znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 8/09-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 17.   júna   2009 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   č.   k.   IV/1   GPt   551/08-5 z 29. decembra   2008   o vydanie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky L. M., D., podľa čl. 136 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky s poukazom   na   ustanovenie   §   14   ods. 3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky   o d o p i e r a   s ú h l a s   na trestné stíhanie sudcu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   L.   M.,   D.,   pre   skutok   uvedený   v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 551/08-5 z 29. decembra 2008 a právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2009 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. IV /1 GPt 551/08-5 z 29. decembra 2008, ktorou podľa čl. 136 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a ustanovenie § 8 ods. 2 Trestného poriadku žiadal o udelenie   súhlasu na trestné   stíhanie sudcu   ústavného   súdu   L. M.,   D.   (ďalej   aj „sudca“), pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 24. marca 2008 v čase o 9.45 h viedol po ulici v M. v smere   od   centra   mesta   osobné   motorové   vozidlo   zn.   Opel   Astra,   v rozpore s ustanoveniami   §   18   ods.   4   zákona   č.   315/1996   Z.   z.   o   premávke   na   pozemných komunikáciách,   pretože   pri   odbočovaní   vľavo   na   miestnu   komunikáciu   vedúcu   k ceste č. I/65 nedal prednosť oproti jazdiacemu motorovému vozidlu značky Škoda 120L, ktorého vodič V. M. zrážke nedokázal zabrániť a v dôsledku toho utrpel tržnohmoždené rany na prstoch   pravej   ruky   a odreniny   v oblasti   záhlavia   vyžadujúce   liečbu   spojenú s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 10 dní, a jeho spolujazdec, poškodený P. M. utrpel zlomeninu   panvy   vľavo,   zlomeninu   panvových   kostí   vľavo,   pomliaždenie   kolien,   lakťa vľavo   a dolnej   pery   s odreninami   v oblasti   čela   vyžadujúce   dobu   liečenia a práceneschopnosti   v trvaní   minimálne   40   týždňov   s predpokladanými   trvalými následkami.

Generálny   prokurátor   vo svojej   žiadosti   poukázal   na   to,   že   podľa   §   199   ods.   1 Trestného poriadku bolo vo veci začaté trestné stíhanie uznesením sp. zn. ORP-259/2008 z 24. marca 2008 pre trestný čin   ublíženia na zdraví podľa   § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona. Z dôvodu zistenia skutkového stavu boli okrem ohliadky na mieste činu vykonané   výsluchy   svedkov   P.   M.,   V.   M.,   Mgr.   M.   M.,   V.   M.,   L.   M.,   vyšetrovateľ zabezpečil   odborné   vyjadrenie   znalca   z oboru   zdravotníctva,   odvetvia   traumatológie MUDr. P. G., odborníka z odboru cestnej dopravy Ing. M. F., zápisy o dychových skúškach, lekárske správy o zraneniach P. M. a V. M..

Generálny prokurátor na základe zisteného skutkového   stavu   dospel   k záveru, že okolnosti   vyplývajúce   zo   zadovážených   dôkazov   jednoznačne   nasvedčujú   tomu,   že dopravnú   nehodu   24.   marca   2008,   pri   ktorej   poškodený   P.   M.   utrpel   zranenie   majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví, zapríčinil vodič L. M., a to tým, že pri odbočovaní vľavo nedal prednosť vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste v priamom smere, následkom čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej iná osoba utrpela ťažké zranenie. Sudca L. M. teda svojím konaním spáchal uvedený prečin a vznikol dôvod na vznesenie obvinenia pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona.

