znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  PL. ÚS 8/2012-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   13. júna 2012 vo veci sťažnosti politickej strany 99 %   občiansky hlas, B., zastúpenej spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. P. M., pre namietanú neústavnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 10. marca 2012, za účasti SMER – sociálna   demokracia   (SMER   –   SD),   B.,   Kresťanskodemokratické   hnutie   (KDH),   B., OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, T., MOST – HÍD, B., Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ – DS), B., a Sloboda a Solidarita (SaS), B., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť politickej strany 99 %   občiansky hlas o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2012 doručená sťažnosť politickej strany 99 %   občiansky hlas, B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. P. M., ktorou   namietala   neústavnosť   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj „národná rada“) konaných 10. marca 2012.

Navrhovateľka   ako   účastníkov   konania   označila   politické   strany,   ktoré v parlamentných   voľbách   získali   zastúpenie   v   národnej   rade,   a   to:   SMER   –   sociálna demokracia (SMER – SD), B., Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), B., OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, T., MOST – HÍD, B., Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ – DS), B., a Sloboda a Solidarita (SaS), B. (ďalej len „účastníci konania“).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že   je   registrovanou   politickou   stranou a s kandidátnou listinou zaregistrovanou Ústrednou volebnou komisiou 19. decembra 2011 sa zúčastnila volieb do národnej rady konaných 10. marca 2012.

Vo volebnej sťažnosti sťažovateľka namieta porušenie základného princípu slobody súťaže politických síl zaručeného v čl. 31 ústavy a porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy, ktorý zaručuje kandidátom   sťažovateľky   za   rovnakých   podmienok   prístup   k   voleným a   iným verejným   funkciám.   Uvedené   porušenia   dáva   sťažovateľka   do   súvisu   s   ňou   tvrdeným opakovaným porušením ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len   „ústavný   zákon   o   ochrane   verejného   záujmu“   alebo   „ústavný   zákon“)   v   čase predvolebnej   kampane, ktoré   spočívalo „v   nerešpektovaní zákazu v zmysle ustanovenia článku   4   ústavného   zákona,   podľa   ktorého   je   akákoľvek   reklama   (politickú   reklamu nevynímajúc), v ktorej bude použitá osoba verejného funkcionára (poslanec NR SR, člen vlády   SR,   vedúci   ústredného   orgánu   štátnej   správy   a   pod.),   jej   meno   a   priezvisko, podobizeň, obrazová snímka, záznam hlasu a pod., v rozpore s ústavným zákonom“. V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje tým, že:

„... ústavný zákon neupravuje žiadnu výnimku z vyššie uvedeného zákazu reklamy, a preto sa tento zákaz vzťahuje aj na reklamu politickú. Ústavný zákon zároveň reklamu žiadnym spôsobom neobmedzuje a ani nezužuje. Ústavný zákon zakazuje reklamu verejných funkcionárov vo všetkých jej podobách (t.j. outdoor, printy, elektronické médiá, bilboardy, televízna reklama a pod.). Argumentácia, že takáto reklama je v súlade s ustanoveniami §24 Zákona o voľbách neobstojí,   nakoľko ústavný zákon je vo vzťahu k Zákonu o voľbách právnym predpisom vyššej právnej sily a lex specialis, nakoľko expressis verbis vylučuje akúkoľvek reklamu (prezentáciu) osobitného okruhu subjektov - verejných funkcionárov, a to vrátane politickej reklamy....

Ústavný zákon a Zákon o voľbách treba z hľadiska ich obsahu a účelu vykladať tak, že politická reklama je aprobovaná za podmienok v zmysle Zákona o voľbách, tak aby všetkým politickým stranám a hnutiam bol poskytnutý rovnaký priestor a žiadna z nich nebola zvýhodnená. Za politické strany a hnutia sú však z politickej reklamy vylúčení tí kandidáti politickej strany či hnutia, ktorí sú definovaní v článku 2 ústavného zákona, teda verejní   funkcionári,   nakoľko   práve   títo   by   z   titulu   výkonu   verejnej   funkcie   mohli   byť zvýhodnení   oproti   iným   kandidátom   politických   strán   a   hnutí,   ktorí   verejnú   funkciu nevykonávajú....

V   priebehu   predvolebnej   kampane   pred   Voľbami   verejní   funkcionári   z   rôznych politických strán prezentovali svoje meno a priezvisko, svoje podobizne ako aj záznamy hlasu,   za účelom   politickej   reklamy   v prospech konkrétnych   politických strán,   za ktoré vo Voľbách kandidovali. Túto politickú reklamu vykonávali nezakryto a s jednoznačným úmyslom   zadovážiť   konkrétnej   politickej   strane   prospech   pozostávajúci   z   úspechu vo Voľbách, a teda v zisku čo možno najvyššieho počtu voličských hlasov. U niektorých verejných funkcionárov došlo k zneužitiu verejnej funkcie až v takej miere, že svoje meno a priezvisko   a   svoju   podobizeň   spojili   v   politickej   reklame   priamo   s   označením   svojej verejnej   funkcie   ako   aj   s   označením   konkrétneho   politického   subjektu   kandidujúceho vo Voľbách spolu s označením čísla, pod ktorým konkrétny politický subjekt vo Voľbách kandidoval (napr. M. D.,... a pod.). Tým nad akúkoľvek mieru pochybností získali výhodu z titulu verejnej funkcie, akú by v podmienkach dodržiavania slobody súťaže politických síl... inak nezískali. Rovnako je zrejmé, že prezentovaním svojej vlastnej osoby ako verejného funkcionára na reklamách politických strán sa dostal do konfliktu ich osobný záujem a verejný záujem, pričom je rovnako zrejmé, že uprednostňovali a sledovali touto reklamou výlučne   záujmy   vlastné   a materskej   politickej   strany   a   žiaden   verejný   záujem,   hoci   sa prezentovali   ako   verejní   funkcionári,   čo   možno   kvalifikovať   ako   závažné   porušenie ústavného   zákona   a   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Niet   žiadnej   pochybnosti,   že   verejní funkcionári vedome porušovali ustanovenia ústavného zákona s cieľom ovplyvňovať názory voličov, pričom takéto konanie uskutočňovali v takom rozsahu, ktorý obsiahol a ovplyvnil taký počet voličov, že došlo k priamemu ovplyvneniu výsledku Volieb....

Pokiaľ   sa   strany,   ktoré   boli   zvolené   v   parlamentných   voľbách   2012   v   rámci predvolebnej kampane prezentovali v rámci politickej reklamy predstaviteľmi, ktorí boli zároveň   verejnými   funkcionármi,   uprednostnili   tak   ich   osobný   záujem   pred   záujmom verejným (ktorým bezpochyby je aj záujem na slobodnej súťaži politických síl) a získali tak volebnú   výhodu,   ktorú   nemala   možnosť   získať   politická   strana,   v   ktorej   kandidátke absentujú verejní funkcionári....

