znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 8/2010-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   2.   júna   2010 predbežne prerokoval návrh verejného ochrancu práv na začatie konania o súlade § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v   znení neskorších predpisov s čl. 29 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a návrh na rozšírenie konania o súlade § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v   znení   neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 Smernice 98/27 ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov a o súlade § 25 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 29 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a návrh na pozastavenie účinnosti § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v   znení   neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh verejného ochrancu práv na začatie konania o súlade § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 29 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky z a s t a v u j e.

2. Návrh verejného ochrancu práv vo zvyšnej časti o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. februára 2008 doručený návrh verejného ochrancu práv (ďalej aj „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 18 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) s čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a s čl. 13 ods. 4 ústavy.

Navrhovateľ svoj návrh okrem iného odôvodnil takto:«Zákon   č.   250/2007   Z.   z.   o   ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bol vyhlásený v čiastke 114/2007 Zbierky zákonov Slovenskej republiky. Účinnosť nadobudol 1. júla 2007. Zákon   č.   250/2007   Z.   z.   v   úprave   §   25   transponoval   Smernicu   98/27/ES   Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov.

Podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa: „(1) Združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti a

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

(2)   Žiadosť   o   zaradenie   do   zoznamu   oprávnených   osôb   predkladá   združenie ministerstvu, ktoré posúdi splnenie týchto podmienok:

a) vzniklo v súlade so zákonom,

b) aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov,

c) nezávislosť a neziskovosť združenia,

d) vysporiadanie všetkých záväzkov vo vzťahu k štátu. (3) Združenie spĺňajúce podmienky podľa odseku 2 ministerstvo navrhne Komisii na zaradenie do zoznamu oprávnených osôb.“

Transpozícia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov je proces, v ktorom pre Európsku úniu má zásadný význam prevzatie úpravy ES/EU do vnútroštátneho práva každého členského štátu. Pre každý členský štát nie je dôležité iba to, aby sa smernica ES/EU v súlade s požiadavkami Európskej únie stala súčasťou jeho právneho poriadku. Pre každý členský štát má rovnako zásadný význam, aby sa transpozícia udiala v súlade s právnym poriadkom toho štátu, ktorý právo ES/EU transponuje. V prvom rade sa transpozícia musí udiať v súlade s ústavou štátu transponujúceho smernicu ES/EU.

Zákon č. 250/2007 Z. z. priznal spotrebiteľským združeniam právo podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov. Toto právo nepriznal každému spotrebiteľskému združeniu. Zákon určil dve kumulatívne podmienky pre vznik tohto práva:

1. ochrana spotrebiteľa je hlavnou náplňou činnosti združenia (§ 25 ods. 1 písm. a/),

2. združenie je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou ES (§ 25 ods. 1 písm. b/).

Zápis združenia do zoznamu vedeného Komisiou ES podľa Smernice 98/27/ES nemá konštitutívny význam. Nezakladá oprávnenie uplatňovať práva spotrebiteľov pred súdmi a správnymi   orgánmi.   Smernica   98/27/ES   neurčila,   že   práva   spotrebiteľov   pred   súdmi a správnymi orgánmi môžu uplatňovať iba združenia zapísané v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou ES. Zákon č. 250/2007 Z. z. toto obmedzenie určil. Podmienenie vzniku práva   uplatňovať   práva   spotrebiteľov   pred   súdmi   a   správnymi   orgánmi   zápisom   do zoznamu oprávnených osôb vedeného Komisiou ES siaha nad rámec práva ES/EU, má vnútroštátny pôvod a v skutočnosti nesúvisí s transpozíciou smernice 98/27/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky. Vložením tejto podmienky do právneho poriadku Slovenskej republiky sa nesplnil záväzok Slovenskej republiky transponovať smernicu 98/27/ES, a ak by táto podmienka v zákone chýbala, jej absencia by neznamenala porušenie pozitívneho záväzku Slovenskej republiky pri transpozícii smernice 98/27/ES.

