znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 78/2011-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   J.,   O.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   J. N.,   K., za účasti   P.   K.,   pre   namietanú nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Obišovce   konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. J.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   za   účasti   P.   K.   (ďalej   aj „zvolený starosta“ alebo „protikandidát“), pre namietanú nezákonnosť volieb starostu obce Obišovce konaných 27. novembra 2010. Podstatou volebnej sťažnosti je námietka porušenia volebného moratória, zneužitie erbu obce na svoju propagáciu a oneskorené uverejnenie kandidátnej listiny.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že bol   jedným   z   kandidátov   na   starostu   obce Obišovce. Po vykonaní volieb a sčítaní hlasov bol zvolený za starostu P. K., ktorý získal 95, t. j. 39,6 % hlasov. Sťažovateľ sa umiestnil na druhom mieste, keď získal 78 hlasov, čo je 32,5 % z celkového počtu 240 odovzdaných platných hlasov.

Sťažovateľ   predovšetkým   namieta,   že   zvolený   starosta   napriek   tomu,   že   volebná kampaň   sa   začína   17   dní   a   končí   48   hodín   pre   začiatkom   volieb   a   jej   vedenie   mimo určeného času je zákonom jednoznačne zakázané, práve v tomto čase zintenzívnil volebnú kampaň,   čím   porušil   aj   rovnaký   prístup   sťažovateľa   k   uplatneniu   pasívneho   volebného práva,   k   zvoleniu   za   starostu   obce,   čím   porušil   aj   základné   ústavné   právo   sťažovateľa zaručené v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám. Podľa sťažovateľa v dôsledku takéhoto nezákonného a protiústavného konania dosiahol protikandidát svoje zvolenie za starostu obce. Ak by bol takýmto spôsobom konal v čase zákazu volebnej kampane   aj   sťažovateľ,   výsledok   volieb   by   bol   opačný.   Tým,   že   sťažovateľ   nekonal v rozpore so zákonom, za starostu obce zvolený nebol.

V dňoch   5.   a   6.   novembra   2010   syn   protikandidáta   distribuoval   do   poštových schránok rodinných domov v obci Obišovce volebný leták starostu a protikandidáta P. K. Distribúciou letáka pred 10. novembrom 2010 došlo k závažnému porušeniu zákazu vedenia kampane podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy a podľa § 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).   Hrubosť   porušenia   zákona   o voľbách   spočíva   v   zjavnom   a vedomom ignorovaní zákazu volebnej kampane, čím protikandidát výrazne znevýhodnil sťažovateľa.

Sťažovateľ   ďalej   namieta,   že   protikandidát   (úradujúci   starosta)   použil   na predvolebnom   letáku   erb   obce   Obišovce,   pričom   tak   urobil   bez   predchádzajúceho písomného   súhlasu   obce.   P.   K.   hrubo   zneužil   postavenie   starostu   na   propagáciu   svojej osoby, a to tak, že vedome ignoroval § 1b   ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov („Obec má právo na vlastné symboly. Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.“) , čím získal nad ostatnými kandidátmi neoprávnenú výhodu.

Napokon   sťažovateľ   uvádza,   že   P.   K.   ako   starosta   obce   Obišovce   nezabezpečil v spolupráci   s   miestnou   volebnou   komisiou   uverejnenie   kandidátnej   listiny   v zákonnej lehote, čím došlo k porušeniu § 18 zákona o voľbách („Miestna volebná komisia uverejní spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 35 dní predo dňom volieb zoznam zaregistrovaných kandidátov. V zozname sa uvedie meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt kandidáta a názov politickej strany, ktorá kandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o   nezávislého   kandidáta“), a   tým   k   znevýhodneniu   protikandidátov.   Uverejnenie kandidátnej listiny bolo vykonané na úradnej tabuli až 3. novembra 2010.

Podľa sťažovateľa z uvedeného vyplýva, že pri zvolení starostu obce Obišovce bola porušená ústava v čl. 30 ods. 4 o rovnakých podmienkach občanov k prístupu k voleným funkciám, zákon o voľbách v § 30 ods. 2 o nezákonnom výkone volebnej kampane, čo malo za následok nezvolenie sťažovateľa za starostu obce.

Významnou súčasťou slobodnej súťaže politických síl vo volebnej kampani je plné rešpektovanie   všetkých   zákonných   pravidiel   tejto   súťaže,   vrátane   časových   obmedzení volebnej   kampane.   Vo   voľbách,   kde   bolo   odovzdaných   240   platných   hlasov,   došlo porušením zákona reálne k ovplyvneniu viac ako 17 oprávnených voličov (rozdiel medzi počtom hlasov, ktoré získal sťažovateľ a zvolený starosta). Týmto vedomým protiprávnym konaním   protikandidáta   vznikol   stav,   ktorý   bol   na   neprospech   sťažovateľa,   čím   bol ovplyvnený   výsledok   volieb.   Závažnosť   porušenia   zákonov   zvýrazňuje   fakt,   že   sa   ho dopustil   P.   K.   ako   starosta   obce   Obišovce,   čím   využil   svoje   postavenie   na   získanie neoprávnenej výhody proti sťažovateľovi.

