znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 79/2011-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   februára   2011 v pléne o sťažnosti J. B., U., zastúpenej advokátom JUDr. C. S., P., za účasti Ing. J. C., pre namietanú nezákonnosť volieb starostu obce Urmince konaných 27. novembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. decembra   2010   doručená   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   C.   S.,   P.,   za   účasti   Ing.   J.   C.   (ďalej   len   „zvolený   starosta“   alebo „starosta“),   pre   namietanú   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Urmince   konaných 27. novembra   2010.   Podstatou   sťažnosti   sú   podozrenia   sťažovateľky,   že   zmätky   pri sčítavaní hlasov mohli mať vplyv na výsledok napadnutých volieb.

Sťažovateľka   najprv   uviedla,   že   v obci   Urmince   bola   zriadená   miestna   volebná komisia, ktorá pozostávala z piatich členov a ktorá v zmysle § 15 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách“)   plnila   úlohy   okrskovej   volebnej   komisie. Predsedníčkou miestnej volebnej komisie bola M. Š.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   vytýka   miestnej   volebnej   komisii   nasledujúce porušenia zákona o voľbách:

a)   Zapisovateľka   volebnej   komisie,   ktorá   zabezpečuje   len   organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie, sa zároveň zúčastňovala v rámci priebehu volieb na obchôdzke členov volebnej komisie, ktorí   boli   občanmi   obce   požiadaní   o   prenosnú   volebnú   schránku.   Zároveň   sa   aktívne zúčastňovala na otváraní obálok a sčítavaní volebných lístkov.

Činnosť   zapisovateľa   je   upravená   §   11a   ods.   1   zákona   o   voľbách.   Zapisovateľ nevykonáva činnosť člena volebnej komisie, s čím v danom prípade súvisí § 31 ods. 6 zákona o voľbách, v ktorom sa uvádza, že s prenosnou volebnou schránkou sú povinní súčasne chodiť dvaja členovia volebnej komisie. Zároveň sa zapisovateľka podľa svedectiev pozorovateľov aktívne zúčastňovala na otváraní obálok a sčítavaní volebných lístkov, čo je v nesúlade s uvedeným ustanovením zákona o voľbách.

b)   Po   ukončení   hlasovania   a   uzatvorení   volebnej   miestnosti   sa   ihneď   pristúpilo k zmiešaniu   volebných   lístkov   z   volebných   schránok   a k   ich   nasledovnému   otváraniu jednotlivými členmi volebnej komisie.

Podľa sťažovateľky tým striktne došlo k porušeniu § 37 ods. 2 zákona o voľbách („Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.“), keďže členovia miestnej volebnej komisie začali ihneď otvárať obálky a vyberať volebné lístky, a pred tým nielenže nezrátali počet obálok, ale podľa svedectiev pozorovateľov   nemali   ani   zrátaný   počet   zúčastnených   voličov.   Konkrétne   na   dopyt a žiadosť   jedného   z   pozorovateľov,   koľko   bolo zúčastnených   voličov,   mu predsedníčka volebnej komisie odmietla oznámiť počet voličov s odôvodnením, že „ešte nevie“, pričom ona sama ako kontrolný orgán správnosti sčítavania hlasov („Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov“ - § 37 ods. 4 zákona o voľbách) už otvárala obálky.

c) Celá činnosť spočítavania hlasov sa konala za prítomnosti pozorovateľov, pričom v rozpore som zákonom im bola obmedzovaná činnosť.

V zmysle zákona o voľbách a uznesení Ústrednej volebnej komisie je stanovená možnosť prítomnosti pozorovateľov na voľbách. Tí majú právo sledovať nielen priebeh volieb, ale byť prítomní   aj na sčítavaní hlasov až do   momentu   podpisovania   zápisnice o priebehu   volieb.   Členmi   miestnej   volebnej   komisie   nebolo   rešpektované   uznesenie Ústrednej volebnej komisie, keďže mali výhrady proti ich účasti pri sčítavaní hlasov. Až na ohlas podpredsedníčky miestnej volebnej komisie im účasť umožnili.

