znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 81/07-76

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2008 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Milana Ľalíka, Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť V. P., P., zastúpenej advokátom Mgr. G. G., G., za účasti O. M., P., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce P. konaných 2. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna 2007 č. k. PL. ÚS 81/07-23 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľka“), za účasti O. M. (ďalej len „odporca“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť voľby starostu obce P. konaných 2. decembra 2006 (ďalej len „volebná sťažnosť“).

2.   Sťažovateľka   ako   kandidátka   na   starostku   obce   P.   napadla   neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce P. konaných 2. decembra 2006 (ďalej aj „napadnuté voľby“) z dôvodov, že v nich došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj k viacnásobnému porušeniu   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), konkrétne § 11, §11a ods. 1, § 30 ods. 1, 2, § 31 ods. 4, § 36, § 37, § 38 ods. 1 písm. b), § 39 ods. 1 a § 43 ods. 1.

3.   Sťažovateľka v sťažnosti   poukázala na päť základných skutočností,   ktoré mali nastať počas napadnutých volieb:

3.1 Dňa 2. decembra 2006 počas volebného moratória „ vyšiel v denníku Ú. (...) článok,   ktorý (...) je venovaný práve kandidátke na starostu v obci P.   Príslušný odsek v článku znie nasledovne: (...). [(...) V P. si chcel kandidát jednej politickej strany kupovať hlasy. Podľa našich informácií sľuboval za výhodné ceny, pravdepodobne ukradnuté drevo na   kúrenie,   čím   sa   snažil   získať   predovšetkým   rómskych   voličov.   Toto   drevo   bolo pravdepodobne   vyrúbané   nezákonne,   bez   súhlasu   vlastníka.   Tento   kandidát   už   počas vedenia volebnej kampane používal spochybniteľné prostriedky, keď rozdával cukor a múku a   sľuboval   osobám   vykonávajúcim   verejnoprospešné   práce   oblečenie   zadarmo.]   Je potrebné uviesť, že sťažovateľka neorganizovala a ani neuskutočňovala žiaden výrub dreva, ktorý by následne rozdávala miestnym voličom, hlavne Rómom.“ Uverejnenie uvedeného článku v denníku Ú. (v deň konania volieb) podľa názoru sťažovateľky „spôsobilo, že voliči obce P. boli uvedení do omylu ohľadom čestnosti, morálnosti kandidáta na starostu obce“, keď v novinách bolo nepodložene uvedené, „že kandidátka na starostu obce V. P. spáchala trestný čin krádeže dreva. (...) V. P. už nemala možnosť vyvrátiť toto nepravdivé tvrdenie, ani sa k nim vyjadriť. (...) informácia, že V. P. uvedený čin spáchala pritom bolo v článku uvedená ako nevyvrátiteľný fakt. (...) Skutočnosť, že takáto informácia bola uverejnená v denníku Ú. je o to závažnejšia, že tento denník je považovaný za mienkotvorný medzi občanmi   maďarskej   národnosti,   ktorý   tvoria   väčšiu   časť   populácie   v   obci   P.,   a   teda informácie v ňom uverejnené sa považujú za informácie pravdivé. V tomto prípade však táto informácia   bola   nepravdivá,   údajná   krádež   sa   dodnes   nepotvrdila.   Avšak   aj   prípadná náprava vo forme zverejnenia ospravedlnenia v denníku Ú., by nebola bývala zvrátila tento stav, nakoľko by sa to zverejnilo až po voľbách. V deň volieb bola totiž kandidátka na starostu obce, V. P. opísaná ako osoba páchajúca trestnú činnosť, preto jej snaha o získanie voličských   hlasov   bola   výrazne   sťažená.   Je   jednoznačné,   že   zverejnením   tohto   článku v denníku Ú. bol porušený zákon č. 346/1990 Zb. (...), čo mohlo a malo vplyv na priebeh volieb   starostu   v   obci   P.“ Podľa   názoru   sťažovateľky   „z   článku   je   jednoznačne identifikovateľné aj bez zverejnenia mena, že ide o kandidátku V. P.“

V tejto   súvislosti   sťažovateľka   poukázala   na   porušenie   §   30   ods.   11   volebného zákona.

3.2 Ďalej uviedla, že „ 02. decembra 2006 o 6:45 hod. N. P., (...) prišla do volebnej miestnosti s tým, že členom miestnej volebnej komisie (...) oznámila, že sa ako nezávislá pozorovateľka zúčastní priebehu volieb. Na to prítomný starosta obce a súčasne kandidát na starostu O. M. zareagoval vyhlásením, že v miestnosti kde prebieha hlasovanie nemôže byť prítomný nikto okrem členov volebnej komisie (...). Následne na to (...) O. M. rozhodol, že o prítomnosti pozorovateľky N. P. rozhodne volebná komisia hlasovaním. (...) Po určitom čase (...) starosta obce a súčasne i kandidát na starostu obce O. M. a predseda volebnej komisie J. B. (...) oznámili N. P., že nemôže byť počas dňa prítomná v miestnosti kde prebieha hlasovanie. Až následne bolo N. P. umožnené zotrvať v miestnosti kde prebiehajú voľby. Neskôr v priebehu dňa sa k nej ako pozorovateľka pripojila aj E. H.“.

V tejto súvislosti sťažovateľka výslovne neuviedla, v čom mal byť porušený volebný zákon, resp. ústava.