Nakoľko obmedzenie určené § 25 ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. nesúvisí s právom ES/EU, súlad týmto ustanovením určeného obmedzenia s ústavou v plnom rozsahu patrí k vnútroštátnym otázkam.

Zápis   do   zoznamu   oprávnených   osôb   Komisii   ES   predkladá   Ministerstvo hospodárstva SR na žiadosť združenia. Ministerstvo pri hodnotení žiadosti ex lege skúma splnenie   štyroch   zákonom   určených   podmienok.   Jednou   z   nich   je   „aktívne   pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov“ (§ 25 ods. 2 písm. b/). Nesplnenie   tejto   podmienky   sa   nemôže   spojiť   s   iným   právnym   účinkom,   než s odmietnutím   žiadosti   o   zapísanie   do   zoznamu   oprávnených   osôb,   čo   má   za   následok nesplnenie podmienky § 25 ods. 1 písm. b) zákona. Inak povedané, právo podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany spotrebiteľa nemôže vzniknúť   takému   združeniu   na   ochranu   spotrebiteľa,   ktoré   nepôsobilo   v   ochrane spotrebiteľov aspoň dva roky. Dokonca aj združenie, ktoré pôsobí v ochrane spotrebiteľov aspoň dva roky, nemusí spĺňať podmienku § 25 ods. 1 písm. b), lebo tá je splnená až vtedy, keď   združenie   „aktívne   pôsobilo“   v   ochrane   spotrebiteľa,   pričom   Ministerstvo hospodárstva SR má zdanlivo voľnú ruku pri voľbe hodnotiacich kritérií aké pôsobenie je „aktívne pôsobenie“.

Združenia na ochranu spotrebiteľov sú mimovládne organizácie zakladané v rámci uplatnenia ľudského práva slobodne sa združovať priznaného medzinárodnými dohovormi o ľudských právach (čl. 22 Paktu o občianskych a politických právach, čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Združenia na ochranu spotrebiteľov slúžia na združovanie spotrebiteľov za účelom spoločného presadzovania práv spotrebiteľov vo všetkých oblastiach ochrany spotrebiteľa a všetkými   legitímnymi   prostriedkami,   ktoré   zahŕňajú   zhromažďovanie   a   rozširovanie informácií,   výchovu   a   vzdelávanie   spotrebiteľov   a   rad   ďalších   činností,   medzi   ktorými dôležité   miesto   patrí   uplatňovaniu   práv   spotrebiteľov   pred   orgánmi   verejnej   moci, predovšetkým na súdoch.

Ústava SR nevytvára právny základ pre výnimku, ktorou by sa organizačné formy uplatnenia práva slobodne sa združovať mohli obmedziť vo sfére ochrany spotrebiteľa. Výkon základného práva priznaného čl. 29 ods. 1 v oblasti ochrany spotrebiteľa možno obmedziť iba vo všeobecnom ústavnom režime určenom čl. 29 ods. 3 Ústavy SR.

Obe   zákonom   určené   podmienky   obmedzujú   výkon   práva   slobodne   sa   združovať v oblasti   ochrany   spotrebiteľa,   lebo   pre   časť   združení   na   ochranu   spotrebiteľov   robia nedostupným uplatňovanie práv spotrebiteľov v konaní pred súdmi a správnymi orgánmi. Združenia na ochranu spotrebiteľov sú právnickými osobami, a preto sa im priznáva ochrana   prostredníctvom   čl.   12   ods.   1   Ústavy   SR.   Rozdelenie   združení   na   ochranu spotrebiteľov do dvoch kategórií – na združenia, ktoré môžu uplatňovať práva spotrebiteľov pred súdmi, a na združenia, ktoré práva spotrebiteľov pred súdmi a správnymi orgánmi uplatňovať nemôžu - v okolnostiach prípadu nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, lebo iode   o   rozlišovanie   vytvorené   na   základe   kritéria   „aktívneho   pôsobenia   v   ochrane spotrebiteľa po dobu najmenej dvoch rokov“. Toto kritérium v okolnostiach prípadu je diskriminačné.

