SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 79/2011-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2011 v pléne o sťažnosti J. B., U., zastúpenej advokátom JUDr. C. S., P., za účasti Ing. J. C., pre namietanú nezákonnosť volieb starostu obce Urmince konaných 27. novembra 2010 takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2010 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. C. S., P., za účasti Ing. J. C. (ďalej len „zvolený starosta“ alebo „starosta“), pre namietanú nezákonnosť volieb starostu obce Urmince konaných 27. novembra 2010. Podstatou sťažnosti sú podozrenia sťažovateľky, že zmätky pri sčítavaní hlasov mohli mať vplyv na výsledok napadnutých volieb.
Sťažovateľka najprv uviedla, že v obci Urmince bola zriadená miestna volebná komisia, ktorá pozostávala z piatich členov a ktorá v zmysle § 15 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) plnila úlohy okrskovej volebnej komisie. Predsedníčkou miestnej volebnej komisie bola M. Š.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti vytýka miestnej volebnej komisii nasledujúce porušenia zákona o voľbách:
a) Zapisovateľka volebnej komisie, ktorá zabezpečuje len organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie, sa zároveň zúčastňovala v rámci priebehu volieb na obchôdzke členov volebnej komisie, ktorí boli občanmi obce požiadaní o prenosnú volebnú schránku. Zároveň sa aktívne zúčastňovala na otváraní obálok a sčítavaní volebných lístkov.
Činnosť zapisovateľa je upravená § 11a ods. 1 zákona o voľbách. Zapisovateľ nevykonáva činnosť člena volebnej komisie, s čím v danom prípade súvisí § 31 ods. 6 zákona o voľbách, v ktorom sa uvádza, že s prenosnou volebnou schránkou sú povinní súčasne chodiť dvaja členovia volebnej komisie. Zároveň sa zapisovateľka podľa svedectiev pozorovateľov aktívne zúčastňovala na otváraní obálok a sčítavaní volebných lístkov, čo je v nesúlade s uvedeným ustanovením zákona o voľbách.
b) Po ukončení hlasovania a uzatvorení volebnej miestnosti sa ihneď pristúpilo k zmiešaniu volebných lístkov z volebných schránok a k ich nasledovnému otváraniu jednotlivými členmi volebnej komisie.
Podľa sťažovateľky tým striktne došlo k porušeniu § 37 ods. 2 zákona o voľbách („Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.“), keďže členovia miestnej volebnej komisie začali ihneď otvárať obálky a vyberať volebné lístky, a pred tým nielenže nezrátali počet obálok, ale podľa svedectiev pozorovateľov nemali ani zrátaný počet zúčastnených voličov. Konkrétne na dopyt a žiadosť jedného z pozorovateľov, koľko bolo zúčastnených voličov, mu predsedníčka volebnej komisie odmietla oznámiť počet voličov s odôvodnením, že „ešte nevie“, pričom ona sama ako kontrolný orgán správnosti sčítavania hlasov („Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov“ - § 37 ods. 4 zákona o voľbách) už otvárala obálky.
c) Celá činnosť spočítavania hlasov sa konala za prítomnosti pozorovateľov, pričom v rozpore som zákonom im bola obmedzovaná činnosť.
V zmysle zákona o voľbách a uznesení Ústrednej volebnej komisie je stanovená možnosť prítomnosti pozorovateľov na voľbách. Tí majú právo sledovať nielen priebeh volieb, ale byť prítomní aj na sčítavaní hlasov až do momentu podpisovania zápisnice o priebehu volieb. Členmi miestnej volebnej komisie nebolo rešpektované uznesenie Ústrednej volebnej komisie, keďže mali výhrady proti ich účasti pri sčítavaní hlasov. Až na ohlas podpredsedníčky miestnej volebnej komisie im účasť umožnili.
Činnosť pozorovateľov bola však predsedníčkou miestnej volebnej komisie obmedzená, pretože im vyhradila miesta vo volebnej miestnosti v takej vzdialenosti, odkiaľ nebolo možné kontrolovať priebeh správneho triedenia hlasovacích lístkov, a tým im bolo odopreté právo kontroly.
Podľa svedectiev pozorovateľov im nebol na žiadosť oznámený počet žiadateľov o prenosnú volebnú schránku, no v momente vysypávania obálok z predmetnej schránky tam mohlo byť vysypaných približne 80 volebných obálok, čo je v nesúlade s neskorším vyhlásením podpredsedníčky volebnej komisie, ktorá informovala, že mohlo byť nahlásených približne 30 žiadostí.