3.3 Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že člen volebnej komisie A. Z. „využijúc auto obecného úradu, chodil po obci a agitoval ľudí aby išli voliť a to spôsobom, že im zvonil do domu. T. B., bytom P. 91, volič, prehlásil, že p. A. Z. bol 3x u neho a vyzýval ho aby   sa   zúčastnil   volieb   a   aby   volil   O.   M.,   pričom   p.   T.   B.   sa pôvodne   vôbec   nechcel zúčastniť volieb“. Túto skutočnosť je možno potvrdiť predovšetkým výpoveďou svedka T. B.V tejto súvislosti sťažovateľka výslovne neuviedla, v čom mal byť porušený volebný zákon, resp. ústava.

3.4 Ďalej uviedla, že v čase spočítavania hlasov (o 20.00 h) sa tohto zúčastnila „aj zapisovateľka volebnej komisie p. M. R., ktorá sa ho priamo zúčastniť nemala. Pri sčítavaní hlasov boli v prospech kandidáta na starostu O. M. uznané a započítané aj hlasy, ktoré mali byť vyhlásené za neplatné, t. j. neboli označené predpísaným spôsobom ale napríklad bolo zakrúžkované iba jeho krstné meno, alebo priezvisko alebo vek. Takto označené hlasovacie lístky, ktoré boli uznané za platné boli aj niektoré hlasovacie lístky na voľbu poslancov do obecného   zastupiteľstva.   Členka   volebnej   komisie   E.   P.   upozornila   ostatných   členov volebnej   komisie,   že   takto   označené   hlasovacie   lístky   sú neplatné,   ale   p.   M.   R. (zapisovateľka) a E. P. (podpredsedníčka volebnej komisie) prehlásili, že aj takéto hlasy treba uznať nakoľko v obci sú aj voliči, ktorí nevedia písať a od nich nemožno požadovať viac“. Účasťou zapisovateľky pri sčítavaní hlasov bol porušený § 36 a § 37 volebného zákona, ktoré určujú, kto sa môže zúčastniť tohto úkonu. Na neplatnosť hlasovacích lístkov sťažovateľka   poukázala   v súvislosti   s ustanovením   §   31   ods.   4   a   §   38   ods.   1   písm.   b) volebného zákona.

3.5   Sťažovateľka   ako   ďalšie   závažné   porušenie   volebných   predpisov   označila skutočnosť, že „dvaja členovia volebnej komisie, p. E. P. a A. Z. spočítavali časť hlasov pre kandidátov do obecného zastupiteľstva v druhej miestnosti, čo znamená, že v rozpore so zákonom sa sčítavanie hlasov konalo v dvoch rôznych miestnostiach a bez účasti všetkých členov volebnej komisie“.

V tejto súvislosti   sťažovateľka poukázala na ustanovenie   § 36   a §   37 volebného zákona.

3.6 Napokon uviedla, že neskôr, pri vyhotovovaní zápisnice volebnej komisie, ktorú E. P. prepísala do počítača, nastal problém, „(...) keď bolo treba takto prepísanú zápisnicu nahrať na prenosnú disketovú jednotku, disketu. Túto operáciu nevedel uskutočniť nikto s prítomných, tak bol zavolaný starosta obce a zároveň kandidát na starostu obce O. M., ktorý o 21:30 nahral zápisnicu na disketu. Starosta obce a súčasne i kandidát na starostu obce   sa   neustále   zúčastňoval   na   priebehu   volieb   a vykonával   úkony,   ktoré   mu   vôbec neprislúchali,   ba   naopak   jeho   konanie   v   priebehu   volebného   dňa   vzbudzuje   mnohé pochybnosti o zákonnosti volieb“.

V tejto   súvislosti   sťažovateľka   poukázala   na   ustanovenie   §   43   ods.   1   volebného zákona.

4.   Na   základe   uvedených   skutočností   bolo   podľa   sťažovateľky „opodstatnené predpokladať, že výsledky volieb vôbec neodrážajú skutočnosť a vôľu voličov vyslovenú vo voľbách, a že prišlo nezákonným postupom v priebehu volieb k ovplyvneniu výsledkov v prospech   víťazného   kandidáta   na   starostu   O.   M.   (...).   Taktiež   je   opodstatnené predpokladať, že v prípade dodržania zákonného priebehu volieb vrátane sčítavania hlasov by sa víťazom volieb na starostu obce nestal O. M. (...)“. Preto sťažovateľka navrhla, aby ústavný   súd „vyhlásil   voľby   starostu   (...)   obce   P.   konané   dňa   02. decembra   2006 za neplatné.“

5. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie z 2. decembra 2006 vyplýva, že v zozname voličov bolo zapísaných 453 voličov. Vydaných bolo 344 obálok a odovzdaných bolo 344 obálok. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 342. Odporca ako kandidát č. 1 dostal 206 hlasov, sťažovateľka ako kandidátka č. 2 dostala 125 hlasov a kandidátka č. 3 J. S. dostala 11 hlasov. Zápisnicu podpísali: predseda komisie J. B., zapisovateľka komisie M. R. a členovia komisie E. P., E. P., Z. K. a A. Z. Všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu bez výhrad a táto bola odovzdaná okresnej volebnej komisii.

6. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy. Podrobnosti konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy sú ustanovené v § 59 až 63 zákona o ústavnom súde.

