znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 8/2011-63

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   februára   2011 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti J. T., Č., zastúpeného advokátkou Mgr. V. K., R., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Číž konaných 27. novembra 2010, za účasti Z. L., Č., zvoleného starostu obce Číž, zastúpeného advokátom JUDr. R. L., R., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. T. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „volebná sťažnosť“) J. T., Č. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. V. K., R.,   ktorou   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Číž   konaných   27. novembra 2010 (ďalej aj „voľby starostu“). Volebná sťažnosť smeruje proti Z. L., Č. (ďalej aj „odporca“), ktorý vo voľbách starostu obce získal 189 hlasov a podľa zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej aj „volebná komisia“) bol zvolený za starostu obce.

Z volebnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta najmä:

a)   postup   členov   volebnej   komisie,   ktorým   malo   dôjsť   k   znemožneniu   výkonu aktívneho volebného práva viacerým oprávneným voličom v súvislosti so zabezpečovaním hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v Domove sociálnych služieb Číž (ďalej   len   „domov   dôchodcov“),   ako   aj   postup   volebnej   komisie   pri   vyhodnocovaní a sčítavaní hlasovacích lístkov nachádzajúcich sa v prenosnej volebnej schránke,

b) rozdiely medzi zoznamom zaregistrovaných kandidátov a zoznamom kandidátov na hlasovacom lístku.

Sťažovateľ vo volebnej sťažnosti okrem iného uvádza:„...   Volebná   komisia   hrubo   porušila   svoje   povinnosti   vyplývajúce   zo   zákona č. 346/90 Zb. v znení zmien a doplnkov, lebo niektorým voličom nebolo umožnené, a to bez udania dôvodu, právo voliť tajným hlasovaním, tak ako je to uvedené v § 1 citovaného zákona, a v § 2 citovaného zákona.

O tejto skutočnosti predkladáme ako dôkaz čestné prehlásenia voličky K. V., bytom Č., ktorá pracuje v Domove dôchodcov v obci Číž, kde sa taktiež konali voľby, a tieto sa uskutočnili   prostredníctvom   prenosnej   urny,   ktorá   riadne   obdržala   hlasovací   lístok   s príslušnou obálkou od členky volebnej komisie, a následne chcela odvoliť, pričom členka volebnej komisie jej vytrhla obálku, hlasovací lístok, obálku si nechala a hlasovacie lístky zahodila do koša...

Ďalej poukazujeme aj na tú skutočnosť, že zoznam zaregistrovaných kandidátov nie je   totožný   so   zoznamom   na   hlasovacom   lístku   pre   voľby   na   poslancov   obecného zastupiteľstva, konkrétne sa jedná o kandidáta na poslanca do obecného zastupiteľstva E. V., ktorý má číslo 14 namiesto čísla 13...

Chcem poukázať na tú skutočnosť, že v obci Číž sa nachádza Domov dôchodcov, kde sa   voľby   uskutočnili   prostredníctvom   prenosnej   urny,   pričom   je   otázne,   či   môžu   byť 2 prenosné urny s poukazom na ust. § 28 citovaného zákona.

Prenosná urna z Domova dôchodcov v obci Číž a hlasovacie lístky v nej občanov a pracovníkov, ktorí odvolili v domove dôchodcov, boli vyhlásené za neplatné. V zápisnici o výsledku volieb nie sú uvedené dôvody tejto neplatnosti. Napriek tejto skutočnosti, že volebná komisia rozhodla, že tieto hlasovacie lístky sú neplatné, pri sčítaní hlasov na záver bola táto prenosná urna otvorená, boli z nej vybrané 3 obálky, tieto boli otvorené a z týchto 3   otvorených   obálok   boli   hlasovacie   lístky   preradené   medzi   platné   hlasy.   Dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka sú v zákone a to v § 38 ods. 1 uvedené taxatívne. Volebná komisia vôbec neuviedla prečo tieto hlasovacie lístky z domova dôchodcov vyradila ako neplatné   hlasovacie   lístky.   Volebná   komisia   rozhodla,   že   všetky   hlasovacie   lístky v prenosnej urne sú neplatné, potom 3 obálky otvorila a zaradila 3 hlasovacie lístky ako platné...

Niektorým voličom v Domove dôchodcov v obci Číž vôbec nebolo umožnené vykonať hlasovanie, a členovia volebnej komisie sa odvolali na § 32 a poukazovali členovia volebnej komisie na to, že sprevádzajúci volič pre ležiacich obyvateľov v domove dôchodcov nemá trvalý   pobyt   v   danej   obci,   avšak   niektorým   umožnili   odvoliť   a   niektorým   neumožnili, a neuviedli dôvod...

Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v tejto prenosnej urne sa nachádzali hlasovacie   lístky   od   zamestnancov   domova   dôchodcov,   ktorí   absolútne   nepotrebovali žiadnu pomoc pri voľbách vzhľadom na zdravotnú spôsobilosť voliča, a aj tieto boli potom vlastne vyhlásené za neplatné, lebo len 3 obálky z tejto urny boli otvorené a vôbec sa nevie o aké hlasy sa jednalo, o aké hlasovacie lístky.“

Podľa tvrdenia sťažovateľa k nezákonnosti volieb starostu obce došlo aj tým, že pri sčítavaní hlasov boli prítomní F. V. (pozorovateľ – podľa sťažovateľa rodinný príslušník odporcu), O. V. (zamestnanec obecného úradu) a „T. M. (pracovníčka obecného úradu), ktorá nemala povolenie na prítomnosť pri sčítaní hlasov“.

Sťažovateľ tiež namieta porušenie zákonnosti volieb starostu, ku ktorému malo dôjsť tým, že „nepoužité hlasovacie lístky a obálky nie sú zapečatené, a mám takú vedomosť, že neboli zamiešané ani obálky z prenosnej urny z domova dôchodcov a napriek tomu toto volebná komisia v zápisnici neuviedla. Podľa mojich informácií chýba aj niekoľko úradných obálok a napriek tomu toto volebná komisia v zápisnici nikde neuviedla.

Poukazujem   aj   na   ust.   §   43   ods.   2   písm./   Zákona   246/1990   Zb.,   nie   je   príloha s prehľadom uznesení s odôvodnením prečo bolo neplatných až cca 10% hlasov pre voľby do obecného zastupiteľstva, ako aj pre voľby starostu, čo je veľmi vážna vec, pretože došlo k pochybeniu pri vyhlásení neplatnosti celej prenosnej urny z Domova dôchodcov v Číži. Zápisnica o výsledku volieb v obci vlastne sumarizuje, a prezentuje výsledky volieb v obci. V tomto prípade sa tak nestalo.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol tak, že voľby starostu v obci Číž konané 27. novembra 2010 vyhlási za neplatné.

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním volebnej sťažnosti vyzval odporcu, aby sa k nej vyjadril. Vyjadrenie odporcu bolo ústavnému súdu doručené 30. decembra 2010;   odporca   k   nemu pripojil   aj   splnomocnenie   na svoje   zastupovanie v   konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. L., R.

Vo vyjadrení odporcu sa okrem iného uvádza:«... Podľa mojich vedomostí, ktoré som získal až následne po doručení mi volebnej sťažnosti sťažovateľa, problémy, ktoré pri voľbách vznikli, vyplynuli zo zlých medziľudských vzťahov niektorých členov miestnej volebnej komisie a vedenia resp. personálu Domova dôchodcov v obci Číž.

V prvom rade išlo o zjavne nekvalifikovanú požiadavku vedenia tejto inštitúcie na zabezpečenie   prenosnej   urny   pre   obyvateľov   domova,   ktorá   neobsahovala   žiadne podrobnosti o tom, koľkí voliči sa nebudú môcť dostaviť do volebnej miestnosti a za účelom využitia   svoj   ho   volebného   práva   majú   preto   oprávnený   nárok   na   účasť   na   voľbách prostredníctvom   prenosnej   urny.   Až   na   mieste   samotnom   bolo   zistené,   že   voliť prostredníctvom prenosnej urny mieni aj personál domova, ktorému však nebránili žiadne zdravotné ako ani technické prekážky v tom, aby sa dostavil do volebnej miestnosti v obci, čo bol aj prípad pani K. V., ktorá bola odkázaná na realizáciu svojho volebného práva vo volebnej miestnosti v obci. Je pritom nesporné, že v prípade personálu domova nešlo o také dôvody hodné osobitného zreteľa ako má na mysli ust. § 31 ods. 6 zák. č. 346/1990 Zb., aby nemohol využiť svoje volebné právo vo volebnej miestnosti. K podrobnejším okolnostiam nedorozumenia medzi pani V. a pani Ž. ako členkou miestnej volebnej komisie sa prípadne budú môcť vyjadriť len samotné menované.

