znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 82/2011-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Z. H., P., zastúpenej advokátom JUDr. D. M., B., ktorou namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Pernek a neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu   obce Pernek konaných 27. novembra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Z.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Pernek a neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Pernek konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti   okrem iného uviedla, že k porušeniu   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo „zákon o voľbách“) podľa jej názoru došlo pri uskutočnení volebného aktu do prenosnej volebnej schránky voličkou M. H. Táto volička po príchode   na   obecný   úrad zistila,   že zo zdravotných   dôvodov   nie   je   schopná   odvoliť vo volebnej   miestnosti   na poschodí,   a preto   k   nej   s prenosnou   volebnou   schránkou na telefonický   podnet   predsedníčky   miestnej   volebnej   komisie   (ďalej   len   „MVK“)   boli privolaní členovia MVK, ktorí medzičasom s touto schránkou navštevovali voličov, ktorí požiadali o túto formu uskutočnenia volebného aktu. Po príchode členov MVK poverených vykonaním volieb do prenosnej volebnej schránky na obecný úrad členka MVK O. Č. „bez toho, aby vyšla po schodoch do volebnej miestnosti nahlásiť a zapísať voliča do volebného zoznamu“ a prevziať hlasovacie lístky a obálku, voličke M. H. „do rúk na prízemí podala volebné lístky, ktoré mala pri sebe“. Následne uvedená volička mala odvoliť do prenosnej volebnej schránky pred členmi MVK a inými voličmi, ktorí sa vracali z volebnej miestnosti, čím   podľa   názoru   sťažovateľky   bola   porušená   tajnosť   pri   hlasovaní   a došlo aj „k manipulácii s volebnými lístkami“.

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   uviedla,   že spolu   s ďalšími dvomi   osobami na základe súhlasu predsedníčky MVK pani Ing. Z. Z. bola prítomná pri sčítavaní hlasov po ukončení volieb. Poukázala okrem iného na to, že „nesedel počet obálok vo volebných urnách, ktorých bolo 444, avšak počet voličov bol 443. Na to predsedníčka volebnej komisie pani Ing. Z. skonštatovala, že jeden volič menom K... asi nebol zapísaný a tohto voliča svojvoľne dodatočne zapísala do zoznamu voličov.“. Podľa názoru sťažovateľky v jednom prípade boli dva volebné lístky na voľbu starostu v jednej obálke, a preto mali byť posúdené ako   neplatné.   Sťažovateľka   ďalej   poukázala na to,   že „pri   sčítavaní   hlasov   kandidátov za poslanca obecného zastupiteľstva zapisovatelia a členovia volebnej komisie, ktorí čítali volebné lístky, sedeli od seba v takej vzdialenosti, že nebolo možné posúdiť, či nahlasované počty   pre   jednotlivých   poslancov   sú   pravdivé   alebo   nie...“,   a preto „sťažovateľ žiada ÚS SR,   aby   rozhodol   o opätovnom   prepočítaní   hlasov...“.   Za   hrubé   porušenie   pri sčítavaní   volebných   hlasov   vo volebnej   miestnosti   sťažovateľka   považuje „používanie mobilných telefónov, kedy boli tieto niektorými členmi volebnej komisie použité a zároveň boli zasielané SMS správy...“.

V záverečnej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   ešte   poukázala   na   nesúlad   niektorých údajov z volebnej dokumentácie s údajmi uverejnenými na webovej stránke obce Pernek a na neumožnenie nahliadnutia pozorovateľke Bc. A. H. do „volebných zápisníc, zoznamov voličov a zoznamov na voľbu do prenosnej urny...“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález   a voľby   starostu   obce   Pernek   a poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   Pernek uskutočnených 27. novembra 2010 vyhlásil za neplatné.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Pernek a neústavnosť a nezákonnosť volieb   do   Obecného zastupiteľstva   obce Pernek konaných 27. novembra 2010.

1. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Pernek

Z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených v   § 18   ods. 1   písm. a)   až   e)   aj   politická   strana,   ktorá   sa   na   voľbách   zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Z priloženej zápisnice MVK v Perneku vyplýva, že sťažovateľka sa nezúčastnila ako kandidátka   volieb   starostu   obce   Pernek   konaných   27.   novembra   2010,   a   preto   nie   je v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Pernek.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť v časti,   ktorou   sťažovateľka   namietala   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce Pernek uskutočnených 27. novembra 2010 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

2.   K   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   do   Obecného zastupiteľstva obce Pernek

Sťažovateľka preukázala, že vo voľbách poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek konaných   27. novembra   2010   bola   kandidátkou   s   poradovým   číslom   3,   pričom z predloženej   zápisnice   MVK   vyplýva,   že   z   celkového   počtu   427   platne   odovzdaných hlasov pre voľbu poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek získala 117 hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde]. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že v tejto časti sťažnosti má sťažovateľka procesnú   legitimáciu   na podanie   sťažnosti,   ktorá   obsahuje   všetky   náležitosti   predpísané zákonom o ústavnom súde.

2.1 Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl. 129   ods. 2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených   v   čl. 30   ústavy,   t. j.   predovšetkým   aktívneho   a   pasívneho   volebného   práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl. 30   ods. 3   ústavy).   Ústava   zároveň   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m. m.   PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t. j.   porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m. m.   PL. ÚS 73/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom predpísaných náležitostí   volebnej sťažnosti   sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   § 45   volebného   zákona),   platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať tak   intenzívne   porušenie   zákona o voľbách,   ktoré   by odôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb,   než   bol   uverejnený   (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené v sťažnosti v prípade ich   preukázania   mohli   či   už   jednotlivo,   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne   predpoklady právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek za neplatné, a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľky

Sťažovateľka najmä namieta:

a) pochybenie   pri   sčítavaní   hlasovacích   lístkov   s požiadavkou   prepočítania hlasovacích lístkov ústavným súdom,

b) pochybenie pri voľbe do prenosnej volebnej schránky,

c) používanie   mobilných   telefónov   členmi   MVK   v čase   sčítavania   hlasovacích lístkov,

d) neumožnenie   nahliadnutia   pozorovateľke   do „volebných   zápisníc,   zoznamov voličov a zoznamu na voľbu do prenosnej urny“,

e) nesúlad   niektorých   údajov   z volebnej   dokumentácie   s údajmi   uverejnenými na webovej stránke obce Pernek.

Ústavný   súd   sa   v   prvom   rade   zaoberal   namietaným   pochybením   pri   sčítavaní hlasovacích lístkov MVK, pričom zistenie výrazných rozdielov oproti výsledkom uvedeným v zápisnici o voľbách by potenciálne mohlo byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti volieb.

Ústavný súd si vyžiadal od obce Pernek volebnú dokumentáciu vrátane hlasovacích lístkov   z volieb   uskutočnených   27.   novembra   2010   a po   prepočítaní   všetkých   platných hlasovacích lístkov pre kandidátov na poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek (427) a hlasovacích lístkov vyhodnotených ako neplatné (14) zistil, že počet hlasovacích lístkov predložených na kontrolné sčítanie uvedený v zápisnici MVK z 27. novembra 2010 sa   zhoduje s počtom   platných   a neplatných hlasovacích   lístkov zisteným pri   prepočítaní hlasovacích lístkov na ústavnom súde.

Do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Pernek   bolo   vo   voľbách   uskutočnených 27. novembra 2010 zvolených celkom 7 poslancov. Počet hlasov potrebných na zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva sa pohyboval od 194 do 295 hlasov. Kandidáti, ktorí neboli zvolení za poslancov, boli celkom traja, pričom prvý z nich získal 187 hlasov (podľa zápisnice MVK 188). Sťažovateľka Z. H. sa umiestnila ako tretia neúspešná kandidátka v poradí náhradníkov, keď získala 117 platných hlasov.

Pri porovnaní výsledkov prepočítania hlasovacích lístkov za poslancov Obecného zastupiteľstva   obce   Pernek   uskutočneného   na   ústavnom   súde   s výsledkami   uvedenými v zápisnici MVK boli zistené diferencie 1 hlasu u kandidátov na poslanca s poradovým číslom 6, 7, 8 a 10. Uvedené je vo vzťahu k oficiálnym výsledkom volieb zanedbateľnou skutočnosťou.