Politické   subjekty,   ktorých   verejní   funkcionári   porušovali   ústavný   zákon   podľa oficiálnych   výsledkov   Volieb   získali   dostatočný   počet   hlasov   vo   Voľbách   potrebný   pre získanie mandátov v Národnej rade SR. Je teda nespochybniteľné, že politickou reklamou verejných funkcionárov, ktorá je vylúčená v ústavnom zákone pre tento okruh subjektov... došlo k hrubému, závažnému a opätovnému (udialo sa tak aj vo voľbách do NR SR v rokoch 2006 a 2010) porušeniu zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb, ktoré je príčinou pre uplatnenie právomoci ústavného súdu, nakoľko malo priamy vplyv na výsledok Volieb.“

Sťažovateľka   v   ďalšej   časti   volebnej   sťažnosti   namieta   porušenie   politických ústavných práv zaručených čl. 30 ods. 1 ústavy, a to z dôvodu „vážneho narušenia slobody volieb nezákonnými, pokračujúci zásahmi policajných zložiek v čase krátko pred Voľbami, ktoré   vo   veľkej   miere   ovplyvnili   volebný   výsledok   Navrhovateľa“. Vo   vzťahu   k   tejto námietke sťažovateľka uviedla:

«Podľa   zverejnených   informácii   poskytnutých   médiám   prezidentom   Policajného zboru   SR   J.   S.   dňa   29.02.2012,   ktoré   sa   týkali   preverovania   podpisových   hárkov Navrhovateľa,   dňa   13.02.2012   obdržala   sekcia   verejnej   správy   MV   SR   podnet,   podľa ktorého   došlo   údajne   k   sfalšovaniu   podpisov   na   registrových   hárkoch   pri   registrácii Navrhovateľa   ako   politickej   strany   a   sekcia   vnútornej   správy   začala   tento   podnet preverovať s výsledkom, že ho odstúpila Policajnému zboru SR. Policajný zbor SR začal na základe odstúpenia tento podnet preverovať, a to najskôr náhodným výberom údajov - kontroloval osobné údaje. Počet takto v úvode preverovaných osobných údajov prezident Policajného zboru na tlačovej besede nešpecifikoval a uviedol, že zistili, že všetky náhodné vybrané údaje sú falošné, potom údajne vybrali väčšiu vzorku 200 mien a zistili z registra obyvateľov, že všetkých týchto 200 mien zo vzorky je rovnako falošných. Následne vybrali vzorku aj z iných hárkoch (počet neuviedol) a zistili, že aj tieto boli falošné (nesedeli údaje osôb s číslom občianskeho preukazu, neplatné občianske preukazy, v hárkoch boli uvedené už   nežijúce   osoby)   a   doplnil,   že   skoro   vo   všetkých   prípadoch   bolo   číslo   občianskeho preukazu nesprávne. Prezident Policajného zboru uviedol, že bolo na mieste podozrenie z trestného   činu   podvodu.   Preto   postupovali   v   dvoch   rovinách   -   prvá   trestná   rovina   - preskúmali,   či   sú   dané   dôvody   na   trestné   stíhanie   vo   veci   podvodu,   pričom   podľa vyjadrenia prezidenta Policajného zboru dňa 29.02.2012 bolo začaté trestné stíhanie vo veci podvodu. V druhej rovine postupovali podľa Zákona o policajnom zbore v zmysle § 17a, a to na základe pokynu samotného prezidenta Policajného zboru tak, že všetky mená zo zoznamu registračných hárkov Navrhovateľa je potrebné preveriť a potvrdiť kým a v akom rozsahu sa tento podvod zrealizoval. Podľa vyjadrení bolo potrebné konať rýchlo, rozhodne a rázne a v čo najkratšej dobe povedať verejnosti „že sme tie hárky preverili a že politická strana   sa   môže   kľudne   uchádzať   o   priazeň   voličov,   lebo   disponuje   minimálne   10   000 podpismi“. Prezident Policajného zboru ďalej uviedol, že zistili, že naozaj boli zneužívané osobné údaje občanov SR a dokonca za nich bol vyjadrený súhlas so vznikom politickej strany   Navrhovateľovi...   Priebežné   zistenia   neuviedol,   a   prisľúbil,   že   túto   informáciu zverejní až po tom, ako bude vyšetrovanie uzatvorené. Rovnako sa nechcel vyjadriť k počtu policajtov pridelených na toto preverovania... Na otázku, či si myslí, že to stihnú do volieb povedal prezident policajného zboru SR, že samozrejme a neskôr doplnil, že sú na 70% hotoví.

Podľa informácii Navrhovateľa pár dní pred Voľbami boli doručené na Generálnu prokuratúru SR dve podania vo veci oznámenia o podozrení zo zneužitia osobných údajov ako   aj   sfalšovania   podpisu   pri   zbere   podpisov   za   účelom   založenia   politickej   strany Obyčajní   ľudia   a   nezávislé   osobnosti   a   Národ   a   spravodlivosť.   Napriek   týmto skutočnostiam boli zo strany prezidenta Policajného zboru medializované iba podozrenia z falšovania registračných hárkov Navrhovateľa a jedine k týmto hárkom bola v čase pred Voľbami zvolaná dokonca tlačová beseda prezidenta Policajného zboru...

Samotný   prezident   Policajného   zboru...   uviedol,   že   všetky   podpisy   z   náhodných vzoriek, ktoré polícia preverila, či už v rámci trestného konania, alebo postupom podľa Zákona   o   policajnom   zbore   sa   ukázali   ako   falošné,   ale   ich   presný   počet   nechcel špecifikovať ani na stovky, či tisíce. Tým podľa Navrhovateľa mohol vyvolať medzi voličmi pochybnosti   o riadnej   registrácii   jeho   politickej   strany.   Do   volieb   sa   už   prezident Policajného zboru SR napriek predošlému prísľubu nevyjadril k stavu preverovania, hoci účelom   tak   razantného   postupu   a   preverovania   malo   byť   práve   objasnenie   veci   pred Voľbami a informovanie voličov o presnom počte falošných podpisov...

V   tejto   súvislosti   Navrhovateľ   poukazuje   aj   na   neštandardný   postup   Policajného zboru v tomto prípade, kde o začatom trestnom stíhaní informoval prezident Policajného zboru,   ktorý   nie   je   orgánom   činným   v   trestnom   konaní,   pričom   detailne   poukázal na niektoré tvrdenia z oznámenia na podklade, ktorého bolo začaté trestné stíhanie (spôsob získavania   podpisov)   a   hlavne   zdôraznil   aj   pasáž,   v   ktorej   osoba,   ktorá   mala   takto registračné hárky falšovať uviedla, že ju ubezpečili, že takýto postup je v poriadku, keďže tí ktorí ju ubezpečili majú kontakty v Policajnom zbore SR a v S. Identita týchto osôb mala byť zistená v trestnom konaní. Táto informácia vzhľadom na spôsob jej podania a krátky časový interval pred Voľbami však bola jednoznačne spôsobilá vyvolať u voličov presvedčenie, že takto   navádzali   na   falšovanie   registračných   hárkov   predstavitelia   politickej   strany Navrhovateľa,   čím   sa   stali   v   očiach   verejnosti   nedôveryhodnými.   Toto   tvrdenie Navrhovateľa   preukazujú   predvolebné   prieskumy   agentúry   F.,   ktoré   Navrhovateľovi prisudzovali   v   januári   a   februári   2012   preferencie   voličov   na   úrovni   zvoliteľnosti   do parlamentu SR a samotný volebný výsledok vo Voľbách, kde 10.03.2012 Navrhovateľ získal iba 1,585 % hlasov voličov. Tlačová beseda prezidenta Policajného zboru, ktorej obsahové časti prebrali takmer všetky média v SR sa pritom konala 29.02.2012 teda len pár dní pred Voľbami   samotnými   a   poškodila   Navrhovateľa   najmä   tým,   že   pokým   sa   rozsiahlo medializovali   čiastočné   tvrdenia   o   falšovaní   jeho   registračných   hárkov,   ani   do   Volieb samotných   neboli   zverejnené ďalšie informácie   k výsledkom   preverovania,   čím   u voliča pretrvávala pochybnosť o jednak o zákonnej registrácii Navrhovateľa a jednak Navrhovateľ ostal v očiach voličov nevierohodným, čo negatívne ovplyvnilo jeho volebný výsledok. Navrhovateľ   má   ďalej   za   to,   že   postupom   prezidenta   Policajného   zboru   SR a informovaním   o   začatom   trestnom   stíhaní...   masívnymi   previerkami   u   sympatizantov Navrhovateľa...   došlo   k   ovplyvňovaniu   názoru   voličov   v   krátkom   čase   pred   Voľbami. Previerky na mieste u sympatizantov politickej strany Navrhovateľa, v čase mimo rámca § 55 ods. 2 Trestného poriadku (zvyčajne sa realizujú v čase 7,00 - 20,00 v úradných miestnostiach) boli rovnako spôsobilé v rámci takto rozsiahleho prieskumu poškodiť dobré meno Navrhovateľa a negatívne vyplývať na jeho voličov...»