Sťažovateľ uzatvára, že ako občan má právo na to, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas   podľa   zákonných   pravidiel.   Na   Slovensku   musí   existovať   verejný   záujem   na dodržiavaní pravidiel   celého volebného procesu,   pričom   v danom   prípade   dôvodom   pre vyhlásenie volieb za neplatné nie je samotný výsledok   volieb, ale snaha ovplyvniť ich v čase, keď je to zákonom zakázané.

Na základe uvedených skutočností a argumentov sťažovateľ navrhol vyhlásiť voľby starostu obce Obišovce za neplatné a domáhal sa tiež náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Sťažovateľ sa uchádzal ako kandidát pod poradovým č. 2 o funkciu starostu obce Obišovce. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu bol počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov 240. Zvolený starosta získal celkom 95 platných hlasov.   Kandidát,   ktorý   skončil   tretí   v poradí,   získal   67   hlasov.   Sťažovateľ   získal   78 platných   hlasov,   teda   32,5   %   všetkých   platne   odovzdaných   hlasov.   Znamená   to,   že sťažovateľ je v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde oprávnený podať sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (ďalej aj „volebná sťažnosť“).

Predmetná sťažnosť bola podaná osobne do podateľne ústavného súdu 7. decembra 2010, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.

III.

Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení doručil ústavnému súdu čestné vyhlásenie desiatich obyvateľov obce Obišovce vrátane jeho vlastného čestného vyhlásenia, v ktorom vyhlasujú,   že   v dňoch   5.   a 6.   novembra   2010   syn   starostu   distribuoval   do   poštových schránok rodinných domov v obci Obišovce volebný leták starostu a protikandidáta P. K.

Ústavný súd vyzval na vyjadrenie k volebnej sťažnosti zvoleného starostu. Zvolený starosta   vo   svojom   vyjadrení   z 27.   decembra   2010   zdôrazňuje,   že   podľa   judikatúry ústavného súdu neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona,   ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.K porušeniu volebného moratória zvolený starosta uviedol, že porušovania vedenia kampane   sa   podľa   sťažovateľa   mal   dopustiť   tým,   že   hrubo   ignoroval   zákaz   vedenia kampane. Ako dôkaz „mojej ignorácie zákazu volebnej kampane“ sťažovateľ uviedol, že môj   20-ročný   syn   údajne   rozniesol   letáky   v   dobe   volebného   moratória.   Ak   by   aj   táto skutočnosť bola pravdivá, čo nebolo nijakým spôsobom preukázané, aj v takom prípade jeho syn toto urobil z vlastnej vôle a bez jeho vedomia. Nie je pritom nijako zodpovedný za činnosť plnoletej osoby, ktorá koná samostatne. Ustanovenia zákona o voľbách o vedení kampane zvolený starosta nikdy neporušil. Tvrdenie, že vedome ignoroval zákaz volebnej kampane, je nepravdivé. Sťažovateľ nepredložil žiadne ďalšie dôkazy o porušení zákona o voľbách, a tak je zvolený starosta toho názoru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Roznášanie   letákov   pred   otvorením   volebných   miestností,   navyše   nezávislé   od   vôle kandidáta, nemôže mať podľa zvoleného starostu vplyv na výsledok volieb, ktorý sa tvorí v čase od otvorenia volebných miestností do vyhlásenia ich výsledkov. Zároveň je zrejmá skutočnosť, že obyvatelia Obišoviec mali šancu oboznámiť sa s kandidátmi na funkciou starostu už pred údajným doručením letákov počas volebného moratória.

Podľa zvoleného starostu je v komunálnych voľbách použitie erbu obce z dôvodu identifikácie obce a stotožnenia sa voličov s tak významnou udalosťou obce ako sú voľby úplne bežné. Uvedenie erbu obce na propagačných materiáloch teda nijako neprezentuje, či dokonca nezvýhodňuje určitého kandidáta, ale len prezentuje obec a funkciu predstaviteľa obce   ako   také. S   ohľadom   na   uvedené   je   zvolený   starosta   presvedčený,   že   takýmto spôsobom nijako neporušil žiadny právny predpis. Navyše zvolený starosta pripomína, že autorom predvolebného letáku nebol on. Ak by však aj čisto teoreticky došlo k použitiu erbu obce v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, bol by tu rozpor s týmto zákonom, a nie zákonom o voľbách, ktorého porušenie sa pre vyhlásenie neplatnosti volieb vyžaduje. Podľa názoru zvoleného starostu použite erbu obce   žiadnym   spôsobom   nespochybňuje   výsledky   volieb   a   nevyvoláva   pochybnosti o skutočnej vôli voličov.

Zvolený starosta ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by spolu s miestnou volebnou   komisiou   nedodržali   stanovenú   lehotu   uverejnenia   zoznamu   registrovaných kandidátov. Ak by však aj bolo uvedené porušenie preukázané, nedošlo k nemu v žiadnom prípade   úmyselne   a   navyše   by   táto   skutočnosť   nespĺňala   podmienky   pre   vyhlásenie neplatnosti volieb tak, ako boli stanovené judikatúrou ústavného súdu.