Činnosť   pozorovateľov   bola   však   predsedníčkou   miestnej   volebnej   komisie obmedzená, pretože im vyhradila miesta vo volebnej miestnosti v takej vzdialenosti, odkiaľ nebolo možné kontrolovať priebeh správneho triedenia hlasovacích lístkov, a tým im bolo odopreté právo kontroly.

Podľa svedectiev pozorovateľov im nebol na žiadosť oznámený počet žiadateľov o prenosnú volebnú schránku, no v momente vysypávania obálok z predmetnej schránky tam mohlo byť vysypaných približne 80 volebných obálok, čo je v nesúlade s neskorším vyhlásením   podpredsedníčky   volebnej   komisie,   ktorá   informovala,   že   mohlo   byť nahlásených približne 30 žiadostí.

Podľa   svedectiev   pozorovateľov   dokonca   došlo   k „neúmyselnému“ zahodeniu platnej volebnej obálky, ktorú potom člen volebnej komisie našiel na zemi, avšak nebolo možné skontrolovať, či išlo skutočne o platnú úradnú obálku. Z uvedeného vyplýva, že zo strany členov komisie došlo k nedbalému „účelovému“ sčítavaniu hlasov, o čom svedčí aj   skutočnosť   uvádzaná   štatistickým   úradom,   keď   v   rámci   okresu   Topoľčany   nebolo odovzdaných 38 vydaných volebných lístkov voličom a z toho v obci Urmince to bolo z uvedeného počtu až 25. Ďalších 20 volebných lístkov vo voľbách v obci Urmince sa uvádza ako neplatných.

Pozorovatelia   uvádzajú,   že   sčítavanie   hlasov   bolo   tak   zmätočné,   že   jeden   člen miestnej   volebnej   komisie   nahlasoval   číslo   kandidáta   druhému   členovi   komisie,   ktorý zapisoval   kandidátovi   na   poslanca   označenému   číslom   počty.   Následne   sa   však   číslo kandidáta na poslanca upravilo s ospravedlnením „pardon“ a uviedlo sa iné číslo kandidáta na poslanca. Na základe uvedeného a na základe odmietnutia akejkoľvek kontrolnej činnosti pozorovateľov na sčítavaní hlasov, títo volebnú miestnosť radšej opustili so slovami „Na toto   na   nedá   pozerať,   je   to   výsmech   demokratického   spôsobu   vykonávania   volieb!“ Podpredsedníčka   miestnej   volebnej   komisie   neskôr   uviedla,   že   spätná   kontrola   počtu získaných hlasov jednotlivých poslancov sa nekonala, a teda neboli odsúhlasené volebné lístky a napočítané hlasy.

Na základe uvedených relevantných skutočností sťažovateľka navrhla vyhlásiť voľby v obci Urmince za neplatné.

II.

2. Ústavný   súd   vyzval   na   vyjadrenie   k volebnej   sťažnosti   zvoleného   starostu. Zvolený starosta vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. januára 2011, uviedol,   že   v pozícii   starostu   v minulom   volebnom   období   si   splnil   všetky   zákonné povinnosti, ktoré mu v súvislosti s komunálnymi voľbami vyplývajú zo zákona. O sťažnosti informoval členov miestnej volebnej komisie.

3.   Členovia   miestnej   volebnej   komisie   sa   na   základe   informácie   od   zvoleného starostu taktiež vyjadrili k sťažnosti.

Miestna   volebná   komisia   vo   svojom   vyjadrení   z 3.   januára   2011   k námietkam uvedeným   v   bode   a)   konštatovala,   že   zapisovateľka   sa   zúčastnila   na   zabezpečovaní volebného   práva   voliča   s   prenosnou   urnou,   ale   len   ako   vodička   motorového   vozidla. Prenosnú urnu mali na starosti 2 členovia volebnej komisie, a to M. V. a Mgr. M. C. Títo členovia prebrali od podpredsedníčky miestnej volebnej komisie 30 hlasovacích lístkov na starostu obce, 30 hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva a 30 obálok. Do prenosnej   urny   hlasovalo   30   voličov,   čo   je   aj   súčasťou   spisu.   Zapisovateľka   počas hlasovania   do   prenosnej   urny   sedela   v aute,   kde   čakala   na   členov   komisie   vyslaných s prenosnou   urnou   do   domácností.   Čo   sa   týka   prítomnosti   zapisovateľky   pri   sčítavaní hlasov, miestna volebná komisia uviedla, že „jej to umožnili po konzultácií resp. školení s pracovníčkou obvodného úradu pre lepšie sčítanie hlasov nakoľko komisia bola len 5- členná na 1184 voličov zapísaných v zozname voličov a kľúč sčítavania mali pripravený pre dvojice“.

