej zástupkyne sťažovateľov, či sa vyskytol prípad, keď si volič vyžiadal asistenciu pri vyplnení hlasovacieho lístka, svedok uviedol „áno, vyskytol sa, keď volič nepoznal meno, ukázal na fotografiu, koho má asistent zakrúžkovať. To sa stalo asi päťkrát, čo som tam ja bol.“.

Svedkovi sa ako neobvyklé zdalo to, že „prišla tam jedna pani zo starobinca, ktorú poznám osobne z kostola, a vždy tam prišla s inou skupinkou ľudí, a za plentou bolo počuť šum, ako hovorí, či vie, koho má voliť. Boli tam spomenuté aj mená. Počul som meno S., S. a ostatné mená si už nepamätám.“.

Pri   sčítavaní   hlasovacích   lístkov   si   svedok   všimol,   že   na   niektorých   hlasovacích lístkoch „bolo číslo zakrúžkované tak, že sa volič netrafil do čísla, a naopak, niektoré boli perfektne zakrúžkované. To mi bolo divné, keďže v domove dôchodcov je väčšina starých ľudí.“.Na otázku odporcu Mgr. M. S., či sa stalo niečo zvláštne počas doby, keď bol svedok vo volebnej miestnosti, alebo či bol na niekoho vyvíjaný nátlak alebo sa niečo z miestnosti vynášalo, svedok uviedol, že „nijaké zvláštne udalosti som nezaznamenal, len to jedno mi nesedelo, že tá pani K. s voličmi komunikovala“.

Svedok M. T., člen OVK č. 4, okrem iného uviedol, že považoval za neštandardné, že „pani   K.   prišla   štyrikrát   s občanmi   z domova   dôchodcov,   ktorým   bolo   tichohlasne nadiktované, koho majú voliť. Ďalší závažný fakt bol, že obálok na stole bolo 160, pričom potenciálnych voličov malo byť 355. Hlasovacie lístky sedeli, boli aj navyše z dôvodu, ak by sa niekto pomýlil.“.

Svedok na otázku, či má dôkaz o zneužití obálok v súvislosti s voľbami, uviedol, že „je to iba podozrenie z toho dôvodu, že tie obálky som fyzicky nevidel, iba tie, čo boli na stole, a tie som po skončení volieb sám pečatil“.

Svedok   ďalej   uviedol,   že   pri   triedení   a vyhodnocovaní   hlasovacích   lístkov po voľbách si všimol, že „niektorí sa nevedeli ani strafiť na číslo, ktoré mali zakrúžkovať, niektoré boli prekrížené,   ako by ich volil mladý človek,   krúžky boli robené aj pomimo a niektoré boli robené v kombinácii tých, ktorí aj vyhrali“.

Podľa vyjadrenia svedka neplatne označených hlasovacích lístkov bolo asi 10 – 15.

Svedkyňa   V.   P.,   pozorovateľka   vo   volebnom   okrsku   č. 6,   uviedla,   že   hlasovacie lístky nachádzajúce sa vo volebnej miestnosti sa jej zdali kopírované predovšetkým preto, že podľa jej názoru mali čiernu pečiatku, a nie modrú, na základe čoho mala dojem, že niektorí voliči mohli prísť už s vopred zakrúžkovanými hlasovacími lístkami a tieto vložiť do obálky. Konkrétne však nikoho, kto by uvedený postup realizoval, svedkyňa nevidela. Svedkyňa   ďalej   uviedla,   že   podľa   jej   názoru   je   čudné,   že   sa „asi   400-krát   opakovala kombinácia N., R. a S., akoby boli cez kopír, krúžky rovnaké, aj keď boli robené perom, pripadalo mi to jedným perom a jednou rukou, zdá sa mi to divné“.

Na otázku sťažovateľa Ing.   T.,   či   volebné lístky, ktoré   mala možnosť vidieť   pri sčítavaní hlasov, „boli iné ako vytlačené z tlačiarne MV“, svedkyňa odpovedala, že „všetky lístky, papier je biely a pekný čierny, razítko modré. Papier nebol tej kvality, nebol to určite originál.“.

Svedok M. M., pozorovateľ vo volebnom okrsku č. 4, okrem iného uviedol, že počas volieb asi „5 – 6-krát boli za plentou dvaja, predpoklad bol, že ani v jednom prípade to neboli ľudia, ktorí by mali problém s pohybom a neboli príliš mladí“. Ďalej svedok uviedol, že   na   jeho   podnet   predsedníčka   OVK   upozornila   voličov,   a títo   sa   po   chvíli   od   seba vzdialili. Svedok ešte vo výpovedi upozornil na to, že asi 4 – 5-krát sa stalo, že „plenta, hlavne   tá   vzdialenejšia,   bola   skoro   zrútená“,   a v súvislosti   s tým   svedok   názorne predviedol, že sa to mohlo stať tak, že volič si z vrecka mohol vytiahnuť vopred upravené hlasovacie lístky. Svedkovi sa javilo ako podozrivé pri sčítaní hlasov, že v prípade pána T. bolo „7 – 8 prípadov neplatných podľa názoru komisie a v prípade pána S. len jeden“.

Svedkyňa M. R., členka OVK č. 4, uviedla, že „počet obálok aj lístkov, aj počet voličov sme kontrolovali, sedel nám počet. Obálky nám ešte zostali, aj lístky.“. Svedkyňa poznamenala, že podľa jej názoru, ak boli voliči sprevádzaní inými osobami, tak len v tých prípadoch, ak sami neboli schopní vykonať volebný akt. Svedkyňa opísala aj spôsob voľby do   prenosnej   volebnej   schránky,   ktorého   sa   zúčastnila,   a podľa   jej   vyjadrenia   prebehlo všetko   v súlade   so   zákonom.   Ak   volič   nedokázal   samostatne   označiť   hlasovací   lístok, požiadal nás, aby sme privolali sestričku, „bolo to možno päť prípadov“, uviedla svedkyňa. Ďalej   poprela,   že   by   nebol   dostatočný   počet   obálok,   podľa   jej   vyjadrenia   obálky   ešte aj zostali.

