znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 78/07-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   5.   júna   2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., Z., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce H. konaných 2. decembra 2006 za účasti P. Š., zvoleného starostu obce H., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2006   doručená   sťažnosť   M.   G.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce H. konaných 2. decembra 2006. Sťažnosť smeruje proti zvolenému starostovi P. Š.

Sťažovateľ v sťažnosti, ktorú na výzvu ústavného súdu doplnil podaním z 25. apríla 2007, uviedol:

„ad 1) - v čase volebnej kampane, t. j. dňa 24. 11. 2006 bolo neznámou osobou podaných z miesta podania Z. najmenej 180 až 250 kusov listových zásielok - dopisov na adresy   voličov   v   obci   H.   Tieto   listové   zásielky   -   dopisy   boli   dňa   27.   11.   2006 doručovateľkou   pošty   H.   doručené   adresátom   zásielok   uvedených   ako   adresát,   pričom sestra kandidáta č. 2 na funkciu starostu obce je vedúca pošty obce H. V každom dopise boli vložené listiny s názvom: 1. Predvolené vyznanie a predsavzatia pána starostu 2. Quo vadis (Kam kráčaš) obec H.? Pozrime sa pravde do očí. Obsah týchto listín považuje sťažovateľ za znevažovanie jeho osoby a zároveň za jeho diskreditáciu. ad 2) -minimálne do 18:50 hod, dňa 2. 12. 2006 boli v obci H., na budove bistra M. a to na priečelí budovy oproti schodisku a na sklenenej výplni okna vylepené agitačné letáky s obsahom: „Chcete mať Mikuláša! Majiteľ bistra M. ponúka 2 kotle krčmárskeho gulášu a 2 sudy piva, keď vyhrá voľby P. Š. jeho voličom. " Sťažovateľ namieta, že: a) plagáty zhodného obsahu boli vylepené na mieste a v priestoroch verejne prístupných - bistro M. v deň konania volieb, t. j. dňa 2. 12. 2006 b) priestory bistra M. sa nachádzajú uprostred obce H., vedľa hlavnej cesty asi 66-70 m od volebnej miestnosti a vedľa tohto bistra M. išlo, alebo mohlo ísť 60 % voličov k volebnej miestnosti c) majiteľ bistra M. viedol v čase zákazu volebnej kampane intenzívne a finančnou formou 2 kotlov krčmárskeho gulášu a 2 sudov piva, intenzívnu kampaň za voľbu kandidáta č. 2 na funkciu starostu obce P.   Š., ktorý voľby vyhral, majiteľom bistra M. bol a je opätovný poslanec obecného zastupiteľstva obce H. a volá sa P. B.“

Podľa sťažovateľa v prípade označenom ako ad 1) došlo k porušeniu § 30 ods. 1, 3 a ods.   9   zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) a v prípade označenom   ako   ad   2)   došlo   k porušeniu   §   30   ods.   2,   3,   10   a ods.   11   a   §   33 zákona o voľbách.   Porušenie   ústavnosti   sťažovateľ   videl   v   tom,   že   nezabezpečením   zákonnosti došlo k porušeniu ústavných práv uvedených v čl. 30 a 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

V   obidvoch   prípadoch   ad   l)   a ad   2)   podal   sťažovateľ   Obvodnému   oddeleniu Policajného zboru Z. oznámenie, a to 28. novembra 2006 a 2. decembra 2006, a súčasne podal 28. novembra 2006 sťažnosť adresovanú miestnej volebnej komisii v H. vedenú pod ev. č. 648/2006.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   po   vykonaní   v sťažnosti   (a   v   jej doplnení) uvedených dôkazov navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   osvedčenie   Miestnej   volebnej   komisie v obci H. zo dňa 2. 12. 2006 o zvolení P. Š., nezávislého kandidáta, za starostu obce H. a vyhlasuje za zvoleného sťažovateľa M. G.“

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal starostu Obecného úradu H. o zaslanie kópie zápisnice o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 2. decembra 2006 (ďalej len „zápisnica o výsledku volieb“).

Z predloženej   zápisnice   o   výsledku   volieb,   ktorá   bola   ústavnému   súdu   doručená 30. mája 2007, vyplýva, že sťažovateľ z celkového počtu 722 platných hlasov odovzdaných pre   voľby   starostu   obce   dostal   349   hlasov   a kandidát   na   starostu   P.   Š.,   proti   ktorému sťažnosť smeruje, dostal 373 hlasov (t. j. o 24 hlasov viac ako sťažovateľ). Uvedené zistenia korešpondujú s údajmi uvedenými v sťažnosti.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Sťažovateľ   preukázal,   že   vo   voľbách   uskutočnených   2. decembra 2006   bol kandidátom na starostu obce H., pričom podľa predložených výsledkov volieb miestnej volebnej komisie sťažovateľ dostal vo voľbách 349 platných hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1, § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde], teda sťažovateľ má   v konaní   pred   ústavným   súdom   procesnú   legitimáciu   na podanie   sťažnosti   podľa § 59 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 12. decembra 2006, t. j. do desiatich dní po oznámení výsledkov volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   možnosť   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena niektorého   zo   zastupiteľských   orgánov (pasívne   volebné právo).   Pokiaľ ide   o voľby do orgánov   samosprávy   obcí   (a   do   samosprávy   vyšších   územných   celkov),   majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým   pobytom   na   území   Slovenskej   republiky.   Rovnosť   volebného   práva   znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy   obcí   musí   byť   v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl. 31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb, vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného   zákona   vyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta,   ako aj potrebu jej zrušenia. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta, ako aj potrebu jej zrušenia môže spôsobiť len také závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje   výsledky   volieb   a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom   na   tieto   zásady   a   kritériá   ústavný   súd   teda   posudzoval,   či   tvrdenia uvedené v sťažnosti v prípade ich preukázania môžu byť či už jednotlivo alebo spoločne ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   tým,   že   24.   novembra   2006   bolo   voličom   v obci   H. doručených najmenej 180 až 250 kusov listových zásielok znevažujúcich a diskreditujúcich jeho osobu, malo dôjsť k porušeniu § 30 ods. 1, 3 a ods. 9 zákona o voľbách. V tomto ohľade poukázal sťažovateľ na skutočnosť, že nemal možnosť využiť právo na odpoveď a nemal ani rovnaký prístup k službám územnej samosprávy.