Podaním z 21. marca 2012 sťažovateľka doplnila svoju volebnú sťažnosť o ďalšie dôvody, v rámci ktorých uviedla:

„Vo voľbách do NR SR kandidovala pod číslom 24 aj Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció   Pártja (ďalej   len „SMK“).   Štatutárnym orgánom SMK   je Mgr.   J.   B. Podľa verejne dostupných zdrojov, Mgr. J. B. dobrovoľne požiadal o udelenie cudzieho štátneho občianstva v januári roku 2011, teda v zmysle § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov... nie je občanom Slovenskej republiky.

Dňa 16.04.2011 nemohol byť preto Mgr. J. B. zvolený do funkcie predsedu SMK, nakoľko podľa § 3 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov... nespĺňal základný predpoklad na zvolenie, a to štátne občianstvo Slovenskej republiky.

Mgr. J. B. zároveň kandidoval vo Voľbách na mieste číslo 1 kandidátnej listiny SMK. Podľa § 3 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov... nemohol Mgr. J. B. kandidovať vo Voľbách, nakoľko nie je občanom Slovenskej republiky....

Slovenská   národná   strana   podala   dňa   19.12.2011   podnet   na   Ústrednú   volebnú komisiu, v ktorom poukázala na vyššie uvedené skutočnosti.

Ústredná volebná komisia podľa § 20 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej   rady   Slovenskej   republiky   v   znení   neskorších   predpisov   dňa   19.12.2011 zaregistrovala kandidátnu listinu SMK.

SMK získala vo voľbách 4,287 % z celkového počtu hlasov.“

Podľa   sťažovateľky „aj   týmto   vyššie   popísaným   konaním   došlo   k   porušeniu princípov   slobodnej   súťaže   politických   síl   (v   zmysle   článku   31   Ústavy   Slovenskej republiky)... ako aj článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že voľby do národnej   rady   vyhlásené   rozhodnutím   predsedu   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 347/2011   Z.   z.   o vyhlásení   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky z 19. októbra 2011, ktoré sa konali 10. marca 2012, vyhlasuje za neplatné.

Na preukázanie namietanej neústavnosti volieb sťažovateľka predložila tieto dôkazy: fotodokumentáciu politickej reklamy kandidujúcich subjektov zúčastnených vo voľbách, predvolebné prieskumy verejnej mienky agentúry F., oznámenia J. I. a P. T. o podozrení zo zneužitia osobných údajov a falšovania podpisov pri založení politických strán Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a Národ a spravodlivosť. Sťažovateľka súčasne navrhla ako dôkaz   vyžiadať   vyšetrovací   spis   vo   veci   trestného   stíhania   pre   trestný   čin   podvodu   v súvislosti   s   podozrením   falšovania   podpisov   na registračných   hárkoch   sťažovateľky   a vykonať dôkaz   výsluchom   svedkov   J.   S.   a M.   P.   V súvislosti   s namietanou registráciu kandidátnej listiny Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (ďalej len „SMK“) sťažovateľka ako dôkaz predložila podnet Slovenskej národnej strany a navrhla vykonať dôkaz výsluchom Mgr. J. B.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do národnej   rady,   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   a   volieb   do   Európskeho parlamentu.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do národnej rady, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem   navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietaná neústavnosť volieb do národnej rady   konaných   10.   marca   2012   z   dôvodu   namietaného   porušenia   základných   práv garantovaných čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy a namietaného porušenia čl. 31 ústavy.  

Podľa sťažovateľky v čase predvolebnej kampane boli porušené princípy slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, a to spôsobom, ktorý bol jednoznačne spôsobilý   ovplyvniť   výsledky   volieb   z   dôvodu   porušovania   ústavného   zákona,   ako   aj z dôvodu úkonov uskutočnených Policajným zborom pri preverovaní pravosti registračných hárkov   sťažovateľky   v   krátkom   čase   pred   voľbami.   Sťažovateľka   namieta   aj   proces registrácie kandidátnej listiny SMK, resp. kandidáta tejto strany.

Podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy   občania   majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť   podľa   príslušných   volebných   predpisov.   Tomuto   zodpovedá   i   zákonná   úprava volebného   súdnictva,   ktorého   zmyslom   a   účelom   v   demokratickom   právnom   štáte   je nezávislý   prieskum   regulárnosti   priebehu   a   výsledkov   volieb,   garancie   legitimity   moci dodržaním   legality   jeho   utvárania.   Volebné   súdnictvo   je   pritom   z   pohľadu   ústavného založené   na   príčinnej   súvislosti   medzi   volebnou   vadou   (a   to   objektívnou   alebo potencionálnou) a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a   jednak   uchádzať sa   o   zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Hrubé,   závažné   alebo   viacnásobné   porušenie   práv   občanov   priznaných   zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb (PL. ÚS 18/99).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

Ústavný súd súhlasí so širším chápaním volieb presadzovaným účastníkom konania a vo svojich rozhodnutiach z neho dlhodobo vychádza. Posudzuje ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom (registrácia kandidátov) (napr. PL. ÚS 6/06).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval,   či   sťažovateľkou   namietané   skutočnosti   sú   ústavne   relevantným   spôsobom porušením označených článkov ústavy.III.

Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľky, ktorými spochybňuje neústavnosť volieb   do   národnej   rady,   ústavný   súd   nepovažoval   za   účelné   vyzývať   označených účastníkov konania (politické strany a hnutia, ktoré získali zastúpenie v národnej rade), aby sa vyjadrili k obsahu volebnej sťažnosti.

V   rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   si   ústavný   súd   listom z 2. apríla 2012 vyžiadal vyšetrovací spis vo veci trestného stíhania pre prečin podvodu v súvislosti s podozrením o zneužití osobných údajov a falšovaní podpisov na registračných hárkoch sťažovateľky. Zároveň vyzval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), aby sa vyjadrilo k sťažovateľkou namietanému postupu Policajného zboru. Ministerstvo vnútra zastúpené generálnou riaditeľkou sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov v podaní doručenom ústavnému súdu 15. mája 2012 vo vzťahu k namietanému postupu Policajného zboru v podstatnom uviedlo:

«Dňa   22.   februára   2012   prezídium   zaevidovalo   žiadosť   z   odboru   všeobecnej vnútornej správy, sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „sekcia   verejnej   správy“)   o   preverenie   osôb   pod   č.   OVVS3-2011/29916   zo   dňa 21. februára 2012.   Dôvodom   odstúpenia   žiadosti   boli   zistené   nezrovnalosti   pracovníkmi sekcie   verejnej   správy   v   zoznamoch   občanov   a   v   informačnom   systéme   R.   (evidencia obyvateľov), ktorí súhlasili so vznikom politickej strany s názvom 99 % - občiansky hlas.... Predmetná   žiadosť   bola   posúdená   a   prerokovaná   medzi   prezidentom   a   vedúcim štábu na zabezpečenie nerušenej prípravy volieb, vec bola prerokovaná súčasne aj s členmi štábu   prezidenta   v   zmysle   rozkazu   prezidenta   Policajného   zboru   č.   2/2012.   Súčasťou žiadosti   bol   aj   konkrétny   a   relevantný   podnet   z   možného   falšovania   podpisov   na podpisových hárkoch, neuhradenie dohodnutej peňažnej odmeny (z možného podvodu), v prospech aktivistov politickej strany 99 % - občiansky hlas. Ďalej podnet obsahoval prílohu podania, ktoré uvádzalo postupy a praktiky pri získavaní podpisov na podpisových hárkoch, konkrétne obce, mená občanov a možné ďalšie zneužitie zákonom chránených osobných údajov občanov.

Z rokovania štábu a z rozhodnutia prezidenta vyplynula, úloha: „vykonať previerku fyzickej existencie sporných osôb v rámci teritórií krajských riaditeľstiev Policajného zboru B. a T., súčasne s overením pravosti ich podpisov na základe existujúcich podpisových hárkov“ s termínom do 27. februára 2012....