7.   Ústavný   súd   si   zadovážil   príslušné   listiny   súvisiace   s volebnou   sťažnosťou, vyjadrenia od sťažovateľky a odporcu a na základe uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 428/07 z 28. marca 2007 poverený sudca ústavného súdu Peter Brňák a (v súlade s § 10 ods. 2 zákona o ústavnom súde) súdny poradca Marián Schmidt vypočuli 23. októbra 2007 za   prítomnosti   odporcu   (sťažovateľka   a jej   právny   zástupca   sa   vypočutia   nezúčastnili, doručenie upovedomenia mali riadne vykázané) týchto navrhnutých svedkov: N. P., J. B., E. H., J. J., A. Z., T. B., M. R., E. P., E. P. a Z. K. Prítomný odporca dostal možnosť klásť otázky svedkom a vyjadriť sa k ich výpovediam.

8. Dňa 14. novembra 2007 bola za účasti sudcov Petra Brňáka a Rudolfa Tkáčika otvorená starostom doručená obálka s platnými hlasovacími lístkami z volieb starostu obce, ktoré sa konali 2. decembra 2006 v obci P., a tieto boli prekontrolované. Uvedené tvorí obsah následne spísaného úradného záznamu.

9. Obom účastníkom konania bola zápisnica z výsluchu svedkov z 23. októbra 2007 a úradný záznam zo 14. novembra 2007 následne doručené.

II.

1.   Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa § 11 volebného zákona:(1) Voľby do orgánov samosprávy obcí riadi Ústredná volebná komisia. Voľby riadia obvodné   volebné   komisie,   v   mestách   mestské   volebné   komisie   a   v   ostatných   obciach miestne volebné komisie.

(2) Vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskové volebné komisie.(3)   Členom   volebnej   komisie   môže   byť   volič.   Kandidát   na   poslanca   obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom volebnej komisie.

(4)   Volebné   komisie   sa   utvoria   z   rovnakého   počtu   zástupcov   politických   strán a politických   hnutí   a   koalícií   politických   strán   a   politických   hnutí (ďalej   len   „politické strany“) za podmienok uvedených v § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1. Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov s uvedením adresy oznamujú politické strany tomu,   kto   zvoláva   prvé   zasadanie   volebnej   komisie.   V   prípade   ochorenia,   vzdania   sa, opakovanej   neúčasti   alebo   zániku   funkcie   člena   volebnej   komisie   povolá   jej   predseda náhradníka.   Vzatie   späť   kandidátnej   listiny   politickou   stranou   má   za   následok   zánik členstva zástupcov politickej strany v príslušnej volebnej komisii. Funkcia člena volebnej komisie   zaniká   aj   dňom   doručenia   písomného   oznámenia   politickej   strany,   ktorá   ho delegovala, alebo oznámenia člena o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie.(5) Členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu tohto znenia: „Sľubujem   na   svoju   česť,   že   budem   svedomite   a   nestranne   vykonávať   svoju   funkciu a budem   sa   pritom   riadiť   Ústavou   Slovenskej   republiky   a   zákonmi.“   Sľub   skladá   člen volebnej komisie do rúk toho, kto zvolá jej zasadanie. Zloženie sľubu potvrdí člen volebnej komisie svojím podpisom.

(6) Volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa   návrh   považuje   za   zamietnutý.   O   priebehu   zasadania   vyhotovuje   volebná   komisia zápisnicu.

(7)   Volebná   komisia   na   svojom   prvom   zasadaní   určí   dohodou   zo   svojho   stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.

(8) Štatistický úrad Slovenskej republiky na prípravu spracovania a na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách utvára pre Ústrednú volebnú komisiu a obvodné volebné komisie   odborné   (sumarizačné)   útvary;   pre   mestské   volebné   komisie   utvára   odborné (sumarizačné) útvary, ak zisťujú výsledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov. Zamestnanci zaradení do odborných (sumarizačných) útvarov volebných komisií skladajú sľub v znení a spôsobom uvedeným v odseku 5.

(9) Volebné komisie a ich útvary sú zriadené na celé volebné obdobie.

Podľa   § 11a ods.   1   volebného zákona   zapisovateľ   volebnej komisie   zabezpečuje organizačné   a   administratívne   záležitosti   súvisiace   s   prípravou   a   priebehom   rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Podľa § 30 ods. 1 a 2 volebného zákona volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa   odseku   4,   hromadných   informačných   prostriedkov,   5a)   plagátov   alebo iných nosičov informácií.

Kampaň   sa   začína   17   dní   a   končí   sa   48   hodín   pred   začiatkom   volieb.   Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 31 ods. 4 volebného zákona po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom   lístku pre voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Podľa   §   36   volebného   zákona v   miestnosti,   kde   okrsková   volebná komisia   sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Podľa § 37 volebného zákona: (1)   Po   ukončení   hlasovania   dá   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

(2)   Okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálky   s   hlasovacími   lístkami   z   volebnej schránky,   spočíta   obálky   a   porovná   počet   obálok   so   záznamami   v   zozname   voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

(3)   Po   vybratí   hlasovacích   lístkov   z   obálok   okrsková   volebná   komisia   rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

(4) Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) volebného zákona neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Podľa § 39 ods. 1 volebného zákona okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa   § 43   ods.   1 volebného zákona miestna   volebná komisia   vyhotoví   dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

2. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými   slovami,   každé   porušenie volebného   zákona   nevyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta. Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne, prihliada   pritom   tak na   účel   a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom   na tieto   zásady   a kritériá   ústavný súd   teda   posúdil,   či   sťažovateľkou namietané skutočnosti (pozri body 3.1 až 3.6 časti I uznesenia) jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení volebného zákona (pozri časť II bod 1 uznesenia).