Svedkyňa K. B., predsedníčka   OVK č. 4, uviedla, že nie je si   vedomá   žiadnych okolností, ktoré by mali vplyv na nezákonnosť volieb. Svedkyňa potvrdila, že vo volebnom okrsku č. 4 bolo veľa prípadov, keď osoby doprevádzali voličov za plentu, alebo sa volilo do prenosnej volebnej schránky, pretože v okrsku sa nachádza domov dôchodcov.

Svedkyňa Mgr. B. K., predsedníčka OVK č. 5, uviedla, že sa snažili urobiť všetko v súlade   so   zákonom   a „aj   keď   došlo   k nejakým   sporným   situáciám,   neviem,   akým spôsobom by to mohlo byť neregulárne“. K vyhodnocovaniu sporných hlasovacích lístkov svedkyňa uviedla: „Ja osobne som bola väčšinou proti tomu, aby sa sporné lístky uznávali, ale záver bol podľa väčšiny komisie.“ Pokiaľ ide o účasť iných osôb pri voľbe za plentou, sťažovateľka uviedla, že „vo väčšine prípadov komisie vyjadrila názor, či súhlasí alebo nesúhlasí, či stav voliča vyžaduje asistenciu“.

Svedkyňa potvrdila, že o tom, že zápisnicu z volieb nepodpísal člen OVK pán K., sa dozvedela   až   po   voľbách,   no   súčasne   uviedla,   že „nikto   nemal   žiadne   výhrady   pri podpisovaní,   nikto   nehovoril   nič“. Ďalej k tomu   uviedla,   že „keby   mal nejaké   výhrady a chcel   si   ich   uplatniť,   zapíšeme   to   a podpíše   zápisnicu   s výhradami.   Podľa   môjho osobného názoru pán K. zápisnicu jednoducho opomenul podpísať“.

Svedok Ing. J. K., člen OVK č. 5, okrem iného uviedol, že „v obálkach nenastali žiadne rozdiely“ a „v prípade hlasovacích lístkov sme hodne hlasovali v komisii“. Svedok ďalej uviedol, že nezaznamenal žiadne manipulácie ani machinácie s hlasovacími lístkami. K nepodpísaniu zápisnice svedok poznamenal, že prácu v komisii ukončili zhruba o polnoci a on ráno cestoval do B... Po veľkom časovom odstupe svedok „považoval za nefér“, aby volebnú zápisnicu dodatočne podpísal. Na otázku odporkyne pani M., prečo nepodpísal zápisnicu a či mal nejaké výhrady, svedok uviedol: „Ja viem, že zápisnicu dáva podpisovať zapisovateľka alebo predsedníčka, čo v okolnostiach danej veci sa tak nestalo a som sa toho nedožadoval,   bol   som   v psychickom   útlme,   dlho   sme   počítali,   odchádzal   som   medzi poslednými...“

Svedkyňa   R.   K.,   členka   OVK   č. 6,   uviedla,   že   oproti   voličom,   ktorých   bolo zapísaných 1335, chýbalo 5 obálok. Keď ako členka OVK na konci sčítavala hlasovacie lístky, zdalo sa jej, že asi 400 hlasovacích lístkov bolo ako keby robených „tou istou rukou i perom“.   Svedkyňa   priamo   nevidela,   že   by   niektorí   voliči   mali   so   sebou   už   vopred vyplnené   hlasovacie   lístky,   ani   si   nevšimla,   že   by   niekto   pred   volebnou   miestnosťou agitoval na zvolenie konkrétnych kandidátov, iba si všimla, že na chodbe sa nachádzal mladý muž z iného volebného obvodu, ktorý prišiel asi trikrát so skupinou mladých ľudí, s ktorými komunikoval.

Svedkyňa I. O., pozorovateľka vo volebnom okrsku č. 5, bola vypočutá na návrh sťažovateľa   Ing.   T.   Uviedla,   že   zaregistrovala „pár   prípadov“,   keď   viacerí   voliči   išli za plentu alebo diskutovali za plentou a od uvedeného upustili až na upozornenie volebnej komisie. Pri sčítavaní hlasov si svedkyňa všimla, že v prenosnej volebnej schránke sa našli dva hlasovacie lístky, ktoré neboli v obálke, a jedna neopečiatkovaná obálka. Hlasovaním volebnej komisie boli aj hlasovacie lístky, aj obálka uznané za platné.

Svedkyňa R. R., pozorovateľka vo volebnom okrsku č. 6, bola vypočutá na návrh sťažovateľa   Ing.   T.   Svedkyňa   uviedla,   že „počas   volieb   došlo   k situácii,   že   chýbalo 5 úradných obálok“, a ďalej uviedla, že sa   jej zdalo neuveriteľné, že vo veľkom počte obálok, približne v počte 350400 bol zakrúžkovaný „kandidát na primátora ako určitá osoba... a sú tam zakrúžkovaní menovite kandidáti podľa abecedy: pán N., pán S., pán R.“.

Svedok P. M., predseda mestskej volebnej komisie, bol vypočutý na návrh odporcu Mgr. S. Svedok uviedol, že z pozície predsedu mestskej volebnej komisie môže potvrdiť, že voľby   v T.   prebehli   regulárne.   Zúčastnil   sa   v priebehu   volieb   na kontrole   vo   všetkých volebných okrskoch, pričom neboli zistené žiadne nedostatky, čo vyplývalo aj zo všetkých po voľbách predložených zápisníc okrskových volebných komisií.