K námietkam uvedeným v bode b) miestna volebná komisia konštatuje, že si splnila povinnosť podľa § 37 ods. 1 volebného zákona („Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej   volebnej   komisie   zapečatiť   nepoužité   hlasovacie   lístky   a   obálky   a   potom   dá otvoriť   volebnú   schránku.   Ak   okrsková   volebná   komisia   použila   na   výslovnú   žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.“) a zmiešala hlasovacie lístky z prenosnej volebnej schránky s hlasovacími lístkami vo   volebnej   schránke   a   následne   vybrala obálky z volebnej schránky   na ich   sčítavanie a otváranie, o čom svedčí aj zápisnica volebnej komisie.

K námietkam uvedeným v bode c) miestna volebná komisia uviedla, že k prítomnosti pozorovateľov   vo   volebnej   miestnosti   má   nasledujúce   výhrady. Pozorovatelia   prišli do volebnej miestnosti bez toho, aby oznámili volebnej komisii, že majú záujem zúčastniť sa na pozorovaní sčítavania hlasov. Stalo sa tak až po oznámení pozorovateľky L., že sú poverení   kandidátkou   na   starostku   J.   B.   zúčastniť   sa   pozorovania.   Následne   po spomínaných   výhradách   miestna   volebná   komisia   umožnila   pozorovateľom   pôsobenie vo volebnej miestnosti. Vytvorila im priestor a umiestnila stoličky na pozorovanie približne 2,5 m od priestoru pôsobenia komisie. Komisia im ani nebránila z uvedeného priestoru vstať a prísť bližšie ku komisii tak, aby neznemožňovali jej prácu. Volebná komisia však musí tiež konštatovať, že pozorovatelia svojou vravou a mobilnými telefónmi narúšali priebeh sčítavania hlasov. Pritom § 36 zákona o voľbách a jeho komentár hovorí, že takéto osoby nesmú rušiť činnosť volebnej komisie a nemajú právo dávať otázky volebnej komisii. Čo sa týka vzdialenosti, pozorovatelia sami uvádzajú, že videli, ako volebná komisia vysypala z prenosnej   urny „80“ obálok.   V   prenosnej   schránke   mohlo   byť   vložených   len   toľko volebných obálok, koľko podpredsedníčka vydala a koľko bolo evidovaných voličov, čiže 30. Volebná komisia skutočne pred pozorovateľmi odpečatila volebné schránky a zmiešala ich podľa zákona o voľbách. Ďalej volebná komisia konštatuje, že obálka, ktorá sa našla na zemi, bola platná a na nej bol zakrúžkovaný kandidát č. 2 (zvolený starosta). Na základe rozhodnutia komisie však neuznali hlasovací lístok kandidáta č. 2 na starostu ako platný.

Miestna volebná komisia sa ešte vyjadrila k vydaným, odovzdaným a neplatným lístkom. Ich počet podľa nej závisí na voličovi, ktorému komisia nemôže prikázať, či má vydaný hlasovací lístok s obálkou odovzdať, alebo ako má voliť. Neplatné hlasovacie lístky na starostu obce boli vložené do volebnej schránky tak, ako sú priložené. Pri správnom označení   mohol   každý   kandidát   získať   určitý   počet   hlasov.   Takisto,   ako   aj   pri neodovzdaných.