Obmedzenie tohto práva ustanovením § 25 ods. 2 písm. b) má povahu obmedzenia, ktoré nedbá na podstatu a zmysel práva slobodne sa združovať s inými v oblasti ochrany spotrebiteľov. Preto nie je v súlade ani s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR.

Národná rada SR schválila zákon č. 250/2007 Z. z. s ustanoveniami § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 2 písm. b), ktoré odporujú čl. 29 ods. 1 a ods. 3, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods.   4   Ústavy   SR.   To   má   za   následok,   že   schválené   zákona   o   ochrane   spotrebiteľa Národnou radou SR nie sú v súlade aj s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Podmienka   „aktívneho   pôsobenia   v   oblasti   ochrany   spotrebiteľov“   určená   §   25 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. nevytvára náležitú mieru právnej istoty.»

Na   uvedenom   základe   navrhovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   o   návrhu   takto rozhodol:

„§ 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 29 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvá veta a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“

Navrhovateľ súčasne požadoval pozastaviť účinnosť § 25 ods. 2 písm. b) zákona na ochranu spotrebiteľa argumentujúc ohrozením základného práva priznaného podľa čl. 29 ods. 1 ústavy uplatnením tohto ustanovenia.

Navrhovateľ   svojím   ďalším   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   16.   júla   2009 čiastočne   vzal   svoj   návrh   späť,   a   to   v   časti   týkajúcej   sa   §   25   ods.   1   písm.   b) zákona o ochrane   spotrebiteľa   v   nadväznosti   na   novelizáciu   napadnutého   ustanovenia   zákonom č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v   znení neskorších   predpisov   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon č. 397/2008 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra 2008.

Týmto podaním navrhovateľ zmenil/rozšíril svoj návrh aj na § 25 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď navrhol vysloviť ich nesúlad s čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 Smernice 98/27 ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (ďalej len „smernica“). Pritom namietal osobitne nesúlad § 25 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa aj s čl. 29 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a s čl. 13 ods. 4 ústavy.

Navrhovateľ svoj návrh zo 16. júla 2009 odôvodnil takto:«Smernica 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov ustanovila mechanizmus uplatňovania práv spotrebiteľa   z   jedného   členského   štátu   Európskej   únie   na   území   iného   členského   štátu Európskej   únie   prostredníctvom   subjektov   pôsobiacich   na   území   štátu,   kde   došlo k porušeniu práv spotrebiteľa.

Podľa   právneho   názoru   navrhovateľa   Národná   rada   Slovenskej   republiky   do ustanovenia   §   25   zákona   č.   250/2007   Z.   z.   o   ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov transponovala   Smernicu   98/27/ES   Európskeho   parlamentu   a   Rady   z   19.   mája   1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov nesprávne. Zákon č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v   znení   neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento stav zachoval.

Zápis   združenia   do   zoznamu   vedeného   Komisiou   sa   uskutočňuje   na   základe registračného   princípu.   Zápis   združenia   do   zoznamu   vedeného   Komisiou   ES   podľa Smernice 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov teda nemá konštitutívny účinok. V Slovenskej republike sa vytvorilo povoľovacie konanie, v ktorom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhoduje, koho navrhne Komisii ES zapísať do Zoznamu.

