znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 76/2011-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Á. C., B., zastúpeného advokátom JUDr. G. H., B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce B. konaných 27. novembra 2010, za účasti A. S., B., vedenú pod sp. zn. Rvp 7644/2010, sťažnosť Mgr. I. C., B., zastúpenej advokátom JUDr. G. H., B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce B. konaných 27. novembra 2010, za účasti J. K., B., vedenú pod sp. zn. Rvp 7655/2010 a sťažnosť H. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. G. H., B.,   ktorou   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   B.   konaných 27. novembra 2010, za účasti J. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. B., N., vedenú pod sp. zn. Rvp 7656/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 7644/2010, sp. zn. Rvp 7655/2010 a sp. zn. Rvp 7656/2010   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 7644/2010.

2. Sťažnosti Á. C., Mgr. I. C. a H. K. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 10. decembra 2010 doručená (podaná na poštovú prepravu 8. decembra 2010) sťažnosť Á. C., B. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do   Obecného   zastupiteľstva   obce   B.   (ďalej   len   „obecné   zastupiteľstvo“)   konaných 27. novembra 2010. Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 7644/2010.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľ   v   1.   rade   kandidoval vo voľbách   konaných   27.   novembra   2010   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva   spolu s ďalšími 28 kandidátmi. Do obecného zastupiteľstva sa volilo 9 poslancov. Sťažovateľ v 1. rade   (NEKA)   získal   260   hlasov   z   celkového   počtu   781   odovzdaných   platných hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva a skončil v poradí na 11. mieste (ako 2. náhradník). Sťažnosť smeruje proti   zvolenému kandidátovi A.   S. (SMK), ktorý získal 305 hlasov a umiestnil sa na 6. zvoliteľnom mieste. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom v 1. rade a A. S. (ďalej len „odporca v 1. rade“) predstavuje 45 hlasov.

2. Ústavnému súdu bola 10. decembra 2010 doručená (podaná na poštovú prepravu 8. decembra 2010) aj sťažnosť Mgr. I. C., B. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), ktorou namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   do   obecného   zastupiteľstva   konaných 27. novembra 2010. Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 7655/2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v 2. rade kandidovala vo voľbách   konaných 27.   novembra   2010   za poslankyňu obecného zastupiteľstva   spolu s ďalšími 28 kandidátmi. Sťažovateľka v 2. rade (NEKA) získala 260 hlasov z celkového počtu 781 odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva a   skončila   v   poradí   na   10.   mieste   (ako   1.   náhradník).   Sťažnosť   smeruje   proti predposlednému zvolenému kandidátovi   J. K.   (SMK),   ktorý   získal   267   hlasov.   Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou v 2. rade a J. K. (ďalej len „odporca v 2. rade“) predstavuje 7 hlasov.

3. Ústavnému súdu bola 13. decembra 2010 doručená (podaná na poštovú prepravu 8. decembra 2010) sťažnosť H. K., B. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce B. (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010. Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 7656/2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v 3. rade kandidovala vo voľbách   konaných   27.   novembra   2010   za   starostu   obce   spolu   s   ďalšími   troma kandidátmi. Za starostu obce bol zvolený J. S. (SMK), ktorý získal 336 hlasov z celkového počtu 801 odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Sťažovateľka v 3. rade (NEKA) získala 296 hlasov a umiestnila sa v poradí na 2. mieste za J. S. (ďalej len „odporca   v   3.   rade“;   spolu   ďalej   len   „odporcovia“).   Rozdiel   platných   hlasov   medzi sťažovateľkou v 3. rade a odporcom v 3. rade ako zvoleným starostom obce predstavuje 40 hlasov.

4. Sťažovatelia v sťažnostiach prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu namietali, že vo voľbách do orgánov samosprávy obce došlo k porušeniu čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 1 a § 31 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 346//1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   voľbách“).   Dôvody   namietanej   neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce boli vo všetkých sťažnostiach identické, pričom sťažovatelia namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb vo volebnom obvode B. v dôsledku „...   nedodržania   zákonom   stanovenej   formy   nahlasovania   žiadosti   voličov zo zákonom daných dôvodov o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, čím došlo k vytvoreniu nezákonného zoznamu oprávnených voličov..., ktorí boli oprávnení hlasovať prostredníctvom prenosnej volebnej schránky...

... postupu okrskovej volebnej komisie v obci B., ktorým bolo niektorým oprávneným voličom... zmarená možnosť hlasovať zvoleným spôsobom a to prostredníctvom prenosnej volebnej schránky...

...   nedodržania   zákonom   a   Ústavou   SR   daného   práva   tajného   hlasovania   pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky...“.

5. Dôvody namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb sťažovatelia preukazujú týmito skutkovými okolnosťami:

«...   10   dní   pred   konaním   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   bola   presne nezisteným   pracovníkom   obecného   úradu   obce   B.   verejne   vyhlásená   prostredníctvom obecného   rozhlasu   možnosť   hlasovania   prenosnou   volebnou   schránkou,   ktorá   sa   mala podávať   (i)   osobne   na   obecnom   úrade,   (ii)   na   poštovom   úrade,   v   obci   B.,   (iii) prostredníctvom poštového doručovateľa poštového úradu obce B., resp. (iv) telefonicky na obecnom úrade B. na oznámenom telefónnom čísle - pevnej linke.

... Napriek vyššie uvedenému spôsobu nahlasovania žiadostí... voličov... o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky sa v skutočnosti nahlasovanie dialo tak, že pred konaním volieb resp. v deň konania volieb niektorí voliči nahlasovali svoju žiadosť o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky priamo na mobilné telefónne číslo poštového doručovateľa resp. na mobilné telefónne čísla iných osôb pracujúcich na obecnom   úrade   resp.   na   mobilné   telefónne   čísla   členov   volebnej   komisie,   pričom nahlasovanie sa vykonávalo aj prostredníctvom iných osôb než žiadateľa, a to v niektorých prípadoch aj v rámci hromadnej žiadosti.

... dňa 27.11.2010, t.j. v deň konania volieb o 7.00 hod. poštový doručovateľ (K. K., ktorá bola zároveň členkou volebnej komisie) predložil rukou písaný zoznam žiadateľov, ktorí   požiadali   o   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   (ďalej   len „pôvodný zoznam voličov“), pričom pôvodný zoznam voličov obsahoval počtom žiadateľov 66 výlučne mená a priezviská žiadajúcich a niektoré mená v počte 15 boli vyčiarknuté z pôvodného zoznamu voličov.

... Nakoľko podľa názoru dvoch členov volebnej komisie... E. G. a Á. R., predmetný pôvodný zoznam voličov... nemohol byť považovaný za riadne vyhotovený v súlade s... § 31 ods. 6 Zákona o voľbách do samosprávy, a to s poukazom na množstvo vyčiarknutých mien... na dotaz podpredsedu volebnej komisie, Á. R. a zapisovateľa volebnej komisie, A. B., títo telefonicky požiadali predsedu okresnej volebnej komisie (Ing. S.) o vyjadrenie sa, či takýto...   zoznam...   môže   byť   považovaný   za   platný   a...   použitý   pre   účely   hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky. Na základe vyššieho telefonického rozhovoru predseda okresnej volebnej komisie vyhlásil pôvodný zoznam voličov za neplatný a zakázal ho používať...

Následkom   vyššie   popísaného   nezákonného   postupu   predsedu   okresnej   volebnej komisie (Ing. S.) došlo v priebehu konania volieb (27.11.2010) k situácii, že rozhodnutím okrskovej volebnej komisie... bez prijatia písomného uznesenia... bolo rozhodnuté, že voliči uvedení   v   pôvodnom   zozname   voličov...   majú   nahlasovať   svoju   žiadosť   o   hlasovanie prenosnou volebnou schránkou osobne alebo prostredníctvom rodinných príslušníkov vo volebnej   miestnosti   priamo   zástupcom   okrskovej   volebnej   komisie   alebo   telefonicky   do volebnej miestnosti na tam zriadenú pevnú linku.