Prepočítanie   hlasovacích   lístkov   na   ústavnom   súde   a porovnanie   jeho   výsledkov s údajmi   uvedenými   v zápisnici   MVK   vylúčilo   možnosť   hrubého   alebo   závažného porušenia volebného zákona, ku ktorému podľa tvrdenia v sťažnosti malo dôjsť nesprávnym sčítaním hlasovacích lístkov členmi MVK.

Podľa § 31 ods. 6 volebného zákona volič môže zo závažných, najmä zdravotných dôvodov požiadať okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

V súvislosti   s uskutočnením   volebného   aktu   do   prenosnej   volebnej   schránky voličkou   M.   H.   sťažovateľka   poukázala   na   to,   že   privolaní   členovia   MVK,   ktorí medzičasom zabezpečovali voľby do prenosnej volebnej schránky u voličov, ktorí o takúto formu   voľby   požiadali,   po   príchode   do   budovy   obecného   úradu   bez   toho,   aby   išli vyzdvihnúť hlasovacie lístky do volebnej miestnosti a zapísali voličku M. H. do zoznamu osôb,   ktoré   o voľbu   do prenosnej   volebnej   schránky   požiadali,   jej   priamo   odovzdali hlasovacie lístky a obálku, ktoré mali u seba, a nechali ju pred inými voličmi uskutočniť volebný   akt   do   prenosnej   volebnej   schránky.   Opísaný   postup   členov   MVK   považuje sťažovateľka za porušenie volebného zákona a narušenie princípu tajnosti volieb.

V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd judikoval (PL. ÚS 27/99), že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia zákona porušiť v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je namieste postup podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) zákona o ústavnom súde. Nie každé porušenie zákona o voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný navrhovateľom za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný súd   iba   za   situácie,   že   výsledok   volieb   vylučuje   pravdepodobnosť   iného   výsledku   pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona. Ak je teda   nesporné,   že   výsledok   volieb   nemohol   byť   podstatným   spôsobom   ovplyvnený porušením   zákona,   nie   je   toto   porušenie   automaticky   dôvodom   na   vyhlásenie   volieb za neplatné.“.

Pokiaľ teda ide o namietaný postup členov MVK pri zabezpečení hlasovania mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky, ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s uvedeným   postupom   nemohlo   dôjsť   k ovplyvneniu   výsledku   volieb   v takom   rozsahu, ktorý by bolo možné hodnotiť ako hrubé porušenie volebného zákona.

Ďalšie v sťažnosti namietané skutočnosti týkajúce sa používania mobilných telefónov členmi MVK v čase sčítavania hlasovacích lístkov, nesúladu niektorých údajov z volebnej dokumentácie s údajmi uverejnenými po voľbách na webovej stránke obce Pernek, ako aj tvrdenia týkajúce sa neumožnenia nahliadnutia pozorovateľke do volebných zoznamov a zápisníc,   ústavný   súd   vyhodnotil   v súvislosti   s namietanou   nezákonnosťou a neústavnosťou   volieb   poslancov   do Obecného   zastupiteľstva   obce   Pernek   vzhľadom na ním   vykonané prepočítanie   všetkých   platných   hlasovacích   lístkov   pre   kandidátov na poslancov   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Pernek   a nezistenie   žiadnych   zásadných nezrovnalostí oproti údajom uvedeným v zápisnici o výsledku volieb ako irelevantné.

Keďže ústavný súd na základe údajov uvedených v sťažnosti nezistil skutočnosti, ktoré   by   signalizovali   také   porušenie   volebného   zákona   alebo   neústavnosť,   ktoré   by odôvodňovali   prijatie   jej   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   pred   ústavným   súdom   a následné vyslovenie neplatnosti volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek, sťažnosť aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a vyžiadanej   volebnej   dokumentácie   vyplýva,   že sťažovateľka   kandidovala   na   poslankyňu   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Pernek   pod poradovým   číslom   3,   pričom   vo   voľbách   získala   117   hlasov   z celkového   počtu   427 odovzdaných   platných   hlasov,   t. j.   viac   ako   10 %   hlasov   všetkých   voličov.   Na funkciu starostky Obce Pernek sťažovateľka nekandidovala.