SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 83/2011-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., D., kandidáta na funkciu starostu obce a na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Divín, zastúpeného advokátom JUDr. S. Ď., Advokátska kancelária, L., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Divín konaných 27. novembra 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. P. K., D., kandidáta na funkciu starostu obce Divín a na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Divín (ďalej len „sťažovateľ“) označená ako „Sťažnosť pre nezákonnosť volieb konaných dňa 27. novembra 2010 do orgánov miestnej samosprávy obce Divín, okres Lučenec“, v ktorej namieta nezákonnosť priebehu volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Divín.
Podľa tvrdenia sťažovateľa v priebehu volieb došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o voľbách“).
Sťažovateľ v sťažnosti cituje ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o voľbách, podľa ktorého obec zabezpečí najneskôr v deň konania volieb dodanie hlasovacích lístkov okrskovým volebným komisiám, ako aj ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o voľbách, podľa ktorého predseda okrskovej volebnej komisie pred začatím volieb skontroluje vybavenie volebnej miestnosti, teda či je pripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce. Na tomto mieste sťažovateľ argumentuje, že v deň konania volieb bolo dvom okrskovým volebným komisiám v obci odovzdaných (obom) asi po 500 hlasovacích lístkov a obálok, a to pri celkovom počte 1639 oprávnených voličov obce. Podľa sťažovateľa sa teda približne 639 obálok „nenachádzalo vo volebných miestnostiach“ a tieto boli až následne zabezpečené zapisovateľkou okrskovej volebnej komisie (zároveň zamestnankyňou obecného úradu). Takto bola dodatočne zabezpečená aj pečiatka obce. Podľa vyjadrenia sťažovateľa označené porušenia ustanovení zákona o voľbách „podporujú podozrenie o manipulácii s hlasmi voličov a celkovým ovplyvnením výsledkov hlasovania“, ku ktorej mohlo dôjsť napríklad vložením vopred upravených hlasovacích lístkov do urien v čase „prestávok, ako obed, večera“.
Sťažovateľ ďalej predostiera tvrdenie o porušení ustanovenia § 37 ods. 3 zákona o voľbách, v zmysle ktorého v procese sčítavania hlasov po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Sťažovateľ uvádza, že okrskové volebné komisie vykonávali sčítavanie hlasov pre starostu obce v rozpore s uvedeným ustanovením, keď „otvorili všetky obálky a robili tri kôpky a všetky zamestnankyne obecného úradu nosili lístky na tieto kôpky“, čím sa „stratil prehľad o obsahu obálok“.
Napokon sťažovateľ poukazuje na porušenie ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré ustanovuje predsedovi okrskovej volebnej komisie povinnosť po ukončení hlasovania zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky, čo však podľa vyjadrenia sťažovateľa v napadnutých voľbách splnené nebolo, pretože nepoužité hlasovacie lístky a obálky boli po ukončení hlasovania bez toho, aby boli zapečatené, odovzdané vtedajšiemu starostovi obce. Takáto situácia podľa názoru sťažovateľa vytvorila priestor pre nezákonnú manipuláciu výsledkov volieb úpravou hlasovacích lístkov.
V závere tiež sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho podozrenia o manipulácii volebných výsledkov umocňuje skutočnosť, že jedným z kandidátov na starostu obce bol aj vtedajší starosta obce, pre ktorého obstarávali podpisy pod petíciu podporujúcu jeho kandidatúru (ako nezávislého kandidáta) vo voľbách zapisovateľky okrskových volebných komisií (súčasne zamestnankyne obecného úradu).
Sťažovateľ v prílohe sťažnosti predložil čestné vyhlásenie dvoch členov volebných komisií obsahujúce vyjadrenia potvrdzujúce sťažovateľove tvrdenia o porušení ustanovení § 20 ods. 5, § 28 ods. 1 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách.
Odvolávajúc sa na uvedené skutočnosti v závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje „podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde vyhlásiť komunálne voľby konané dňa 27. 11. 2010 v obci Divín za neplatné a podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušiť napadnutý výsledok týchto volieb“.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Sťažovateľ namieta nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Divín (teda aj volieb poslancov obecného zastupiteľstva, aj volieb starostu obce), pričom navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné a súčasne zrušil napadnutý výsledok volieb.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane zjavnej neopodstatnenosti (ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený).
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Podľa ustanovenia § 62 zákona o voľbách si ústavný súd vyžiadal všetky doklady a správy týkajúce sa volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Divín konaných 27. novembra 2010 (ďalej len „volebná dokumentácia“).