...   o   tejto   zmenenej   forme   nahlasovania   žiadosti   o   hlasovanie   prostredníctvom prenosnej volebnej schránky už okrsková volebná komisia, ani pracovníci obecného úradu verejne neinformovali nielen všeobecne oprávnených voličov v obci B.   prostredníctvom obecného   rozhlasu,   ale   ani   tých   voličov,   ktorí   sa   pôvodne   v   dobrej   viere   nahlásili   do pôvodného zoznamu voličov...

Následkom vyššie popísanej vzniknutej situácie bola tá skutočnosť, že voliči sa na hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   nahlasovali   prostredníctvom rodinných príslušníkov,   ktorí   sa o „zneplatnení“ pôvodného zoznamu voličov dozvedeli v rámci ich hlasovania vo volebnej miestnosti alebo prostredníctvom osôb, ktorí z titulu výkonu ich funkcie o „zneplatnení“ pôvodného zoznamu voličov vedeli, avšak nikdy nebol vyhotovený oficiálny náhradný zoznam voličov hlasujúcich takýmto spôsobom. Vyhotovoval sa   iba   následný,   rukou   písaný   zoznam   o   voličoch,   ktorí   odhlasovali   prostredníctvom prenosnej volebnej schránky (následný zoznam voličov, pozn.).

... S poukazom na vyššie uvedené, voliči menom L. C. a Š. K., sa nedozvedeli o tom, že zoznam pôvodného zoznamu voličov, na ktorom boli uvedení, bol zneplatnený. Voliči sa taktiež nedozvedeli o tom, akým zákonným spôsobom majú požiadať o náhradné hlasovanie prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky,   následkom   čoho...   týmto   voličom   bolo znemožnené voliť, nakoľko prenosná volebná schránka... sa k nim v deň konania volieb... vôbec   nedostavila...   Je   možné   predpokladať,   že   prípadov,   keď   volič   nemohol   hlasovať z dôvodov uvedených vyššie, bolo oveľa viac.

... nastali situácie, keď prenosná volebná schránka, o ktorú voliči menom O. D., I. K., A. T. požiadali, sa k voličom dostavila v neskorých večerných hodinách, kedy už mali voliči dvere uzamknuté, nakoľko sa domnievali, že členovia volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou už neprídu. Aj týmto spôsobom bolo zamedzené voličovi využiť svoje volebné právo.

...   voliči   menom   Z.   K.   a M.   T.   zo závažných/zdravotných dôvodov   síce požiadali o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v rámci pôvodného zoznamu voličov, avšak v deň konania volieb sa voliči dozvedeli..., že zoznam... bol vyhlásený za neplatný. Z uvedeného dôvodu voliči z dôvodu opatrnosti radšej odhlasovali vo volebnej miestnosti...   následne   na   to   k   voličom   dopravili   prenosnú   volebnú   schránku,   pričom hlasovanie prostredníctvom nej bolo už bezpredmetné... voliči bolí nútení využiť inú formu hlasovania... čím im bolo znemožnené právo hlasovať zvolenou formou.

...   volič   menom   E.   T.   zo   závažných/zdravotných   dôvodov   taktiež   požiadal o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v rámci pôvodného zoznamu voličov,   avšak   v   deň   konania   volieb   sa   volič   dozvedel   prostredníctvom   rodinných príslušníkov,   resp.   známych,   že   zoznam...   bol   vyhlásený   za   neplatný.   Volič   sa   preto rozhodol, že odhlasuje vo volebnej miestnosti, pričom k voličovi prišla prenosná volebná schránka napriek tomu, že o takýto spôsob... hlasovania... nikdy oficiálne nepožiadal....Vyššie popísané anomálie pokračovali v priebehu volebného dňa, kedy 22 voličov z časti obce B. označovanej ako „B. osada“ údajne požiadalo v rámci jednej telefonicky nahlásenej   hromadnej   žiadosti   o   hlasovanie   prenosnou   volebnou   schránkou,   pričom   v rámci tejto jednej žiadosti sa nepreukázala odôvodnenosť žiadosti v súlade s § 31 ods. 6 Zákona o voľbách do samosprávy.

... Zo svedectva dvoch členov volebnej komisie, E. G. a Á. R. vyplýva, že okrsková volebná komisia vybavila „takto hromadne nahlásenú žiadosť o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky“ tak, že jej vyhovela a a následne vyslala dvoch zástupcov okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou na miesto „B. osada“. Týmto bolo   porušené   ust.   §   31   ods.   6   Zákona   o voľbách   do   samosprávy,   nakoľko   nebola preukázaná závažnosť a opodstatnenosť žiadosti o hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.

... 16 voličov z 22 nahlásených voličov majúcich bydlisko na mieste „B. osada“ odhlasovalo   naraz   pri   motorovom   vozidle   člena   okrskovej   volebnej   komisie,   čím   bola porušená tajnosť hlasovania v zmysle ust. § 31 ods. 6 Zákona o voľbách do samosprávy. Zostávajúci   6   nahlásení   voliči   nemali   možnosť   odhlasovať,   nakoľko   menovaní   členovia okrskovej volebnej komisie sa s prenosnou volebnou schránkou nedostavili k ich bydliskám napriek tomu, že sa nachádzali na mieste samom, čím im bolo odňaté právo hlasovať do orgánov samosprávy obce....

Členovia   volebnej   komisie,   E.   G.   a Á.   R.   vyššie   popísané   nezákonné   skutočnosti uviedli po   návrate do   volebnej   miestnosti   ostatným   členom   okrskovej volebnej   komisie. Následne   prebehlo   rozhodnutie   okrskovej   komisie   o   týchto   zistených   skutočnostiach v priebehu   volieb   prijaté   vo   forme   uznesenia   č.   2   a   bolo   rukou   zapísané   do   zápisnice okrskovej volebnej komisie... ktorá v častí V. (prehľad uznesení) uvádza, že dvaja členovia volebnej komisie mali námietky voči nahlasovaniu a priebehu hlasovania prostredníctvom prenosnej   volebnej   schránky...   Tieto   poznámky   však   už   v   časti   VI.   (prehľad   uznesení) zápisnice miestnej volebnej komisie neboli uvedené a taktiež k zápisnici miestnej volebnej komisie nebola pripojená ako príloha časť zápisnice okrskovej volebnej komisie (časť V.) pojednávajúca o týchto prijatých uzneseniach....»