V   súvislosti   s   okolnosťami,   ktoré   mal   vidieť   ďalší   pracovník   domova   pán   L.   Č. považujem za potrebné poznamenať, že dotyčný sa zrejme interesoval o veci o ktoré sa ako kandidát   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva   interesovať   nemal   a   z   titulu   svojej kandidatúry sa teda mal straniť priebehu volieb a nie podrobne sledovať ich priebeh. Podľa   mojich   zistení   po   tom,   ako   sa   členky   miestnej   volebnej   komisie   dostavili s prenosnou urnou do domova dôchodcov v Číži, aby jej obyvatelia mohli uplatniť svoje volebné právo, boli v súvislosti s priebehom volieb a najmä s procesom úpravy hlasovacích lístkov upozornené na to, že na pôde domova platia „iné predpisy“ a volebné lístky začali bez akýchkoľvek predchádzajúcich žiadostí oprávnených voličov, čo by bolo v súlade s § 32 zák. č. 346/1990 Zb., miesto nich upravovať zdravotné sestry, ktoré do jednotlivých izieb domova členky miestnej volebnej komisie ani nevpustili a ktoré teda žiadnym spôsobom s jednotlivými voličmi ani nekomunikovali.

Uvedený   postup   personálu   domova   mal   potom   zrejme   za   následok   vyhlásenie neplatnosti   hlasovacích   lístkov   vhodených   do   prenosnej   urny,   nakoľko   takýto   spôsob hlasovania zaiste nie je v súlade s § 38 ods. 1 písm. b) zák. č. 346/1990 Zb. Za neoprávnenú treba   pritom   považovať   námietku   sťažovateľa,   že   miestna   volebná   komisia   v   zápisnici o výsledku volieb neuviedla dôvod neplatnosti hlasovacích lístkov z domova dôchodcov a to jednak   z   dôvodu,   že   takúto   požiadavku   žiadne   ustanovenie   zák.   č.   346/1990   Zb. neustanovuje a tiež dôvodu, že takúto kolónku zápisnica z volieb neobsahuje.

Rozhodne pritom popieram, že by boli bývali pozorovatelia a to menovite páni F. V. a O. V. akýmkoľvek spôsobom zasahovali do samotného sčítavania hlasov. Ide pritom o zrejme subjektívne tvrdenie   sťažovateľa   nemajúce   oporu   v žiadnom   právne relevantnom dôkaze. Čo sa týka pani T. M., táto bola podľa mojich vedomostí prítomná len pri sčítavaní obálok a nie samotných hlasovacích lístkov, následkom čoho je potom potrebné považovať aj túto námietku navrhovateľa za nedôvodnú.

...   Vzhľadom   na   mnou   uvedené   skutočnosti   preto   navrhujem,   aby   Ústavný   súd volebnú sťažnosť navrhovatelia zamietol.»

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   sťažovateľ   je   aktívne legitimovaný na podanie volebnej sťažnosti, keďže preukázal, že kandidoval vo voľbách konaných 27. novembra 2010 na funkciu starostu a získal viac než 10 % hlasov (103), ako aj to, že jeho volebná sťažnosť v predloženom znení spĺňa náležitosti predpísané zákonom, a preto ju uznesením č. k. PL. ÚS 8/2011-22 zo 4. januára 2011 prijal na ďalšie konanie.

II.

II.1 Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa   § 63 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže   a)   vyhlásiť   voľby   za   neplatné,   b)   zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   c)   zrušiť rozhodnutie   volebnej   komisie   a   vyhlásiť   za   zvoleného   toho,   kto   bol   riadne   zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa   § 63 ods.   2 zákona o ústavnom súde   v prípadoch   uvedených   v odseku   1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel   a   zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávané spoločenstvom   demokratických   štátov.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb   a   ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov   upravujúcich   organizáciu   a   priebeh   volieb,   resp.   zákonov,   ktoré   s nimi bezprostredne   súvisia,   b)   príčinná   súvislosť   medzi   zistenou   protizákonnosťou   volieb a sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby   kandidáta   a   c)   intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/1990 Zb.“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   rozhodne   inak   ako   zamietnutím   volebnej   sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu   v   rámci   prieskumu   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   nemôže   byť   vykladaná   tak extenzívne,   že   by   v   konečnom   dôsledku   jeho   činnosť   mala   nahradzovať,   prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že   iba   na   základe   špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

V   súlade   s   uvedenými   východiskami   ústavný   súd   posúdil   námietky   sťažovateľa formulované vo volebnej sťažnosti.

II.2 Posúdenie námietok sťažovateľa

II.2.1   Námietka   týkajúca   sa   postupu   volebnej   komisie   pri   zabezpečovaní hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov a pri vyhodnocovaní a sčítavaní hlasovacích lístkov

Ústavný súd z hľadiska možného porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb starostu považoval   za   kľúčovú   námietku   sťažovateľa   týkajúcu   sa   postupu   volebnej   komisie   pri zabezpečovaní   hlasovania   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   v   domove dôchodcov   a   pri   vyhodnocovaní   a   sčítavaní   hlasovacích   lístkov,   zvlášť   v   súvislosti s vyhodnocovaním platnosti hlasovacích   lístkov nachádzajúcich   sa   v prenosnej   volebnej schránke.   Sťažovateľ   v   tejto   súvislosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   preskúmal   zápisnicu volebnej komisie a vypočul ako svedkov členov volebnej komisie.

