znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 83/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   K.,   D.,   kandidáta   na funkciu   starostu   obce a na funkciu   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   Divín,   zastúpeného   advokátom JUDr. S.   Ď.,   Advokátska   kancelária,   L.,   vo   veci   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Divín konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   K.,   D.,   kandidáta   na   funkciu   starostu   obce   Divín a na funkciu   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   Divín   (ďalej   len   „sťažovateľ“) označená   ako „Sťažnosť   pre   nezákonnosť   volieb   konaných   dňa   27.   novembra   2010 do orgánov miestnej samosprávy obce Divín, okres Lučenec“, v ktorej namieta nezákonnosť priebehu volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Divín.

Podľa tvrdenia sťažovateľa v priebehu volieb došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o voľbách“).

Sťažovateľ   v   sťažnosti   cituje   ustanovenie   §   20   ods.   5   zákona   o   voľbách,   podľa ktorého   obec   zabezpečí   najneskôr   v   deň   konania   volieb   dodanie   hlasovacích   lístkov okrskovým volebným komisiám, ako aj ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o voľbách, podľa ktorého predseda okrskovej volebnej komisie pred začatím volieb skontroluje vybavenie volebnej miestnosti, teda či je pripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce. Na tomto mieste sťažovateľ argumentuje, že v deň konania volieb bolo dvom okrskovým volebným komisiám v obci odovzdaných (obom) asi po 500 hlasovacích lístkov a obálok, a to   pri   celkovom   počte   1639   oprávnených   voličov   obce.   Podľa   sťažovateľa   sa   teda približne 639 obálok „nenachádzalo vo volebných miestnostiach“ a tieto boli až následne zabezpečené   zapisovateľkou   okrskovej   volebnej   komisie   (zároveň   zamestnankyňou obecného úradu). Takto bola dodatočne zabezpečená aj pečiatka obce. Podľa vyjadrenia sťažovateľa   označené   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách „podporujú   podozrenie o manipulácii s hlasmi voličov a celkovým ovplyvnením výsledkov hlasovania“, ku ktorej mohlo dôjsť napríklad vložením vopred upravených hlasovacích lístkov do urien v čase „prestávok, ako obed, večera“.

Sťažovateľ ďalej predostiera tvrdenie o porušení ustanovenia § 37 ods. 3 zákona o voľbách, v zmysle ktorého v procese sčítavania hlasov po vybratí hlasovacích lístkov z obálok   okrsková   volebná   komisia   rozdelí   hlasovacie   lístky   pre   voľby   do   obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Sťažovateľ uvádza, že okrskové volebné komisie vykonávali sčítavanie hlasov pre starostu obce v rozpore s uvedeným ustanovením, keď „otvorili všetky obálky a robili tri kôpky a všetky zamestnankyne obecného úradu nosili lístky na tieto kôpky“, čím sa „stratil prehľad o obsahu obálok“.

Napokon   sťažovateľ   poukazuje   na   porušenie   ustanovenia   §   37   ods.   1   zákona o voľbách, ktoré ustanovuje predsedovi okrskovej volebnej komisie povinnosť po ukončení hlasovania   zapečatiť   nepoužité   hlasovacie   lístky   a   obálky,   čo   však   podľa   vyjadrenia sťažovateľa v napadnutých voľbách splnené nebolo, pretože nepoužité hlasovacie lístky a obálky boli po ukončení hlasovania bez toho, aby boli zapečatené, odovzdané vtedajšiemu starostovi obce. Takáto situácia podľa názoru sťažovateľa vytvorila priestor pre nezákonnú manipuláciu výsledkov volieb úpravou hlasovacích lístkov.

V závere tiež sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho podozrenia o manipulácii volebných výsledkov umocňuje skutočnosť, že jedným z kandidátov na starostu obce bol aj vtedajší starosta obce, pre ktorého obstarávali podpisy pod petíciu podporujúcu jeho kandidatúru (ako   nezávislého   kandidáta)   vo   voľbách   zapisovateľky   okrskových   volebných   komisií (súčasne zamestnankyne obecného úradu).