Dňa   22.   februára   2012   bolo   spracované   dožiadanie   na   Krajské   riaditeľstvo Policajného   zboru   v T.   pod   č.   p.:   PPZ-SVP-21-023/2012   a   dožiadanie   na   Krajské riaditeľstvo   Policajného   zboru   v B.   pod   č.   p.:   PPZ-SVP-21-024/2012   na   vykonanie previerky fyzickej existencie osôb v rámci teritórií krajských riaditeľstiev Policajného zboru a pravosti ich podpisov na základe priložených listinných podkladov....

Dňa 24. februára 2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v B. pod č. p.: KRPZ- BA-OPP-93-056/2012 zaslalo odpoveď, kde okrem iného bolo zistené že niektoré uvádzané osoby   v   hárkoch   fyzicky   neexistujú,   ďalší   občania   podľa   ich   vlastného   vyjadrenia nepodpisovali predmetné hárky, použité osobné údaje občanov z občianskych preukazov boli irelevantné z dôvodu, že tieto neplatné osobné doklady už v minulosti boli úradne skartované   respektíve   osobné   údaje   o   občanoch   na   podpisových   hárkoch   nesúhlasili s údajmi v evidenciách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Obdobné boli zistenia aj v služobnom   obvode   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v T.   zo   dňa 27. februára 2012   pod   č.   p.:   KRPZ-TT-VO-101-032/2012   ktoré   konštatovalo,   že   všetky podpisy ktoré preverovali sa potvrdzujú ako nepravé a údaje o osobách nekorešpondujú s evidenciou   obyvateľov.   Príslušníci   Policajného   zboru   vykonávali   služobnú   činnosť v zmysle ustanovenia § 17a, zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, cit. „policajt je oprávnený   požadovať   potrebné   informácie   od   osoby,   ktorá   môže   prispieť   k   objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa“....

Dňa 27. februára 2012 bol z dôvodu podozrenia zneužitia osobných údajov občanov a možného podvodu vydaný pokyn všetkým krajským riaditeľstvám Policajného zboru pod č. p.:   PPZ-SVP-21-030/2012   na   vykonanie   previerok   v   rámci   služobných   obvodov jednotlivých   krajských   riaditeľstiev   Policajného   zboru   v   rámci   Slovenskej   republiky s cieľom preverenia fyzickej existencie podpísaných osôb a overenia pravosti ich podpisov na podpisových hárkoch. Termín úlohy bol stanovený na deň 01. marca 2012 a do služobnej činnosti boli zapojení policajti služby poriadkovej a kriminálnej polície v rámci bežného výkonu   služby.   Postupným   preverovaním   podpisových   hárkov   občanov   sa   potvrdzovali podozrenia zneužitia osobných údajov v rámci ďalších krajských riaditeľstiev Policajného zboru....

Na   základe   získaných   informácií   z   previerok   vykonaných   Krajským   riaditeľstvom Policajného zboru v T. a Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v B., úrad kriminálnej polície prezídia v súlade s čl. 19 ods. 1 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010... vydal v predmetnej veci opatrenie prezidenta Policajného zboru č. p.: PPZ- UKP-OVK-319/2012 zo dňa 28. februára 2012, kde ako príslušný útvar na trestné konanie bolo určené Obvodné oddelenie Policajného zboru v S. Príslušný útvar Policajného zboru ktorému bol postúpený spisový materiál z prezídia pod ČVS: ORP-124/OEK-SE-2012 zo dňa 29. februára 2012, vydal uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1/ Trestného poriadku pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona....

Dňa 29. februára 2012 sa o 14:25 hod. uskutočnila tlačová beseda lídrov hnutia 99 %-občiansky hlas na ktorej okrem iného boli vyslovené dezinformácie a nepravdy, cit.: „Polícia je zneužívaná v politickom boji proti hnutiu 99 % - občiansky hlas. Táto rozsiahla policajná   akcia   má   podľa   nás   za   cieľ   zastrašiť   našich   sympatizantov   a   spochybniť existenciu 99 %. Ide o ďalší útok skorumpovaných goríl, ktoré sa chcú zúfalo udržať pri moci.   O policajnom   nátlaku   na   ľudí,   ktorí   podpísali   petíciu   za   vznik   hnutia   99   %   - občiansky hlas, nás informujú naši priaznivci z celého Slovenska. Konanie polície považujú za jej zneužívanie v predvolebnom boji. Viacerí vyjadrujú obavy, že budú za prejavenie svojho politického názoru prenasledovaní. Takto hrubo bola polícia naposledy zneužívaná na politické ciele v 90-tych rokoch za nedemokratickej Mečiarovej vlády a predtým iba v časoch ŠTB. Teraz sa k rovnakým praktikám uchyľujú skorumpované gorily. Kandidát 99 %-občiansky hlas P. V. si myslí, že polícia koná v rozpore so zákonom a dopúšťajú sa zneužitia právomocí verejného činiteľa, pretože nejde o priestupok ani trestný čin a vyzval vedenie polície alebo ministerstva vnútra aby vysvetlili, aký priestupok alebo trestný čin vyšetrujú.“...

Ako   reakcia   na   závažné   obvinenia   Policajného   zboru   reprezentantmi   politickej strany 99 % - občiansky hlas, sa uskutočnila následne v ten istý deň o 15.30 hod. tlačová konferencia prezidenta, kde v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platnými všeobecne záväznými predpismi a internými aktmi riadenia reagoval na výzvu predstaviteľov uvedenej politickej strany.   Prezident   na tlačovej   konferencií   objasnil dôvody a   postup   policajtov Policajného zboru v danej veci a uviedol verejnosti iba tie dôležité skutočnosti, ktoré mal k dispozícií v zmysle platných predpisov, a o ktorých je oprávnený informovať. Prezident oznámil aj skutočnosť, že bolo v danej veci začaté trestné stíhanie, neinformoval o iných úkonoch z procesu trestného konania a ani objektívne nemohol lebo v daný deň ani neboli vykonané,   nakoľko   v   nasledujúci   deň   t.j.   01.   marca   2012   bol   celý   spisový   materiál z Obvodného oddelenia Policajného zboru v S. odstúpený príslušnému vyšetrovateľovi na základe opatrenia prokurátora Okresnej prokuratúry v S.

Samotný podnet doručený na prezídium zo sekcie verejnej správy nebol dôvodom na postup   podľa   Trestného   poriadku,   stal   sa   ním   až   v   okamihu,   keď   polícia   svojou činnosťou   v   dňoch   22.   februára   2012   až   29.   februára   2012   v   súlade   so   zákonom o Policajnom   zbore,   odhalila   relevantnosť   údajov   a   informácií   uvedených   v   samotnom podnete a v jeho prílohách.

Políciou   boli   zistené   aj   ďalšie   dôležité   skutočnosti   zakladajúce   podozrenia z protiprávneho zneužitia osobných údajov aj v rámci teritórií iných krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Ak by polícia takto nepostupovala, nemuseli byť uvedené neoprávnené nakladania s osobnými údajmi nikdy zistené....

Dňa   01.   marca   2012   Okresná   prokuratúra   v S.   vydala   pod   číslom   Pv   159/12-4 opatrenie, ktorým nariaďuje podľa § 230 ods. 2 písm. g) Trestného poriadku vyšetrovanie v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru v S....

Dňa   01.   marca   2012   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   v S.   na   základe opatrenia Okresnej prokuratúry v S. odstúpilo vec odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v S. Dňa 02. marca 2012 bola vec pridelená vyšetrovateľovi odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v S. a je vedená pod ČVS: ORP -79/OEK-SE-2012....

Dňa   01.   marca   2012   bol   spracovaný   pokyn   na   všetky   krajské   riaditeľstvá Policajného   zboru   pod   č.   p.:   PPZ-SVP-21-038/2012,   ktorým   bol   zrušený   postup   podľa ustanovenia § 17a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, nakoľko ďalší postup bude určovať vyšetrovateľ Policajného zboru podľa Trestného poriadku....