Ústavný súd si na účely posúdenia uvedenej námietky vyžiadal z Obecného úradu v Číži (ďalej len „obecný úrad“) volebnú dokumentáciu. Zo zápisnice volebnej komisie ústavný súd zistil, že vo volebnom okrsku (v obci Číž) bolo zapísaných do zoznamu voličov celkom 549 osôb, z ktorých boli 372 voličom vydané obálky a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 339 platných hlasovacích lístkov. V obci bol vytvorený jeden volebný okrsok, pričom voľby starostu zabezpečovala miestna volebná komisia, ktorá plnila v zmysle § 15 ods. 5 zákona č. 346/1990 Zb. aj úlohy okrskovej volebnej komisie. Volebná komisia bola päťčlenná,   pričom   všetci   členovia   volebnej   komisie   podpísali   zápisnicu   o   voľbách. V zápisnici   nie   sú   uvedené   žiadne   záznamy.   K   zápisnici   je   priložený   zoznam   voličov v dvoch   exemplároch   a   zoznam   osôb,   ktoré   požiadali   o   hlasovanie   prostredníctvom prenosnej volebnej schránky; v tomto zozname je uvedených šesť osôb (ústavný súd zistil, že nejde o osoby, ktoré sú ubytované v domove dôchodcov).

Podľa   zápisnice   volebnej   komisie   bolo   pri   voľbách   starostu   v   prospech   Z.   L. (odporcu) ako kandidáta č. 1 odovzdaných 189 platných hlasovacích lístkov, v prospech T. P. ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 14 platných hlasovacích lístkov, v prospech A. P. ako kandidáta č. 3 bolo odovzdaných 18 platných hlasovacích lístkov, v prospech J. T. (sťažovateľa) ako kandidáta č. 4 bolo odovzdaných 103 hlasov a v prospech C. Ž. ako kandidáta č. 5 bolo odovzdaných 15 platných hlasovacích lístkov.

Ústavný   súd   preskúmal   vyžiadanú   volebnú   dokumentáciu   nachádzajúcu   sa v zapečatenej kartónovej škatuli „Komunálne voľby 2010“ a v tejto súvislosti zistil:

1. Obsah kartónovej škatule „Komunálne voľby 2010“ tvoria:

- platné hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu,

- platné hlasovacie lístky odovzdané pre voľbu poslancov Obecného zastupiteľstva obce Číž (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“),

- odovzdané otvorené obálky,

- neplatné hlasovacie lístky   odovzdané pre voľbu   starostu   a poslancov obecného zastupiteľstva (vrátane neplatných hlasovacích lístkov nachádzajúcich sa v neotvorených obálkach).

Jednotlivé časti volebnej dokumentácie boli podľa svojho obsahu riadne prelepené lepiacimi páskami.

2.   Podľa   výsledkov   prepočítania   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   starostu   bol v prospech jednotlivých kandidátov odovzdaný taký počet platných hlasovacích lístkov, ako je uvedené v zápisnici volebnej komisie.

3. Podľa výsledkov prepočítania bolo pre účely volieb orgánov samosprávy obce Číž vydaných a odovzdaných 372 obálok, pričom 339 hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu bolo platných a 33 hlasovacích lístkov bolo neplatných, t. j. aj tieto údaje zistené prepočítaním zodpovedajú údajom uvedeným v zápisnici volebnej komisie.

4. Časť volebnej dokumentácie obsahujúca neplatné hlasovacie lístky tak pre voľby starostu, ako aj pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva bola oddelená od platných hlasovacích   lístkov   a   riadne   prelepená   lepiacou   páskou,   pričom   táto   obsahovala   tak samostatné neplatné hlasovacie lístky pre starostu obce (5 neplatných hlasovacích lístkov), ako aj neotvorené obálky s hlasovacími lístkami pre voľbu starostu obce, ako aj poslancov obecného zastupiteľstva (28 neotvorených obálok).

Na   účely   preverenia   skutočností   uvádzaných   vo   volebnej   sťažnosti   ústavný   súd prípisom z 28. decembra 2010 požiadal riaditeľa domova dôchodcov Ing. M. R. (ďalej len „riaditeľ“), aby mu predložil zoznam osôb ubytovaných v čase konania volieb v domove dôchodcov, zoznam zamestnancov domova dôchodcov, ktorí sa v deň volieb nachádzali na pracovisku, a zoznam osôb, ktoré podľa jeho vedomostí požiadali v zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. o hlasovanie mimo volebnej miestnosti prostredníctvom volebnej schránky.