Sťažovateľ v prílohe sťažnosti predložil čestné vyhlásenie dvoch členov volebných komisií obsahujúce vyjadrenia potvrdzujúce sťažovateľove tvrdenia o porušení ustanovení § 20 ods. 5, § 28 ods. 1 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách.

Odvolávajúc   sa   na   uvedené   skutočnosti   v   závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje „podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde vyhlásiť komunálne voľby konané dňa 27. 11. 2010 v obci Divín za neplatné a podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušiť napadnutý výsledok týchto volieb“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Sťažovateľ   namieta   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   v   obci Divín (teda aj volieb poslancov obecného zastupiteľstva, aj volieb starostu obce), pričom navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné a súčasne zrušil napadnutý výsledok volieb.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane zjavnej neopodstatnenosti (ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený).

Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   podať   okrem   navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa ustanovenia § 62 zákona o voľbách si ústavný súd vyžiadal všetky doklady a správy   týkajúce   sa   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   v   obci   Divín   konaných 27. novembra 2010 (ďalej len „volebná dokumentácia“).

Z volebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb do orgánov miestnej samosprávy obce Divín   konaných   27.   novembra   2010   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   kandidát   na   funkciu poslanca obecného zastupiteľstva získal vo voľbách 234 platných hlasov z celkového počtu 1000 odovzdaných platných hlasov voličov a ako kandidát na funkciu starostu obce získal vo voľbách 207 platných hlasov z celkového počtu 1046 odovzdaných platných hlasov voličov. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ spĺňa podmienky formulované ustanoveniami §   59   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde,   teda   disponuje   aktívnou   procesnou   legitimáciou na podanie   sťažnosti   pre   neústavnosť   alebo   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   miestnej samosprávy v obci Divín konaných 27. novembra 2010.

Podľa ustanovení § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený zákonom predpísaným spôsobom (§ 45 zákona o voľbách) platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá môže byť prelomená len na základe rozhodnutia ústavného súdu vydaného v konaní vo volebných veciach iniciovaného volebnou sťažnosťou, v ktorom ústavný súd zistí dôvody na uplatnenie právomoci podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o ústavnom súde.

V   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   využíva   svoju   právomoc   pri   zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti,   pričom   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie   ustanovení   upravujúcich   prípravu,   priebeh   volieb   alebo   etapu   zisťovania volebných výsledkov (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Namietané   nezákonné konanie   musí   mať priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   volieb. Túto   skutočnosť   musí   sťažovateľ   nielen   namietať,   ale   aj   doložiť   exaktnými   dôkazmi, čo zodpovedá prejednaciemu princípu uplatňovanému v konaní vo volebných veciach, ktorý v   protiklade   s   vyhľadávacím   princípom   zaťažuje   zodpovednosťou   za   zhromažďovanie dôkazného   materiálu   predovšetkým   sťažovateľa.   Nestačí   samotné   označenie   dôkazov, sťažovateľ musí dôkazné bremeno aj uniesť (PL. ÚS 17/94). Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).

Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Keď boli zistené také závažné   ústavné,   resp.   zákonné   nedostatky,   ktoré   nemožno   kvantifikovať   z   hľadiska správnosti   výsledku,   prichádza   do   úvahy   záver   o   neplatnosti   volieb.   Základným predpokladom zrušenia výsledku volieb je preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   50/99,   PL.   ÚS   32/03, PL. ÚS 85/07).

Obsahom sťažnosti sú v podstate námietky nezákonnosti priebehu volieb porušením ustanovení § 20 ods. 5, § 28 ods. 1 a § 37 ods. 1 a ods. 3 zákona o voľbách príslušnými volebnými orgánmi, ktoré podľa neho vyvoláva podozrenie z manipulácie s hlasovacími lístkami na účely nezákonného ovplyvnenia volebného výsledku.

1. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia ustanovení § 20 ods. 5 a § 28 ods. 1 zákona o voľbách

Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o   voľbách   predseda   miestnej   volebnej   komisie   zabezpečí prostredníctvom   obvodného   úradu   rozmnoženie   hlasovacích   lístkov,   ktoré   majú   byť v zmysle znenia ustanovenia § 20 ods. 4 uvedeného zákona označené odtlačkom úradnej pečiatky   obce.   Obci   ukladá   ustanovenie   §   20   ods.   5   citovaného   zákona   povinnosť zabezpečiť   najneskôr   v   deň   volieb   dodanie   hlasovacích   lístkov   okrskovým   volebným komisiám.   Rovnako predseda   okrskovej   volebnej   komisie   je v zmysle §   28   citovaného zákona povinný zabezpečiť podmienky pre volebný proces tým, že pred začatím volieb okrem   iného   skontroluje   za   prítomnosti   komisie,   či   je   volebná   miestnosť   vybavená dostatočným počtom hlasovacích lístkov a volebných obálok označených úradnou pečiatkou obce. Sťažovateľ v tomto smere namieta, že vtedajší starosta obce odovzdal okrskovým volebným komisiám nedostatočný počet hlasovacích lístkov a obálok. Konkrétne podľa jeho tvrdenia sa malo vo volebných miestnostiach pri celkovom počte 1639 oprávnených voličov v obci nachádzať spolu len 1000 hlasovacích lístkov a 1000 obálok. Chýbajúce hlasovacie lístky a obálky a tiež potrebná úradná pečiatka obce mali byť zabezpečené až dodatočne v priebehu   volieb,   a   to   zapisovateľkami   volebnej   komisie   (súčasne   zamestnankyne obecného úradu), ktoré z toho dôvodu opustili volebnú miestnosť. Uvedené sťažovateľom tvrdené   okolnosti   podľa   neho   podporujú   podozrenie   z   nezákonnej   manipulácie s hlasovacími lístkami na účely ovplyvnenia volebného výsledku. Sťažovateľ prezentuje svoju konkrétnu predstavu o nezákonnej manipulácii, a síce, že vopred nezákonne upravené hlasovacie lístky mohli byť vkladané do obálok a následne do urien v priebehu prestávok vo fáze hlasovania.

Ústavný súd v súvislosti s činnosťou subjektov zabezpečujúcich voľby, akými sú aj volebné komisie, vo svojej judikatúre zdôraznil, že súčasťou obsahu pasívneho volebného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je aj to, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa kandidáta, resp. kandidátov o funkciu, si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti,   a   tak   sťažia,   uľahčia   alebo   znemožnia   uchádzanie   sa   o   funkciu   niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľom   ilustrovanú   situáciu,   teda   dodatočné zabezpečovanie   chýbajúcich   hlasovacích   lístkov   a   náležite   označených   obálok,   treba potenciálne vnímať ako porušenie relevantných ustanovení § 20 ods. 4 a 5 a § 28 ods. 1 zákona o voľbách.

Z   takto   prezentovaného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   (na   preukázanie ktorého   označil   sťažovateľ   ako   dôkazy   „Čestné   vyhlásenia“   dvoch   členov   volebných komisií), však nemožno bez ďalšieho vyvodiť nesprávnosť, a teda nezákonnosť výsledku volieb; sťažovateľ nepreukázal medzi nimi príčinnú súvislosť. Táto by bola daná v prípade preukázania nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami spôsobilej ovplyvniť konečný volebný výsledok. V tomto smere však sťažovateľ nepredložil a dokonca ani neoznačil žiadne   dôkazy   (dôkazy   napr.   o   nedovolenom   dodatočnom   zakrúžkovaní   kandidátov, o nedovolenej   likvidácii   hlasovacích   lístkov   a   obálok   alebo   o   ich   nedovolenej   úprave vedúcej k neplatnosti hlasovacieho lístka). Túto otázku formuloval sťažovateľ len v rovine svojej domnienky („podozrenie o   manipulácii s hlasmi voličov a celkovým ovplyvnením výsledkov hlasovania“).

