znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 82/07-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. októbra 2007 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť D. Š., R., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., za účasti D. K., R., zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   H.,   K.,   pre   namietanú   nezákonnosť   a   výsledky   volieb starostu obce R. konaných 2. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. Š   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2006   doručená   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a podľa čl. 59 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) D. Š., R., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., ktorou namietal nezákonnosť a výsledky volieb starostu obce.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že kandidoval na funkciu starostu obce R. Z celkového počtu platných hlasovacích lístkov (306) získal 68 hlasov, víťazka volieb – D. K. (ďalej len „starostka“) - získala 95 hlasov, a tak sa stala starostkou obce.

Sťažovateľ namietal nezákonnosť volieb, ku ktorej malo dôjsť porušením volebného moratória starostkou tým, že v čase volieb viedla volebnú kampaň v budove, kde sídlila miestna volebná komisia, prenajímala od obce časť priestorov budovy obecného úradu, v ktorom   prevádzkuje   pohostinstvo,   a   predovšetkým v deň   volieb   bezplatne   nalievala alkoholické nápoje voličom. Svoje tvrdenia doložil vyhláseniami skupiny voličov.

Na základe toho žiadal, aby ústavný súd zrušil výsledky volieb starostu obce R. a aby nálezom vyhlásil voľby starostu za neplatné.

Ústavný   súd   prerokoval   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu a 13. júna 2007 ju prijal na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne   volebne   právo)   a jednak   možnosť   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Pre   zákon,   ktorý   bližšie   upravuje   výkon   politických   práv,   je   základným interpretačným pravidlom čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Teda nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebný nedostatok mohol mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov.

Aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti musia byť splnené vo všeobecnosti tieto predpoklady:   a) protizákonnosť,   porušenie zákonov týkajúcich   sa   volieb, b) vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a ktorá   odôvodnene   vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Podľa   §   30   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách do orgánov samosprávy obcí“) volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov   zameraná   na   podporu   alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie podľa návrhu účastníkov v celom rozsahu.

Sťažovateľ   predovšetkým   tvrdil,   že   zvolená   starostka   obce   porušila   volebné moratórium, keď v deň   volieb otvorila „pohostinstvo“, ktoré mala od obce v prenájme, a skupine   voličov   nalievala   bezplatne   alkoholické   nápoje,   pritom   ich   mala   súčasne nahovárať na to, aby hlasy na starostu obce dali jej pretože bola kandidátkou. K sťažnosti ústavnému   súdu   sťažovateľ   predložil   celkom   21   čestných   vyhlásení   na   dôkaz   svojich tvrdení, že išlo o porušenie moratória v deň volieb zo strany zvolenej starostky. Odvolal sa aj na to, že vec bola vyšetrená v deň volieb aj príslušným oddelením Policajného zboru B.

Zo sťažovateľom predložených čestných prehlásení ústavný súd zistil, že podpisy skupiny voličov na nich boli riadne overené matrikárkou, samotný text vyhlásení bol však zjavne písaný tým istým rukopisom, pričom v nich bol uvedený rovnaký text. Pri výsluchu tejto skupiny občanov (I. H., D. B., Ing. M. V., M. Č., I. Č., M. Č., M. D., I. F., Š. G., D, G., D. G., R. G., Ľ. G., J. K., A. T., A. T., A. T., A. T., A. T., M. T. a E. T.) bolo však zistené, že samotní voliči nepísali obsah vyhlásení, ktoré podpísali, išlo o pripravené voľné hárky, do ktorých sa následne dopisoval text a podpisovali ich v rómskej osade za prítomnosti matrikárky,   sťažovateľa   a jeho   manželky.   Mnohí   z nich   si   neboli   vedomí   toho,   čo v skutočnosti bolo obsahom ich vyhlásenia, a až pri výsluchu sa dozvedeli skutočný obsah toho,   čo   podpísali.   Súčasne   niektorí   z tejto   skupiny   voličov   vyhlásili,   že   aj   keď   bolo pohostinstvo v deň volieb otvorené, nie všetci z nich ho navštívili, starostka im neponúkala alkoholické   nápoje,   a ak   ich   požili,   každý   si   objednaný   alkoholický   nápoj   zaplatil   sám z vlastných prostriedkov. Čo sa týka starostkinej prítomnosti v rómskej osade v deň volieb v popoludňajších hodinách, ani jeden svedok neuviedol jednoznačne, za akým účelom tam bola   a či   bezplatne   podávala   nejaké   naturálne   pôžitky   spoluobčanom.   Naopak,   niektorí z nich   uviedli,   že   17.   septembra   2007   bola   skupina   voličov   u sťažovateľa,   a   aj   keď jednoznačne neuviedli dôvod svojej návštevy, mala sa týkať ich výsluchu 18. septembra 2007. Predseda volebnej komisie v obci uviedol, že voľby prebehli v súlade so zákonom a bez problémov a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany starostky bolo porušené volebné moratórium. Na otázku ústavného súdu Obvodné oddelenie Policajného zboru B. uviedlo, že policajná hliadka na základe oznámenia bola v obci 2. decembra 2006, avšak v pohostinstve nebola zistená ani prítomnosť voličov, ani nalievanie   alkoholu.   Z uvedeného   vyplýva,   že   ani   tento   štátny   orgán   nepotvrdil   udanie sťažovateľa.

Tvrdenia sťažovateľa neboli teda preukázané tak, ako to uvádzal v sťažnosti.

Ústavný   súd   sa   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zaoberal   otázkou,   kedy   je volebná kampaň vedená spôsobom, ktorý môže ovplyvniť výsledok volieb, a tým porušiť zákon o voľbách do samosprávy obcí, ako aj čl. 30 ústavy (napr. PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06). Pri tomto rozhodovaní zisťoval intenzitu porušenia volebnej kampane a jej možné nedostatky a dospel k záveru, že len obzvlášť hrubý spôsob vedenia volebnej agitácie by mohol narušiť slobodnú súťaž politických síl.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľom   uvedené   skutočnosti   nepredstavujú dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd zrušil výsledky volieb starostu obce R., čo je pri volebných   sťažnostiach   dôvodom   pre   zamietnutie   návrhu,   a vykonaným   dokazovaním nebolo   preukázané   zasahovanie   do   súťaže   politických   síl   nezákonným   a neústavným spôsobom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2007