Podľa svedectiev pozorovateľov dokonca došlo k „neúmyselnému“ zahodeniu platnej volebnej obálky, ktorú potom člen volebnej komisie našiel na zemi, avšak nebolo možné skontrolovať, či išlo skutočne o platnú úradnú obálku. Z uvedeného vyplýva, že zo strany členov komisie došlo k nedbalému „účelovému“ sčítavaniu hlasov, o čom svedčí aj skutočnosť uvádzaná štatistickým úradom, keď v rámci okresu Topoľčany nebolo odovzdaných 38 vydaných volebných lístkov voličom a z toho v obci Urmince to bolo z uvedeného počtu až 25. Ďalších 20 volebných lístkov vo voľbách v obci Urmince sa uvádza ako neplatných.
Pozorovatelia uvádzajú, že sčítavanie hlasov bolo tak zmätočné, že jeden člen miestnej volebnej komisie nahlasoval číslo kandidáta druhému členovi komisie, ktorý zapisoval kandidátovi na poslanca označenému číslom počty. Následne sa však číslo kandidáta na poslanca upravilo s ospravedlnením „pardon“ a uviedlo sa iné číslo kandidáta na poslanca. Na základe uvedeného a na základe odmietnutia akejkoľvek kontrolnej činnosti pozorovateľov na sčítavaní hlasov, títo volebnú miestnosť radšej opustili so slovami „Na toto na nedá pozerať, je to výsmech demokratického spôsobu vykonávania volieb!“ Podpredsedníčka miestnej volebnej komisie neskôr uviedla, že spätná kontrola počtu získaných hlasov jednotlivých poslancov sa nekonala, a teda neboli odsúhlasené volebné lístky a napočítané hlasy.
Na základe uvedených relevantných skutočností sťažovateľka navrhla vyhlásiť voľby v obci Urmince za neplatné.
II.
2. Ústavný súd vyzval na vyjadrenie k volebnej sťažnosti zvoleného starostu. Zvolený starosta vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. januára 2011, uviedol, že v pozícii starostu v minulom volebnom období si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu v súvislosti s komunálnymi voľbami vyplývajú zo zákona. O sťažnosti informoval členov miestnej volebnej komisie.
3. Členovia miestnej volebnej komisie sa na základe informácie od zvoleného starostu taktiež vyjadrili k sťažnosti.
Miestna volebná komisia vo svojom vyjadrení z 3. januára 2011 k námietkam uvedeným v bode a) konštatovala, že zapisovateľka sa zúčastnila na zabezpečovaní volebného práva voliča s prenosnou urnou, ale len ako vodička motorového vozidla. Prenosnú urnu mali na starosti 2 členovia volebnej komisie, a to M. V. a Mgr. M. C. Títo členovia prebrali od podpredsedníčky miestnej volebnej komisie 30 hlasovacích lístkov na starostu obce, 30 hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva a 30 obálok. Do prenosnej urny hlasovalo 30 voličov, čo je aj súčasťou spisu. Zapisovateľka počas hlasovania do prenosnej urny sedela v aute, kde čakala na členov komisie vyslaných s prenosnou urnou do domácností. Čo sa týka prítomnosti zapisovateľky pri sčítavaní hlasov, miestna volebná komisia uviedla, že „jej to umožnili po konzultácií resp. školení s pracovníčkou obvodného úradu pre lepšie sčítanie hlasov nakoľko komisia bola len 5- členná na 1184 voličov zapísaných v zozname voličov a kľúč sčítavania mali pripravený pre dvojice“.
K námietkam uvedeným v bode b) miestna volebná komisia konštatuje, že si splnila povinnosť podľa § 37 ods. 1 volebného zákona („Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.“) a zmiešala hlasovacie lístky z prenosnej volebnej schránky s hlasovacími lístkami vo volebnej schránke a následne vybrala obálky z volebnej schránky na ich sčítavanie a otváranie, o čom svedčí aj zápisnica volebnej komisie.