Nad   rámec   považuje   ústavný   súd   za   potrebné   poukázať   na   to,   že   v   prípade preskúmania konformnosti predmetných volieb so zákonom a s ústavou, a to v naznačených intenciách,   by   musel   byť   prvým   dôkazným   krokom   ten,   ktorý   by   potvrdil   porušenie označených ustanovení zákona o voľbách. V tejto dôkaznej rovine však už reálne stojí v neprospech   sťažovateľa   relevantný   dôkaz,   ktorý   by   musel   ústavný   súd   zohľadniť pri vyhodnocovaní reťazca okolností prípadu. Ide o dokumenty tvoriace súčasť volebnej dokumentácie   predloženej   ústavnému   súdu,   a   to „Protokoly   o   odovzdaní   materiálov pre vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí dňa 27.11.2010“, v ktorých predsedovia okrskových   volebných   komisií   svojím   vlastnoručným   podpisom   potvrdili   prevzatie celkového počtu hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce (1700 ks), hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva (1740 ks) a obálok (1700 ks) v deň konania volieb   pred   ich   začatím   (o   5.00   h).   Tieto   dokumenty   (pokiaľ   by nedošlo   k   vyvráteniu pravdivosti   v   nich   uvádzaných   údajov)   osvedčujú   odovzdanie   dostatočného   množstva volebného   materiálu   pred   samotným   začatím   volieb,   a   teda   dodržanie   relevantných ustanovení zákona o voľbách.

Pokiaľ ide o druhú rovinu uvedenej námietky týkajúcu sa podozrenia o účelovej, nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami, ústavný súd konštatuje, že obsah volebnej dokumentácie   preskúmanej   priamo   ústavným   súdom   nijako   nenasvedčuje   nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami a obálkami (s cieľom ovplyvnenia volebného výsledku). Treba   vychádzať z toho,   že pokiaľ by potenciálne došlo   k nedovolenému   vhadzovaniu obálok s účelovo upravenými hlasovacími lístkami do urny, takýto stav by sa zákonite prejavil   v   etape   zisťovania   výsledku   volieb   nesúladom   počtu   obálok   obsahujúcich hlasovacie lístky po ich vybratí z urny so záznamami (odrážajúcimi počet zúčastnených voličoch) v zoznamoch voličov. Konkrétne by celkový počet obálok s hlasovacími lístkami po vybratí z urny prevyšoval počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia voličskej   účasti   v   zoznamoch   voličov.   Z   obsahu   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie o výsledku   volieb vyplýva, že počet voličov,   ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami (1053 voličov), korešponduje s počtom voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia   v   zoznamoch   voličov   (1053   voličov).   Predovšetkým   však   ústavným   súdom overený počet odovzdaných obálok (1053 ks), počet odovzdaných platných a neplatných hlasovacích lístkov pre voľby poslancov (spolu 1051 ks) a rovnako počet odovzdaných platných a neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu (1053 ks) neprevyšuje počet voličov   zúčastnených   na   voľbách   podľa   vyznačenia   v   zoznamoch   voličov   (1053 zúčastnených voličov). Uvedené údaje, ktorých pravdivosť nebola sťažovateľom nijakým spôsobom spochybnená prostredníctvom označených dôkazov, za daného stavu vylučujú možnosť nedovoleného dodatočného vhadzovania upravených hlasovacích lístkov s cieľom ovplyvniť volebný výsledok.

2.   K   námietke   sťažovateľa   týkajúcej   sa   porušenia   ustanovenia   §   37   ods.   1 zákona o voľbách

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o voľbách dá po ukončení hlasovania predseda okrskovej   volebnej   komisie   zapečatiť   nepoužité   hlasovacie   lístky   a   obálky   a   potom dá otvoriť   volebnú   schránku.   V   kontexte   tejto   zákonnej   úpravy   predložil   sťažovateľ tvrdenie o porušení predpísaného postupu tým, že k zapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov   a   obálok   nedošlo   a   tieto   boli   zabezpečené   nedostatočne,   len   ich   previazaním a odovzdané   vtedajšiemu   starostovi   obce.   V   tomto   smere   sťažovateľ   poukázal na potencionálnu   možnosť   následnej   nezákonnej   manipulácie   s   hlasovacími   lístkami a obálkami v snahe ovplyvniť volebný výsledok.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   skutočného   stavu   nepoužitých   hlasovacích   lístkov a obálok   tvoriacich   súčasť   volebnej   dokumentácie   zistil   pravdivosť   tohto   tvrdenia sťažovateľa, a teda opodstatnenosť námietky sťažovateľa o porušení ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o voľbách.