Svedok potvrdil, že mal vedomosť o tom, že všetky volebné materiály vrátane obálok a hlasovacích   lístkov   boli   pred   ich   distribuovaním   do   okrskových   volebných   komisií prerátané a následne oproti podpisom na odovzdávacích protokoloch prevzaté zástupcami okrskových volebných komisií. Svedok potvrdil, že počas dňa volieb boli na facebooku informácie   o priebežnej   účasti   voličov   na   voľbách,   čo   nepovažuje   za   nedovolené ovplyvňovanie voličov.

Svedok B. B. bol vypočutý na návrh odporcu Mgr. S. Svedok ozrejmil, aký bol postup pri odovzdávaní volebných materiálov na voľby. Uviedol, že „predsedovia komisií spolu so zapisovateľmi sa dostavili v určenú hodinu do zasadacej miestnosti mestského úradu, kde som mal pripravené všetky materiály rozdelené do skupín pre jednotlivé okrsky. Po kontrole týchto materiálov predsedami jednotlivých komisií za asistencie zapisovateliek si tieto prevzali a podpísali preberací protokol.“. K otázke, že hlasovacie lístky vyzerali ako skopírované,   svedok   uviedol: „Tlač   hlasovacích   lístkov   bola   zabezpečená   Obvodným úradom   v   Martine   v   externej   tlačiarni.   Mesto   nemalo   s   tlačou   nič   dočinenia,   všetky hlasovacie lístky boli na bielom papieri, tlačené čiernou potlačou a boli opatrené úradnou pečiatkou obce čiernej farby taktiež tlačenou tlačiarňou. Zrejme z toho dôvodu dochádzalo k podozreniu, že tieto lístky sú len kopírované.“

Po uskutočnenom výsluchu svedkov na Mestskom úrade v T. bolo ústavnému súdu 4. februára 2011 doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľov obsahujúce súhrnné stanovisko sťažovateľov k výsluchu svedkov s návrhom na ďalšie dokazovanie. V tomto stanovisku bolo okrem iného uvedené:

«Piaty volebný obvod

4. volebný okrsok Ako   bolo   uvedené   v   štvrtom   volebnom   okrsku   bolo   od   rána   členom   okrskovej volebnej   komisie   k   dispozícii   len   160   obálok   napriek   počtu   zapísaných   voličov   355. Uvedená skutočnosť jasne vyplýva z výpovede svedkov M. T. (člena tamojšej okrskovej volebnej   komisie)   a   P.   T.   (nezávislého   pozorovateľa).   Predsedníčka   okrskovej   volebnej komisie   pani   K.   B.   naopak   vypovedala,   že   hlasovacích   obálok   bol   dostatočný   počet. Z výpovedí pánov M. a P. T. je však zrejmé, že sa po voľbách zapečatilo len 20 nepoužitých obálok (pritom odvolilo 140 obyvateľov Zariadenia pre seniorov, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie (ďalej len „DSS“) a celkový počet obálok pred začatím volieb predstavoval 160).

Svedkyňa K.   B. vypovedala,   že okrem 20 nepoužitých obálok pečatených členom volebnej komisie M. T. ostatné „zvyšné“ nepoužité obálky pečatila iná členka volebnej komisie, a to pani M. R., ktorá však uvedenú skutočnosť vo svojej výpovedi nepotvrdila, ba naopak vypovedala, že uvedené nevie potvrdiť, lebo ich pečatili viacerí. Naopak svedok M. T. si bol istý, že on jediný pečatil nepoužité obálky a tých bolo 20 a nedáva zmysel, aby iné nepoužité obálky boli podľa tvrdenia predsedníčky okrskovej volebnej komisie pečatené osobitne iným členom komisie a že by túto členku pri pečatení nevidel, hoci boli v jednej miestnosti. Ako uviedol na stole, kde sa údajne mali podľa jeho rozhovoru s predsedníčkou volebnej   komisie   nachádzať zvyšné   hlasovacie obálky   sa nachádzali   maximálne poháre a prehodený kabát a podľa svedka nebolo možné, aby chýbajúce obálky (vzhľadom na ich počet – 195 kusov) prehliadol. S ohľadom na uvedené majú sťažovatelia za to, že nie je pravdepodobné, aby sa vo volebnej miestnosti nachádzali aj obálky, ktoré podľa tvrdenia svedkov   M.   a   P.   T.   od začiatku   volieb   chýbali   a   táto   skutočnosť   podľa   sťažností sťažovateľov nasvedčuje možnej manipulácii s chýbajúcimi volebnými obálkami, tak ako to uviedli v predchádzajúcich podaniach sťažovatelia Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Všetci   svedkovia   za   tento   volebný   okrsok   vypovedali,   že   sa   na   voľbách   aktívne zúčastňovala pani K. – t. j. K. M... Svedkovia M. a P. T. vypovedali, že počuli ako pani K. nabáda   obyvateľov   DSS,   ktorých   sprevádzala   za   volebnú   zástenu,   že   majú   voliť za primátora p. S. a za poslancov R., S. a N. Sťažovatelia v tejto súvislosti predkladajú Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako ďalší dôkazný prostriedok Notársku zápisnicu N25/2011, NZ 3863/2011, NCRIs 3957/2011, v ktorej svedok J. O..., T. DSS vyhlasuje, že menovaná   pani   K,   ponúkala   obyvateľom   DSS   10   až   30   EUR   za   zakrúžkovania   M.   S. za primátora mesta T. a za zakrúžkovanie kandidátov na poslancov p. S, R, a N. Uvedené tvrdenie   p.   O.   je   obzvlášť   závažné   nakoľko   preukazuje   kupovanie   hlasov   voličov   – obyvateľov DSS v prospech účastníkov konania voči ktorým sťažnosť smerovala – primátor mesta   a   poslanci   zvolení   za   piaty   volebný   obvod!   Máme   za   to,   že   uvedená   notárska zápisnica   preukazuje   tvrdenia   svedkov   p. M.   a   P.   T.   o   nezákonnom   a   neústavnom ovplyvňovaní voličov pani K.