Komisia   sa   ďalej   vyjadrila   k tomu,   že   podľa   pozorovateľov   bolo   sčítavanie   tak zmätočné, že jeden člen miestnej volebnej komisie nahlasoval číslo kandidáta na poslanca druhému   členovi   komisie,   ktorý   zapisoval   kandidátovi   na   poslanca   označenému   číslom počty hlasov. Podľa písomného stanoviska volebnej komisie je to úplný výmysel, keďže pozorovatelia   po   prepočítaní   výsledkov   volieb   na   starostu   obce   predsedníčkou   komisie opustili   volebnú   miestnosť,   čím   opätovne   rušili   činnosť   komisie,   keďže   im   bolo   treba odomknúť   dvere.   Po opustení   miestnosti   pozorovateľmi   komisia   začala   sčítavať   hlasy poslancov. Z uvedeného komisia konštatovala, že tu nešlo o kontrolu správnosti sčítavania hlasov, ale o určitú prípravu na podanie sťažnosti v prípade neúspechu sťažovateľky, čo potvrdzuje   aj   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu,   ktorá   je   z   pohľadu   volebnej   komisie nepravdivá, keďže je v rozpore so zákonom.

4.   Ústavný   súd   si   vyžiadal   kompletnú   volebnú   dokumentáciu   obce   Urmince súvisiacu s voľbami do orgánov obce 27. novembra 2010. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:

a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov – 1184,

b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky   – 776,

c) počet odovzdaných obálok   – 751,

d) počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce – 731,

e) počet platných hlasov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov na funkciu starostu obce Urmince:

  Ing. J. C. (zvolený starosta) – 431,   J. B. (sťažovateľka)   – 300.

III.

5. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Voľby   sú   prostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi,   resp. obyvateľmi obce.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Z uvedeného   vyplýva, že tak ako sú   zdrojom   štátnej   moci občania   (čl.   2 ods.   1 ústavy), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom slobodných a demokratických volieb.   Tomuto   zodpovedá   i zákonná   úprava   volebného   súdnictva,   pre   ktoré   platí „vyvrátiteľná   domnienka“,   podľa   ktorej   volebný   výsledok   zodpovedá   vôli   voličov. Predložiť dôkazy či iné skutočnosti na vyvrátenie tejto domnienky je v zásade povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je   v tomto   článku   zaručené,   znamená   právo   všetkých   občanov,   resp.   obyvateľov   obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   pravidlom   pre   interpretáciu   zákonov,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne sčítanie   alebo   iné   falšovanie   volieb   počas   ich   priebehu)   alebo   k neprípustnému ovplyvňovaniu   výsledku   hlasovania   (oblasť   nekalej   volebnej   súťaže   a použitých prostriedkov volebnej kampane).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými   slovami,   nie   každé   porušenie   volebného   zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť   len   tak   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky volieb   a ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Zmyslom   rozhodovania   ústavného   súdu   o volebných   sťažnostiach   nie   je   však sankcionovanie   kandidáta,   ktorý   porušil   zákon   alebo   v prospech   ktorého   bol   porušený zákon, a už vôbec nie sankcionovanie volebných komisií, ale posúdenie, či volebné vady mohli ovplyvniť výsledok volieb.

S ohľadom   na uvedené   možno   uviesť,   že   vo   všeobecnosti   musia   byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb; 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú   prejavom skutočnej vôle voličov.

6. Nosným pilierom argumentácie sťažovateľky boli námietky týkajúce sa možných zmätkov, a teda nezákonností pri činnosti miestnej volebnej komisie pri procese sčítavania hlasovacích   lístkov.   Ďalším   komponentom   námietok   bol   podiel   zapisovateľky   miestnej volebnej komisie na posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti hlasovacích lístkov.

Nesprávne   spočítanie,   resp.   posúdenie   hlasovacích   lístkov   môže   byť   spôsobené zmätkami   v činnosti   volebných   komisií   v dôsledku   nesprávnej   interpretácie   volebného zákona   alebo   zo   zlého   úmyslu   členov   volebných   komisií.   Ústavný   súd   konštatuje,   že v danom   prípade   po   preskúmaní   volebnej   dokumentácie   nezistil   žiadne   dodatočné neoprávnené úpravy hlasovacích lístkov a nezískal ani iné poznatky o prípadnom volebnom delikte.