Riaditeľ k svojej odpovedi na žiadosť ústavného súdu priložil zoznam 38 obyvateľov domova   dôchodcov   ubytovaných   v ňom   podľa   stavu   ku   dňu   konania   volieb,   zoznam 39 osôb,   ktoré   mali   požiadať   podľa   §   36   ods.   1   zákona   č.   346/1990   Zb.   o   hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, a zoznam siedmich zamestnancov domova dôchodcov, ktorí sa v deň konania volieb nachádzali na pracovisku.

Z porovnania údajov uvedených v jednotlivých bodoch ústavný súd zistil, že medzi osobami,   ktoré   mali   podľa   riaditeľa   požiadať   o   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej volebnej   schránky   je   33   obyvateľov   domova   dôchodcov,   štyria   zamestnanci   domova dôchodcov (vrátane riaditeľa) a dve ďalšie osoby (J. R. a M. R.).

Vychádzajúc   z   obsahu   volebnej   sťažnosti   a   návrhu   sťažovateľa   ústavný   súd uskutočnil 4. februára 2011 výsluch svedkov:

- K. M., Č., predsedníčky volebnej komisie, ktorá spolu s ďalšou členkou volebnej komisie   zabezpečovala   aj   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   v domove dôchodcov a v obci (ďalej aj „predsedníčka komisie“),

-   L.   Č.,   Č.,   zamestnanca   domova   dôchodcov,   ktorý   priložil   k volebnej   sťažnosti čestné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „bol svedkom toho ako členka volebnej komisie odoprela možnosť hlasovať do prenosnej urny niektorým našim obyvateľom z neznámeho dôvodu“,

- K. V., Č., zamestnankyne domova dôchodcov, ktorá priložila k volebnej sťažnosti čestné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „... v Domove dôchodcov... som riadne obdržala hlasovací lístok aj s príslušnou obálkou od členky volebnej komisie. Následne som chcela odvoliť v kuchyni... kde za mnou vošla jedna členka volebnej komisie, vtrhla mi obálku, hlasovací lístok... obálku si nechala, hlasovacie lístky zahodila do koša, a odišla“,

-   K.   Ž.,   Č.,   členky   volebnej   komisie,   ktorá   spolu   s predsedníčkou   komisie zabezpečovala   aj   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   v domove dôchodcov a v obci (ďalej aj „členka komisie“),

-   T.   M.,   Č.,   zamestnankyne   obecného   úradu,   ktorá   sa   podľa   volebnej   sťažnosti nachádzala   pri   sčítaní   hlasov   vo   volebnej   miestnosti,   hoci „nemala   povolenie   na prítomnosť“.

Výsluchov   svedkov   sa   zúčastnili   obaja   účastníci   konania,   ako   aj   ich   právni zástupcovia.

Z výsluchu svedkyne K. M. najmä vyplynulo, že o voľby prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov požiadal v mene jeho zamestnancov a obyvateľov riaditeľ, pričom oznámil, že pôjde asi o 40 osôb (ich zoznam volebnej komisii nedodal). Do domova dôchodcov išli s prenosnou volebnou schránkou ona ako predsedníčka komisie a p. Ž., spolu s T. M. Voľby prebiehali po izbách, do ktorých ich ale sestričky (zamestnankyne domova dôchodcov, ktoré nie sú obyvateľkami obce Číž a ktoré asistovali pri voľbách obyvateľov   domova   dôchodcov)   nevpustili   a   nebola   im   daná   ani   možnosť   overiť   si totožnosť obyvateľov domova dôchodcov, ktorí odvolili. Podľa svedkyne volili aj p. K. (zamestnankyňa domova dôchodcov) a riaditeľ, ktorý zobral hlasovacie lístky aj pre svoju matku a brata napriek tomu, že ho upozornili, že hlasovacie lístky môžu byť neplatné. Pokiaľ ide o K. V., táto podľa svedkyne nevolila do prenosnej volebnej schránky, hoci p. Ž. jej dala hlasovací lístok, ale ona ju informovala, že hlasovacie lístky budú pravdepodobne vyhlásené za neplatné, a preto ju poprosila, aby prišla odvoliť na obecný úrad, kde už ale neprišla. P. Č. bol voliť podľa svedkyne vo volebnej miestnosti. Vzhľadom na pochybnosti, či budú hlasovacie lístky uznané za platné, zabezpečovala volebná komisia voľby ďalších obyvateľov   obce   (iných   ako   obyvateľov   domova   dôchodcov),   ktorí   požiadali   o   voľbu prenosnou volebnou schránkou prostredníctvom inej (druhej) volebnej schránky (do nej odvolili siedmi voliči).

