znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 81/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. A., Z., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. B., B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7 konaných 27. novembra 2010, za účasti J. P., B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. A. Z. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2010   doručená   sťažnosť   RNDr.   A.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7 (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“) konaných 27. novembra 2010.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a vyžiadanej   volebnej   dokumentácie   vyplýva,   že sťažovateľka   kandidovala   v komunálnych   voľbách   konaných   27.   novembra   2010 do mestského zastupiteľstva za poslankyňu pod poradovým číslom 3, pričom získala podľa predložených   zápisníc okrskových   volebných komisií   (ďalej len „OVK“) č. 1, 2,   3 a 4 volebného obvodu č. 7 spolu 817 hlasov z celkového počtu 1967 odovzdaných platných hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov všetkých voličov.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že podľa jej odôvodnenej obavy „pri sčítaní hlasov došlo k porušeniu Zákona o voľbách v troch zo štyroch zriadených volebných okrskov, a to tým, že za platné hlasovacie lístky boli okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3 a 4 uznané aj hlasovacie lístky označené v rozpore s ust. § 31 ods. 4 Zákona o voľbách krížikom   alebo   podčiarknutím   mena   kandidáta,   prípadne   iným   zákonom   nedovoleným spôsobom.

Ako sa vyjadrili členky okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 J. V. a A. F., členka okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 3 Bc. P. K. a členka okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 4 D. D., vo všetkých menovaných okrskoch boli za platné uznané tiež hlasy, ktoré boli označené krížikom, namiesto Zákonom o voľbách povinne ustanoveného krúžku. Na rozdiel od týchto okrskov, v okrsku č. 2 neboli takto (v rozpore so zákonom) označené hlasovacie lístky uznané za platné, čo potvrdila členka okrskovej volebnej komisie č. 2 E. J. Sťažovateľka má preto za to, že hlasy odovzdané v okrskoch č. 1, 3 a 4 v obvode č. 7 v   meste   Bratislava   vo   voľbách   do   mestského   zastupiteľstva   Bratislavy   neboli   sčítané správne, a preto podáva túto sťažnosť proti výsledku volieb do mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo volebnom obvode č. 7 a týmto napáda zvolenie J. P. za poslanca mestského zastupiteľstva ako nezákonné.“.

Ďalej sťažovateľka uviedla, že „okrskové volebné komisie č. 1, 3 a 4 v obvode č. 7 v meste Bratislava ako platné uznali aj tie lístky, ktoré boli označené v rozpore so Zákonom o   voľbách   a   ktoré   podľa   konštantnej   judikatúry   Ústavného   súdu   majú   byť   považované za neplatné.

Súčasne okrsková volebná komisia č. 2 rovnako (v rozpore so zákonom) označené hlasovacie lístky vyhlásila za neplatné a nezapočítala takto udelené hlasy do celkového súčtu   hlasov   odovzdaných   jednotlivým   kandidátom.   V   spojení   s   porušením   Zákona o voľbách   okrskovými   volebnými   komisiami   č. 1,   3   a   4   tak   došlo   okrem   iného   tiež k porušeniu   rovnosti   volebného   práva   občanov,   nakoľko   podmienky   výkonu   takého volebného práva boli v jednotlivých okrskoch rovnakého obvodu uplatňované rozdielne, čo je z ústavného pohľadu neprípustné.

Vzhľadom na rozdiel hlasov (3) a na fakt, že k porušeniu Zákona o voľbách došlo v troch zo štyroch okrskoch príslušného volebného obvodu, má sťažovateľka za to, že také porušenie Zákona môže mať výrazný vplyv na volebný výsledok.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd zrušuje rozhodnutie mestskej volebnej komisie zapísané v zápisnici mestskej volebnej komisie o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva v obvode č. 7 mesta Bratislava z 28. novembra 2010 a za zvolenú poslankyňu vyhlasuje RNDr. A. Z.“

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7 konaných 27. novembra 2010.

1. Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl. 129   ods. 2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených   v   čl. 30   ústavy,   t. j.   predovšetkým   aktívneho   a   pasívneho   volebného   práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl. 30   ods. 3   ústavy).   Ústava   zároveň   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m. m.   PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len   vtedy,   ak k   porušeniu   zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo „zákon   o voľbách“)   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov   upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie   volebného   zákona   teda   vyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby kandidáta.   Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   na   účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,   t. j.   porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m. m.   PL. ÚS 73/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom predpísaných náležitostí   volebnej sťažnosti   sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení   volebného   zákona   (v   tomto   prípade   podľa   § 45   volebného   zákona),   platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať tak   intenzívne   porušenie   zákona o voľbách,   ktoré   by odôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb,   než   bol   uverejnený   (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené v sťažnosti v prípade ich   preukázania   mohli   či   už   jednotlivo,   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne   predpoklady právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, t. j. zrušiť rozhodnutie   mestskej   volebnej   komisie   (ďalej   len   „MVK“)   zapísané   v zápisnici   MVK o výsledku   volieb   do   mestského   zastupiteľstva   z 28. novembra   2010   a za   zvolenú poslankyňu   vyhlásiť   sťažovateľku,   a súčasne   posudzoval,   či   neexistujú   dôvody na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.