V   záverečnom   zhrnutí   dôvodov   sťažnosti   sťažovatelia   uviedli,   že   žiadna z popísaných foriem nahlasovania žiadostí o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky (ďalej len „volebná schránka“) pred voľbami nebola v súlade s § 31 ods. 6 zákona o voľbách, pretože žiadosti voličov o túto formu hlasovania neboli adresované okrskovej volebnej   komisii   (ďalej   aj   „volebná komisia“).   Takto   nebol   platne vyhotovený   zoznam voličov, ktorí požiadali o túto formu hlasovania. Zároveň nezákonným postupom volebnej komisie, ktorá nezverejnila zmenu formy nahlasovania žiadostí o prenosnú schránku, došlo u tých voličov, ktorí v dobrej viere nahlásili svoju žiadosť do pôvodného zoznamu voličov a v deň volieb spĺňali zákonom ustanovené dôvody, k situácii, že nešli osobne hlasovať do volebnej miestnosti, a ani zo strany volebnej komisie im nebola predložená prenosná schránka   na   hlasovanie.   Týmto   postupom   došlo   k   odňatiu,   resp.   zmareniu   ich   práva hlasovať.   Volebná   komisia   neskúmala   u   tých   voličov,   ku   ktorým   vyslala   prenosnú schránku, či spĺňajú zákonom   o voľbách ustanovené dôvody na túto formu hlasovania. Pri hlasovaní   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   v   časti   obce   „B.   osada“ hlasovaním 16 z 22 „nahlásených“ voličov spoločne pri motorovom vozidle príslušného člena volebnej komisie bola porušená tajnosť hlasovania v zmysle § 31 ods.   6 zákona o voľbách.   Zostávajúcim   6   nahláseným   voličom   bola   nezákonným   postupom   členov volebnej   komisie   odňatá   možnosť   hlasovať.   Nezaradením   prijatých   uznesení   okrskovej volebnej komisie do zápisnice miestnej volebnej komisie v B. (ďalej len „MVK“) došlo k postupu,   že   námietky   členov   okrskovej   volebnej   komisie   prijaté   vo   forme   uznesenia neboli postúpené MVK. Podľa názoru sťažovateľov uvedené porušenia vzhľadom na ich závažnosť samy osebe odôvodňujú   vyhlásenie volieb   do   orgánov   samosprávy   obce pre neústavnosť a nezákonnosť za neplatné.

Na základe uvedeného sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade navrhli, aby ústavný súd vyhlásil voľby do obecného zastupiteľstva pre neústavnosť a nezákonnosť za neplatné. Sťažovateľka v 3. rade navrhla z dôvodu neústavnosti a nezákonnosti vyhlásiť voľby starostu obce za neplatné.

Na   preukázanie   svojich   tvrdení   sťažovatelia   k   sťažnostiam   pripojili   zápisnicu volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do orgánov samosprávy obce, zápisnicu MVK o výsledku volieb v obci, tzv. pôvodný zoznam voličov, tzv. následný zoznam voličov, čestné vyhlásenia Š. K. a L. C. zo 7. decembra 2010, čestné vyhlásenia Z. K. a M. T. zo 7. decembra 2010, čestné vyhlásenie Á. R. zo 7. decembra 2010 a E. G. zo 7. decembra 2010. Sťažovatelia tiež navrhli vypočuť členov MVK E. G. a Á. R.

II.

Ústavný súd si v zmysle § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) výzvou zo 14. decembra 2010 vyžiadal od obce kompletnú volebnú dokumentáciu. Zároveň vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k sťažnostiam sťažovateľov.

K sťažnosti sťažovateľa v 1. rade sa vyjadril odporca v 1. rade podaním doručeným ústavnému súdu 19. januára 2011, v ktorom žiadal uvedenú sťažnosť zamietnuť z týchto dôvodov:

„Pri osobnom rozhovore so sťažovateľom dňa 14.01.2011 na moju otázku, prečo podal sťažnosť na moju osobu, hoci som získal vo voľbách 305 hlasov voličov / por.č. 6/ oproti jeho 260 hlasom / por.č. 11/ povedal to, že k vôli tomu, že nepatrím do ich skupiny nezávislých   kandidátov   zoskupených   okolo   nezávislej   kandidátky   na   starostu   obce.   Na ďalšiu otázku, prečo nepodal sťažnosť na kandidátov, ktorí získali menej hlasov ako ja, dal nasledujúce vysvetlenie: Predsa nebudem podávať sťažnosť na tých, ktorí sú z pomedzi nás... Z tejto odpovede mi je jasné, že je zaujatý voči mojej osobe....

Dňa 15.01.2011 som osobne navštívil pána Š. K. Povedal mi, že vo štvrtok v týždni volieb   telefonicky   nahlásil   svoju   požiadavku   volenia   prenosnou   volebnou   schránkou   na Obecný úrad v B. Túto požiadavku volebná komisia v deň volieb zrušila. Pán Š. K. o tomto zrušení nevedel, a nevedel ani to, že svoju požiadavku musí zopakovať aj v deň volieb. Pár dní po voľbách E. G., členka volebnej komisie, a ešte jedna žena navštívili pána K.... Priniesli mu jedno tlačivo na podpis, ktoré bolo napísané v slovenskom jazyku. Pán K. povedal, že on nevie po slovensky. E. G. povedala, že na tom tlačive je to, že viacerí dôchodcovia-voliči nemali možnosť voliť prenosnou volebnou schránkou jej zavinením, hoci voľby formou prenosnej volebnej schránky riadil Á. R., tiež člen volebnej komisie. Pán K. tlačivo podpísal v dobrej viere s tým, aby nemala problémy, veď jeden hlas, podľa neho, takého starého 86 ročného človeka aj tak nemôže rozhodovať. E. G. mu zatajila, že to tlačivo bolo čestné prehlásenie a bude použité na podanie sťažnosti sťažovateľa... Podľa môjho úsudku E. G. klamala a podvádzala. …

Pani O. D. a A. T. požiadali o prenosnú volebnú schránku, ale tá sa kvôli časovým sklzom dostavila až v neskorších večerných hodinách... Napriek tomu, že nemohli využiť svoje volebné právo, nesťažovali sa nikomu. O tom, že ich mená sú uvedené v sťažnosti sa dozvedeli odo mňa...

Pani E. T. sa dozvedela odo mňa, že jej meno je použité v sťažnosti. Jej rodinní príslušníci jej umožnili hlasovanie vo volebnej miestnosti a ona nepodala žiadnu sťažnosť nikomu o voľbách...

Všetcia horeuvedení voliči v mojom vyjadrení,sú pobúrení z takéhoto nekorektného jednania sťažovateľa Á. C. bez ich súhlasu.

Ďalej členovia volebnej komisie konštatovali, že podľa ich názoru Á. R. a E. G. nevykonávali   svoju   funkciu   nestranne   i   napriek   tomu,   že   sľub   člena   miestnej   volebnej komisie podpísali....

Na základe horeuvedených zistených skutočností Vás žiadam o výsluch zostávajúcich členov volebnej komisie... a... zapisovateľky volebnej komisie...“

Odporca v 1. rade svoje vyjadrenie doplnil podaním doručeným ústavnému súdu krátkou cestou pri vykonávaní výsluchov svedkov 24. januára 2011.

K sťažnosti sťažovateľky v 2. rade sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril odporca v 2. rade podaním doručeným ústavnému súdu 18. januára 2011, v ktorom žiadal uvedenú sťažnosť zamietnuť a k jej dôvodom uviedol:

«V prvom rade, mi nie je jasné, prečo sťažovateľka napádala moju osobu, keď som vo voľbách získal 267 hlasov oproti jej 260 hlasom pričom s počtom hlasov 262 uspel ďalší kandidát.