O hlasovacích   lístkoch   nachádzajúcich   sa   v   prenosnej   volebnej   schránke   (podľa svedkyne ich bolo 31) volebná komisia rozhodla, že sú neplatné, napriek tomu následne tri hlasovacie lístky z nej vybrali a zaradili ako platné. Na otázku sudcu spravodajcu, prečo tieto   skutočnosti   nezapísali   do   zápisnice,   svedkyňa   uviedla: „Navrhovala   som   to,   ale povedali, že z toho bude súd.“ Svedkyňa potvrdila, že pri sčítavaní hlasov boli prítomní pozorovatelia O. V. a F. V. a T. M., ktorú „som poprosila, aby stála nado mnou a aby sa pozerala“ (ako sčítava hlasovacie lístky).

Konfrontácia   výpovede   svedkyne   K.   M.   s   výsledkami   prepočítania   hlasovacích lístkov uskutočneného ústavným súdom potvrdzuje pravdivosť jej tvrdenia, že v prenosnej volebnej   schránke   použitej   na   hlasovanie   v   domove   dôchodcov   bolo   spolu   31 obálok s hlasovacími   lístkami   pre   voľbu   starostu   a   voľby   poslancov   obecného   zastupiteľstva, z ktorých 3 volebná komisia pri sčítavaní hlasov zaradila medzi platné (a teda aj otvorila) a zvyšné (28) neotvorila a zaradila medzi neplatné.

Svedok L. Č. pri výsluchu k svojmu čestnému vyhláseniu priloženému k volebnej sťažnosti upresnil, že nebol priamym svedkom toho, ako mala byť odmietnutá možnosť voliť   niektorým   obyvateľom   domova   dôchodcov,   vie   to   len   od   zamestnankýň   domova dôchodcov   V.   V.   a P.   K.,   ktoré   mali   vidieť, „ako   ostatným   osobám,   asi   12   osobám neumožnili voliť“. Vo vzťahu k K. V. svedok uviedol, že „pani Ž. zobrala lístok od p. V., zahodila ho do koša, p. V. nestihla odvoliť“. Svedok potvrdil, že pri hlasovaní v domove dôchodcov boli za volebnú komisiu prítomné p. Ž. a p. M. „a nejaká slečna“ (T. M.). On sám odvolil vo volebnej miestnosti.

Svedkyňa K. V. vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným v jej čestnom vyhlásení priloženom k volebnej sťažnosti pri výsluchu uviedla: „Bola som v kuchyni, chcela som voliť, zakrúžkovala som, Ž. mi zobrala z ruky hlasovacie lístky, ona mi neumožnila vložiť hlasovacie lístky do obálky“, čo jej môže dosvedčiť M. H. z A. (zamestnankyňa domova dôchodcov,   pozn.).   Hlasovací   lístok   mala   svedkyňa   dostať   od   zamestnankyne   domova dôchodcov   E.   H.,   pričom   sama   nežiadala   o voľby   prostredníctvom   prenosnej   volebnej schránky. Na otázku, či následne išla voliť do volebnej miestnosti, svedkyňa odpovedala, že „Nie, hlasovací lístok skončil v koši.“. Na otázku právneho zástupcu odporcu svedkyňa uviedla, že v deň volieb jej nebránili voliť vo volebnej miestnosti ani zdravotné problémy a ani pracovné povinnosti.