3. K námietke sťažovateľky (pozri bod 3.1 v časti I uznesenia), že 2. decembra 2006 počas   volebného   moratória   vyšiel   v denníku   Ú.   článok,   ktorý   v súvislosti   s jej   osobou uviedol   nepravdivé informácie, ústavný súd predovšetkým   konštatuje, že inkriminovaný článok neuvádza konkrétne, ktorej osoby sa obsah článku týka, hovorí iba o kandidátovi jednej politickej strany, ktorý si chcel kupovať hlasy, bez toho, aby uviedol jeho meno a priezvisko   (v obecných   voľbách   konaných   2.   decembra   2006   v obci   P.   kandidovali 3 kandidáti na funkciu starostu a 20 kandidátov na funkciu poslanca, pozn.). Z uvedeného vyplýva, že pri   neoznačení   ďalších   hodnoverných   dôkazov   (pri   dôkaznej   povinnosti   na strane sťažovateľky), z ktorých by bez akejkoľvek pochybnosti bolo možné vyvodiť záver o tom, že obsah tohto článku sa týka sťažovateľky a že takto ho vnímali aj voliči obce P., nebolo   možné   urobiť   jednoznačný   záver   o tom,   že   v čase   volebného   moratória   bol uverejnený   v denníku   Ú.   nepravdivý   článok   „o sťažovateľke“,   ktorý   ovplyvnil   priebeh volieb starostu v tejto obci. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie sťažovateľky, ktoré však nebolo ničím podložené, že „...z článku je jednoznačne identifikovateľné aj bez zverejnenia mena, že ide o kandidátku V. P.“.

Keďže   sťažovateľka   pravdivosť   svojich   tvrdení   nemohla   sama   preukázať   a   ani nebola   schopná   označiť   iný   hodnoverný   dôkaz,   ktorým   by   sa   ich   pravdivosť   mohla preukázať, ústavný súd posúdil jej námietku o porušení § 30 ods. 11 volebného zákona ako neodôvodnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že zákonné ustanovenie (§ 30 ods. 11 volebného zákona), ktorého ochrany sa v tejto súvislosti dovolávala sťažovateľka a ktoré nerozlišuje medzi zakázanými informáciami, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy), t. j. v súlade aj s interpretačným pravidlom ustanoveným v čl. 31 ústavy (pozri   časť II   uznesenia), ako aj v súlade s čl.   13 ods.   4 ústavy, ktorý ustanovuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.

Ústavný súd už v náleze sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. apríla 2004 v tejto súvislosti uviedol, že „slobodné voľby a sloboda prejavu tvoria základ akéhokoľvek demokratického systému. Za istých okolností sa však môžu dostať do vzájomného konfliktu. Tak bolo aj v danej veci. Podstata tohto konfliktu spočívala v tom, že na jednej strane volebný zákon v záujme splnenia svojho legitímne sledovaného účelu (zabezpečenia slobodných volieb do orgánov   samosprávy   obcí)   zakazuje   o.   i.   počas   volieb   zverejňovať   informácie o kandidátoch   v ich   prospech   alebo   v ich   neprospech   v hromadných   informačných prostriedkoch slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (§ 30 ods. 11 volebného zákona) a na   strane   druhej   ústava   zaručuje   slobodu   prejavu   a právo   na   informácie   (t.   j.   právo vyhľadávať a šíriť   informácie) tak,   že ich   možno obmedziť zákonom   len vtedy,   ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu taxatívne vymenovaných záujmov,   t.   j.   na   ochranu   práv   a slobôd   iných,   bezpečnosti   štátu,   verejného   poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 1 a 4 ústavy). V danej veci došlo teda ku konfliktu volebného (aktívneho či pasívneho) práva a práva na informácie, ktoré ústava zaručuje ako politické práva v treťom oddiele druhej hlavy. Podľa názoru ústavného súdu žiadne z týchto základných práv neprevažuje nad druhým in abstracto. Vzniknutý konflikt medzi týmito právami bolo preto možné vyriešiť len s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci.“

4. K namietaným skutočnostiam sťažovateľky týkajúcim sa pôsobenia jej dcéry N. P.   (spolu   s E.   H.)   ako „nezávislých   pozorovateľov“ na   obecných   voľbách   konaných 2. decembra 2006 v obci P. (pozri bod 3.2 v I. časti uznesenia) ústavný súd uvádza, že nezistil   právne   významné   skutočnosti   súvisiace   s namietanou   neústavnosťou   či nezákonnosťou volieb starostu obce. Napriek počiatočným problémom s pôsobením N. P. ako „nezávislej pozorovateľky“ (v prípade ďalšej – E. H., ktorú o to požiadala N. P., žiadne problémy v tejto súvislosti zistené neboli) v prebiehajúcich voľbách, ktoré podľa názoru ústavného   súdu   vyvstali   skôr   z neskúsenosti   volebnej   komisie   s pôsobnosťou   takýchto občianskych aktivistov, bol zo strany miestnej volebnej komisie N. P. riadne umožnený výkon tejto funkcie. Toto v rámci výsluchu svedkov potvrdili nakoniec obe menované a tiež svedok Bc.   J.   J.,   člen   organizačno-technického   štábu,   na   ktorého   sa   v tejto   súvislosti telefonicky obrátil predseda miestnej volebnej komisie.

Ústavný súd preto posúdil námietku sťažovateľky súvisiacu s pôsobením jej dcéry N. P. ako „nezávislej   pozorovateľky“,   ktorá   navyše   nebola   (z   hľadiska   skutkového vymedzenia   a označenia   porušenia   volebného   zákona)   dostatočne   konkretizovaná, ako neodôvodnenú.