Dňa 05. marca 2012 bola rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T. č. 27 zriadená pracovná skupina na objasnenie trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného v súvislosti s falšovaním zoznamov občanov, ktorí súhlasili so vznikom politickej strany 99 % - občiansky hlas.

Dňa 06. marca 2012 vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v S. pod ČVS: ORP -79/OEK-SE-2012 spracoval dožiadanie na všetky krajské   riaditeľstvá   Policajného   zboru,   v   ktorom   žiada   o   ustálenie   a   vyťaženie   osôb uvedených na hárkoch....

Dňa   05.   marca   2012   boli   prezídiu   doručené   podnety   zo   sekcie   verejnej   správy od občanov J. L., B., evidovaný pod č. p: OVVS 3-2012/004196 zo dňa 02. marca 2012 a o podnet občana Ing. V. V., T., evidovaný pod č. p.: OVVS 3-2012/004196 zo dňa 5. marca 2012. Podania svojím všeobecným obsahom smerovali na preverenie pravosti podpisov na podpisových hárkoch už skoršie právoplatne zaregistrovaných politických strán, pričom na rozdiel od podania vo vzťahu k podpisom podporovateľov strany 99 % - občiansky hlas, neobsahovali tieto žiadne konkrétne nezrovnalosti, taktiež neboli polícií príslušnou sekciou zaslané sporné zoznamy (originály podpisových hárkov), absentovali prípadné iné zistenia a pochybenia z procesu úradného overovania. Prezídium pre tieto uvedené dôvody muselo zvoliť   iný   postup   a   požiadalo   listom   sekciu   verejnej   správy   zo   dňa   6. marca   2012   o doplnenie podnetov o ďalšie listinné podklady.»

Prílohou stanoviska ministerstva vnútra boli tieto dôkazy: spisový materiál získaný pred   začatím   trestného   stíhania, prepis vyšetrovacieho   spisu   vedeného pod   ČVS:   ORP-79/OEK-SE-2012, stanovisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, fotokópie interných   aktov   riadenia   a zvukovo-obrazový   záznam   tlačovej   konferencie   sťažovateľky z 29. februára 2012. Preskúmaním listinných dôkazov pripojených k stanovisku ministerstva vnútra   ústavný   súd   zistil,   že   postup   Policajného   zboru   a   následne   orgánov   činných v trestnom konaní uvádzaný v stanovisku zodpovedá obsahu vyšetrovacieho spisu.

Návrh sťažovateľky na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov J. S. a M. P. ústavný súd   nepovažoval   za   účelné akceptovať.   Záznam tlačovej   besedy   prezidenta   Policajného zboru   uskutočnenej   29.   februára   2012   je   verejne   prístupný   na internetovej   stránke www.ta3.com a doslovný prepis tejto tlačovej besedy je aj súčasťou spisového materiálu ministerstva vnútra doručeného ústavnému súdu.  

Ústavný súd tiež nepovažoval za účelné duplicitne uvádzať obsah tlačovej besedy prezidenta   Policajného   zboru,   ktorej   podstatné   časti   zhrnula   sťažovateľka   vo   svojej sťažnosti a ktoré ústavný súd cituje v časti I tohto rozhodnutia.

IV.

Na   základe   vykonaného   dokazovania   ústavný   súd   dospel   k   týmto   skutkovým a právnym záverom.

K namietanému porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy nerešpektovaním zákazu vyplývajúceho z čl. 4 ústavného zákona

Porušenie základného princípu slobody súťaže politických síl zaručeného v čl. 31 ústavy,   ako   aj   porušenie   čl.   30   ods.   4   ústavy   dáva   sťažovateľka   do   súvisu   s   údajným porušením   čl.   4   ods.   2   písm.   f)   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu,   teda s údajným nerešpektovaním zákazu akejkoľvek reklamy (politickej reklamy nevynímajúc) verejnými funkcionármi, ktorí v parlamentných voľbách kandidovali za konkrétne politické strany   či   hnutia.   V   dôsledku   nerešpektovania   uvedeného   zákazu   bola   sťažovateľka znevýhodnená   oproti   tým   kandidujúcim   politickým   stranám   a   hnutiam,   ktoré   sa   počas volebnej kampane prezentovali prostredníctvom verejných funkcionárov.  

Obmedzenia formulované v čl. 4 ústavného zákona je nutné vnímať v kontexte účelu ústavného zákona, ktorým je ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií vymedzeného okruhu   verejných   funkcionárov   a   zamedzenie,   resp.   aspoň   obmedzenie   vzniku   rozporu záujmov pri výkone verejných funkcií.

Podľa dôvodovej správy čl. 4 ústavného zákona   ustanovuje všeobecné povinnosti a obmedzenia   pre   verejných   funkcionárov,   ktorých   dodržiavanie   pri   výkone   verejnej funkcie by malo zaručiť požadovanú ochranu verejného záujmu a zároveň vysoký morálny kredit verejných funkcionárov. Zákazy a obmedzenia, ktoré sú v čl. 4 obsiahnuté, majú v čo najširšom rozsahu vylúčiť či obmedziť možnosti vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k   uprednostneniu   osobného záujmu pred verejným, resp.   mohlo by dôjsť   k poskytnutiu nenáležitej výhody pre verejného funkcionára z výkonu jeho funkcie. Odsek 2 ustanovuje činnosti, ktoré nesmie pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár vykonávať, a právne vzťahy, do ktorých nesmie vstupovať. Ide o taxatívny výpočet takých činností a právnych vzťahov a úkonov, pri ktorých by verejný funkcionár mohol uprednostniť osobný záujem pred verejným a získať výhodu z výkonu verejnej funkcie, ktorú by inak získať nemohol.

Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu.

Článok 3 ústavného zákona definuje na účely tohto zákona pojmy verejný záujem, osobný záujem a rozpor záujmov. Podľa zákonnej definície verejným záujmom je taký záujem, ktorý   prináša   majetkový   prospech   alebo   iný   prospech   všetkým   občanom   alebo mnohým občanom. Na druhej strane osobný záujem prináša majetkový prospech alebo iný prospech   verejnému   funkcionárovi   alebo   jemu   blízkym   osobám.   Rozpor   záujmov   je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.

V tomto kontexte je potrebné vnímať aj obmedzenie pre verejných funkcionárov formulované   v   čl.   4   ods.   2   písm.   f)   ústavného   zákona,   ktoré   zakazuje   verejným funkcionárom použitie svojej osoby, mena a priezviska, ako aj ďalších v ňom vymedzených prejavov   osobnej   povahy   na   reklamu.   Samotný   ústavný   zákon   však   pojem   reklama nedefinuje ani neodkazuje na definíciu tohto pojmu v inom právnom predpise.

Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o   telekomunikáciách   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   vysielaní a retransmisii“) v § 32 ods. 1 prvej vety definuje pojem reklamy na účely tohto zákona, teda len pre oblasť vysielania a retransmisie.

Všeobecnú definíciu pojmu reklamy obsahuje zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), ktorý v § 2 ods. 1 písm. a) vymedzuje pozitívne pojem reklamy. V zmysle citovaného ustanovenia reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Zákon o reklame zároveň definuje pojem produkt, ktorým je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Pojmovými znakmi reklamy sú teda produkt, ktorý musí súvisieť   s podnikateľskou   činnosťou   a   jeho   prezentácia   s   cieľom   uplatniť   ho   na   trhu. Reklama má teda ovplyvniť ekonomické správanie jej adresátov.

Politická reklama je definovaná v zákone o vysielaní a retransmisii (pre účely tohto zákona) ako verejné oznámenie určené na

a) podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo kandidáta, prípadne v ich prospech pri volebnej kampani alebo pri referendovej kampani, b) popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo kandidáta (§ 32 ods. 10 zákona o vysielaní a retransmisii).

Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov síce pojmy reklama a politická reklama nedefinuje, ale v súvislosti s úpravou volebnej kampane v ustanovení § 24 striktne tieto pojmy rozlišuje.