Sťažovateľ   však   rovnako   ako   v   predchádzajúcom   prípade   ani   na   tomto   mieste nepredložil   a   ani   neoznačil   dôkazy   spôsobilé   preukázať   príčinnú   súvislosť   medzi namietaným porušením označenej právnej úpravy a nezákonnosťou volebného výsledku, inými   slovami,   nedovolenú   manipuláciu   s   volebným   materiálom   nepodložil   žiadnymi dôkazmi.

V rámci tejto námietky v závere uvedenú skutočnosť o označení hlasovacích lístkov „čiernou   farbou,   tak   akoby   boli   prefotené“ sťažovateľ   nijako   argumentačne   bližšie nevysvetlil spôsobom, ktorý by objasnil zmysel predmetnej námietky. Ústavný súd   k nej preto nemohol zaujať stanovisko.

3. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia ustanovení § 37 ods. 3 zákona o voľbách

Podľa ustanovení § 37 ods. 3 zákona o voľbách okrsková volebná komisia po vybratí hlasovacích lístkov z obálok rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.

V rozpore s týmito ustanoveniami podľa vyjadrenia sťažovateľa malo byť vo fáze zisťovania   výsledkov   volieb   vykonávané   sčítavanie   hlasovacích   lístkov   tak,   že   boli ukladané na tri kôpky, čo spôsobilo, že sa „stratil prehľad o obsahu obálok“.

Sťažovateľ   na   tomto   mieste   upozornil,   že   na   tomto   nezákonnom   postupe participovali   zapisovateľky   volebnej   komisie   (súčasne   zamestnankyne   obecného   úradu), vo vzťahu ku ktorým má sťažovateľ podozrenie z manipulácie volebného výsledku, pretože sa zúčastnili aktivít obstarávania podpisov pod petíciu na podporu kandidatúry vtedajšieho starostu ako nezávislého kandidáta vo voľbách konaných 27. novembra 2010.

Ani   v   tomto   prípade   sťažovateľ   neposkytol   ústavnému   súdu   žiadne   dôkazy na preukázanie kauzality medzi namietaným porušením právnej úpravy a nezákonnosťou volebného výsledku ako východiskový predpoklad na uplatnenie právomoci ústavného súdu v zmysle ustanovení § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

V tejto súvislosti z hľadiska obsahu námietky porušenia predmetných ustanovení zákona   o   voľbách   chce   ústavný   súd   upriamiť   pozornosť   na   skutočnosť   oslabujúcu hodnovernosť sťažovateľovho tvrdenia. Poznatok o skutočnostiach, ktoré sú   predmetom uvedenej   námietky   mohol   sťažovateľ   získať   len   prostredníctvom   priamych   účastníkov procesu   sčítavania   hlasov   (členovia   volebnej   komisie   a   zapisovateľ   volebnej   komisie). Zápisnice okrskových volebných komisií o hlasovaní, ktoré uvedené osoby podpisovali, však sťažovateľom predostreté skutočnosti nijako nesignalizujú (zápisnice v tomto smere neobsahujú žiadne námietky).

Vo vzťahu ku všetkým ťažiskovým námietkam sťažovateľa, a to v časti týkajúcej sa volieb na funkciu starostu obce, považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na značný rozdiel v počte platných hlasov odovzdaných sťažovateľovi ako kandidátovi na funkciu starostu obce na jednej strane a úspešnému kandidátovi na strane druhej, ktorý svedčí skôr o nepravdepodobnosti obsahu domnienok sťažovateľa (tvrdenia o nezákonnej manipulácii volebného materiálu).

Vychádzajúc   z   jednotlivých   záverov   ústavného   súdu   nemožno   tvrdeniam predloženým   sťažovateľom   pripísať   povahu   právne   relevantného   dôvodu   na   konanie o sťažnosti. Ústavný súd preto považoval sťažnosť za zjavne neopodstatnenú a odmietol ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť ústavný súd považoval za právne irelevantné zaoberať sa absenciou niektorých zákonných náležitostí sťažnosti [napr. chýba výslovné označenie kandidáta, resp. kandidátov, ktorých zvolenie sťažovateľ napáda podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011