Z volebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb do orgánov miestnej samosprávy obce Divín konaných 27. novembra 2010 vyplýva, že sťažovateľ ako kandidát na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva získal vo voľbách 234 platných hlasov z celkového počtu 1000 odovzdaných platných hlasov voličov a ako kandidát na funkciu starostu obce získal vo voľbách 207 platných hlasov z celkového počtu 1046 odovzdaných platných hlasov voličov. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ spĺňa podmienky formulované ustanoveniami § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda disponuje aktívnou procesnou legitimáciou na podanie sťažnosti pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Divín konaných 27. novembra 2010.
Podľa ustanovení § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený zákonom predpísaným spôsobom (§ 45 zákona o voľbách) platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá môže byť prelomená len na základe rozhodnutia ústavného súdu vydaného v konaní vo volebných veciach iniciovaného volebnou sťažnosťou, v ktorom ústavný súd zistí dôvody na uplatnenie právomoci podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o ústavnom súde.
V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného využíva svoju právomoc pri zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu, priebeh volieb alebo etapu zisťovania volebných výsledkov (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Namietané nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi, čo zodpovedá prejednaciemu princípu uplatňovanému v konaní vo volebných veciach, ktorý v protiklade s vyhľadávacím princípom zaťažuje zodpovednosťou za zhromažďovanie dôkazného materiálu predovšetkým sťažovateľa. Nestačí samotné označenie dôkazov, sťažovateľ musí dôkazné bremeno aj uniesť (PL. ÚS 17/94). Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).
Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do úvahy záver o neplatnosti volieb. Základným predpokladom zrušenia výsledku volieb je preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).
Obsahom sťažnosti sú v podstate námietky nezákonnosti priebehu volieb porušením ustanovení § 20 ods. 5, § 28 ods. 1 a § 37 ods. 1 a ods. 3 zákona o voľbách príslušnými volebnými orgánmi, ktoré podľa neho vyvoláva podozrenie z manipulácie s hlasovacími lístkami na účely nezákonného ovplyvnenia volebného výsledku.
1. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia ustanovení § 20 ods. 5 a § 28 ods. 1 zákona o voľbách
Podľa § 20 ods. 1 zákona o voľbách predseda miestnej volebnej komisie zabezpečí prostredníctvom obvodného úradu rozmnoženie hlasovacích lístkov, ktoré majú byť v zmysle znenia ustanovenia § 20 ods. 4 uvedeného zákona označené odtlačkom úradnej pečiatky obce. Obci ukladá ustanovenie § 20 ods. 5 citovaného zákona povinnosť zabezpečiť najneskôr v deň volieb dodanie hlasovacích lístkov okrskovým volebným komisiám. Rovnako predseda okrskovej volebnej komisie je v zmysle § 28 citovaného zákona povinný zabezpečiť podmienky pre volebný proces tým, že pred začatím volieb okrem iného skontroluje za prítomnosti komisie, či je volebná miestnosť vybavená dostatočným počtom hlasovacích lístkov a volebných obálok označených úradnou pečiatkou obce. Sťažovateľ v tomto smere namieta, že vtedajší starosta obce odovzdal okrskovým volebným komisiám nedostatočný počet hlasovacích lístkov a obálok. Konkrétne podľa jeho tvrdenia sa malo vo volebných miestnostiach pri celkovom počte 1639 oprávnených voličov v obci nachádzať spolu len 1000 hlasovacích lístkov a 1000 obálok. Chýbajúce hlasovacie lístky a obálky a tiež potrebná úradná pečiatka obce mali byť zabezpečené až dodatočne v priebehu volieb, a to zapisovateľkami volebnej komisie (súčasne zamestnankyne obecného úradu), ktoré z toho dôvodu opustili volebnú miestnosť. Uvedené sťažovateľom tvrdené okolnosti podľa neho podporujú podozrenie z nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami na účely ovplyvnenia volebného výsledku. Sťažovateľ prezentuje svoju konkrétnu predstavu o nezákonnej manipulácii, a síce, že vopred nezákonne upravené hlasovacie lístky mohli byť vkladané do obálok a následne do urien v priebehu prestávok vo fáze hlasovania.