Ústavný   súd   v prvom   rade   konštatuje,   že   sťažovateľkou   namietané   relevantné skutočnosti   a   pochybnosti   (účasť   zapisovateľky   na   posudzovaní   a sčítavaní   hlasov, nedodržanie   presného   postupu   sčítania   hlasov   a nedôvera   pozorovateľov   v správnosť sčítania) bolo možné rozptýliť prepočítaním a preskúmaním hlasovacích lístkov. Vyplynulo to z významnej zásady ovládajúcej volebné súdnictvo, podľa ktorej sú relevantné len tie volebné vady, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok volieb. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti   nenapáda   samotnú   tvorbu   vôle   voličov,   ale   posúdenie   prejavu   tejto   vôle mocenským orgánom–miestnou volebnou komisiou. Na základe toho ústavný súd rozhodol o opätovnom prepočítaní a posúdení hlasovacích lístkov.

Ústavný súd po prepočítaní hlasov zistil tieto výsledky:

a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov – 1184,

b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky   – 776,

c) počet odovzdaných obálok   – 753,

d) počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce – 755,

e) počet platných hlasov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov na funkciu starostu obce Urmince:

Ing. J. C. (zvolený starosta) – 455,J. B. (sťažovateľka)   – 300,

f) počet neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu – 20.

Z výsledkov prepočítania hlasov vyplýva, že zvolený starosta získal ešte o 24 hlasov viac, ako vyplývalo zo zápisnice miestnej volebnej komisie. Zároveň boli oproti údajom zo zápisnice   odovzdané   navyše   ešte   dve   obálky.   Medzi   počtom   odovzdaných   hlasovacích lístkov a počtom vydaných obálok je rozdiel 22. Znamená to, že 22 hlasovacích lístkov bolo odovzdaných   bez   obálky.   Treba   však   dodať,   že   do   zapečatenej   škatule   s volebnou dokumentáciou bolo vložené aj vrecko s roztrhanými obálkami, ktoré sa dajú už len veľmi ťažko   zrekonštruovať.   Z volebnej   dokumentácie   tiež   vyplýva,   že do   prenosnej   volebnej schránky hlasovalo 30 voličov.

Ústavný   súd   nemá   žiadne   výhrady   k posudzovaniu   platnosti   a neplatnosti   hlasov z hľadiska správneho označenia hlasovacích lístkov.

Ústavný súd uvádza, že rozhodujúcim, resp. určujúcim pre posúdenie predmetnej volebnej sťažnosti je značný rozdiel medzi počtom získaných hlasov medzi sťažovateľkou a zvolených starostom, a to vzhľadom na celkový počet zúčastnených voličov. Tento rozdiel je   155   hlasov   v prospech   zvoleného   starostu.   Isté   rozpaky   síce   môže   vyvolávať   počet hlasovacích lístkov bez odovzdanej obálky. Je však zrejmé, že ich počet nemôže mať vplyv na konečný výsledok volieb starostu. Aj keby boli tieto obálky ignorované, výsledok volieb by   ostal   rovnaký.   Dôležitou   je   tiež   tá   skutočnosť,   že   počet   všetkých   odovzdaných hlasovacích   lístkov   je o jeden   menej než je počet   voličov,   ktorým   boli vydané obálky, z čoho možno usúdiť, že neboli odovzdané také hlasovacie lístky, ktoré by neboli vydané spolu   s vydanými   obálkami.   K presnosti   počtu   odovzdaných   obálok   ešte   ústavný   súd dodáva,   že   niektoré   obálky   boli   roztrhané   na   viac   častí,   čo   komplikovalo   zistenie   ich skutočného počtu.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   vyjadrení   účastníkov   konania,   volebnej dokumentácie   a   z ostatných   predložených   dôkazov   dospel   k záveru,   že   v súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce Urmince uskutočnenými 27. novembra 2010 nedošlo k   porušeniu   zákona   o   voľbách   takým   spôsobom,   ktorý   mohol   ovplyvniť   výsledok napadnutej voľby starostu uvedenej obce. Sťažovateľkou uvedené skutočnosti teda nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na   ďalšie   konanie   a následne,   aby   prípadne   vyhlásil   voľby   starostu   obce   Urmince   za neplatné, čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť (porov. PL. ÚS 73/07, PL. ÚS 118/07).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011