Vychádzajúc z účelu ústavného zákona zákaz ustanovený verejným funkcionárom v čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona je nutné vykladať tak, že tento sa vzťahuje len na účasť v tzv. komerčnej reklame (tak ako ju definuje zákon o reklame), pretože len táto je spôsobilá priniesť verejnému funkcionárovi okamžitý majetkový alebo iný prospech, ktorý má   na mysli ústavný zákon v čl. 3 ods. 3   a ktorý nepochybne vedie ku vzniku rozporu záujmov.

V   prípade   podľa   sťažovateľky   ústavným   zákonom   neaprobovanej   politickej reklamy, ktorej subjektom je verejný funkcionár, podľa názoru ústavného súdu absentuje rozpor   záujmov,   pretože   samotnú   kandidatúru   verejného   funkcionára   v   parlamentných voľbách a potenciálnu možnosť jeho zvolenia za poslanca národnej rady nemožno vnímať ako nenáležitú výhodu plynúcu z výkonu verejnej funkcie, ktorú by inak nebolo možné získať,   resp.   ako   uprednostnenie   osobného   záujmu   pred   verejným.   V   podmienkach parlamentnej   demokracie   je   nepochybne   správa   vecí   verejných   prostredníctvom demokraticky   zvolených   zástupcov   občanov   (verejných   funkcionárov   nevynímajúc) predovšetkým vo verejnom záujme.

Nemožno sa preto stotožniť s extenzívnym výkladom sťažovateľky, podľa ktorého zákaz obsiahnutý v   čl.   4   ods.   2   písm.   f)   ústavného   zákona   sa   vzťahuje aj   na   reklamu politickú. Takýto výklad by bol v rozpore nielen s účelom samotného ústavného zákona, ale tiež porušením možnosti rovnakého prístupu občanov k voleným a iným verejným funkciám zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy a v konečnom dôsledku popretím princípu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

Ustanovenie čl. 30 ods. 4 ústavy je nie len vyjadrením rovnosti občanov (čl. 12 ods. 2 ústavy), ale zároveň deklaruje demokratický charakter fungovania štátnej moci, resp. jej jednotlivých inštitútov.

Prístup za rovnakých podmienok znamená, že nemožno v procese tvorby či aplikácie práva preferovať alebo diskriminovať niektoré subjekty pred inými pri ich uchádzaní sa o verejné funkcie. Subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom (PL. ÚS 35/03). Ústava zaručuje za rovnakých podmienok prístup k voleným či iným verejným funkciám, čo však neznamená právo danú funkciu získať, resp. obsadiť (PL. ÚS 3/99). Význam rovnakých podmienok je v tom, že právnymi predpismi akejkoľvek sily ani praxou orgánov štátnej moci nemožno preferovať či diskriminovať niektoré skupiny občanov pred inými skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejným funkciám (II. ÚS 48/97).  

Výklad   ustanovenia   čl.   4   ods.   2   písm.   f)   ústavného   zákona,   ktorý   predkladá sťažovateľka, by bol diskriminačný, pretože občania so statusom verejného funkcionára uchádzajúci sa o volenú funkciu poslanca by nemali rovnaké možnosti prezentácie svojej osoby   a   politického   subjektu,   za   ktorý   kandidujú,   v   rámci   volebnej   kampane,   ktorej imanentným   prvkom   je   práve   politická   reklama.   Títo   by   boli   znevýhodnení   oproti kandidátom,   ktorí   v   čase   volebnej   kampane   verejnú   funkciu   nezastávajú,   v   možnosti prístupu   k   volenej   funkcii   za   rovnakých   podmienok,   súčasťou   ktorých   sú   aj   rovnaké možnosti vedenia volebnej kampane.

Sťažovateľkou prezentovaný výklad   je výkladom ad absurdum, pretože kandidáti na funkciu poslanca národnej rady by boli z dôvodu zastávania verejnej funkcie fakticky vylúčení z možnosti účasti vo volebnej kampani a vo voľbách. Status verejného funkcionára by tak v konečnom dôsledku znemožnil občanovi inak spĺňajúcemu podmienky pasívneho volebného práva (čl. 74 ods. 2 ústavy) uchádzať sa o (volenú) funkciu poslanca národnej rady.

Účelom ústavného zákona nie je diskriminovať verejných funkcionárov v možnosti prístupu k volenej funkcii za rovnakých podmienok, a tým zvýhodniť tých kandidátov, ktorí takýto status nemajú, pretože by to viedlo k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Takéto obmedzenie nemá žiadne opodstatnenie ani z aspektu verejného záujmu, pretože neexistuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho volebného práva občanov   verejných funkcionárov.

Ústavný súd už uviedol, že ústavný princíp slobodnej súťaže politických síl nemožno uplatniť   spôsobom,   pri   ktorom   sa   mimo   rámca   ustanoveného   ústavou   zasiahne do základných práv a slobôd (PL. ÚS 15/98).

Obsahom   princípu   ustanoveného   čl.   31   ústavy   je   aj   záväzok   ostatných   orgánov verejnej moci uplatňovať zákony upravujúce politické práva a slobody jedine spôsobom, ktorý umožní a ochráni slobodnú súťaž politických síl (PL. ÚS 19/98). Slobodná súťaž politických   síl   sa   zaručuje   aj   vo   vnútri   jednotlivých   politických   strán   a   hnutí,   medzi všetkými   občanmi,   ktorí   uplatňujú   ústavné   právo   na   prístup   k   volenej   funkcii (PL. ÚS 15/98).

V súlade s ústavným princípom zaručeným čl. 31 ústavy preto nemôže byť realizácia takého postupu, pri ktorom dôjde k obmedzeniu pasívneho volebného práva kandidátov politických strán a hnutí zúčastnených vo voľbách len z dôvodu, že títo kandidáti zastávajú verejnú funkciu.

Na základe uvedených právnych záverov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou namietaným postupom nedošlo k porušeniu čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   porušenie   ústavného   zákona,   ktorým   sťažovateľka odôvodňovala namietanú neústavnosť volieb, nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy ani ústavného princípu zaručeného v čl. 31 ústavy. Preto prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti v tejto časti ako zjavne neopodstatnenej.

K namietanému   porušeniu   čl.   30   ods.   1   ústavy   postupom   Policajného   zboru v súvislosti s preverovaním pravosti registračných hárkov sťažovateľky

Sťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie základných práv zaručených čl. 30 ods.   1   ústavy,   a   to   z   dôvodu   vážneho   narušenia   slobody   volieb   nezákonnými zásahmi Policajného   zboru   pri   preverovaní   pravosti   jej   registračných   hárkov   a informáciami medializovanými prezidentom Policajného zboru z procesu tohto preverovania. Podľa slov sťažovateľky „detaily preverovania zverejnené prezidentom Policajného zboru SR na jeho tlačovej   besede   pár   dni   pred   Voľbami...   a   spôsob   preverovania   registračných   hárkov Navrhovateľa...   spôsobili   ovplyvnenie   slobodnej   vôle   voličov   odovzdať   svoj   hlas vo Voľbách práve Navrhovateľovi z dôvodu nátlaku a dezinformácii, nepresných informácii, ovplyvňovania politického názoru s cieľom odradiť ich od hlasovania za politickú stranu Navrhovateľa“.

V súvislosti s touto námietkou ústavný súd predovšetkým skúmal, či sťažovateľkou namietaný postup Policajného zboru   nevybočil   z rámca svojich   zákonných kompetencií a právomocí.