Svedkyňa   K.   Ž. pri   výsluchu   potvrdila,   že   hlasovanie prostredníctvom   prenosnej volebnej schránky zabezpečovali za volebnú komisiu ona a predsedníčka komisie, pričom ich sprevádzala T. M., a to tak pri hlasovaní v domove dôchodcov, ako aj v obci. O túto voľbu   podľa   svedkyne   požiadal „asi   riaditeľ“, nevie   ale,   koľko   osôb   o   takúto   voľbu požiadalo. K priebehu volieb v domove dôchodcov svedkyňa uviedla, že do izieb chodila len sestrička, ona stála na chodbe, následne boli hlasovacie lístky odovzdané predsedníčke komisie, ktorá ich vhodila do urny. Na otázku, či si overovali totožnosť tých, ktorí volili, svedkyňa odpovedala: „Neviem, kto, ako sa volal.“ Podľa svedkyne sú všetci obyvatelia domova dôchodcov „chodiaci“. Pokiaľ ide o hlasovanie K. V., svedkyňa uviedla: „Ja som povedala   pani   V.,   aby   išla   voliť   do   volebnej   miestnosti,   keďže   o šiestej   končí   prácu   v domove dôchodcov. Hlasovacie lístky, ktoré pani V. dostala od predsedníčky komisie som zahodila do koša.“ Vo vzťahu k posudzovaniu hlasovacích lístkov z domova dôchodcov svedkyňa uviedla: „najprv sme spočítali, tie ktoré boli vo volebnej urne (prenosnej, pozn.). Dohodli sme sa, že všetky hlasovacie lístky, ktoré boli v prenosnej urne, sú neplatné.“, pričom k tejto otázke medzi členmi volebnej komisie podľa svedkyne neboli spory. Na otázku, či niektoré hlasovacie lístky z prenosnej volebnej schránky boli zaradené ako platné, svedkyňa uviedla: „Nepamätám sa.“ Na otázku právnej zástupkyne sťažovateľa, či niekto z jej rodiny kandidoval za starostu, svedkyňa uviedla, že „Syn – za maďarskú koalíciu.“.

Svedkyňa T. M. pri výsluchu uviedla, že je zamestnankyňou obecného úradu, kde pracuje ako účtovníčka od roku 2009, počas volieb pôsobila ako „pomocná pracovná sila“ z poverenia   starostu   obce. Svedkyňa potvrdila, že bola spolu   s predsedníčkou   volebnej komisie a p. Ž. pri zabezpečovaní volieb prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov, ako aj v obci. K voľbám v domove dôchodcov uviedla, že o tieto voľby prišiel   ráno   do   volebnej   miestnosti   požiadať   riaditeľ, „potreboval   40   ks   hlasovacích lístkov“. Podľa svedkyne „riaditeľ povedal, že nesmieme ísť do izby, len sestričky, prišla p. V. V. a p. H. Ja som išla s p. V., ona hneď začala krúžkovať, bez toho, aby sa opýtala voliča, koho chce voliť.“. Svedkyňa uviedla, že vstupu do izieb sa dožadovala p. Ž., že „občianske preukazy   sme   nevideli,   ale   žiadali   sme   ich.   Pani   sestričke   som   hovorila,   že   to   bude neplatné.“. K hlasovaniu K. V., zamestnankyne domova dôchodcov, svedkyňa uviedla, že chcela voliť, „ale pani Ž. ju poprosila, aby prišla voliť do volebnej miestnosti, pretože tieto hlasovacie   lístky   budú   ako   neplatné“. Do   prenosnej   volebnej   schránky,   ktorú   mali v domove   dôchodcov,   podľa   svedkyne   odvolili   aj   riaditeľ,   jeho   brat   a   mama.   Podľa svedkyne sa voľby v obci uskutočňovali do inej prenosnej volebnej schránky, pričom v nej bolo asi 10 hlasov. Na otázku, či bola vo volebnej miestnosti aj počas sčítavania hlasov, svedkyňa   uviedla,   že „Áno,   ale   ja   som   nesčítavala.“. V   prenosnej   volebnej   schránke z domova dôchodcov bolo podľa svedkyne 33 obálok, z ktorých „náhodne Z. K. vybrala 3 a dala ich do veľkej ku platným hlasom“.

Po   skončení   výsluchov   prítomní   účastníci   konania   ani   ich   právni   zástupcovia nenavrhli ústavnému súdu vykonať ďalšie dokazovanie.

II.2.1   Námietka   týkajúca   sa   rozdielov   medzi   zoznamom   zaregistrovaných kandidátov a zoznamom kandidátov na hlasovacom lístku

Sťažovateľ v súvislosti s touto námietkou vo volebnej sťažnosti uviedol:

„... Ďalej poukazujeme aj na tú skutočnosť, že zoznam zaregistrovaných kandidátov nie   je   totožný   so   zoznamom   na   hlasovacom   lístku   pre   voľby   na   poslancov   obecného zastupiteľstva, konkrétne sa jedná o kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva E. V., ktorý má číslo 14 namiesto čísla 13.“

Z   citovaného   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   rozdiely   medzi   zoznamom zaregistrovaných   kandidátov   a   kandidátov   na   hlasovacom   lístku   pre   voľby   poslancov obecného   zastupiteľstva,   t.   j.   ide   o   námietku   týkajúcu   sa   volieb   poslancov   obecného zastupiteľstva, a nie volieb starostu, ktoré sú predmetom posudzovanej volebnej sťažnosti. Z uvedeného   hľadiska   je   daná   námietka   z   hľadiska   rozhodovania   ústavného   súdu o ústavnosti a zákonnosti volieb starostu irelevantná, a preto sa ňou ďalej nezaoberal.