K námietkam uvedeným v bode c) miestna volebná komisia uviedla, že k prítomnosti pozorovateľov vo volebnej miestnosti má nasledujúce výhrady. Pozorovatelia prišli do volebnej miestnosti bez toho, aby oznámili volebnej komisii, že majú záujem zúčastniť sa na pozorovaní sčítavania hlasov. Stalo sa tak až po oznámení pozorovateľky L., že sú poverení kandidátkou na starostku J. B. zúčastniť sa pozorovania. Následne po spomínaných výhradách miestna volebná komisia umožnila pozorovateľom pôsobenie vo volebnej miestnosti. Vytvorila im priestor a umiestnila stoličky na pozorovanie približne 2,5 m od priestoru pôsobenia komisie. Komisia im ani nebránila z uvedeného priestoru vstať a prísť bližšie ku komisii tak, aby neznemožňovali jej prácu. Volebná komisia však musí tiež konštatovať, že pozorovatelia svojou vravou a mobilnými telefónmi narúšali priebeh sčítavania hlasov. Pritom § 36 zákona o voľbách a jeho komentár hovorí, že takéto osoby nesmú rušiť činnosť volebnej komisie a nemajú právo dávať otázky volebnej komisii. Čo sa týka vzdialenosti, pozorovatelia sami uvádzajú, že videli, ako volebná komisia vysypala z prenosnej urny „80“ obálok. V prenosnej schránke mohlo byť vložených len toľko volebných obálok, koľko podpredsedníčka vydala a koľko bolo evidovaných voličov, čiže 30. Volebná komisia skutočne pred pozorovateľmi odpečatila volebné schránky a zmiešala ich podľa zákona o voľbách. Ďalej volebná komisia konštatuje, že obálka, ktorá sa našla na zemi, bola platná a na nej bol zakrúžkovaný kandidát č. 2 (zvolený starosta). Na základe rozhodnutia komisie však neuznali hlasovací lístok kandidáta č. 2 na starostu ako platný.
Miestna volebná komisia sa ešte vyjadrila k vydaným, odovzdaným a neplatným lístkom. Ich počet podľa nej závisí na voličovi, ktorému komisia nemôže prikázať, či má vydaný hlasovací lístok s obálkou odovzdať, alebo ako má voliť. Neplatné hlasovacie lístky na starostu obce boli vložené do volebnej schránky tak, ako sú priložené. Pri správnom označení mohol každý kandidát získať určitý počet hlasov. Takisto, ako aj pri neodovzdaných.
Komisia sa ďalej vyjadrila k tomu, že podľa pozorovateľov bolo sčítavanie tak zmätočné, že jeden člen miestnej volebnej komisie nahlasoval číslo kandidáta na poslanca druhému členovi komisie, ktorý zapisoval kandidátovi na poslanca označenému číslom počty hlasov. Podľa písomného stanoviska volebnej komisie je to úplný výmysel, keďže pozorovatelia po prepočítaní výsledkov volieb na starostu obce predsedníčkou komisie opustili volebnú miestnosť, čím opätovne rušili činnosť komisie, keďže im bolo treba odomknúť dvere. Po opustení miestnosti pozorovateľmi komisia začala sčítavať hlasy poslancov. Z uvedeného komisia konštatovala, že tu nešlo o kontrolu správnosti sčítavania hlasov, ale o určitú prípravu na podanie sťažnosti v prípade neúspechu sťažovateľky, čo potvrdzuje aj podanie sťažnosti ústavnému súdu, ktorá je z pohľadu volebnej komisie nepravdivá, keďže je v rozpore so zákonom.
4. Ústavný súd si vyžiadal kompletnú volebnú dokumentáciu obce Urmince súvisiacu s voľbami do orgánov obce 27. novembra 2010. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:
a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov – 1184,
b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky – 776,
c) počet odovzdaných obálok – 751,
d) počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce – 731,
e) počet platných hlasov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov na funkciu starostu obce Urmince:
Ing. J. C. (zvolený starosta) – 431, J. B. (sťažovateľka) – 300.
III.
5. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce.
Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.
Z uvedeného vyplýva, že tak ako sú zdrojom štátnej moci občania (čl. 2 ods. 1 ústavy), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom slobodných a demokratických volieb. Tomuto zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva, pre ktoré platí „vyvrátiteľná domnienka“, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy či iné skutočnosti na vyvrátenie tejto domnienky je v zásade povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným pravidlom pre interpretáciu zákonov, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).
Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
Zmyslom rozhodovania ústavného súdu o volebných sťažnostiach nie je však sankcionovanie kandidáta, ktorý porušil zákon alebo v prospech ktorého bol porušený zákon, a už vôbec nie sankcionovanie volebných komisií, ale posúdenie, či volebné vady mohli ovplyvniť výsledok volieb.