Ústavný súd v súvislosti s činnosťou subjektov zabezpečujúcich voľby, akými sú aj volebné komisie, vo svojej judikatúre zdôraznil, že súčasťou obsahu pasívneho volebného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je aj to, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa kandidáta, resp. kandidátov o funkciu, si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom ilustrovanú situáciu, teda dodatočné zabezpečovanie chýbajúcich hlasovacích lístkov a náležite označených obálok, treba potenciálne vnímať ako porušenie relevantných ustanovení § 20 ods. 4 a 5 a § 28 ods. 1 zákona o voľbách.
Z takto prezentovaného porušenia ustanovení zákona o voľbách (na preukázanie ktorého označil sťažovateľ ako dôkazy „Čestné vyhlásenia“ dvoch členov volebných komisií), však nemožno bez ďalšieho vyvodiť nesprávnosť, a teda nezákonnosť výsledku volieb; sťažovateľ nepreukázal medzi nimi príčinnú súvislosť. Táto by bola daná v prípade preukázania nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami spôsobilej ovplyvniť konečný volebný výsledok. V tomto smere však sťažovateľ nepredložil a dokonca ani neoznačil žiadne dôkazy (dôkazy napr. o nedovolenom dodatočnom zakrúžkovaní kandidátov, o nedovolenej likvidácii hlasovacích lístkov a obálok alebo o ich nedovolenej úprave vedúcej k neplatnosti hlasovacieho lístka). Túto otázku formuloval sťažovateľ len v rovine svojej domnienky („podozrenie o manipulácii s hlasmi voličov a celkovým ovplyvnením výsledkov hlasovania“).
Nad rámec považuje ústavný súd za potrebné poukázať na to, že v prípade preskúmania konformnosti predmetných volieb so zákonom a s ústavou, a to v naznačených intenciách, by musel byť prvým dôkazným krokom ten, ktorý by potvrdil porušenie označených ustanovení zákona o voľbách. V tejto dôkaznej rovine však už reálne stojí v neprospech sťažovateľa relevantný dôkaz, ktorý by musel ústavný súd zohľadniť pri vyhodnocovaní reťazca okolností prípadu. Ide o dokumenty tvoriace súčasť volebnej dokumentácie predloženej ústavnému súdu, a to „Protokoly o odovzdaní materiálov pre vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí dňa 27.11.2010“, v ktorých predsedovia okrskových volebných komisií svojím vlastnoručným podpisom potvrdili prevzatie celkového počtu hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce (1700 ks), hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva (1740 ks) a obálok (1700 ks) v deň konania volieb pred ich začatím (o 5.00 h). Tieto dokumenty (pokiaľ by nedošlo k vyvráteniu pravdivosti v nich uvádzaných údajov) osvedčujú odovzdanie dostatočného množstva volebného materiálu pred samotným začatím volieb, a teda dodržanie relevantných ustanovení zákona o voľbách.
Pokiaľ ide o druhú rovinu uvedenej námietky týkajúcu sa podozrenia o účelovej, nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami, ústavný súd konštatuje, že obsah volebnej dokumentácie preskúmanej priamo ústavným súdom nijako nenasvedčuje nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami a obálkami (s cieľom ovplyvnenia volebného výsledku). Treba vychádzať z toho, že pokiaľ by potenciálne došlo k nedovolenému vhadzovaniu obálok s účelovo upravenými hlasovacími lístkami do urny, takýto stav by sa zákonite prejavil v etape zisťovania výsledku volieb nesúladom počtu obálok obsahujúcich hlasovacie lístky po ich vybratí z urny so záznamami (odrážajúcimi počet zúčastnených voličoch) v zoznamoch voličov. Konkrétne by celkový počet obálok s hlasovacími lístkami po vybratí z urny prevyšoval počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia voličskej účasti v zoznamoch voličov. Z obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vyplýva, že počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami (1053 voličov), korešponduje s počtom voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia v zoznamoch voličov (1053 voličov). Predovšetkým však ústavným súdom overený počet odovzdaných obálok (1053 ks), počet odovzdaných platných a neplatných hlasovacích lístkov pre voľby poslancov (spolu 1051 ks) a rovnako počet odovzdaných platných a neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu (1053 ks) neprevyšuje počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia v zoznamoch voličov (1053 zúčastnených voličov). Uvedené údaje, ktorých pravdivosť nebola sťažovateľom nijakým spôsobom spochybnená prostredníctvom označených dôkazov, za daného stavu vylučujú možnosť nedovoleného dodatočného vhadzovania upravených hlasovacích lístkov s cieľom ovplyvniť volebný výsledok.
2. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o voľbách
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o voľbách dá po ukončení hlasovania predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. V kontexte tejto zákonnej úpravy predložil sťažovateľ tvrdenie o porušení predpísaného postupu tým, že k zapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok nedošlo a tieto boli zabezpečené nedostatočne, len ich previazaním a odovzdané vtedajšiemu starostovi obce. V tomto smere sťažovateľ poukázal na potencionálnu možnosť následnej nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami a obálkami v snahe ovplyvniť volebný výsledok.
Ústavný súd po preskúmaní skutočného stavu nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok tvoriacich súčasť volebnej dokumentácie zistil pravdivosť tohto tvrdenia sťažovateľa, a teda opodstatnenosť námietky sťažovateľa o porušení ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o voľbách.
Sťažovateľ však rovnako ako v predchádzajúcom prípade ani na tomto mieste nepredložil a ani neoznačil dôkazy spôsobilé preukázať príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označenej právnej úpravy a nezákonnosťou volebného výsledku, inými slovami, nedovolenú manipuláciu s volebným materiálom nepodložil žiadnymi dôkazmi.
V rámci tejto námietky v závere uvedenú skutočnosť o označení hlasovacích lístkov „čiernou farbou, tak akoby boli prefotené“ sťažovateľ nijako argumentačne bližšie nevysvetlil spôsobom, ktorý by objasnil zmysel predmetnej námietky. Ústavný súd k nej preto nemohol zaujať stanovisko.
3. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia ustanovení § 37 ods. 3 zákona o voľbách
Podľa ustanovení § 37 ods. 3 zákona o voľbách okrsková volebná komisia po vybratí hlasovacích lístkov z obálok rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.
V rozpore s týmito ustanoveniami podľa vyjadrenia sťažovateľa malo byť vo fáze zisťovania výsledkov volieb vykonávané sčítavanie hlasovacích lístkov tak, že boli ukladané na tri kôpky, čo spôsobilo, že sa „stratil prehľad o obsahu obálok“.
Sťažovateľ na tomto mieste upozornil, že na tomto nezákonnom postupe participovali zapisovateľky volebnej komisie (súčasne zamestnankyne obecného úradu), vo vzťahu ku ktorým má sťažovateľ podozrenie z manipulácie volebného výsledku, pretože sa zúčastnili aktivít obstarávania podpisov pod petíciu na podporu kandidatúry vtedajšieho starostu ako nezávislého kandidáta vo voľbách konaných 27. novembra 2010.
Ani v tomto prípade sťažovateľ neposkytol ústavnému súdu žiadne dôkazy na preukázanie kauzality medzi namietaným porušením právnej úpravy a nezákonnosťou volebného výsledku ako východiskový predpoklad na uplatnenie právomoci ústavného súdu v zmysle ustanovení § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
V tejto súvislosti z hľadiska obsahu námietky porušenia predmetných ustanovení zákona o voľbách chce ústavný súd upriamiť pozornosť na skutočnosť oslabujúcu hodnovernosť sťažovateľovho tvrdenia. Poznatok o skutočnostiach, ktoré sú predmetom uvedenej námietky mohol sťažovateľ získať len prostredníctvom priamych účastníkov procesu sčítavania hlasov (členovia volebnej komisie a zapisovateľ volebnej komisie). Zápisnice okrskových volebných komisií o hlasovaní, ktoré uvedené osoby podpisovali, však sťažovateľom predostreté skutočnosti nijako nesignalizujú (zápisnice v tomto smere neobsahujú žiadne námietky).
Vo vzťahu ku všetkým ťažiskovým námietkam sťažovateľa, a to v časti týkajúcej sa volieb na funkciu starostu obce, považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na značný rozdiel v počte platných hlasov odovzdaných sťažovateľovi ako kandidátovi na funkciu starostu obce na jednej strane a úspešnému kandidátovi na strane druhej, ktorý svedčí skôr o nepravdepodobnosti obsahu domnienok sťažovateľa (tvrdenia o nezákonnej manipulácii volebného materiálu).
Vychádzajúc z jednotlivých záverov ústavného súdu nemožno tvrdeniam predloženým sťažovateľom pripísať povahu právne relevantného dôvodu na konanie o sťažnosti. Ústavný súd preto považoval sťažnosť za zjavne neopodstatnenú a odmietol ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť ústavný súd považoval za právne irelevantné zaoberať sa absenciou niektorých zákonných náležitostí sťažnosti [napr. chýba výslovné označenie kandidáta, resp. kandidátov, ktorých zvolenie sťažovateľ napáda podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011