Podľa   mojich   informácií,   ktoré   som   získal   od   obyvateľov   obce   -   voličov   v   deň volieb... vo volebnej miestnosti vládlo napätie vyvolané hádkou volebnej komisie, ktorá preberala   problematiku   prenosnej   volebnej   schránky.   Podľa   mojich   informácií   dvaja členovia   komisie   konkrétne   Á.   R.   a E.   G.   boli   výslovne   proti   doteraz   zaužívanému nahlasovaniu žiadostí o prenosnú volebnú schránku, pričom však podľa ostatných členov volebnej komisie zákon túto problematiku upravuje len veľmi stručne a okrajovo. V zákone sa   neuvádza   kto   je   tá   osoba,   ktorá   môže   takúto   žiadosť   o   prenosnú   volebnú   schránku nahlásiť a či jedna osoba - oprávnený volič - koľko žiadostí môže nahlasovať. Z tohto vyplýva,   že jeden   volič   môže nahlásiť   žiadosť   o prenosnú   volebnú   schránku   hoc   aj 50 občanom - voličom, ktorí majú na to závažné, najmä zdravotné dôvody. Toto napätie medzi členmi volebnej komisie bolo cítiť aj v čase, keď som vstúpil do volebnej miestnosti. Správa,   že volebná   komisia   neakceptovala   žiadosť   o prenosnú   volebnú schránku nahlásenú jedným voličom sa veľmi rýchlo v obci rozšírila čo vyvolalo značný rozruch medzi voličmi obce. Podľa sťažnosti iba jeden volič, konkrétne p. Š. K. nemal možnosť hlasovania práve už z vyššie uvedeného dôvodu, avšak volič sťažnosť nepodával a podľa mňa tento jeden hlas nemá podstatný vplyv na výsledok volieb

Na základe informácií od členov volebnej komisie volič menom L. C. síce požiadala o prenosnú volebnú schránku prostredníctvom poštovej doručovateľky, ktorá túto žiadosť aj tlmočila volebnej komisii, avšak jej nevesta E. C. pred hlasovaním vo volebnej miestnosti oboznámila členov volebnej komisie, že p. L. C. si vec rozmyslela a hlasovať nebude, t. j. o prenosnú volebnú schránku nežiada. Ďalej členovia komisie povedali, že podľa ich názoru Á. R. a E. G. nevykonávali svoju funkciu nestranne i napriek tomu, že sľub člena miestnej volebnej komisie podpísali.

...   podotýkam,   že   Mgr.   I.   C.   nezávislá   kandidátka   za   poslanca   obecného zastupiteľstva verejne podporovala nezávislú kandidátku na starostu obce H. K. a ostatných nezávislých   kandidátov   za   poslancov   obecného   zastupiteľstva   zoskupených   okolo   vyššie uvedenej nezávislej kandidátky na starostu obce. Ako dôkaz prikladám fotokópiu výtlačku „B. hírmondó“ (v maďarskom jazyku bez overeného prekladu, pozn.).

V záujme získania ďalších skutočností týkajúcich sa volieb konaných dňa 27.11.2010 žiadam o výsluch zostávajúcich členov volebnej komisie a aj výsluch zapisovateľky volebnej komisie.»

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   sťažovateľky   v   3.   rade   vyjadril prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   aj   odporca   v   3.   rade   podaním   doručeným ústavnému súdu 17. januára 2011, v ktorom žiadal uvedenú sťažnosť zamietnuť. K prvej z uvedených   námietok,   že   nebola   dodržaná   zákonom   ustanovená   forma   nahlasovania žiadostí   voličov   o   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky,   uviedol: «... táto   problematika   je   v   zákone   upravená   len   okrajovo   a   veľmi   stručne...   citované ustanovenie   zákona   neupravuje   tzv.   zákonom   stanovenú   formu   nahlasovania   žiadosti voličov   o hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky.   V   zákone   je   len upravené, že volič má svoju požiadavku... adresovať okrskovej volebnej komisii. V zákone sa   nehovorí,   či   takúto   požiadavku   môže...   za   oprávneného   voliča...   na   základe   jeho poverenia a splnomocnenia, vykonať aj iná na to určená osoba... ak zákon priamo tento postup v danej dielčej otázke neupravuje... „technicky“ môžu takýto voliči poveriť hocijakú právnickú alebo fyzickú osobu na tlmočenie ich žiadosti o vykonanie takéhoto spôsobu voľby.   Vychádzajúc   z   týchto   právnych   poznatkov,   sa   potom   celá   záležitosť   technicky pretavila v aktuálnom čase nie len pri týchto, ale aj pri predchádzajúcich komunálnych voľbách   tak,   že   takýto   voliči   nahlasovali   svoju   požiadavku   okrskovej   volebnej   komisii prostredníctvom   obecného   úradu,   resp.   jeho   povereného   pracovníka,   prostredníctvom poštovej doručovateľky, alebo iných vhodných na to určených osôb. Podľa môjho názoru v miestnom rozhlase, v miestnej tlači a pod. bola výzva na nahlasovanie takejto požiadavky tlmočená na základe rozhodnutia a v mene okrskovej volebnej komisii... po zosumarizovaní došlých   požiadaviek   zo   strany   niektorých   občanov   -   voličov   sa   vytvoril   jeden   ucelený zoznam mien, ktorý bol potom odovzdaný okrskovej volebnej komisii. Ide o zaužívanú prax pri voľbách do orgánov samosprávy v obci B. a nikdy predtým zo strany voličov alebo protikandidátov na takýto spôsob vytvárania zoznamu voličov... vznesený nebol... vytvorený zoznam takýchto voličov spochybnili dvaja členovia okrskovej volebnej komisii, medzi nimi aj Ing. Á. R., ktorý... napriek svojmu sľubu nestrannosti z titulu funkcie člena miestnej volebnej komisie pred voľbami otvorene sa postavil a agitoval za zvolenie sťažovateľky za budúcu starostku obce B.

Aj   keď   námietky   týchto   dvoch   členov   miestnej   volebnej   komisie   ohľadne spochybnenia menného zoznamu voličov... najmä tej skutočnosti, že voliči svoju požiadavku neadresovali   priamo   miestnej   volebnej   komisii...   nemohla   obstáť,   pretože...   mohla   aj miestna volebná komisia si na tvári miesta postupne preveriť, či je tento zoznam voličov... dôveryhodný alebo nie. Jednoducho tým, že by občania sa priamo vyslovili, či takto voliť chcú alebo nie, pričom vzhľadom na všeobecnú a vágnu formuláciu... v zákone, najmä pri osobách   starších   a   prestárlych,   je   aj   z   hľadiska   všeobecného   záujmu   možné   takejto požiadavke skôr vyhovieť, ako ju zamietnuť. Nie je totiž v moci miestnej volebnej komisii nejakým   spôsobom   exaktne   preverovať...   konkrétny   zdravotný   stav   takéhoto   voliča, nehovoriac o tom, že za iný závažný dôvod uvedený vo všeobecnosti v zákone môže byť práve a v prvom rade aj vek a... zdravotný stav toho ktorého voliča....»

Odporca v 3. rade tiež spochybnil tvrdenie uvedené v sťažnosti, že menovaný člen okresnej volebnej komisie Ing. S. (správne má byť zapisovateľ obvodnej volebnej komisie v K. Dr. S., pozn.) vyslovil presvedčenie o tom, že pôvodný zoznam voličov nemôže byť považovaný za riadne vyhotovený v súlade so zákonom o voľbách, a súčasne inštruoval volebnú   komisiu   tak,   že   nemôže   byť   použitý   v   súvislosti   s   hlasovaním   prenosnou schránkou.