Národná   rada   Slovenskej   republiky   odôvodnila   v   dôvodovej   správe   k   zákonu č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o   priestupkoch   v   znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmenu ustanovenia § 25 ods. 1   písm.   a)   zákona   č.   250/2007   Z.   z.   o   ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov potrebou zrovnoprávniť zahraničné združenia a umožniť im pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa na Slovensku. Predmetná časť dôvodovej správy vyvoláva zdanie, že úprava ustanovenia § 25 ods. 3 a ods. 4 citovaného zákona sa netýka vnútroštátnych združení založených v Slovenskej republike. Ide o neopodstatnené zdanie, nakoľko pravdepodobnosť, že zahraničné združenie uplatní svoje právo na zápis do Zoznamu vedeného Komisiou ES prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, je zanedbateľná. Znižuje ju   aj   okolnosť,   že   dosiahnuť   zápis   do   Zoznamu   vedeného   Komisiou   ES   v   Slovenskej republike je ťažšie, než v iných členských štátoch Európskej únie, kde smernicu 98/27/ES Európskeho   parlamentu   a   Rady   z   19.   mája   1998   o   súdnych   príkazoch   na   ochranu spotrebiteľských záujmov transponovali v súlade s právom Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie. Platná právna úprava ustanovenia § 25 ods. 3 a ods. 4 citovaného zákona teda   postihuje   predovšetkým   slovenské   organizácie   pôsobiace   v   oblasti   ochrany spotrebiteľa,   ktorým   sťažuje   prístup   do   Zoznamu   vedeného   Komisiou   ES,   pričom   časti združení oprávnených dať sa zapísať do Zoznamu podľa práva Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie ich právo upiera ustanovením podmienok, ktorých splnenie sa od nich nevyžaduje podľa práva Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie.

Porušenie   únijného   práva   bezprostredne   súvisí   s   porušením   Ústavy   Slovenskej republiky. Navrhovateľ v podrobnostiach odkazuje na svoju argumentáciu z pôvodného návrhu,   ktorý   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   predložil   dňa   12.   februára   2008. K tomuto   zdôvodneniu   navrhovateľ   uvádza   ako   ďalší   argument   to,   že   problém   súladu podmienky oprávňujúcej združenie podať návrh na začatie konania vo veciach ochrany spotrebiteľov, resp. podmienky na možnosť byť účastníkom takéhoto konania pred správnym orgánom alebo súdom zakotvenej v ustanovení § 25 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o   ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb. o priestupkoch   v   znení   neskorších   predpisov,   t.   j.   aktívne   pôsobenie   v   oblasti   ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov, s právom združovať sa, priznaným čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky nie je v zákonnej podmienke na minimálnu dĺžku trvania lehoty aktívneho pôsobenia v oblasti ochrany spotrebiteľov (dva roky), ale v tom, že výkon činnosti „chrániť spotrebiteľa“ je podrobený obmedzeniu akoukoľvek predchádzajúcou činnosťou v oblasti   ochrany   spotrebiteľa.   Dĺžka   lehoty   má   iba   sekundárny   význam,   zvyšuje   alebo znižuje počet potenciálne ohrozených združení (pri lehote Jedného mesiaca“ by podmienku splnilo   viac   združení,   než   v   prípade   lehoty,   jedného   roka“),   ale   nemá   právny   význam vo vzťahu   k   základnému   právu   združovať   sa   podľa   čl.   29   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky. Nech: by bola lehota akákoľvek dlhá, vždy by o nej platilo, že v demokratickej spoločnosti nie je nevyhnutné, aby sa uplatnenie práva združovať sa za účelom ochrany spotrebiteľa obmedzilo podmienkou predchádzajúcej praxe.

Podmienenie   predloženia   návrhu   na   zaradenie   do   zoznamu   oprávnených   osôb splnením podmienok uvedených v ustanovení § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov časť organizácií založených za účelom ochrany spotrebiteľa zbavuje práva na prístup do zoznamu vedeného Komisiou Európskej únie, ktoré im priznala smernica 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zároveň tieto organizácie zbavuje aj ich práva chrániť spotrebiteľov pochádzajúcich z iných členských štátov Európskej únie pred ich poškodením počas   pobytu   na   území   Slovenskej   republiky.   Vložením   týchto   podmienok   do   zákona o ochrane   spotrebiteľa   Slovenská   republika   nesplnila   záväzok   transponovať   smernicu 98/27/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky. To má za následok porušenie čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu „Slovenská republika uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná“, ako aj porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko k zásadám implikovaným v zásadách materiálneho právneho štátu patrí aj   dodržovanie   medzinárodných   zmlúv,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná,   pri schvaľovaní zákonov Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 31a zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky   a   konám   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky   a   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov vo veci samej rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, ak tento zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením.»