Ďalej považujeme za potrebné upozorniť Ústavný súd Slovenskej republiky na ďalšie významné skutočnosti. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že približne 3/4 obyvateľov DSS volilo do prenosnej urny (hoci ich osobitný zoznam si volebná komisia v rozpore s Metodickým pokynom na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vydanom   Štatistickým   úradom   Slovenskej   republiky   po   dohode   s   Ministerstvom   vnútra Slovenskej republiky podľa § 61 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   ako „Metodický pokyn“) neviedla).

V zmysle časti 1 Metodického pokynu „ORGANIZÁCIA VOLEBNÉHO DŇA“, sekcia 2 Hlasovanie, Hlasovanie do prenosnej volebnej urny „Okrsková volebná komisia vedie zoznam žiadostí na hlasovanie do prenosnej volebnej schránky.“

Títo voliči sa nenahlasovali sami a priamo volebnej komisii, ale ich zoznam priniesol „službu konajúci personál“. S volebnou urnou chodili k voličom v DSS dve členky volebnej komisie a to pani K. (resp. K. ako je uvedené v zápisnici z výsluchu svedkov) a pani M. R. manželka zvoleného kandidáta na poslanca za piaty volebný obvod F. R.). Z notárskej zápisnice, ktorú predkladáme Ústavnému súdu Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že tieto dve   členky   volebnej   komisie   a   aj   niektoré   zamestnankyne   DSS   (sestričky)   presviedčali voličov v DSS, aby za primátora mesta krúžkovali Mgr. M. S. a za poslancov mestského zastupiteľstva krúžkovali pánov R., S., N., čo vie svedok potvrdiť aj na základe vlastnej skúsenosti.   Vzhľadom   na   osobnú   zaangažovanosť   pani   M.   R.   ako   manželky   kandidáta na poslanca   mestského   zastupiteľstva   považujeme   toto   svedectvo   za   obzvlášť   závažné a spôsobilé ovplyvniť voľby v 5 volebnom obvode – nakoľko ako bolo uvedené do prenosnej hlasovacej urny hlasovali až 3/4 z celkového počtu voličov v DSS.

6. volebný okrsok Z   tvrdení   svedkov   pre   tento   volebný   okrsok   najzávažnejšie   vyplýva   tvrdenie,   že až 400 hlasovacích lístkov spomedzi 937 celkovo odovzdaných si bolo nápadne podobných (hoci   sťažovatelia   uvádzali   vo   svojich   podaniach   počet   totožných   hlasov   uvádzaných svedkyňou   R.   K.   ako   200-250   išlo   o   chybu,   nakoľko   táto   vždy   vo   svojich   ústnych výpovediach uvádzala počet 400, čo potvrdila aj pri výsluchu Ústavným súdom Slovenskej republiky), ba dokonca ako uviedla svedkyňa R. K., boli krúžkované jednou osobou, jednou rukou, ten istý ťah pera.

Isto možno totožnosť pera odôvodniť skutočnosťou ako to uvádzajú kandidáti proti ktorým   sťažnosti   smerujú,   že   za   volebnými   zástenami   sa   nachádzali   tie   isté   perá prideľované v rámci zabezpečenia chodu volieb zamestnancom mestského úradu, ale to nevyvracia tvrdenie svedkov, že tieto hlasovacie lístky boli podľa nich krúžkované jednou osobou.

Sťažovatelia preto trvajú na svojom návrhu, aby si Ústavný súd Slovenskej republiky vyžiadal samotné hlasovacie lístky z tohto volebného okrsku a posúdil sám ich evidentnú podobnosť   –   nakoľko   vzhľadom   na   počet   totožných   hlasovacích   lístkov   uvádzaných svedkami   by   mala   byť   celkom   zjavná.   Toto   tvrdenie   považujeme   za   kľúčové,   nakoľko vzhľadom na vysoký počet hlasovacích lístkov len v tomto volebnom obvode, ktoré zrejme neboli vyplnené samotnými voličmi boli voľby v T. ovplyvnené v rozsahu, ktorý mal priamy dopad na výsledky volieb a počty hlasov získaných jednotlivými kandidátmi na poslancov mestského zastupiteľstva za piaty volebný obvod ako i kandidátov na primátora mesta. Na   podporu   tvrdení   uvádzaných   sťažovateľmi   v   ich   podaniach   v   súvislosti so spornými hlasovacími lístkami, o ktorých svedkovia uvádzajú, že ich bolo až 400 ďalej uvádzame,   že   v   roku   2002   a   2006   bola   sťažovateľka   Bc.   Z.   K.   zvolená   za poslankyňu mestského zastupiteľstva vždy s najvyšším počtom hlasov, čo v roku 2002 predstavovalo 469 hlasov, a v roku 2006 345 hlasov.   Najvyšší počet hlasov odovzdaných kandidátovi za tento volebný obvod v roku 2010 je 722 hlasov, čo je takmer o 400 hlasov viac, ako bolo voličmi odovzdaných jednému kandidátovi v minulých komunálnych voľbách.