5. K namietaným skutočnostiam sťažovateľky (pozri bod 3.3 v I. časti uznesenia) týkajúcim sa toho, že člen volebnej komisie A. Z. na aute, ktoré patrilo obecnému úradu, chodil po obci a agitoval ľudí, aby išli voliť, pričom volič T. B., ktorý sa nechcel zúčastniť volieb, mal vyhlásiť, že A. Z. bol u neho trikrát a vyzýval ho, aby sa zúčastnil volieb a aby volil odporcu, ústavný súd predovšetkým po vypočutí sťažovateľkou navrhnutého svedka T. B., ale tiež svedkov A. Z. a J. B. konštatuje, že sťažovateľka ani pri tejto námietke neuniesla bremeno   dôkazu,   keď   samotný   ňou   navrhnutý   svedok   T.   B.   toto   jej   tvrdenie   poprel. K sťažovateľkou uvedeným skutočnostiam svedok B. uviedol: „to nie je pravda. Za mnou nebol nikto.“ Podobne svedok A. Z. uviedol: „bol som členom volebnej komisie. Ja by som na to ani čas nemal a vôbec, to je smiešna vec. To je klamstvo.“ Napokon svedok - predseda volebnej komisie – J. B. v tejto súvislosti o A. Z. uviedol: „Neviem o tom, že by niekoho agitoval.“

Vzhľadom   na   daný   stav   ústavný   súd   vyhodnotil   tvrdenie   sťažovateľky   za nepreukázané, a preto aj v tejto časti sťažnosti posúdil námietku sťažovateľky súvisiacu s ovplyvňovaním volieb „činnosťou“ A. Z. ako neodôvodnenú.

6. Za najzávažnejšie považoval ústavný súd tvrdenia sťažovateľky (pozri bod 3.4 I. časti uznesenia) o tom, že pri sčítavaní hlasov boli v prospech odporcu - kandidáta na starostu - uznané a započítané aj hlasy, ktoré mali byť vyhlásené za neplatné, t. j. neboli označené predpísaným spôsobom, ale napríklad bolo zakrúžkované iba jeho krstné meno, alebo priezvisko,   alebo vek. V tejto   súvislosti   sťažovateľka   uviedla, že členka   volebnej komisie E. P. upozornila ostatných členov volebnej komisie, že takto označené hlasovacie lístky sú neplatné, ale M. R. (zapisovateľka) a E. P. (podpredsedníčka volebnej komisie) vyhlásili, že aj takéto hlasy treba uznať, pretože v obci sú aj voliči, ktorí nevedia písať a od nich nemožno požadovať viac. Sťažovateľka v tejto súvislosti namietala aj to, že v čase spočítavania hlasov (o 20.00 h) sa tohto zúčastnila aj zapisovateľka volebnej komisie M. R., ktorá   sa   ho   priamo   zúčastniť   nemala. Na   preukázanie   uvedeného   sťažovateľka   navrhla vypočuť svedkov E. P., M. R. a E. P., ako aj prekontrolovať hlasovacie lístky

Svedkyňa M. R., ktorá vykonávala funkciu zapisovateľky volebnej komisie, uviedla, že „...bola zapisovateľka, ja som si toho vedomá, že ja hlas rozhodujúci nemám v komisii. O platnosti hlasov rozhodovala komisia (...) voľby prebiehali podľa mňa zákonne a tam žiadne nezákonnosti neboli. To môžem prehlásiť (...) môžem vyhlásiť pred súdom, že tam bolo všetko v poriadku.“. Na otázku sudcu, či bola prítomná pri spočítavaní hlasov, uviedla, „áno,   bola   som   pritom“.   Na   ďalšiu   otázku   sudcu,   čím   bola   podmienená   jej   účasť   pri spočítavaní hlasov, svedkyňa uviedla: „...na celom Slovensku prebiehajú tak voľby. Ja som sa informovala všade potom, keď som sa dozvedela, že ja sa tam nemám zúčastniť pri sčítavaní. Ja som rozhodujúci hlas nemala, ja som len napísala do zápisnice to, čo zistila komisia. Ja som ani nepočítala, pomohla som celej komisii, ale ja som neovplyvňovala ani voľby, ani výsledok volieb. Vôbec nie.“.

Svedkyňa   E.   P.,   ktorá   bola   členkou   volebnej   komisie,   uviedla: „Ja   čo   sa rozpamätávam, tak sme mali taký prípad, že keď sme spočítavali hlasy, tak bolo tam tak, že niektorí dali krížik, niekto to tam zakrúžkoval. Ja som mala taký, že nebolo vpredu, ale vzadu bolo zaškrtnuté. Tak som sa opýtala pána predsedu, že či to berieme – ten hlas. To bolo všetko.   On povedal – áno,   lebo to bolo zaškrtnuté nie vpredu,   ale vzadu to bolo zaškrtnuté. Ale to by som ani nevedela povedať, že či to bol starosta, alebo to bola V. Len viem   o tom,   že   takýto   bol   jeden   hlas.   Inšie   tam   podľa   mňa   nebolo.“ Na   otázku   sudcu v súvislosti   s tvrdením   sťažovateľky,   že   svedkyňa   mala   upozorniť   ostatných   členov volebnej komisie, že takto označené hlasovacie lístky sú neplatné, svedkyňa uviedla: „nie. Nič také sa neudialo. Nikdy, ja som už viackrát bola vo volebnej komisii, ale u nás sa nič takého zatiaľ nerobilo. Ja aspoň o tom nikdy neviem.“