Aj   napriek   tvrdeniu   v   sťažnosti,   že   volebná   komisia   o   „zneplatnení“   pôvodného zoznamu   voličov   verejne   voličov   neinformovala,   voľby   prostredníctvom   prenosnej schránky   sa   predsa   len   uskutočnili.   V   tejto   súvislosti   sama   sťažovateľka   v   3.   rade v sťažnosti   uvádza,   že   volebná   komisia   informovala   o   možnosti   požiadať   o   prenosnú schránku   všetkých   do   volebnej   miestnosti   priebežne   prichádzajúcich   voličov,   ako   aj občanov, ktorí sa zdržiavali v bezprostrednej blízkosti volebnej miestnosti. V tejto súvislosti odporca v 3. rade uviedol: „... všetci, ktorí chceli, takýmto spôsobom odvolili a na tom nemení   nič   fakt,   že   podľa   sťažovateľky   dvaja   takto   nahlásení   voliči   vraj   už   nevolili v dôsledku toho, že sa dvaja poverení pracovníci miestnej volebnej komisii dostavili k týmto voličom v čase, keď už mali všetko pozatvárané a na zvonenie, resp. búchanie na dvere, nereagovali. Myslím si, že každý kto chcel, vedel, dokedy môžu voliči v ten deň hlasovať a teda ak chceli voliť, mali do konca volebného, času zabezpečiť, aby sa k nim pracovníci miestnej volebnej komisie riadne a bezpečne dostali. Čo sa týka... voliča L. C.... udávam, že mám také informácie od zostávajúcich členov miestnej volebnej komisie, že veľmi blízka príbuzná   uvedenej   osoby...   po   vykonaní   aktu   volieb   členom   komisie   oznámili,   že... menovaná...   si   celú   záležitosť   rozmyslela   a   voliť   nechce.   Čo   sa   týka   voliča   Š.   K.  ... poukazujem na to, že samotný Š. K. podľa mojich informácii ústavnú sťažnosť o tom, že mu bolo znemožnené voliť nepodal a z hľadiska protikandidátky, ktorá prehrala o 40 hlasov... uvedený jeden hlas, čo je v prospech sťažovateľky, by výsledok volieb nezvrátil.“

Skutočnosť,   že   niektorí   voliči,   ktorí   požiadali   o   prenosnú   schránku   v   rámci pôvodného zoznamu voličov, z dôvodu opatrnosti radšej odhlasovali vo volebnej miestnosti, je irelevantná pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti volieb.

V   súvislosti   s   námietkou   o   nedodržaní   tajnosti   hlasovania   pri   hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky odporca v 3. rade uviedol: „... zákonnosť volieb... prenosnou volebnou urnou majú vo všeobecnosti zabezpečiť tam vyslaní poverení členovia miestnej volebnej komisie. Je zaujímavé, ale nie možno náhodné, že práve v tomto prípade   boli   na   takýto   spôsob   voľby   do   miestnej   časti   B.   osada...   vyslaní   práve   už spomínaní Á. R. a tiež E. G. Menovaní členovia miestnej volebnej komisie vraj po vykonaní aktu volieb vydali svedectvo, podľa ktorého... voliči bývajúci v miestnej časti B. osada nevykonali   akt   voľby   tak,   aby   bola   zabezpečená   tajnosť   hlasovania.  ... takto   poverení a vyslaní... členovia miestnej volebnej komisie mali dbať na to, aby voľby prebehli v súlade so zákonom a nemali umožniť voličom hlasovať tak, aby napr. nebola zabezpečená tajnosť hlasovania. Vzhľadom však na horeuvedené súvislosti mám zato, že zo strany Á. R. a E. G. ide o dodatočne vyfabrikované účelové tvrdenia na popud a možno žiadosť sťažovateľky. Poukazujem   na   to,   že   všetci   členovia   volebnej   komisie   napokon   svojim   vlastnoručným podpisom uznali zákonnosť a výsledky volieb starostu v obci B...

Čo sa týka tej skutočnosti, že z B. osady bola požiadavka na vykonanie voľby formou prenosnej urny u troch voličov a napokon využilo takúto možnosť hlasovania až 22 voličov, sa   domnievam,   že   to,   že   hlasovalo   toľko   voličov,   pripustili   vyslaní   členovia   miestnej volebnej komisie Á. R. a E. G., pretože zrejme uznali argumenty voličov z uvedenej osady, ktorí chceli na jednej strane využiť svoje volebné právo, ale na druhej strane zas sa im zdalo nezmyselné a zbytočné cestovať alebo sa dopraviť... do obce B., keď mohli hlasovať... na mieste samom.... Som toho názoru, že toto nemožno uvedeným voličom vytýkať a na druhej   strane,   keby   členovia   miestnej   volebnej   komisie   uvedeným   voličom   odmietli   dať hlasovať   takýmto   spôsobom,   zrejme   by   z   ich   strany   mohlo   vzniknúť   podozrenie   na nezákonný   postup,   resp.,   strnulý   a   bigotný   výklad   a   aplikáciu   príslušných   zákonných ustanovení.   Na všetky ostatné aspekty hlasovania však mali jednoznačne dohliadať   títo poverení   členovia.   Takže   sa   mi   zdá   farizejské,   keď   v   súčasnosti   účelovo   sťažovateľke podpisujú prehlásenia a neboli schopní zabezpečiť tajnosť hlasovania a férové podmienky volieb...

... som preto toho názoru, že sťažovateľka nepreukázala a preukázať ani nevie, že by voľby starostu obce B. dňa 27.11.2010 prebehli nezákonným spôsobom a spôsobom, ktorý by mal za daných konkrétnych okolností vplyv na výsledok voľby zo strany oprávnených voličov vo volebnom okrsku obce B.“

Odporca v 3. rade k svojmu vyjadreniu v prílohách predložil fotokópiu zápisnice z prvého zasadnutia MVK zo 7. októbra 2010, súčasťou ktorej je aj sľub, ktorý zložili všetci členovia MVK, a úradný preklad časti textu predvolebného článku uverejnený v miestnych novinách (v maďarskom jazyku) z novembra 2010 s výzvou člena MVK Á. R., aby voliči volili za starostku obce sťažovateľku v 3. rade.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   21.   januára   2011   sa   k   dôvodom   sťažností spoločne vyjadrili aj ďalšie členky MVK A. K., O. K., K. K. a zapisovateľka MVK A. B., v ktorom uviedli:

«... volebná komisia nie je kompetentná posúdiť, ktorý žiadateľ o prenosnú volebnú schránku je oprávnený podať túto žiadosť, nakoľko komisia nevie posúdiť nikoho zdravotný stav. Tajnosť hlasovania z našej strany porušená nebola.

...   ani   po   viacnásobnom   preštudovaní   zákona,   ktorý   sme   dostali   v   bružúrke s ostatnými zákonmi, resp. ich výňatky, od Obvodného úradu... sme sa nedočítali konkrétnej formy   nahlasovania   žiadostí,   teda   zákon   to   jednoznačne   neurčuje.   Ani   po   telefonáte zapisovateľky   komisie   na   Obvodnú   volebnú   komisiu   sme   presné   vysvetlenie   formy nahlasovania žiadostí o prenosnú volebnú schránku nedostali, bolo povedané iba to, že žiadosti sa majú podávať priamo komisii v deň volieb, avšak nebolo povedané, že kto môže takúto žiadosť podávať a koľko môže žiadostí nahlásiť.

... nechápeme výraz „pôvodný zoznam voličov“... Pravdou je, že bolo napísaných zopár mien na papier formátu A4 - avšak to nebol žiaden zoznam voličov. Vyhotovil sa iba ako   pomôcka,   ktorá   obsahovala   mená   žiadateľov   o   prenosnú   volebnú   schránku.   Tieto žiadosti sa síce nahlásili hromadne, ale v zákone sa to nezakazuje. Práve túto pomôcku napadli dvaja členovia komisie E. G. a Á. R., s tým, že táto pomôcka je nevyhovujúca. Z tohto vyplývajúc vznikla medzi členmi volebnej komisie k ostrej hádke, ktorej svedkami boli aj voliči vo volebnej miestnosti a voliči čakajúci na chodbe pred volebnou miestnosťou. Následkom   hádky   medzi   členmi   komisie   sa   informácie   o   nezhodách   okolo   prenosnej volebnej schránky rýchlo rozšírila a ľudia začali nahlasovať žiadosti opätovne.