Štvrtý volebný obvod

5. volebný okrsok Výpovede svedkov v tomto volebnom obvode jednoznačne nasvedčujú podozreniam z manipulácie s volebnými obálkami tak ako to uvádzajú sťažovatelia vo svojich podaniach. Z výpovede predsedníčky okrskovej volebnej komisie Mgr. B. K. vyplýva, že aj v tomto volebnom obvode bolo k dispozícii na počiatku volieb menej hlasovacích obálok, ako bolo voličov, čo však komisia zistila až na konci volebného dňa pri porovnávaní počtu vydaných, odovzdaných a zvyšných obálok. Chýbajúci počet obálok mohol byť až 120 až 200 obálok!! Pri procese sčítania hlasov sa objavila v hlasovacej urne jedna obálka bez úradnej pečate.   Svedkovia   zhodne   vypovedali,   že   táto   obálka   nemohla   pochádzať   z   obálok vydávaných voličom pred hlasovaním, nakoľko ako uviedla predsedníčka volebnej komisie Mgr. B. K. obálka vždy pred vydaním voličovi prešla tromi pármi rúk a ďalšia svedkyňa Bc. I. O. jej výpoveď potvrdila tým, že členka volebnej komisie pani Slivková bola dôrazne proti tomu, aby sa takáto obálka hlasovaním mohla uznať za platnú, keďže si bola úplne istá,   že   neopečiatkovanú   obálku   nevydala   žiadnemu   voličovi.   Uvedená   skutočnosť preukazuje,   že   táto   obálka   musela   byť   prinesená   do   volebnej   miestnosti   zvonka,   čo nasvedčuje   skutočnosti   uvádzanej   sťažovateľmi,   že   podľa   nich   veľká   časť   hlasovacích lístkov bola vypĺňaná mimo volebnej miestnosti inou osobou ako samotnými voličmi, a títo po príchode do volebnej miestnosti len vhodili vyplnené hlasovacie lístky do hlasovacej urny. Považujeme   ďalej   za   potrebné   zdôrazniť,   že   na   hlasovacom   lístku,   ktorý   sa nachádzal   v   neoznačenej   obálke   sa   podľa   svedkyne   Bc.   I.   O.   nachádzal   zakrúžkovaný na post   primátora   mesta   kandidát   práve   Mgr.   M.   S.,   čo   v   celom   rozsahu   opätovne korešponduje   s tvrdeniami   sťažovateľov.   Postup   volebnej   komisie,   ktorá   dala   o   takejto obálke hlasovať a uznala ju za platnú je v rozpore s Metodickým pokynom, v zmysle ktorého mala byť takáto neúradná obálka po otvorení hlasovacej urny odložená nabok a nemalo sa na ňu prihliadať. Rovnako v rozpore s Metodickým pokynom postupovala okrsková volebná komisia   aj   vo   veci   posúdenia   a   hlasovania   o   hlasovacích   lístkoch,   ktoré   boli   vhodené do hlasovacej urny bez obálky, a ktoré mali byť po otvorení urny vylúčené bez toho, aby sa na ne prihliadalo resp. aby okrsková volebná komisia hlasovala o ich platnosti.

Časť   2   Metodického   pokynu   „ZISŤOVANIE   VÝSLEDKOV   HLASOVANIA V OKRSKOVEJ VOLEBNEJ KOMISII“,   sekcia 3 „Počet odovzdaných obálok“ uvádza: Komisia zistí, či boli do volebnej schránky vložené iba obálky. Obálky, ktoré nespĺňajú predpísané náležitosti, komisia vylúči a odloží aj všetky iné písomnosti alebo predmety, ktoré boli vložené do volebných schránok. Platí to a i o hlasovacích lístkoch, ktoré neboli vložené do obálky. Potom komisia zisti počet odovzdaných obálok.»

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia   namietajú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   primátora   mesta   T. a poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta T. vo štvrtom a piatom volebnom obvode vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010.

1. Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl. 129   ods. 2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených   v   čl. 30   ústavy,   t. j.   predovšetkým   aktívneho   a   pasívneho   volebného   práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl. 30   ods. 3   ústavy).   Ústava   zároveň   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m. m.   PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len   vtedy,   ak k   porušeniu   zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej aj „volebný zákon“) dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne   opätovné   porušenie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   na   účel   a zmysel   volebného   zákona,   ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t. j.   porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m. m.   PL. ÚS 73/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   § 45   volebného   zákona),   platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať tak   intenzívne   porušenie   zákona o voľbách,   ktoré   by odôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb,   než   bol   uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval,   či   jednotlivé   tvrdenia   (námietky)   sťažovateľov   uvedené   v sťažnostiach v prípade   ich   preukázania   mohli   či   už   jednotlivo,   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne predpoklady právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby primátora mesta T. a poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta T. vo volebných obvodoch č. 4 a 5 uskutočnených 27. novembra 2010 za neplatné, a súčasne posudzoval,   či   neexistujú   dôvody   na   odmietnutie   sťažností   z dôvodu   ich   zjavnej neopodstatnenosti.

2. K jednotlivým námietkam sťažovateľov

Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach namietali najmä:nedostatok obálok v namietaných volebných obvodoch č. 4 a 5 vo vzťahu k počtu zaevidovaných   voličov   (vo   volebnom   okrsku   č. 4   volebného   obvodu   č. 5   malo   chýbať až 200 – 250 obálok),

nezákonné   a neústavné   vypĺňanie   hlasovacích   lístkov   inou   osobou   ako   voličom mimo volebných miestností za pomoci použitia chýbajúcich obálok,

veľký počet hlasovacích lístkov zistený pri ich sčítaní po skončení volieb, na ktorých „rovnakým perom“ boli označení vždy rovnakí štyria poslanci a pán S. (zvolený primátor),existenciu hlasovacích lístkov s čiernou pečiatkou, ktoré „vyzerali ako skopírované“,porušenie   princípu   tajnosti   voľby   pri   realizácii   volieb   do   prenosnej   volebnej schránky,

existenciu obálky bez úradnej pečiatky, čo nasvedčovalo podľa sťažovateľov možnej manipulácii pri voľbách,

nesprávne   uznanie   platnosti   dvoch   hlasovacích   lístkov,   ktoré   boli   vhodené do volebnej schránky bez obálky,

nezákonné ovplyvňovanie voličov, koho majú voliť, osobami, ktoré sa nachádzali vo volebnej miestnosti i mimo nej.