Svedkyňa E. P., podpredsedníčka volebnej komisie, uviedla: „Ja si myslím, že tie hlasovacie lístky, čo označujú ako neplatné sú platné (...) vyplývajúce z § 38, kde sa píše o tom, že môžu byť uznané aj také hlasovacie lístky, ktoré sú sporné, ak komisia rozhodne. Na tých hlasovacích lístkoch boli označené nie poradové čísla, ale meno pána starostu, alebo priezvisko, alebo vek boli zakrúžkované a z tých hlasov bolo vidieť, že nie je pán starosta   uprednostnený,   ale   vyplývalo   z toho,   že   jasne   naňho   bolo   volené.“ Na   otázku sudcu, koľkých prípadov sa to týkalo, svedkyňa uviedla: „Päť alebo šesť takýchto lístkov. Volebná   komisia   sa   zhodla,   že   také   hlasovacie   lístky   sú   platné,   tak   sme   ich   uznali   za platné.“ Na ďalšiu otázku sudcu, či niekto z členov volebnej komisie toto namietal pri podpisovaní   zápisnice,   svedkyňa   uviedla: „Nemal   nikto   námietky   voči   tomu.   Zápisnicu každý podpísal. Keby aspoň niekto z komisie povedal, že neuznajme tie hlasovacie lístky, ja si myslím, že by sme ich neuznali.“

Z výpovede svedka J. B., predsedu volebnej komisie, v tejto súvislosti vyplynulo, že E. P. nemala žiadne výhrady k spôsobu uznávania platnosti hlasovacích lístkov pre voľby starostu   obce,   pričom   rovnaký   meter   v tomto ohľade   platil   pre   všetkých   kandidátov   na funkciu starostu.

6.1   Sťažovateľka   namietala, že   v čase   spočítavania   hlasov   sa   tohto   zúčastnila   aj zapisovateľka   volebnej   komisie   M.   R.,   ktorá   sa   ho   priamo   zúčastniť   nemala,   pričom aktívnym   spôsobom   sa   pri   sčítavaní   hlasov   mala   vyjadrovať   k platnosti   jednotlivých hlasovacích lístkov.

Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým konštatuje, že podľa ustanovenia § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní   členovia   volebných   komisií   vyššieho   stupňa   a   pracovníci   ich   odborných (sumarizačných)   útvarov,   ako   i   osoby,   ktorým   na   to   dala   povolenie   okrsková   volebná komisia.   Z   tohto   dôvodu   nemožno   považovať   samotnú   účasť   zapisovateľky   volebnej komisie pri sčítavaní hlasov v miestnej volebnej komisii (a so súhlasom volebnej komisie) za takú skutočnosť, ktorá by zakladala nezákonnosť volieb (m. m. PL. ÚS 18/99).

V citovanom   rozhodnutí   (PL.   ÚS   18/99)   ústavný   súd   ako   rozporné   so   zákonom (a tým majúce dopad na platnosť volieb) považoval skutočnosť, že pri sčítaní hlasov sa nad rámec osôb uvedených v § 37 volebného zákona aktívne podieľali tiež iné osoby (členovia okresnej   volebnej komisie),   ktoré   nemajú právo   vstupovať svojím   konaním do   činnosti členov miestnej volebnej komisie. O takýto prípad v danej veci nejde, resp. sťažovateľka v tomto   ohľade   nepreukázala   opak,   keď   ňou   navrhnutí   svedkovia   nepotvrdili   (pozri   už uvedené) jej tvrdenie, že zapisovateľka volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov pre   voľby   starostu   aktívnym   spôsobom   ovplyvňovala   členov   volebnej   komisie (predovšetkým   s ohľadom   na   platnosť   alebo   neplatnosť   hlasovacích   lístkov),   v ktorom prípade by v okolnostiach veci mohlo ísť o nezákonný zásah do priebehu volieb.

Podľa názoru ústavného súdu sa v tomto bode nepotvrdilo tvrdenie sťažovateľky o ovplyvňovaní   výsledkov   volieb   zapisovateľkou   volebnej   komisie.   V   konaní bolo   síce preukázané,   že   zapisovateľka   volebnej   komisie   M.   R.   sa   zúčastnila   procesu   sčítavania odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, ale nebolo nijak preukázané (zo strany sťažovateľkou označených svedkov ani samotnou sťažovateľkou), že by menovaná vstupovala svojím konaním do činnosti členov volebnej komisie. Z uvedených dôvodov ústavný súd posúdil námietku sťažovateľky ako neodôvodnenú.

6.2 Sťažovateľka tiež namietala, že pri sčítavaní hlasovacích lístkov boli v prospech odporcu - kandidáta na starostu - uznané a započítané aj tie, ktoré mali byť vyhlásené za neplatné, t. j. neboli označené predpísaným spôsobom, ale napríklad bolo zakrúžkované iba jeho krstné meno alebo priezvisko, alebo vek.

Volebný   zákon   posudzovanie   hlasovacích   lístkov   upravuje   spôsobom   negatívnej enumerácie. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 „Neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je na predpísanom tlačive, ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4, ak volič na hlasovacom lístku neoznačil   zakrúžkovaním   ani   jedného   kandidáta   alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac kandidátov, než má byť zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním   ani   jedného   kandidáta   na   funkciu   starostu   obce   (primátora),   alebo   ak zakrúžkovaním   označil   viac   ako   jedného   kandidáta   na   túto   funkciu“.   Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, nemožno považovať za platný hlasovací lístok. Platí to pre okrskovú volebnú komisiu, ktorá (podľa   ustanovenia   §   38   ods.   4   zákona   o   voľbách)   v sporných   prípadoch   rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou pre účely zisťovania výsledku volieb. Nie je rozhodujúce, ktoré z kritérií (dôvodov) neplatnosti kvalifikuje hlasovací lístok za neplatný. Rovnakú relevanciu má skutočnosť, kedy dôvod neplatnosti hlasovacieho lístku vznikol a kto ho zapríčinil.