... uznesenie o tejto nehode napísané nebolo, nakoľko sa členovia komisie napokon dohodli, a nie uzniesli. Podotýkame, že už spomínaný 2 členovia komisie od skorého rána robili všetko v záujme toho, aby sa narušil riadny priebeh hlasovania. Sústavne a vedome vytvárali situácie, ktoré potom v komisii vytváralo napätie. Nakoľko žiadosti o prenosnú volebnú   schránku   začali   znovu   nahlasovať   rod.   príslušníci,   známi   alebo   susedia žiadateľov  ,komisia   sa   s   ráno   odovzdanými   žiadosťami   prestala   zaoberať,   pretože   sa dohodli tak, / a to iba preto, aby bol už vo volebnej miestnosti pokoj a kľud, a aby bol zabezpečený   dôstojný   priebeh   hlasovania/   že   budú   akceptovať   iba   tie   žiadosti   ktoré nahlásia počas dňa. Ešte raz zdôrazňujeme, že predsedkyňa komisie a dvaja členovia O. K. a K. K. pristúpili na túto dohodu iba preto, aby konečne hádka vo volebnej miestnosti utíchla.

... práve Á. R. a E. G. boli výslovne proti tomu aby boli voliči informovaní o spôsobe nahlasovania žiadostí o prenosnú volebnú schránku. V sťažnosti sa hovorí, že voliči volali na naše mobilné telefónne čísla. Áno volali, avšak ani naše telefónne číslo nie sú utajené, sú verejné a voliči si mohli tieto čísla pozrieť v telefónnom zozname. A nakoľko sa jedná o ľudí populárnych v kruhu obyvateľov, viacerí naši občania vedeli telefónne čísla týchto osôb. Obyvatelia obce mali vedomosť o tom, kto je vo volebnej komisii. Poznamenávame, že členovia komisie menovite O. K. a K. K. sú zamestnankyne Slovenskej pošty, sú s občanmi obce v dennom styku, a ľudia ich považujú za serióznych, dôveryhodných a úprimných ľudí, taktiež aj predsedkyňu volebnej komisie, ako aj zapisovateľku.

...   Prenosná   volebná   schránka   nebola   vyslaná   k   žiadnemu   voličovi,   ktorý   o   to nepožiadal.

... p. L. C. nahlásila svoju žiadosť o prenosnú volebnú schránku prostredníctvom poštovej doručovateľky, avšak jej nevesta v hlasovacej miestnosti komisii povedala, že jej svokra hlasovať nebude, o prenosnú volebnú schránku nežiada... p. Š. K. svoju žiadosť o prenosnú volebnú schránku neobnovil a nakoľko ráno doručené žiadosti na naliehanie 2 členov komisie boli považovaný za neexistujúce komisia nevyšla k už spomínanému voličovi s prenosnou volebnou schránkou. Menovaný sa na túto skutočnosť nikdy nesťažoval....   sklzy   pri   hlasovaní   s   prenosnou   volebnou   schránku   skutočne   nastali,   vďaka členom komisie Á. R. a E. G., ktorí i napriek viacnásobného pokynu predsedkyne volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou vyjsť odmietli. Týmto sklzom nastala situácia, že na   niektoré   miesta   sa   komisia   s   prenosnou   volebnou   schránkou   dostavila   v neskorších popoludňajších hodinách, t.j. po 1700 hod, kedy je v tomto časovom období tma. Následkom tohto už starší obyvatelia pozamkýnali brána, komisia sa nevedela dostať dnu k voličovi. Keďže sa voľby konali do 2000 hod nezákonnosť sa nestala, nakoľko komisia s pren. vol. schránkou vyšla a keďže sa dovnútra k voličom dostať nevedeli, čo však nie je chybou komisie.

... v zákone nie je uvedené kto a koľko žiadostí o prenosnú volebnú schránku môže tlmočiť.

... žiadne motorové vozidlo člena komisie nebolo používané počas konania volieb. Z časti „B. osada“ nahlásili žiadosť o prenosnú volebnú schránku 4 voliči, ostatní voliči   tam   bývajúci   nahlásili   svoje   žiadosti   o   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej volebnej schránky na mieste samom, v čom im vyslaní dvaja členovia komisie vyhoveli práve   z   toho   dôvodu,   že   osada   je   od   obce   samotnej   vzdialená   niekoľko   kilometrov. Asfaltovaná cesta vedúca z osady prechádzala na súkromnom pozemku. Vlastník túto cestu dal zatarasiť, je nepriechodná. Tajnosť hlasovania mali zabezpečiť vyslaní členovia komisie / podľa zákona/ a nakoľko Á. R. vykonával v komisii funkciu podpredsedu tejto povinnosti by si mal byť vedomý.

... sme toho názoru, že členovia komisie E. G. a Á. R. svoju funkciu nevykonávala nestranne. Od začiatku hlasovania už spomínaní dvaja členovia komisie hľadali spôsoby ako zabrániť riadnemu priebehu volieb. Schválne a sústavne vyvolávali napätie v komisii a v hlasovacej miestnosti samotnej. Po ukončení hlasovania / po 2000 hod/ pri sčítavaní hlasov spolupracovali. Problém nenastal ešte ani vtedy, keď už bolo zrejmé, ktorý kandidát za   starostu   obce   voľby   vyhral.   Problém   nastal   až   potom,   keď   sa   spočítali   hlasy   na poslancov, a keď už bolo zrejmé, že zo zoskupenia nezávislých kandidátov za poslancov OZ zoskupených   okolo   nezávislej   kandidátky   na   post   starostu   obce   H.   K.   sa   podľa   počtu získaných   hlasov   dostali   do   Obecného   zastupiteľstva   iba   2   kandidáti.   Vtedy   Á.   R. poznamenal, že do zastupiteľstva sa dostala „opozícia“. I z tejto jeho poznámky bolo viac než jasné, že je zaujatý voči osobe H. K. a nevykonával svoju činnosť v komisii nestranne. Po zistení už úplných výsledkov volieb znovu začali dvaja členovia komisie Á. R. a E. G. vyvolávať hádky a napätie v komisii. Zápisnicu však podpísali, čo znamená, že súhlasili s výsledkami volieb.

Členovia   Komisie   A.   K.,   O.   K.   a K.   K.   vyhlasujú,   že   svoju   funkciu   vykonávali svedomite a nestranne.

Nikto   z   oprávnených   voličov   nehlasovalo   v   tiesni   ani   pod   nátlakom   inej   osoby. Vyhlasujú, že voľby konané dňa 27.11.2010 prebehli v súlade so zákonmi.»

Prílohou   vyjadrenia   bolo   čestné   vyhlásenie   E.   C.   zo   17.   januára 2011,   v ktorom potvrdila,   že   v   deň   volieb   priamo   vo   volebnej   miestnosti   odvolala   žiadosť   o prenosnú volebnú schránku pre svoju svokru L. C.  

Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal v priestoroch Obecného úradu v B. 24. januára 2011 výsluchy svedkov   navrhnutých sťažovateľmi. Ústavný súd v predmetnej veci vypočul aj ďalšie členky MVK a jej zapisovateľku, spolu teda vypočul 6 svedkov: Á. R., E. G., A. K., K. K., O. K. a A. B.. Pri výsluchoch boli osobne prítomní sťažovateľka v 3. rade, právny zástupca sťažovateľov, odporcovia, právny zástupca odporcu v 3. rade, ako aj sudca ústavného súdu Juraj Horváth.

Právny   zástupca   sťažovateľov   k   veci   uviedol,   že   sa   v   plnom   rozsahu   pridržiava dôvodov uvedených v sťažnosti, ako aj v nej uvádzaných skutočností.

Právny zástupca odporcu v 3. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení uvedených v podaní doručenom ústavnému súdu 17. januára 2011.