IV.

Po   posúdení   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   volebná sťažnosť je zjavne neopodstatnená z nasledujúcich dôvodov.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30   ústavy,   t.   j.   aktívneho   a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli   istú   vekovú   hranicu   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo   zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. sp. zn. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS   19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne, prihliada   pritom   tak na   účel   a zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú   prejavom skutočnej vôle voličov.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej aj „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania podľa   odseku   4, hromadných   informačných   prostriedkov,   plagátov alebo iných   nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom   a televíznom vysielaní, v hromadných   informačných   prostriedkoch,   v   budovách,   kde   sídlia   okrskové   volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Podľa   §   30   ods.   12   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa pred dňom volieb.

Ústavný súd vníma skutočnosť, že volebné moratórium býva často porušované, čo neprispieva   férovosti   volebnej   súťaže,   a zároveň   to   demotivuje   poctivých   kandidátov k rešpektovaniu volebného moratória. Zmyslom rozhodovania ústavného súdu o volebných sťažnostiach nie je však sankcionovanie kandidáta, ktorý porušil zákon alebo v prospech ktorého   bol   porušený   zákon,   ale   posúdenie,   či   volebné   vady   mohli ovplyvniť výsledok volieb (porov.   časť II.   bod 4 Report on the cancellation of election results   adopted   by   the   Council   for   Democratic   Elections,   dostupné   na   internete: «http://www.venice.coe.int/docs/2009/CDL-AD(2009)054-e.pdf». Z toho však vyplýva, že je nutné posúdiť nielen volebné vady spôsobené priamo kandidátmi, ale vziať do úvahy aj volebné   vady   spôsobené   inými   aktérmi   (ochrana   objektívneho   volebného   a ústavného práva), čo je namietané v predmetnej veci.

Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šírenia zvlášť takých náhlych informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj zákaz šírenia   týchto   informácií   v bezprostrednej   blízkosti   volebných   miestností,   kde   už   volič bezprostredne pred samotnou voľbou uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie.

Z   podstaty volebného moratória a taktiež z § 30 ods. 11 a § 30 ods. 12 zákona o voľbách je zrejmé, že moratóriom sa myslí predovšetkým čas 48 hodín pred začatím volieb. V tomto čase v obci Obišovce nebola vedená kampaň. Bez toho, aby sa ústavný súd explicitne vyjadroval k otázke, či aj v období predchádzajúcom 15-dňovú volebnú kampaň je   zakázaná   distribúcia   letákov   (tzv.   volebná   prezentácia),   ústavný   súd   konštatuje,   že v danej veci aj s ohľadom na dĺžku času pred voľbami nemohlo mať takéto distribuovanie zásadný vplyv na výsledok volieb.

Distribúcia   letákov na podporu   starostu   do   rodinných   domov   nevytvára   v danom prípade taký tlak na voličov, ktorý by viedol k zahmleniu volebných výsledkov. K tomuto možno dodať, že v obci s nižším počtom obyvateľov, kde sa obyvatelia navzájom poznajú, majú   voliči   bezprostrednejšie   informácie   o kandidátoch.   V danej   veci   má   relevanciu   aj obsah letáku. Ten nie je namierený na protikandidáta, ale pripomína dovtedajšie úspechy starostu, ktorý sa uchádza o opätovné zvolenie. Ústavný súd sa zaoberal použitím erbu obce len z perspektívy posudzovania volieb, a nie z hľadiska iných právnych odvetví. Erbom na letáku   mohlo   byť   priaznivcami   kandidáta   naznačené,   že   kandidát   už   má   skúsenosti   so „starostovaním“, a to by malo prípadne znamenať trend k znovuzvoleniu. Voličom je však zrejmé, že až voľby samotné ukážu, či to tak naozaj bude. Niektorých voličov môže naopak takéto   sebavedomie   priaznivcov   kandidáta   od   jeho   voľby   odradiť.   V nadväznosti   na ustanovenie § 30 ods.   11 zákona o voľbách je potrebné uviesť, že táto kampaň nebola vedená v bezprostrednej blízkosti volebnej miestnosti v deň volieb. Ústavný súd považuje taktiež za dôležité, že vzhľadom na počet zúčastnených voličov a rozloženie hlasov medzi všetkých troch kandidátov nemožno považovať rozdiel 17 hlasov za vyslovene tesný.Ústavný   súd   v súvislosti   s volebným   moratóriom   pripomína,   že   pri   posudzovaní volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť   tvorbu   jeho   slobodnej   vôle,   je   volebnou   vadou,   ktorej   dôsledkom   môže   byť zrušenie výsledku volieb.

Vzhľadom na komornosť obce Obišovce a rovnomernosť hlasov rozdelených medzi jednotlivých kandidátov sa ústavný súd domnieva, že ani prípadné oneskorené uverejnenie zoznamu kandidátov nemohlo mať vplyv na výsledok volieb.

Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že sťažovateľom uvedené skutočnosti nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie pred ním a následne, aby vyhlásil voľby starostu obce Obišovce za neplatné, čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť (porov. sp. zn. PL. ÚS 73/07, PL. ÚS 118/07).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011