Na účely posudzovanej volebnej sťažnosti z hľadiska namietanej nezákonnosti volieb starostu obce je relevantný dôvod neplatnosti hlasovacích lístkov podľa ustanovenia § 38 ods.   1   písm.   b)   volebného   zákona   -   nie   je   upravený   podľa   §   31   ods.   4,   konkrétne zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, pre ktorého volič hlasuje.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   prekontrolovaním   platne   odovzdaných   hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce zistil (obsah zistenia je uvedený v úradnom zázname zo 14. novembra 2007), že 1) pri voľbe kandidáta - odporcu - boli volebnou komisiou v 6 prípadoch uznané za platné aj tie hlasovacie lístky, kde nebolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta, ale

- na 3 hlasovacích lístkoch bolo zakrúžkované meno „O.“

- na 1 hlasovacom lístku bolo zakrúžkované meno a priezvisko „O. M.“

- na 1 hlasovacom lístku bol zakrúžkovaný vek „45“ r.

- na 1 hlasovacom lístku bolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta a boli vyčiarknuté ďalšie dve kandidátky2) pri voľbe kandidátky – sťažovateľky - boli volebnou komisiou v 2 prípadoch uznané za platné aj tie hlasovacie lístky, kde nebolo zakrúžkované poradové číslo kandidátky, ale

- na 1 hlasovacom lístku bola zakrúžkovaná „bodka“ za poradovým číslom „2“

- na 1 hlasovacom lístku bolo zakrúžkované poradové číslo kandidátky „2“ a zároveň aj meno „V.“;3) pri voľbe kandidátky J. S. boli volebnou komisiou uznané za platné hlasovacie lístky, kde bolo zakrúžkované poradové číslo kandidátky.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom uznania platnosti hlasovacieho lístka volebnou komisiou   (v   6   prípadoch   u   odporcu   a v   2   prípadoch   u sťažovateľky)   bola   úprava hlasovacieho lístka, ktorý bol zakrúžkovaný nie poradovým číslom kandidáta, resp. ktorý bol zakrúžkovaný nie iba poradovým číslom kandidáta.

Sčítavanie hlasov odovzdaných voličmi pre jednotlivých kandidátov je z hľadiska výsledku   volieb   rozhodujúcou   činnosťou,   ktorá   finalizuje   výkon   volebného   práva (v konkrétnych voľbách) v jeho aktívnej aj pasívnej podobe. Preto zákonodarca v deviatej časti   volebného   zákona   upravuje   podmienky   a   spôsob   zisťovania   výsledku   volieb   od prítomnosti osôb v miestnosti pri sčítavaní hlasov, vlastné sčítavanie hlasov, posudzovanie hlasovacích lístkov, náležitosti zápisnice o hlasovaní až po uverejnenie výsledkov volieb.

Zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístku okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s celým znením ustanovenia § 38, ale najmä s odkazom v ods. 1 písm. b) na úpravu hlasovacieho lístka podľa § 31 ods. 4 taký lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov (PL. ÚS 21/99).

V citovanom rozhodnutí (PL. ÚS 21/99) ústavný súd tiež uviedol, že „iný postup, resp. posudzovanie hlasovacích lístkov iným spôsobom, ako ustanovuje zákon, nezaručuje, že zistený výsledok volieb je skutočným vyjadrením vôle občanov a realizovaním ich práva slobodne   si   zvoliť   svojich   zástupcov,   prostredníctvom   ktorých   sa   chcú   zúčastňovať   na správe vecí verejných. Slobodná voľba svojich zástupcov v zmysle čl. 30 ods. 1 ústavy sa realizuje aj v slobode výberu kandidáta z viacerých kandidátov, ktorý má v zastupiteľskej demokracii občana – voliča zastupovať. Aby tento výber bol identifikovateľný, musí byť vykonaný zákonom ustanoveným spôsobom.“

Nespornosť   už   uvedených   zistení   ústavného   súdu   (v   6   prípadoch   u   odporcu a v 2 prípadoch u sťažovateľky) bola vo všeobecnosti potvrdená aj výpoveďami svedkov – členov   volebnej   komisie,   u ktorých   ale   nebola   preukázaná   účelovosť   takéhoto   konania v tom smere, že by sa vedome dopúšťali zvýhodnenia jedného kandidáta pred druhým, ale ktorí takto posúdili sporné hlasovacie lístky zrejme v dôsledku nesprávnej interpretácie § 38 ods. 4 volebného zákona. Uvedený záver potvrdzuje tiež okolnosť, že zápisnicu podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno zistené skutočnosti považovať za také, ktoré ústavne relevantným spôsobom porušili citované ustanovenia volebného zákona. Ústavný súd už konštatoval, že základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie rozhodnutia ústavného súdu o neplatnosti voľby kandidáta na poslanca alebo starostu je zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení volebného zákona spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta. V danej veci o taký prípad nejde, keďže zvolený starosta – odporca - dostal 206 hlasov a sťažovateľka dostala 125 hlasov, čiže rozdiel medzi oboma predstavoval (v prospech zvoleného kandidáta) 81 hlasov. Ústavný súd zobral na zreteľ tiež skutočnosť, že ďalšie sťažovateľkou namietané porušenia volebného zákona nenastali, resp. neboli preukázané.