Odporca   v   2.   rade   nad   rámec   svojho   vyjadrenia   doručeného   ústavnému   súdu 18. januára 2011 uviedol, že bolo zvykom, že obecný úrad v obci vyhlásil možnosť voliť prenosnou schránkou. Aj v ostatných voľbách bol verejne vyhlásený oznam o možnosti voliť prenosnou schránkou, v deň volieb to však bolo zrušené. Nevedel uviesť, z akého dôvodu. Ďalej uviedol, že počul, že člen MVK Á. R. bol v B. osade a ako člen MVK nezabezpečil tajnosť volieb. Tiež počul, že Á. R. v deň volieb zrušil zoznam ľudí, ktorí mali voliť prenosnou schránkou. Ľudia presne nevedeli, komu a ako majú nahlásiť, že chcú takto voliť,   a   nie   je   to   zrejmé   ani   zo   zákona.   Taktiež   uviedol,   že   po   voľbách   navštívil sťažovateľku   v   2.   rade,   ktorá   tvrdila,   že   ústavnú   sťažnosť   nechcela   podať,   ale   ju „nahovorili“ zo strany právneho zástupcu sťažovateľov.

Odporca   v   1.   rade   nad   rámec   svojho   vyjadrenia   doručeného   ústavnému   súdu 19. januára 2011 uviedol, že sa po voľbách stretol s občanmi, ktorých čestné vyhlásenia boli prílohou   sťažností,   a   zistil   od   nich,   že   len   od   neho   sa   dozvedeli,   že   sú   označení   ako svedkovia udalostí týkajúcich sa volieb. Má vedomosť, že ráno v deň volieb boli dohady týkajúce sa správnosti volieb prenosnou schránkou, pričom člen MVK Á. R. mal zrušiť zoznam   voličov,   ktorí   pôvodne   požiadali   o   možnosť   hlasovať   prenosnou   schránkou s odôvodnením,   že   uvedeným   spôsobom   môžu   podľa   zákona   voliť   len   tí,   ktorí   o   to požiadajú zo závažných zdravotných dôvodov. Taktiež uviedol, že od Á. R. vie, že keď boli členovia volebnej komisie vyslaní s prenosnou urnou, on sám povedal, že ak sa bude týmto spôsobom voliť, budú problémy.

Svedok Á. R., podpredseda MVK, pri výsluchu uviedol, že v deň volieb okolo 7.00 h predložila členka MVK K. K. zoznam ľudí, ktorí chceli voliť prostredníctvom prenosnej schránky. Vzhľadom na to, že to nebol oficiálny zoznam, nebral ho do úvahy. Svedok po nahliadnutí do tzv. pôvodného zoznamu voličov (ktorý je prílohou sťažností) potvrdil, že ide o tento zoznam. Keďže vo volebnej komisii nebol jednotný názor na možnosť použitia takéhoto zoznamu, telefonicky kontaktovali Dr. S., zapisovateľa obvodnej volebnej komisie v K. (ďalej len „OVK“), ktorý uviedol, že tento zoznam nemáme brať do úvahy, preto sme ho neakceptovali. Pred voľbami bola v miestnom rozhlase vyhlásená výzva, aby sa tí voliči, ktorí chcú voliť prostredníctvom prenosnej schránky, prihlásili na pošte alebo na obecnom úrade.   Preto   som   navrhol,   aby sa   v miestnom   rozhlase vyhlásilo,   že   „pôvodný   zoznam voličov“ volebná komisia nebude brať do úvahy. Tento návrh však nebol ďalšími členmi volebnej komisie akceptovaný. Niektorí voliči, ktorí boli na zozname a dozvedeli sa, že sa k nim prenosná schránka nedostaví, prišli osobne voliť do volebnej miestnosti. Volebná komisia   sa   nakoniec dohodla, že sa   bude voliť aj prenosnou   schránkou, s ktorou   vyšli členky volebnej komisie E. G. a O. K. Svedok nevedel uviesť, kto bol iniciátorom verejnej výzvy   na   prihlasovanie   sa   voličov   na   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   schránky. Svedok ďalej uviedol, že mal viackrát pripomienky k spôsobu volieb, ktoré žiadal uviesť aj v zápisnici, zapisovateľka ich však nechcela zapísať. Svedkovi bolo prečítané uznesenie č. 2 zo zápisnice volebnej komisie, kde je uvedené: „Dvaja členovia komisie mali námietky voči priebehu   nahlasovania   žiadostí   o   prenosnú   urnu   a   voči   niektorým   osobám   žiadajúcich prenosnú schránku. Pren. schránka bola na 86 miestach (adresách).“ Na otázku, či toto boli jeho námietky, svedok túto skutočnosť potvrdil. K voľbám v B. osade svedok uviedol, že v deň volieb asi po 15.00 h sa sústredilo asi 30 ľudí z B. osady s požiadavkou, že chcú voliť, preto som tam z poverenia volebnej komisie šiel spolu s členkou komisie K. K. Zistili, že   z   tejto   osady   malo   právo   voliť   22 voličov.   Z   22   oprávnených   voličov   v B.   osade odvolilo16. Do B. osady sme prišli autom, zatrúbili sme pred jedným domom, na čo sa zišli oprávnení voliči a na kapote auta vyplnili hlasovacie lístky a hodili do urny. Nikoho sme nenútili ani nepresviedčali, koho majú voliť, a každý dobrovoľne zakrúžkoval kandidáta, ktorého chcel. Svedok videl nezákonnosť volieb v B. osade v tom, že títo voliči nevolili za plentou   ani   sami,   ale   že   krúžkovali   kandidátov   na   kapote   auta,   viac-menej   hromadne. Taktiež   uviedol,   že   ako   člen   volebnej   komisie   bol   poučený   o svojich   povinnostiach. Pôvodne   vôbec   nechcel   ísť   do   B.   osady,   len   na   naliehanie   ďalších   členov   komisie   sa rozhodol, že pôjde. Vôbec mu nenapadlo, že by mohli byť problémy so spôsobom voľby, preto neurobil nič pre to, aby táto voľba bola vykonaná iným spôsobom. K spôsobu volieb som mal viac pripomienok, ako je uvedené v zápisnici, ale zapisovateľka ma prehovorila, že to v zápisnici nemusí byť zapísané. Ďalší členovia volebnej komisie mali voči mojej osobe výhrady, avšak dôvody nepoznám. Uviedol tiež, že zo strany MVK nebola podaná sťažnosť na nadriadený   volebný orgán   na spôsob   a   priebeh   volieb   v   obci.   Na   otázku, prečo   pri voľbách v B. osade nešli z domu do domu za jednotlivými voličmi, uviedol, že nemali so sebou menný zoznam voličov, vedeli len to, že je tam 22 oprávnených voličov. Osobne poznal mnohých z týchto voličov, pretože sú to jeho rovesníci. O tom, že sa bude voliť aj prostredníctvom prenosnej schránky, sa v komisii nerozhodovalo hlasovaním, ale rozhodli o tom 3 členky volebnej komisie. Svedok uviedol, že do MVK bol nominovaný za SDKÚ, a tiež potvrdil, že v miestnych novinách vyzýval občanov obce, aby volili sťažovateľku v 3. rade za starostku obce. Potvrdil tiež skutočnosť, že E. C. sa v deň volieb vyjadrila pred volebnou   komisiou,   že   jej   svokra   L.   C.   voliť   nebude   a   nežiada   o   prenosnú   volebnú schránku.