2. K jednotlivým námietkam sťažovateľky

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je jej „odôvodnená obava, že pri sčítaní hlasov došlo k porušeniu zákona o voľbách v troch zo štyroch zriadených volebných okrskoch, a to tým, že za platné hlasovacie lístky boli okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3 a 4 uznané aj   hlasovacie   lístky   označené v rozpore   s § 31   ods. 4 zákona   o voľbách   krížikom alebo podčiarknutím mena kandidáta, prípadne iným zákonom nedovoleným spôsobom“.

Ďalšou   uplatnenou   námietkou   v sťažnosti   je   tvrdenie,   že   OVK   č. 2   v rozpore so zákonom   o voľbách   riadne „označené hlasovacie   lístky   vyhlásila   za   neplatné a nezapočítala takto udelené hlasy   do   celkového súčtu hlasov   odovzdaných jednotlivým kandidátom“.

Ústavný súd si vyžiadal od Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Vajnory volebnú dokumentáciu vrátane hlasovacích lístkov z volieb uskutočnených 27. novembra 2010   a po   prepočítaní   všetkých   hlasovacích   lístkov   pre   kandidátov   na   poslanca do mestského zastupiteľstva, ktorý pozostával zo štyroch volebných okrskov, zistil, že:

Vo volebných okrskoch č. 1, 2, 3 a 4 bol pre jednotlivých kandidátov odovzdaný tento počet platných hlasov:

- kandidát č. 1 – 818 hlasov (odporca)

- kandidát č. 2 – 328 hlasov

- kandidát č. 3 – 816 hlasov (sťažovateľka)Spolu: 1962 hlasovacích lístkov

Z predložených kópií zápisníc OVK z volebných okrskov č. 1, 2, 3 a 4 o hlasovaní vo voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva vyplýva, že pre jednotlivých kandidátov bol podľa v nich uvedených údajov odovzdaný takýto počet platných hlasov:

- kandidát č. 1 – 820 hlasov (odporca)

- kandidát č. 2 – 330 hlasov

- kandidát č. 3 – 817 hlasov (sťažovateľka)Spolu: 1967 hlasovacích lístkov

Podľa § 31 ods. 4 druhej vety zákona o voľbách na hlasovacom lístku pre voľby do obecného   (mestského)   zastupiteľstva   zakrúžkovaním   poradových   čísel   označí kandidátov, pre ktorých hlasuje.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovacích lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac   kandidátov,   než   má   byť   vo   volebnom   obvode zvolených   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa   § 38   ods. 4 zákona   o voľbách   v sporných   prípadoch   rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný súd ďalej zistil, že OVK č. 1 považovala za platné aj 2 hlasovacie lístky, na ktorých bola sťažovateľka v jednom prípade označená podčiarknutím a v druhom prípade zakrúžkovaním   jej   mena   a priezviska.   Okrem   uvedeného   aj   OVK   č. 4   vyhodnotila   ako platné 2 hlasovacie lístky, na ktorých bola sťažovateľka označená krížikom umiestneným na poradovom čísle a v druhom prípade na poradovom čísle bol vyznačený krúžok spoločne s krížikom.

Ústavný   súd   teda   na   základe   vykonanej   kontroly   všetkých   hlasovacích   lístkov uznaných   jednotlivými   OVK   volebného   obvodu   č. 7   za   platné   zistil,   že   námietka sťažovateľky založená na tvrdení, že v prospech protikandidáta, proti ktorému smeruje jej sťažnosť, boli uznané za platné aj hlasy označené v rozpore s § 31 ods. 4 druhej vety zákona o voľbách,   nie   je   opodstatnená.   Naopak,   takto   sporným   spôsobom   označené   hlasovacie lístky boli podľa zistení ústavného súdu uznané za platné v prospech sťažovateľky.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa údajného vyhlásenia za neplatné a nezapočítania   hlasovacích   lístkov OVK č. 2 „do celkového súčtu hlasov odovzdaných jednotlivým   kandidátom“, ústavný   súd   po   prepočítaní   a prekontrolovaní   aj   všetkých predložených   neplatných   hlasovacích   lístkov   zistil,   že   táto   jej   námietka   je   tiež neopodstatnená.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v okolnostiach danej veci došlo síce pri sčítavaní hlasov v OVK č. 1, 3 a 4 volebného obvodu č. 7 k určitým pochybeniam, avšak zistené odchýlky oproti údajom uvedeným v predložených zápisniciach OVK (v prípade sťažovateľky 1 hlas a u jej protikandidáta 2 hlasy) neovplyvnili poradie, resp. dosiahnutý výsledok   volieb   jednotlivých   kandidátov   kandidujúcich   za   poslanca do   Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7, ako bol vyhlásený 28. novembra 2010.

Sťažovateľkou   uvedené   skutočnosti   teda   nezakladajú   žiaden   dôvod   na   to,   aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby jej následne prípadne vyhovel, zrušil rozhodnutie   mestskej   volebnej   komisie   zapísané   v   zápisnici   mestskej   volebnej   komisie o výsledku   volieb   do   mestského   zastupiteľstva   v   obvode   č. 7   mesta   Bratislava z 28. novembra   2010   a vyhlásil   ju   za   zvolenú   poslankyňu,   čoho   sa   svojou   sťažnosťou domáhala.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011