Postavenie   a   úlohy   Policajného   zboru   upravuje   zákon   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej   len „zákon o Policajnom zbore“). V zmysle uvedeného zákona je Policajný zbor ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý   plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré   pre   Policajný   zbor   vyplývajú   z   medzinárodných   záväzkov   Slovenskej   republiky. Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi   a   medzinárodnými   zmluvami,   ktorými   je Slovenská republika viazaná. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona Policajný zbor (okrem iných   úloh)   odhaľuje   trestné   činy   a   zisťuje   ich   páchateľov   a   vykonáva   vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch. Pri vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní postupuje podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Podľa § 17a zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvodom razantného postupu polície bola žiadosť   sekcie   verejnej   správy   ministerstva   vnútra   (ďalej   len   „sekcia   verejnej   správy“) doručená   prezídiu   Policajného   zboru   22.   februára   2012,   ktorou   žiadala   preveriť   údaje o osobách uvedených v zoznamoch občanov, ktorí súhlasili so vznikom sťažovateľky (ďalej len „zoznamy občanov“), ako aj pravosť ich podpisov z dôvodu zistených nezrovnalostí v informačnom systéme registra obyvateľov. Súčasťou žiadosti bol aj podnet na preverenie zoznamu   občanov   vzhľadom   na   dôvodné   podozrenie   z   porušenia   zákona   pri   registrácii sťažovateľky a z kupovania a falšovania podpisov občanov (ďalej len „podnet“), ktorý bol doručený sekcii verejnej správy 13. februára 2012. Prílohou podnetu bolo notárom overené čestné   vyhlásenie,   v   ktorom   boli   uvedené   postupy   a   praktiky   pri   získavaní   podpisov na podpisových   hárkoch,   s   uvedením   mien   konkrétnych   osôb,   ktorých   podpisy   boli sfalšované.

Ďalší   postup   prezídia   Policajného   zboru   preto   smeroval   k   prevereniu   týchto podozrení vykonaním previerok fyzickej existencie osôb uvedených v podnete a overením pravosti   ich   podpisov   najprv   v   rámci   obvodov   krajských   riaditeľstiev   v   Bratislave a v Trnave, neskôr na základe informácií získaných z týchto krajských riaditeľstiev, ktoré potvrdzovali   dôvodnosť   uvedených   podozrení   aj   v   rámci   teritórií   ďalších   krajských riaditeľstiev v rámci Slovenskej republiky.

Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú námietku sťažovateľky voči postupu polície, ktorá previerky na mieste u sympatizantov sťažovateľky uskutočňovala mimo rámca § 55 ods.   2   Trestného   poriadku.   Ako   vyplynulo   z   vykonaného   dokazovania,   Policajný   zbor v štádiu   preverovania   podozrení   zo   zneužitia   osobných   údajov   a   z   falšovania   podpisov v zoznamoch občanov nepostupoval podľa Trestného poriadku, ale podľa § 17a zákona o Policajnom zbore.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   v   okolnostiach   namietaného postupu   Policajného   zboru   nezistil   svojvôľu,   účelovosť,   resp.   vybočenie   z   rámca   jeho zákonom vymedzených kompetencií a právomocí. Preto aj prípadné čiastkové pochybenia polície, ku ktorým mohlo dôjsť v jednotlivých prípadoch v procese preverovania na mieste (vzhľadom na rozsah policajnej akcie), nemohli v posudzovanom prípade podľa názoru ústavného súdu spochybniť zákonnosť postupu polície ako takého.

Ústavný súd sa už vyjadril k pojmu „slobody volieb“, keď uviedol: „O slobodné voľby   ide   vtedy,   ak   je   právne   garantovaný   a   prakticky   realizovaný   princíp   politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiaden nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov,   a   nie   je   ani   odrádzajúci   od   hlasovania   pre   niektoré   subjekty;   keď   majú možnosť prístupu k relevantným informáciám, a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov   nezávisle,   bez   použitia   násilia,   donútenia,   navádzania   či   manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu“ (PL. ÚS 100/07).

Súčasťou princípu slobody volieb je aj možnosť voličov mať prístup k relevantným informáciám, čo   je základným predpokladom   pre kvalifikované volebné rozhodovanie. Princíp   slobody   volieb   je tak úzko spätý   s realizáciou   základného   práva   na informácie garantovaného   čl.   26   ústavy,   ktoré   spolu   s   volebným   právom   predstavuje   dôležitý fundament politických práv jednotlivca.

Vo vzťahu k uplatneniu práva na informácie vo volebnej kampani už ústavný súd uviedol:   „Obdobie   volebnej   kampane je obdobím   zvýšeného   záujmu   obyvateľstva   štátu o verejné   veci   aj   obdobím   zvýšeného   významu   informácií   o   verejných záležitostiach.... V demokratickej spoločnosti počas volebnej kampane občania hodnotia stav spoločnosti zaznamenaný v predchádzajúcom volebnom období a uvažujú o ďalšom smerovaní   štátu.   Na   základe   prijatých   informácií   rozhodujú   o   tom,   koho   vo   voľbách splnomocnia   na   výkon   od   nich   pochádzajúcej   moci   v   nasledujúcom   volebnom   období. Informácie o politickej strane, jej programe, zámeroch a názoroch jej predstaviteľov majú zásadný význam pre uplatnenie práva, ktoré sa zaručuje čl. 30 ods. 1 ústavy. Informácie o okolnostiach, podľa ktorých občania uplatnia svoje právo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, majú väčší význam pred uplatnením aktívneho volebného práva ako v ďalších fázach volebného obdobia“ (PL. ÚS 15/98).

Niet pochýb o tom, že v čase volebnej kampane sa vyžaduje od štátnych orgánov istá miera   zdržanlivosti   v   záujme ochrany slobodnej   súťaže   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti. Ochranu slobodnej súťaže politických síl vo voľbách však nemožno vykladať tak   extenzívne,   aby v   snahe o   jej absolútne zachovanie bolo   negované základné právo občanov na informácie.

Úlohou   štátu   pri   príprave   volieb   a   počas   ich   konania   je   zabezpečiť   občanom príležitosť   pre   uplatnenie   všetkých   ústavou   zaručených   práv   a   slobôd,   ktoré   sú predpokladom riadneho uplatnenia práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (PL. ÚS 15/98).

Požiadavka   objektívneho   informovania   verejnosti   o   otázkach   verejného   záujmu v čase   volebnej   kampane   sa   stáva   naliehavejšou   o   to   viac,   ak   sa   prostredníctvom medializovaných   informácií   spochybní   regulárnosť   registrácie   politického   subjektu kandidujúceho vo voľbách.

Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov informovať verejnosť o svojej činnosti   je   realizáciou   čl.   26   ods.   1   ústavy,   podľa   ktorého   sloboda   prejavu   a   právo na informácie sú zaručené, ako aj čl. 26 ods. 5 ústavy, podľa ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tlačová beseda prezidenta Policajného zboru uskutočnená 29. februára 2012 o 15.30 h. bola bezprostrednou reakciou (cit.: „Musel som túto tlačovú besedu zvolať vzhľadom k tomu, že predstavitelia politickej strany 99 % vyzvali   policajný   zbor,   aby   vysvetlil,   z   akých   dôvodov   vykonáva   podľa   nich   rozsiahlu policajnú   akciu   smerujúcu   podľa   nich   k   zastrašovaniu   ich   sympatizantov.“) na závažné obvinenia   vyslovené   predstaviteľmi   sťažovateľky   na   adresu   polície   na   tlačovej   besede uskutočnenej 29. februára 2012 o 14.25 h. (napr. cit.: „Zjavne si niekto v tejto krajine uvedomil, že zmene sa už nedá zabrániť pri urnách, takže teraz sa snaží využiť políciu na to, aby zabránil tejto zmene iným spôsobom.“ alebo „... vedenie ministerstva vnútra, vedenie policajného   zboru   je   poplatné   zase   záujmom   politiky,   úzkym   záujmom   skupín a jednotlivcov“, alebo „... kde sme sa to dostali, že v roku 2012 máme znaky policajného štátu, aby policajti sekírovali, buzerovali a otravovali slušných a normálnych občanov, aby vyvolávali   atmosféru   strachu,   aby   naznačovali,   vyhrážali   sa,   skúšali,   ovplyvňovali.“) a na priamu   výzvu   jej   lídrov,   aby   vedenie   polície   vysvetlilo,   čo   je   dôvodom   rozsiahlej policajnej akcie zastrašujúcej jej sympatizantov, aký priestupok alebo trestný čin Policajný zbor vyšetruje.

