znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  PL. ÚS 8/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   marca   2014 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených poslancom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   RNDr.   Jozefom   Mihálom,   na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 10 ods. 3 až § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky   p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o pozastavenie účinnosti § 10 ods. 3 až § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov   n e v y h o v u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bol 27. decembra 2013   doručený   návrh   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“ alebo aj „skupina 30 poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 10 ods. 3 až § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej   núdzi   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   o hmotnej núdzi“ alebo aj „napadnuté ustanovenia zákona o hmotnej núdzi“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1   a 2   a čl.   39   ods.   2   ústavy.   Prílohou   návrhu   je   písomné   splnomocnenie pre RNDr. Jozefa   Mihála   na   ich   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   ktorý   je poslancom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky (ďalej aj „národná   rada“),   opatrené ich podpismi.

2. Navrhovatelia vyslovili názor, že napadnuté ustanovenia zákona o hmotnej núdzi sú v rozpore s právom na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných   podmienok   ustanovených   v čl.   39   ods.   2   ústavy,   a zákazom   diskriminácie na základe iného postavenia upraveným v čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Národná rada pri výkone svojej zákonodarnej pôsobnosti prekročila rámec daný ústavou, keď zvolila na dosiahnutie cieľa   prostriedky,   ktoré   odporujú   základným   ústavným   princípom   Slovenskej   republiky a neprípustným spôsobom zasahujú do základných práv a slobôd garantovaných ústavou. Navrhovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   pozastavil   účinnosť   napadnutých   ustanovení zákona o hmotnej núdzi podľa   § 38 ods.   2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   s odôvodnením,   že „ich   uplatňovanie   môže   vážne   ohroziť   základné   právo na zabezpečenie základných životných podmienok“.

3. Navrhovatelia na základe uvedených skutočností navrhli, aby ústavný súd prijal návrh skupiny 30 poslancov na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní nálezom takto   rozhodol: „Ustanovenie §   10 ods.   3 až §   11 zákona č.   417/2013 Z.   z.   o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, s čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

4. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a ktoré   boli   ratifikované   a vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

5. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až písm. f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa   §   37   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, návrhy, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej.   Na   základe týchto   skutočností   ústavný   súd   rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).

7. Ústavný súd návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti namietaných ustanovení   zákona   o hmotnej   núdzi   nevyhovel,   lebo   návrh   neobsahoval   konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, a ani samotný ústavný súd nemal v tomto štádiu konania žiadne relevantné a hlavne reálne informácie pre záver, že by aplikáciou namietaných ustanovení mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv   a slobôd   garantovaných   ústavou   pre   dotknutých   adresátov   ako   poberateľov   dávok v hmotnej   núdzi.   Ak   však   v priebehu   konania   dôjde   v tomto   smere   k zmene   pomerov, ústavný   súd   bude   môcť   aj   bez   návrhu   rozhodnúť   o pozastavení   účinnosti   tohoktorého napadnutého právneho predpisu (§ 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

8. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2014