III. Závery

Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   svojich   skutkových   zistení   konštatoval,   že   pri zabezpečovaní priebehu volieb starostu obce Číž došlo k viacnásobnému porušeniu zákona č. 346/1990 Zb. postupom volebnej komisie, ktorá

a)   organizačne   nezvládla   zabezpečovanie   hlasovania   prostredníctvom   prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov, keďže najmä

- umožnila hlasovať do prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov voličom, ktorí osobne (výslovne) nepožiadali o takýto spôsob volieb, ale len prostredníctvom inej osoby (riaditeľa), ktorý volebnej komisii nepredložil menovitý zoznam týchto voličov (pozri § 37 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb.),

-   neoverila   totožnosť   voličov,   ktorí   odvolili   v   domove   dôchodcov   do   prenosnej volebnej schránky,

- nezabezpečila dôsledne tajnosť hlasovania voličov v domove dôchodcov vzhľadom na skutočnosť, že viacerým (zrejme väčšine) voličom pri hlasovaní „asistovali“ zamestnanci domova dôchodcov, aj keď na to neboli odkázaní,

- umožnila voliť do prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov osobám, ktoré zjavne nespĺňali podmienky podľa § 31 ods.   6 zákona č. 346/1990 Zb. (najmä rodinní príslušníci riaditeľa),

b) pri sčítavaní hlasov najprv rozhodla o neplatnosti všetkých hlasovacích lístkov nachádzajúcich   sa   v   prenosnej   volebnej   schránke   použitej   pre   hlasovanie   v   domove dôchodcov   a následne tri   z   nich   „náhodne“   vybrala a zaradila medzi platné hlasovacie lístky, t. j. postupovala zjavne v rozpore s ustanoveniami § 37 zákona č. 346/1990 Zb. Volebná komisia akceptovala prítomnosť zamestnankyne obecného úradu (T. M.), aj keď jej na to nedala výslovné oprávnenie; ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že jeho zistenia   nenasvedčujú,   že   by   T.   M.   alebo   iné   nepovolané osoby   aktívne   zasahovali   do sčítania hlasov.

Vzhľadom   na   okolnosti,   ku   ktorým   došlo   v   priebehu   hlasovania   do   prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov, ústavný súd považuje za správne (jednomyseľné) rozhodnutie volebnej komisie, v zmysle ktorého vyhodnotila tieto hlasovacie lístky ako neplatné, nemôže ale súhlasiť s tým, že tri z týchto hlasovacích lístkov následne volebná komisia zaradila k platným hlasovacím lístkom. Ďalšie zistené nedostatky, ku ktorým došlo v   priebehu   volieb   starostu,   považuje ústavný   súd   vzhľadom   na   návrh   sťažovateľa,   aby vyhlásil voľby starostu za neplatné, v okolnostiach prípadu za nepodstatné.

Ústavný   súd   sumarizujúc   dôsledky   nezákonného   postupu   volebnej   komisie konštatuje, že prostredníctvom neho mohlo dôjsť k „znehodnoteniu“ hlasovania najviac 39 oprávnených   voličov   (ktorí   ale   nepožiadali   zákonom   ustanoveným   spôsobom o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky), pričom rozdiel medzi hlasmi odovzdanými pri voľbách sťažovateľovi a odporcovi predstavuje 86 hlasov. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by hlasy všetkých voličov, ktorých hlasy boli „znehodnotené“, resp. ktorým sa v domove dôchodcov neumožnilo voliť (39), boli odovzdané v prospech sťažovateľa, bol by výsledok volieb rovnaký, ako bol riadne uverejnený, t. j. za starostu obce by bol zvolený odporca.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   síce   v   zásade   uniesol   dôkazné   bremeno vo vzťahu k spornosti hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov, ale ďalšie jeho námietky formulované vo volebnej sťažnosti sa nepreukázali, resp. sú z hľadiska výsledku volieb starostu irelevantné.

Aj keď zo zistení ústavného súdu vyplýva, že pri voľbách starostu došlo k hrubému a viacnásobnému porušeniu zákona č. 346/1990 Zb., t. j. k vysokej intenzite protizákonnosti volieb starostu, nemožno zároveň na ich základe spochybniť, že vo voľbách starostu obce Číž   konaných   27.   novembra   2010   získal   najviac   platných   hlasov   odporca.   Za   daných okolností teda výsledok volieb starostu zodpovedá väčšinovej vôli oprávnených voličov prejavenej vo voľbách, čo v konečnom dôsledku neumožňuje, aby ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyhlásil voľby starostu za neplatné. Ústavný súd preto podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011