Ústavný súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo sťažností, z ich príloh a doplnení,   vyjadrení   účastníkov   konania, vyžiadanej   volebnej   dokumentácie   a výsluchu svedkov uskutočneného 27. januára 2011 na Mestskom úrade v T.

Zo   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   do   mestského zastupiteľstva   a primátora   mesta   T.   okrem   iného   vyplýva,   že   počet   osôb   zapísaných v zoznamoch voličov bol 5830, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, bol 3917, počet platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľby   primátora   mesta   bol 3847. Za primátora mesta T. bol zvolený kandidát s poradovým číslom 2 Mgr. M. S. s počtom platných hlasov 2162, pričom sťažovateľ Ing. T. ako kandidát s poradovým číslom 3 dostal 1559 platných hlasov, t. j. rozdiel medzi zvoleným primátorom a sťažovateľom Ing. T. bol 603 platných hlasov.

Zo   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   do   Mestského zastupiteľstva   mesta   T.   vo volebnom obvode   č. 4   okrem   iného   vyplýva, že   počet   osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 1545, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, bol 951,   počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaný   pre   voľby   poslancov   do mestského zastupiteľstva bol 928. Vo volebnom obvode č. 4 boli do mestského zastupiteľstva zvolení 4 poslanci,   pričom   štvrtý   v poradí   Ing.   P.   H.   dostal   257 platných   hlasov   a sťažovateľ JUDr. Š. ako prvý náhradník dostal 183 platných hlasov, t. j. rozdiel 74 platných hlasov.

Zo   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   do   Mestského zastupiteľstva   mesta   T.   vo volebnom obvode   č. 5   okrem   iného   vyplýva, že   počet   osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 1692, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, bol 1116, počet platných hlasovacích lístkov odovzdaný pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva bol 1066. Vo volebnom obvode č. 5 boli do mestského zastupiteľstva zvolení traja poslanci, pričom tretí v poradí F. R. dostal 453 platných hlasov a sťažovateľka Bc. K. ako prvá náhradníčka dostala 244 platných hlasov, t. j. rozdiel 209 platných hlasov.

Z uvedenej   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   vyplýva,   že   všetci   sťažovatelia vo voľbách do orgánov samosprávy mesta T. získali viac ako 10 % hlasov voličov, a preto sú podľa § 59 zákona o ústavnom súde aktívne legitimovaní na podanie sťažnosti proti nezákonnosti   a   výsledkom   volieb   primátora   aj   poslancov   mestského   zastupiteľstva.

Oboznámením sa so zápisnicami okrskových volebných komisií č. 4, 5 a 6 volebných obvodov   č. 4   a 5   ústavný   súd   zistil,   že   všetky   boli   podpísané   predsedami,   členmi a zapisovateľkami   týchto   komisií   bez   výhrad,   iba   na   zápisnici   z volebného   okrsku   č. 5 chýbal   podpis   jej   člena   Ing.   J.   K.   Súčasťou   tejto   zápisnice   je   aj   zápis   o odovzdaných hlasovacích   lístkoch   bez   obálky,   z ktorého   vyplýva,   že   jednému   voličovi   boli   vydané hlasovacie lístky bez obálky, ktoré po vyplnení so súhlasom komisie vhodil do volebnej schránky.   Komisia   sa   pomerom   hlasov   5 : 1   zhodla   na   tom,   že „ak   sa   v urne   budú nachádzať   iba   2   hlasovacie   lístky,   budú   považované   za   platné.   Ak   bude   v urne   viac hlasovacích lístkov bez obálky, budú považované všetky za neplatné a vylúčia sa.“.

Podľa   § 28   ods. 1   volebného   zákona   predseda   okrskovej   volebnej   komisie skontroluje   pred   začatím   volieb   za   prítomnosti   komisie   volebnú   schránku   a prenosnú volebnú   schránku   a zapečatí   ich.   Skontroluje   tiež   vybavenie   volebnej   miestnosti,   či   je pripravený   zoznam   voličov   a dostatočný   počet   hlasovacích   lístkov   a právnych nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce (ďalej len „obálka“).

Podľa § 20 ods. 1 volebného zákona predseda miestnej volebnej komisie zabezpečí prostredníctvom obvodného úradu rozmnoženie hlasovacích lístkov v potrebnom množstve.

Podľa § 20 ods. 4 volebného zákona hlasovacie lístky sú označené odtlačkom úradnej pečiatky obce.

Podľa § 20 ods. 2 volebného zákona obec zabezpečí najneskôr v deň volieb dodanie hlasovacích lístkov okrskovým volebným komisiám.

Pokiaľ   ide   o námietku   nedostatku   obálok   vo   všetkých   namietaných   volebných okrskoch, konkrétne vo volebnom okrsku č. 4 malo chýbať až približne 200 – 250 obálok, ústavný súd konštatuje, že námietka menšieho počtu obálok by mohla zakladať závažné porušenie volebného zákona až vtedy, keby sa na vykonanie volebného aktu dostavil taký počet voličov, že by volebná komisia nemohla s hlasovacími lístkami odovzdať voličom aj obálky   v takom   počte,   ktorý   by   bol   spôsobilý   relevantne   ovplyvniť   výsledky   volieb. K uvedenej situácii v okolnostiach danej veci nedošlo.