Informácie prezentované prezidentom Policajného zboru sa opierali o fakty z procesu preverovania konkrétnych podozrení uvedených v podnete príslušnými, resp. poverenými organizačnými zložkami polície. Keďže výsledky tohto preverovania odôvodňovali začatie trestného   stíhania,   uznesením   z   29.   februára   2012   bolo   začaté   trestné   stíhanie   vo   veci prečinu podvodu, v ktorom je sťažovateľka v procesnom postavení poškodenej. Na druhej strane,   prebiehajúce   vyšetrovanie   vyžadovalo   určitú   zdržanlivosť   pri   informovaní o presných   počtoch   prípadov   zneužitia   osobných   údajov,   keďže   výsledky   z   procesu preverovania   postupom   podľa   zákona   o   Policajnom   zbore   nemali   povahu   dôkazu použiteľného v trestnom konaní, ale slúžili ako podklad na začatie trestného stíhania.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vykonaným dokazovaním   nebola   preukázaná vedomá manipulácia   voličov   s   cieľom   poškodiť   sťažovateľku.   Tlačová   beseda   prezidenta Policajného   zboru   sa   neuskutočnila   so   zámerom   diskreditácie   sťažovateľky   v   čase prebiehajúcej volebnej kampane, resp. s cieľom ovplyvňovania voličov v jej neprospech. Na tlačovej besede neodzneli informácie, ktoré by boli nepravdivé, skreslené alebo účelové. Neinformovanie verejnosti, resp. zdržanlivosť Policajného zboru pri poskytovaní informácií by   v   posudzovanom   prípade   znamenalo   porušenie   základného   práva   občanov   (voličov) na informácie ako základného predpokladu na riadne uplatnenie ich aktívneho volebného práva.

V súvislosti s námietkou existencie ďalších podnetov vo veci podozrenia zo zneužitia osobných údajov pri registrácii iných skôr zaregistrovaných politických strán, o ktorých prezident   Policajného   zboru   neinformoval,   ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s   týmito podnetmi   uvádza,   že   podozrenia   v   nich   uvedené   sú   formulované veľmi   všeobecne   bez uvedenia konkrétnych podozrení, nezrovnalostí, príp. pochybení. V prípade týchto podnetov bol preto opodstatnený iný postup prezídia Policajného zboru spočívajúci v ich doplnení o ďalšie dôkazy.

Čo   sa   týka   sťažovateľkou   predloženého   dôkazu   prieskumov   verejnej   mienky agentúry F., ktorým sťažovateľka preukazovala namietané porušenie čl. 30 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje, že výsledky prieskumov verejnej mienky nemajú pre ústavný súd povahu   dôkazu   opodstatňujúceho   vyslovenie   rozhodnutia   o   neplatnosti   volieb   (PL.   ÚS 19/94).

Ústavný   súd   pripúšťa,   že sťažovateľkou   namietaný postup polície   bol   objektívne spôsobilý ovplyvniť voličov v neprospech voľby sťažovateľky v niektorých individuálnych prípadoch, a ovplyvniť tak aj výsledky volieb. Zároveň je však potrebné konštatovať, že k uvedenému pôsobeniu v neprospech sťažovateľky nedošlo v dôsledku nezákonného alebo neústavného postupu Policajného zboru porušujúceho princípy slobody volieb a slobodnej volebnej súťaže, ale povahou okolností (skutočností) sprítomnených práve v čase volebnej kampane.

  V súvislosti   s volebnou kampaňou ústavný súd pripomína, že pri posudzovaní volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť   tvorbu   jeho   slobodnej   vôle   je   volebnou   vadou,   ktorej   dôsledkom   môže   byť zrušenie   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   118/07).   Sloboda   volieb   totiž   znamená   slobodu rozhodovania každého jednotlivého voliča (PL. ÚS 87/2011).

Ústavný súd v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb   vyžaduje   od   ústavného   súdu   okrem   iného   tiež   rozumnú   zdržanlivosť,   ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľky pokračovať v politickom/volebnom zápase aj v povolebnom období.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   medzi   sťažovateľkou namietaným postupom Policajného zboru a porušením čl. 30 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by odôvodňovala prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, čo je zároveň pri   volebných   sťažnostiach   dôvodom   na   odmietnutie   návrhu   pre   jeho   zjavnú neopodstatnenosť (porov. PL. ÚS 73/07, PL. ÚS 118/07).

Ústavný   súd   zistil,   že   v čase   rozhodovania   o volebnej   sťažnosti   bolo   trestné oznámenie   sťažovateľky   proti   bývalému   prezidentovi   Policajného   zboru   Jaroslavovi Spišiakovi   uznesením   vyšetrovateľa   odmietnuté,   čo   len   potvrdzuje,   že   v súvislosti so sťažovateľkou namietaným konaním sa nedopustil žiadneho trestného činu.

K námietke registrácie kandidátnej listiny SMK

Ústavný súd konštatuje, že na prerokovanie tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie čl. 31 a čl. 30 ods. 4 ústavy v súvislosti so zaregistrovaním kandidátnej listiny   SMK,   resp.   zaregistrovaním   kandidáta   SMK   Mgr.   J.   B.,   nie   je   daná   právomoc ústavného súdu.

Zákonodarca   vytvoril   typ   súdneho   konania   na   zabezpečenie   kontroly   ústavnosti a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do národnej rady a zveril ju všeobecnému (najvyššiemu) súdu.

Preskúmavanie   a   registrácia   kandidátnych   listín   politických   strán   kandidujúcich vo voľbách do národnej rady je úlohou Ústrednej volebnej komisie, ktorá postupuje podľa § 18 a nasl. zákona o voľbách. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o voľbách Ústredná volebná   komisia   vyčiarkne   z   kandidátnej   listiny   kandidáta,   ktorý   nespĺňa   podmienky uvedené v § 3 zákona o voľbách (jednou z podmienok zvoliteľnosti je aj štátne občianstvo Slovenskej republiky). Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona Ústredná volebná komisia odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 19 ods. 2. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia proti rozhodnutiu Ústrednej volebnej komisie o registrácii kandidátnej listiny, o registrácii   kandidátnej   listiny   s úpravami a   proti   rozhodnutiu   o   odmietnutí   registrácie kandidátnej listiny môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia podať návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie   kandidátnej   listiny, o ponechaní kandidáta na kandidátnej   listine   alebo   návrh   na   vydanie   rozhodnutia   o   zaregistrovaní   kandidátnej listiny na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Návrh možno podať do troch dní odo dňa rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie. Súdne konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do národnej rady je upravené v ustanovení § 250za zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.   Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok (odsek 4). V namietanej veci takéto konanie na všeobecnom súde neprebehlo, preto v danom prípade nie je daná ani právomoc ústavného súdu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že v otázke obligatórneho právneho zastúpenia sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom sa vyskytli nezrovnalosti v osobe splnomocnenca, resp. v označení osoby konajúcej za splnomocnenca sťažovateľky. Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   ako celku   ústavný súd   sa   uvedeným nedostatkom bližšie nezaoberal.

V.

Ústavný   súd   sumarizujúc   svoje   predbežné   závery   k   jednotlivým   námietkam sťažovateľky konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala svojou volebnou sťažnosťou, že pri voľbách do národnej rady došlo k hrubému a závažnému, príp. opakovanému porušovaniu zákona   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti, ktoré by malo za následok porušenie jej základných práv a slobôd. Námietky formulované vo volebnej sťažnosti sú zjavne nedostatočné na to, aby ústavný súd mohol v kontexte   so   všeobecnými   východiskami,   ktoré   uplatňuje   pri   predbežnom   prerokovaní volebných sťažností, rozhodnúť o jej prijatí na ďalšie konanie a v ďalšom štádiu konania v súlade   s návrhom   sťažovateľky   uplatniť svoju   právomoc podľa   §   63 ods.   1   písm.   a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby za neplatné.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012