7. K namietaným skutočnostiam sťažovateľky (pozri bod 3.5 I. časti uznesenia), že dvaja členovia volebnej komisie (E. P. a A. Z.) spočítavali časť hlasov v druhej miestnosti a bez účasti všetkých členov volebnej komisie, ústavný súd uvádza:

Z obsahu   výpovedí   svedkov   E.   P.,   A.   Z.   a J.   B.   jednoznačne   vyplynulo,   že sťažovateľkou namietané tvrdenie o spočítavaní hlasov E. P. a A. Z. v inej miestnosti sa týkalo výlučne spočítavania hlasov poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých ústavnosť a zákonnosť ústavný súd neposudzoval (sťažnosť bola prijatá iba v časti týkajúcej sa volieb starostu).   Ústavný   súd   preto   uvedenú   námietku   taktiež   neakceptoval,   keďže   nesúvisí s ústavnosťou a zákonnosťou volieb starostu.

8. Sťažovateľka v neposlednom rade namietala (pozri bod 3.6 I. časti uznesenia), že pri   vyhotovovaní   zápisnice   volebnej   komisie,   ktorú   E.   P.   prepísala   do   počítača,   nastal problém, keď bolo treba takto prepísanú zápisnicu nahrať na prenosnú disketovú jednotku. Túto   operáciu   nevedel   uskutočniť   nikto   s prítomných,   tak   bol   zavolaný   starosta   obce a zároveň   kandidát   na   starostu   obce   (odporca).   Namietaným   porušením   došlo   podľa sťažovateľky k porušeniu § 43 ods. 1 volebného zákona. Sťažovateľka k tomuto tvrdeniu navrhla vypočuť členov volebnej komisie.

Z prítomných   svedkov   sa   k uvedenej   okolnosti   vyjadril   svedok   J.   B.,   predseda volebnej komisie, ktorý v tejto súvislosti uviedol, že počítačový program bol nefunkčný, čo môže potvrdiť aj svedok J. Najskôr sa pokúšala zápisnicu na disketu nahrať E. P., ale nepodarilo sa jej to. Išlo o zápisnicu, ktorá bola už uzavretá, takže ju nebolo možné meniť. Nahrať na disketu sa ju pokúšal aj starosta, ktorého zavolali, a následne volali do L., kde im povedali, aby zápisnicu nenahrávali na disketu, lebo by mohli zavíriť počítačový program.

Ústavný súd, ktorý je viazaný obsahom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   predovšetkým   konštatuje,   že   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   sťažovateľkou namietanými skutočnosťami (pozri bod 3.6 I. časti uznesenia) a označeným § 43 ods. 1 voleného zákona („miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci.   Zápisnicu   podpíše   predseda   a   ostatní   členovia   komisie   a   zapisovateľ   komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú“.).

Z obsahu podstatných skutočností, tak ako ich v sťažnosti namietala sťažovateľka (pozri bod 3.6 I. časti uznesenia), sa tieto dotýkali technicko-administratívneho procesu prekopírovania   riadne   vyplnenej   (zistenými   volebnými   údajmi)   a podpísanej   zápisnice miestnej   volebnej   komisie,   ktorý   proces   z ustanovenia   §   43   ods.   1   volebného   zákona nevyplýva. Toto napokon potvrdzuje aj samotná sťažovateľka, ktorá odôvodňujúc vytýkané skutočnosti   uviedla,   že   „porušenie   tohto   ustanovenia   spočíva   v tom,   že   zápisnicu   na prenosnú   disketovú   jednotku,   ktorá   sa   mala   odovzdať   spolu   s písomným   vyhotovením zápisnice   volebnej   komisii   vyššieho   stupňa...“.   Namietané   skutočnosti   teda   nesúviseli s písomne vyhotovenou zápisnicou (ktorá bola vyhotovená predtým), iba v ktorom prípade možno hľadať súvislosť s § 43 ods. 1 volebného zákona.

Ústavný súd podotýka, že iná interpretácia sťažovateľkou namietaných skutočností (pozri   bod   3.6   I.   časti   uznesenia)   neprichádza   do   úvahy,   pretože   ústavný   súd   nie   je oprávnený nahrádzať (dopĺňať) sťažovateľkou   prejavenú vôľu (navyše riadne zastúpenú advokátom).

Podľa názoru ústavného súdu sa v tomto bode nepodarilo sťažovateľke preukázať príčinnú súvislosť medzi namietanými skutočnosťami a porušením ustanovenia § 43 ods. 1 volebného   zákona   (ktoré   zákonné   ustanovenie   sťažovateľka   v tejto   súvislosti   výslovne uvádzala). Tento nedostatok má za následok, že sťažnosť (v namietanej časti) je nedôvodná.

9. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v posudzovanej veci nie je bez významu ani to, že sťažovateľka, ktorá v šiestich ucelených častiach namietala ústavnosť a zákonnosť volieb   starostu   v obci   P.   a tieto   svoje   tvrdenia   viazala   na   výpovede   svedkov,   sa   ich vypočutia nezúčastnila, a tým sa sama vzdala možnosti konfrontácie jej tvrdení s tvrdeniami svedkov (ktoré sa zásadne odlišovali od tvrdení sťažovateľky, pozn.).

10. Všetky   uvedené   konkrétne   okolnosti,   intenzita   a   spôsob   porušenia   volebného zákona (pozri bod   6.2   tejto   časti   uznesenia)   viedli ústavný   súd k záveru,   že nedošlo k porušeniu volebného zákona takým spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu obce P. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2008