Ústavný   súd   v súvislosti   s uvedenými   tvrdeniami   sťažovateľa   konštatuje,   že sú z hľadiska úvah o možnom porušení zákona o voľbách irelevantné a nijako nesúvisiace so sťažovateľom   namietaným   §   30   ods.   1,   3   a ods.   9   zákona   o voľbách. Podľa   názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu informácie o osobe sťažovateľa doručované v listovej   zásielke   mimo   času   volebného   moratória   nemožno   hodnotiť   ako   porušenie citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Sťažovateľ   v sťažnosti   ďalej   namietal,   že   v deň   konania   volieb   v bistre   M.   boli vylepené agitačné plagáty na podporu protikandidáta na starostu obce H., pričom majiteľ tohto bistra „intenzívne a finančnou formou 2 kotlov krčmárskeho gulášu a 2 sudov piva“ viedol „intenzívnu kampaň za voľbu kandidáta č. 2...“, čím malo dôjsť k porušeniu § 30 ods. 2, 3, 10 a ods. 11 a § 33 zákona o voľbách. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na trestné oznámenie podané Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Z.

Podobne ako v predchádzajúcom prípade ani v tomto prípade ústavný súd nezistil z hľadiska   práva   relevantnú   súvislosť   medzi   namietanými   tvrdeniami   sťažovateľa a citovanými   ustanoveniami   zákona   o voľbách,   a to   ani   v súvislosti   s policajným vyšetrovaním   vo   veci   ČVS:   ORP-1237/OVK-NR-2006   TS,   v ktorej   bolo   na   základe oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v N. začaté trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi za prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona.

K namietaným tvrdeniam je potrebné uviesť, že kampaň sa začína 17 dní a končí 48 hodín   pred   začiatkom   volieb.   Vedenie   kampane   mimo   určeného   času   je   zakázané (§ 30 ods. 2 zákona o voľbách).

V čase   kampane   má   politická   strana   a nezávislý   kandidát   zabezpečený   rovnaký prístup   k hromadným   informačným   prostriedkom   a k službám   územnej   samosprávy zameraným   na   podporu   alebo na   prospech   ich   volebnej   kampane (§   30   ods.   3   zákona o voľbách).

Umiestňovať   plagáty   a   iné   nosiče   informácií   na   verejných   priestranstvách   počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou. Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám   rovnosti   politických   strán   a   nezávislých   kandidátov.   Miesta   na   umiestňovanie plagátov   alebo   iných   nosičov   informácií   vymedzí   obec   svojím   všeobecne   záväzným nariadením (§ 30 ods. 10 zákona o voľbách).

V čase   48   hodín   pred   začatím   volieb   a počas   volieb   je   zakázané   v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové   volebné   komisie,   a v ich   bezprostrednom   okolí   vysielať   alebo   zverejňovať informácie   o politických   stranách   a nezávislých   kandidátoch   v ich   prospech   alebo   v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (§ 30 ods. 11 zákona o voľbách).

Za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných (§ 33 zákona o voľbách).

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľom   označené   bistro   M., v ktorom mali byť vylepené agitačné plagáty a podávaný guláš a pivo, nemožno už na prvý pohľad považovať za verejné priestranstvo,   ktoré pre účely volebnej kampane podlieha rozhodovacej   činnosti   obce   a bez   ďalšieho   nie   je   ani   daná   relevantná   súvislosť   medzi tvrdeniami sťažovateľa a obsahom ustanovenia § 30 ods. 11 a § 33 zákona o voľbách.

Keďže   ani   v súvislosti   s   namietaným   tvrdením   o porušení   volebného   moratória neboli sťažovateľom uvedené, resp. označené žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by   bolo   možné   uvažovať   v tejto   súvislosti   o porušení   volebného   zákona,   ústavný   súd uzavrel, že sťažovateľ v podanej sťažnosti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také porušenia zákona o voľbách, ktoré by viedli ústavný súd k tomu, aby prijal sťažnosť na ďalšie konanie pred ním a následne, aby zrušil rozhodnutie volebnej komisie o zvolení P. Š. za starostu obce H. a vyhlásil za zvoleného sťažovateľa, čoho sa sťažovateľ v sťažnosti domáhal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a volebnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2007