Navrhovateľ upravil petit v nadväznosti na doplnenie a rozšírenie svojho podania a požaduje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„§ 25 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/2007 Z. z. o ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 29 ods. 1 a ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvá veta a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

§ 25 ods. 3 a ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/2007 Z. z. o ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 4 ods. 1 a ods. 2 Smernice 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. § 25 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/2007 Z. z. o ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 29 ods. 1 a ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, či. 12 ods. 1 prvá veta a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“.

II.

Ústavný   súd   návrh   na   začatie   konania   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané zjavne oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

1. Navrhovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 16. júla 2009 zobral späť návrh na začatie konania týkajúci sa namietaného § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Podľa názoru ústavného súdu niet dôvodu, pre ktorý by nemal navrhovateľovi vyhovieť, a preto späťvzatie návrhu v tejto časti pripustil. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konanie o tejto časti návrhu verejného ochrancu práv zastavil.

2. Čo sa týka namietaného nesúladu § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., navrhovateľ naďalej požaduje vysloviť nesúlad tohto ustanovenia s označenými článkami ústavy. Ústavný súd však v tejto súvislosti uvádza, že zákon č. 397/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2008 nahradil napadnuté znenie § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. obsahovo iným, celkom novým znením, ktoré už nemá „písmeno b)“. V súlade s § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví, ústavný súd konanie o tejto časti návrhu verejného ochrancu práv zastavil.

3. Verejný ochranca práv naďalej požaduje vysloviť nesúlad tohto „pôvodného“ § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. napriek tomu, že v „rozšírenom“ návrhu zo 16. júna 2009 navrhuje osobitne podrobiť testu ústavnosti aj nový § 25 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 397/2008 Z. z., ktorý je obsahovo zhodný so znením § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. pred prijatím novely, a to zákona č. 397/2008 Z. z.

Vzhľadom na   zastavenie konania v časti návrhu verejného ochrancu práv ústavný súd posudzoval, či sú splnené podmienky na prijatie ďalšej časti jeho návrhu na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o namietanú „neústavnosť“ novelizovaného § 25 ods. 3 písm. b), ktorý je prevzatím pôvodného znenia § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého sa žiadosť o zaradenie do zoznamu oprávnených osôb podmieňuje aktívnym pôsobením združenia   v   oblasti   ochrany spotrebiteľov po   dobu   najmenej dvoch   rokov,   ústavný   súd uvádza, že táto registrácia nepatrí do kategórie základných práv, ktoré možno subsumovať pod čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy. Napadnuté ustanovenie nie je preto v príčinnej súvislosti s čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy, a v nadväznosti na to ani s čl. 12 ods. 1 ústavy a s čl. 13 ods. 4 ústavy.   Z   tohto   dôvodu   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   táto   časť   návrhu   verejného ochrancu práv zjavne neopodstatnená a bol dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Bolo už potom bez právneho významu rozhodovať o pozastavení účinnosti § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení platnom pred novelou tohto zákona, a to pred prijatím zákona č. 397/2008 Z. z., resp. rozhodovať o pozastavení účinnosti § 25 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení po prijatí novely, a to zákona č. 397/2008 Z. z.

Pokiaľ ide o posúdenie návrhu verejného ochrancu práv v časti, v ktorej namietal nesúlad § 25 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 397/2008 Z. z. s čl. 1   ods.   1   a   2   ústavy,   ústavný   súd   taktiež   nezistil   príčinnú   súvislosť   napadnutých ustanovení citovaného zákona s označenými článkami ústavy, a preto aj túto časť návrhu verejného ochrancu práv odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že smernica nie je referenčnou normou v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami verejného ochrancu práv, a to posúdením napadnutých ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. s označeným čl. 4 ods. 1 a 2 smernice, ktorého sa verejný ochranca práv dožadoval   v   nadväznosti   na   namietaný   nesúlad   napadnutého   §   25   ods.   3   a   4   zákona č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k uzneseniu pripája odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2010