Svedok   B.   B.   vo   svojej   výpovedi   ozrejmil,   akým   spôsobom   boli   zabezpečené hlasovacie lístky na voľby, k čomu konkrétne uviedol, že „tlač hlasovacích lístkov bola zabezpečovaná Obvodným úradom v Martine v externej tlačiarni“, pričom „mesto nemalo s tlačou   nič dočinenia,   všetky   hlasovacie lístky   boli   na   bielom   papieri,   tlačené   čiernou potlačou a boli opatrené úradnou pečiatkou obce čiernej farby taktiež tlačenou tlačiarňou“. V súvislosti s uvedeným ústavný súd považoval tvrdenie svedkyne V. P. o „skopírovaných hlasovacích   lístkoch“,   pretože   boli   vrátane   pečiatky   čierne,   ako   ničím   nepodložené. Ústavný súd rovnako vyhodnotil aj tvrdenie svedkyne o tom, že vzhľadom na čiernu farbu hlasovacích lístkov vrátane pečiatky mala dojem, „že mohli prísť niektorí voliči voliť už so zakrúžkovanými menami a tieto vložiť do obálky a do urny“. Ani svedok M. M. vo svojej výpovedi neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré umožňovali dospieť k záveru o možnosti, že vo   voľbách   došlo   k použitiu   vopred   vyplnených   a do volebnej   miestnosti   vnesených hlasovacích   lístkov,   keďže   iba   vyslovil   predpoklad,   že   k takému   konaniu   mohlo   dôjsť, no priamo na vlastné oči to nevidel.

Ani   jeden   svedok   svojou   výpoveďou   nepotvrdil   reálnu   možnosť   v sťažnostiach vysloveného podozrenia o nezákonnom a neústavnom vypĺňaní hlasovacích lístkov inými osobami ako voličmi mimo volebných miestností.

Ústavný súd v uvedenej súvislosti nemohol akceptovať názor sťažovateľov, že jedna obálka bez úradnej pečiatky nájdená vo volebnej schránke svedčí o tom, že veľká časť hlasovacích lístkov bola vyplňovaná mimo volebnej miestnosti inou osobou ako samotnými voličmi, ktorí následne takto upravené hlasovacie lístky vhodili do hlasovacej schránky.

Podľa § 31 ods. 4 volebného zákona po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden hlasovací   lístok   pre   voľby   starostu   obce   (primátora).   Na   hlasovacom   lístku   pre   voľby do obecného   (mestského)   zastupiteľstva   zakrúžkovaním   poradových   čísel   označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký   má   byť v   príslušnom   volebnom   obvode   zvolený. Na   hlasovacom   lístku   pre   voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Podľa   § 31   ods. 6   volebného   zákona   volič   môže   požiadať   zo   závažných,   najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich   členov   s prenosnou   volebnou   schránkou,   hlasovacími   lístkami   a   obálkou.   Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 32 volebného zákona volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Z viacerých svedeckých výpovedí vyplynulo, že do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov v niektorých prípadoch bez relevantného dôvodu vstúpili viacerí voliči, ale   vo   väčšine   prípadov   na   upozornenie   volebnej   komisie   od   tohto   konania   následne upustili.   Svedok   P.   T.   videl „jednu   pani   zo   starobinca“,   ktorá   viackrát „prišla   s inou skupinkou ľudí a za plentou bolo počuť šum, ako hovorí, či vie, koho má voliť“. Svedok počul aj konkrétne mená S. a S. V písomnom vyhlásení zo 7. decembra 2010 pripojenom k doplneniu sťažnosti svedok uviedol, že išlo o pani K. a videl ju asi štyrikrát sprevádzať voličov za plentu.

Taktiež svedok M. M. uviedol, že v čase jeho prítomnosti „5 – 6-krát za plentou boli dvaja, predpoklad bol, že ani v jednom prípade to neboli ľudia, ktorí by mali problém s pohybom...“.

Aj svedok M. T., člen OVK č. 4, videl pani K. asi štyrikrát s občanmi z domova dôchodcov, keď im „tichohlasne“ nadiktovala, koho majú voliť, čo podľa svedka mala počuť   celá   volebná   komisia.   Predsedníčka   OVK   č. 4   pani   K.   B.   vo   svojej   svedeckej výpovedi taktiež uviedla, že pani K. „asi trikrát otočila... vždy prišla s nejakým klientom a pomáhala im vykonať volebný akt“.

Ústavný súd na základe uvedených svedeckých výpovedí pripúšťa, že v súvislosti s opísanými skutočnosťami mohlo dôjsť k porušeniu § 31 ods. 1 volebného zákona, keďže v niektorých prípadoch voličov do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov bez relevantného dôvodu   sprevádzali   aj   iné   osoby,   no   berúc   do   úvahy   rozsah   takéhoto   konania,   najmä vo väzbe na výsledky volieb, t. j. nie zanedbateľné rozdiely v počte získaných hlasov medzi sťažovateľmi   a odporcami,   ústavný   súd   konštatuje,   že   uvedené   nedostatky   nemohli byť spôsobilé zásadným spôsobom zasiahnuť do volebných výsledkov.

Ústavný súd rovnako hodnotí aj svedeckými výpoveďami (P. T., M. R.) opísaný priebeh a spôsob uskutočnenia volieb do prenosnej volebnej schránky.

Zo   svedeckých   výpovedí   taktiež   podľa   ústavného   súdu   nevyplynulo,   že   by v priebehu   volieb   došlo   vo   volebných   miestnostiach   alebo   ich   okolí   k nezákonnému agitovaniu voličov v tom zmysle, aby volili konkrétnych kandidátov.

Tvrdenie pána J. O. uvedené do notárskej zápisnice z 3. februára 2011 predloženej ústavnému   súdu   o   tom,   že   členky   OVK   navštevujúce   voličov   domova   dôchodcov s prenosnou volebnou schránkou, ako aj niektoré sestričky ovplyvňovali voličov vrátane pána O., ako a koho majú voliť, rovnako ako tvrdenie o podplácaní voličov obyvateľkou domova   dôchodcov   pani   K.,   je   tvrdením   ojedinelým,   ktoré   vo svojich   svedeckých výpovediach nepotvrdili ani členka OVK č. 4 pani M. R., ale ani svedok P. T., pozorovateľ, ktorý   v niekoľkých   prípadoch   spolu   s členkami OVK č. 4   navštívil   voličov   s prenosnou volebnou schránkou.