Ústavný súd predmetnú žiadosť generálneho prokurátora doručil sudcovi 17. februára 2009   a poskytol   mu   možnosť,   aby   sa   k nej   vyjadril.   Sudca   k žiadosti   generálneho prokurátora podal písomné vyjadrenie 11. mája 2009, v ktorom uviedol:

«Podpísaný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa k žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) č. k. IV/1GPt 551/08-5 z 29. decembra 2008 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie nasledovne vyjadrujem:

Plénum ústavného súdu som už informoval o tom, že 24. marca 2008 pri návrate z dovolenky s mojou rodinou som sa na exponovanom dopravnom úseku v M. (na obchádzke smerom na P.) v neprehľadnej dopravnej situácii postupujúc v kolóne a za nepriaznivého počasia stal účastníkom dopravnej nehody, ktorú som pravdepodobne zapríčinil sám svojou chvíľkovou   nepozornosťou.   Okamžite   po   nehode   som   jej   ďalším   účastníkom   poskytoval pomoc a s políciou som po jej príchode v plnom rozsahu spolupracoval, vrátane dychovej skúšky,   ktorá   bola   negatívna.   Žiaľ,   jedným   z následkov   nehody   bolo   aj   ťažké   zranenie jedného jej účastníka vedúce k jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti.

Ústavný súd na základe uvedenej žiadosti generálneho prokurátora bude rozhodovať o tom,   či   ma   zbaví   ústavou   garantovanej   imunity   a vydá   ma   na   vyšetrovanie   a   trestné stíhanie za nedbanlivostný prečin. Toto rozhodnutie nechcem za žiadnych okolností ani nepriamo ovplyvniť, a nech bude akékoľvek, budem ho plne rešpektovať. Poznamenávam však, že aj keď nepopieram inštitút imunity, ako sudca ústavného súdu, ktorý sa snaží princíp rovnosti chrániť pri výkone svojej funkcie, nemám námietky voči tomu, aby žiadosti generálneho prokurátora bolo vyhovené.

Zároveň týmto dávam prísľub, že akúkoľvek mnou spôsobenú škodu nahradím bez podmienok a v plnom rozsahu. Skutočne dobrou správou pre mňa je, že poškodený P. M., s ktorým   som   v kontakte   a ktorému   sa   snažím   zmierňovať   následky   tejto   nehody,   už   od marca pracuje na svojom pôvodnom pracovisku, a podľa mojich informácií jeho brat V. M. ani nebol práceneschopný. Pokiaľ došlo k určitým nepresnostiam týkajúcim sa skutkového stavu, ktoré sú uvedené v žiadosti generálneho prokurátora, mohlo sa to stať iba z dôvodu, že priložený spisový materiál je, samozrejme, ešte z ranného štádia objasňovania veci.»

Sudca L. M. nežiadal vo veci nariadiť ústne pojednávanie.

Generálny prokurátor písomným podaním oznámil, že nežiada o nariadenie ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 136 ods. 2 ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu ústavného súdu.

Podľa čl. 136 ods. 4 ústavy ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa   ustanovenia   §   8   ods.   1   Trestného   poriadku   pôsobnosti   orgánov   činných v trestnom   konaní   a súdu   nepodliehajú   osoby,   ktoré   požívajú   imunity   a výsady   podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá   je vyňatá z pôsobnosti   orgánov   činných   v trestnom   konaní a súdu,   alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený vyžiadať súhlas na trestné stíhanie v prípade, ak je na taký úkon potrebný súhlas ústavného súdu.

Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu   podľa   čl.   136   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   judikatúry (napr. PL. ÚS 19/02, PL. ÚS 24/03, PL. ÚS 4/04) a z týchto úvah:

Ústava   vo   vzťahu   k niektorým   skupinám   a kategóriám   osôb   upúšťa   od   zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného alebo správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie osôb patria aj sudcovia ústavného súdu, pričom imunita sudcu ústavného súdu má zaistiť   predovšetkým   nezávislosť jeho rozhodovania,   posilňovať jeho občiansku   odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch len na základe ústavy, ústavných zákonov a medzinárodných zmlúv. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Ústavný   súd   na   základe   preskúmania   žiadosti   generálneho prokurátora   o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (vyšetrovací spis sp. zn. ORP-259/08), aj vyjadrenia sudcu k predmetnej žiadosti nezistil opodstatnené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu generálneho prokurátora na vydanie sudcu ústavného súdu na trestné stíhanie.

Ústavný súd preto podľa čl. 136 ods. 2 ústavy nedal súhlas na trestné stíhanie sudcu v zmysle žiadosti generálneho prokurátora č. k. IV/1 GPt 551/08-5 z 29. decembra 2008.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2009