S ohľadom na uvedené možno uviesť, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb; 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
6. Nosným pilierom argumentácie sťažovateľky boli námietky týkajúce sa možných zmätkov, a teda nezákonností pri činnosti miestnej volebnej komisie pri procese sčítavania hlasovacích lístkov. Ďalším komponentom námietok bol podiel zapisovateľky miestnej volebnej komisie na posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti hlasovacích lístkov.
Nesprávne spočítanie, resp. posúdenie hlasovacích lístkov môže byť spôsobené zmätkami v činnosti volebných komisií v dôsledku nesprávnej interpretácie volebného zákona alebo zo zlého úmyslu členov volebných komisií. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade po preskúmaní volebnej dokumentácie nezistil žiadne dodatočné neoprávnené úpravy hlasovacích lístkov a nezískal ani iné poznatky o prípadnom volebnom delikte.
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľkou namietané relevantné skutočnosti a pochybnosti (účasť zapisovateľky na posudzovaní a sčítavaní hlasov, nedodržanie presného postupu sčítania hlasov a nedôvera pozorovateľov v správnosť sčítania) bolo možné rozptýliť prepočítaním a preskúmaním hlasovacích lístkov. Vyplynulo to z významnej zásady ovládajúcej volebné súdnictvo, podľa ktorej sú relevantné len tie volebné vady, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok volieb. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti nenapáda samotnú tvorbu vôle voličov, ale posúdenie prejavu tejto vôle mocenským orgánom–miestnou volebnou komisiou. Na základe toho ústavný súd rozhodol o opätovnom prepočítaní a posúdení hlasovacích lístkov.
Ústavný súd po prepočítaní hlasov zistil tieto výsledky:
a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov – 1184,
b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky – 776,
c) počet odovzdaných obálok – 753,
d) počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce – 755,
e) počet platných hlasov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov na funkciu starostu obce Urmince:
Ing. J. C. (zvolený starosta) – 455,J. B. (sťažovateľka) – 300,
f) počet neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu – 20.
Z výsledkov prepočítania hlasov vyplýva, že zvolený starosta získal ešte o 24 hlasov viac, ako vyplývalo zo zápisnice miestnej volebnej komisie. Zároveň boli oproti údajom zo zápisnice odovzdané navyše ešte dve obálky. Medzi počtom odovzdaných hlasovacích lístkov a počtom vydaných obálok je rozdiel 22. Znamená to, že 22 hlasovacích lístkov bolo odovzdaných bez obálky. Treba však dodať, že do zapečatenej škatule s volebnou dokumentáciou bolo vložené aj vrecko s roztrhanými obálkami, ktoré sa dajú už len veľmi ťažko zrekonštruovať. Z volebnej dokumentácie tiež vyplýva, že do prenosnej volebnej schránky hlasovalo 30 voličov.
Ústavný súd nemá žiadne výhrady k posudzovaniu platnosti a neplatnosti hlasov z hľadiska správneho označenia hlasovacích lístkov.
Ústavný súd uvádza, že rozhodujúcim, resp. určujúcim pre posúdenie predmetnej volebnej sťažnosti je značný rozdiel medzi počtom získaných hlasov medzi sťažovateľkou a zvolených starostom, a to vzhľadom na celkový počet zúčastnených voličov. Tento rozdiel je 155 hlasov v prospech zvoleného starostu. Isté rozpaky síce môže vyvolávať počet hlasovacích lístkov bez odovzdanej obálky. Je však zrejmé, že ich počet nemôže mať vplyv na konečný výsledok volieb starostu. Aj keby boli tieto obálky ignorované, výsledok volieb by ostal rovnaký. Dôležitou je tiež tá skutočnosť, že počet všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov je o jeden menej než je počet voličov, ktorým boli vydané obálky, z čoho možno usúdiť, že neboli odovzdané také hlasovacie lístky, ktoré by neboli vydané spolu s vydanými obálkami. K presnosti počtu odovzdaných obálok ešte ústavný súd dodáva, že niektoré obálky boli roztrhané na viac častí, čo komplikovalo zistenie ich skutočného počtu.
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, vyjadrení účastníkov konania, volebnej dokumentácie a z ostatných predložených dôkazov dospel k záveru, že v súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce Urmince uskutočnenými 27. novembra 2010 nedošlo k porušeniu zákona o voľbách takým spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok napadnutej voľby starostu uvedenej obce. Sťažovateľkou uvedené skutočnosti teda nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne, aby prípadne vyhlásil voľby starostu obce Urmince za neplatné, čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť (porov. PL. ÚS 73/07, PL. ÚS 118/07).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011