Skutočnosť,   že   OVK   č. 4   v súlade   s metodickým   pokynom   mestského   úradu vydaným   v súvislosti   s voľbami   Štatistickým   úradom   Slovenskej   republiky   neviedla osobitný zoznam voličov, ktorí požiadali o voľbu do prenosnej volebnej schránky, nie je podľa   názoru   ústavného   súdu   takým   závažným   pochybením,   ktoré   by   bolo   spôsobilé rozhodujúcim   spôsobom   ovplyvniť   aj   výsledok   volieb.   Ústavný   súd   obdobne   hodnotí nesprávny   postup   členov   OVK   pri   uznaní   relevantnosti   obálky   bez   úradnej   pečiatky a uznanie platnosti dvoch hlasovacích lístkov vhodených do volebnej schránky bez obálky.

Napokon ani skutočnosť, že Ing. J. K., člen OVK č. 5, nepodpísal zápisnicu z volieb, nemôže   podľa   názoru   ústavného   súdu   predstavovať   porušenie   volebného   zákona   takej intenzity, že by to signalizovalo možnosť vyhlásiť v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie neplatnosť napadnutých volieb. Navyše, z postoja samotného Ing. K. vyjadreného v jeho svedeckej výpovedi vyplýva, že nemal voči priebehu volieb žiadne zásadné výhrady a zápisnicu   nepodpísal   iba   preto,   že   s odstupom   času   sa   mu   javilo   podpísať   ju   ako „neférové“.

V súvislosti s požiadavkou sťažovateľov, aby ústavný súd posúdil hlasovacie lístky pre   voľby   poslancov   do   mestského   zastupiteľstva   z piateho   volebného   obvodu   (šiesty volebný   okrsok)   z dôvodu   prešetrenia „ich   evidentnej   podobnosti   z hľadiska   spôsobu zakrúžkovania   rovnakej   trojkombinácie   kandidátov   a zakrúžkovania   primátora   mesta evidentne tým istým perom a spôsobom, čo vylučuje z hľadiska individuality tohto počtu voličov,   že   by   boli   zakrúžkovaní   samotnými   voličmi   v priebehu   volieb“,   ústavný   súd poukazuje   na   svoju   stabilnú   judikatúru,   podľa   ktorej   len   hrubé   alebo   závažné,   alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné   konanie   musí   mať priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí   sťažovateľ   nielen namietať,   ale   aj   doložiť   presvedčivými   dôkazmi.   Nestačí   samotné   označenie   dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb   v   demokratickej   spoločnosti a z neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti   a zákonnosti   je   na   sťažovateľovi,   aby v záujme   prijatia   jeho   sťažnosti   ústavným   súdom   na ďalšie   konanie   (pri   predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne   možné,   prípadne   viac   než   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať porušenie zákona o voľbách takej intenzity, že to odôvodňuje záver o inom legitímnom výsledku   volieb.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poznamenáva,   že   jeho   funkcia   v rámci prieskumu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže   byť vykladaná   tak   extenzívne,   že   by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných   volebných   či   iných   orgánov,   a to   dokonca   v tom   smere,   že   iba   na   základe špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne   rekonštruovať   celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 5/2010).

Ústavný   súd   v súvislosti   s uvedeným   pripomína,   že   nie   je   orgánom   povolaným na posudzovanie   eventuálnej   zhody   (identickosti)   označenia   kandidátov   na   hlasovacích lístkoch, z čoho by následne podľa očakávania sťažovateľov bolo možné vyvodiť záver o nezákonnosti   ich   označovania   inými   osobami,   resp. „jednou   rukou“ a nie   samotnými voličmi. Samotní sťažovatelia si túto skutočnosť uvedomujú, čo nepochybne vyplýva z ich podania   doručeného   ústavnému   súdu   4.   februára   2011,   keď   okrem   iného   uvádzajú: „Dovoľujeme si požiadať o opatrnosť pri manipulácii s hlasovacími lístkami, nakoľko tieto v dôsledku   podaného   trestného   oznámenia   môžu   byť   predmetom   kriminalisticko- expertízneho skúmania.“

Vzhľadom   na   uvedené   a s prihliadnutím   aj   na   skutočnosť,   že   zo   svedeckých výpovedí ani z iných sťažovateľmi predložených dôkazov nevyplýva zaznamenanie čo i len jediného prípadu vnesenia vopred vyplneného hlasovacieho lístka do volebnej miestnosti s následným vhodením tohto lístka v úradnej obálke do volebnej schránky, ústavný súd návrh   sťažovateľov   na   vyžiadanie   si   a následné   skúmanie   inkriminovaných   hlasovacích lístkov nepovažoval za účelné akceptovať.

Ústavný   súd   k uvedenému   navyše   dodáva,   že   v konaní   o volebných   veciach   sa neuplatňuje   vyhľadávacia   zásada,   ktorá   je   jednou   z vedúcich   zásad   trestného   konania (PL. ÚS 52/2011). Ústavný súd už na dôvetok judikoval, že v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím   orgánom“, ktorý   zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým   zvážiť   hodnovernosť   a preukázateľnosť   tvrdení   sťažovateľa   v kontexte s ďalšími   konkrétnymi   okolnosťami   posudzovanej   veci   a na   tom   základe   rozhodnúť,   či vykoná   vo veci   ďalšie   dokazovanie, alebo vyvodí   v predmetnej   veci   právne závery   len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (PL. ÚS 66/2011).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže ústavný súd sťažnosti odmietol, nemalo už žiadnu opodstatnenosť, aby sa zaoberal návrhmi sťažovateľov na nariadenie predbežných opatrení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011