Svedkyňa E. G., členka MVK, vo svojej výpovedi potvrdila, že ráno v deň volieb K. K. priniesla menný zoznam ľudí, ktorí chceli voliť prostredníctvom prenosnej schránky a ktorí sa prihlásili na základe verejnej výzvy prostredníctvom poštových doručovateľov alebo   obecného   úradu.   Nevedela   uviesť,   kto   bol   iniciátorom   tejto   výzvy.   Svedkyňa predložila   originál   tohto   zoznamu,   ktorý   je   totožný   so   zoznamom,   ktorý   predložili sťažovatelia   v   prílohe   svojich   sťažností.   Tento   zoznam   bol   spochybnený   z   dôvodu neúplnosti niektorých tam uvedených mien a adries. Na základe rozhovoru s Dr. S., ktorý uviedol, že takýto zoznam nemôže byť hodnoverný, komisia rozhodla, že formou prenosnej schránky môžu voliť len tí, ktorí o to požiadajú v deň volieb zo závažných dôvodov. Nebolo to   však   vyhlásené   obecným   rozhlasom.   Ďalej   uviedla,   že   má   podozrenie,   že   niekto obvolával voličov, ktorí boli na pôvodnom zozname, aby prišli voliť na obecný úrad, čo sa aj stalo. Títo voliči nemohli oficiálne vedieť, že pôvodný zoznam bol zrušený. Z poverenia volebnej komisie   bola svedkyňa vyslaná s prenosnou   schránkou za voličmi v obci,   ale volieb v B. osade sa nezúčastnila, preto nevie uviesť, ako to tam prebiehalo. V deň volieb o 9.00 h sa na základe telefonického oznámenia dozvedeli, že ľudia v B. osade majú záujem voliť. Svedkyňa tiež uviedla, že súhlasí s obsahom zápisnice MVK, ale mala pripomienky k zápisnici volebnej komisie, pretože v nej neboli uvedené jej námietky. Od zapisovateľky žiadala opis zápisnice, ale tá to odmietla. Svedkyňa uviedla, že menný zoznam voličov pred voľbami vyhotovovala poštová doručovateľka p. K., ktorá bola delegovaná za členku MVK za stranu SMK. Podľa nej pochybnosti o mennom zozname nemali politické pozadie. Podľa jej názoru informácia o „zneplatnení“ pôvodného zoznamu mala byť vyhlásená obecným rozhlasom, aby ľudia vedeli, ako majú voliť. Svedkyňa nevedela uviesť, koľko bolo takých voličov, ktorí boli na zozname a chceli voliť, ale v dôsledku nedorozumení im to nebolo umožnené. Nepamätá sa, či sa aj v minulosti robili zoznamy takýchto voličov. Pôvodný zoznam sme spochybnili aj preto, že tam boli uvedené aj mená ľudí, ktorých sme nevedeli identifikovať – ani ja ako obyvateľka obce. Svedkyňa potvrdila, že spolu s p. R. spochybnili spôsob volieb, čo je uvedené v zápisnici volebnej komisie. Na základe telefonických, ako aj osobných   žiadostí   voličov   o vykonanie   volieb   prenosnou   schránkou   bola   aj   svedkyňa osobne   za   týmito   voličmi.   Takto   ich   volilo   38,   čím   sa   vytvoril   nový   menný   zoznam. Zároveň potvrdila, že po voľbách navštívila Š. K., ktorý jej poskytol čestné vyhlásenie o tom, že požiadal prostredníctvom obecného úradu o prenosnú schránku, v deň volieb však za ním nikto s prenosnou schránkou neprišiel.

Svedkyňa A. K., predsedníčka MVK, vo výpovedi uviedla, že už ráno o 7.00 h v deň volieb Á. R. uviedol, že volebná komisia bude mať problémy s prenosnou urnou. Tieto problémy aj nastali, ale až vtedy, keď bolo zrejmé, aké budú výsledky volieb. Svedkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí po návrate Á. R. z B. osady z jeho strany neboli vznesené námietky proti spôsobu voľby v osade. Pokiaľ ide o menný zoznam voličov, vo volebnej komisii prebiehali diskusie, avšak nenašli žiadne riešenie problému, kedy a kde sa majú prihlásiť tí, ktorí žiadajú voliť prostredníctvom prenosnej schránky. Dodala, že zloženie volebnej komisie bolo v obci známe, o jej zložení bola informácia na úradnej tabuli obce. Svedkyňa ďalej uviedla, že pôvodný zoznam voličov bol zneplatnený potom, ako členovia komisie   (nevedela   uviesť   ktorí)   telefonovali   s p.   S.   Po   ich   návrate   títo   členovia   MVK oznámili, že prostredníctvom prenosnej schránky môžu voliť len tí voliči, ktorí to v deň volieb   nahlásia   menovite.   Vzhľadom   na   okolnosti   sa   vo   volebnej   komisii   rozhodli,   že dotknutým voličom to oznámia prostredníctvom príbuzných a známych, ktorí prišli voliť. Na otázku, či bol vytvorený nejaký iný zoznam voličov, uviedla, že E. G. mala knižku, v ktorej mala zoznam ľudí, ktorých si ona sama zapisovala, a zrejme išlo o zoznam ľudí, ktorí chceli voliť prenosnou schránkou. Aj na základe tohto zoznamu sa potom vykonali voľby prenosnou schránkou. Na základe telefonickej žiadosti pôvodne 3 občania z B. osady požiadali o prenosnú volebnú schránku. Na základe tejto žiadosti sa komisia rozhodla, že vyšle do B. osady 2 členov MVK – Á. R. a K. K. V B. osade volilo 16 voličov. Svedkyňa tiež uviedla, že volebná komisia v zásadných otázkach rozhodovala väčšinou, ale k otázke B. osady nehlasovala. Pokiaľ boli vôbec nejaké námietky k spôsobu volieb, bolo to preto, že medzi členmi volebnej komisie boli napäté vzťahy. Svedkyňa potvrdila, že napísala článok v   miestnych   volebných   novinách,   ktorý   bol   venovaný   jej   práci,   ale   nebol   to   článok, v ktorom by sa pochvalne vyjadrovala o starostovi (odporcovi v 3. rade), a nebolo to počas volebného moratória.

Svedkyňa K. K., členka MVK, vo výpovedi uviedla, že u nej sa prihlasovali ľudia, ktorí   chceli   voliť   prostredníctvom   prenosnej   schránky.   Potvrdila,   že   p. R.   potom,   čo telefonoval p. S., oznámil, že tento zoznam je neplatný a že voliť prenosnou schránkou môžu len tí, ktorí sa v deň volieb menovite prihlásia. Nevedela uviesť, koľko bolo takých, ktorí   chceli   takto   voliť   a nemohli,   a   či   vôbec   boli   takí.   Boli   aj   prípady   (počet   uviesť nevedela), keď sa prenosná schránka dostavila k voličom až večer, a keďže už bola tma a nevedeli, kto prišiel (videli len auto), nevpustili ich dnu a nevolili. Svedkyňa potvrdila, že bola s p. R. v B. osade. Títo voliči nás však nevpustili do domov, preto jeden z nich odvolil pred svojím domom a ďalší odvolili na kapote auta. Nikto ich však nenútil, koho majú voliť. Svedkyňa písala zoznam tých ľudí, ktorí hlasovali. Svedkyňa uviedla, že bola toho názoru, že bola oprávnená urobiť zoznam ľudí, ktorí chceli voliť do prenosnej schránky, keďže pracuje ako poštová doručovateľka a zároveň bola členkou MVK. Do zoznamu zapisovala záujemcov podľa ulíc a potom do zoznamu dopísala tých, ktorí boli nahlásení na obecnom úrade. Po zneplatnení pôvodného zoznamu sa voliči žiadajúci voliť do prenosnej schránky prihlasovali telefonicky, pričom zoznam týchto žiadateľov robila E. G. Z B. osady požiadali o voľbu do prenosnej urny voliči I. N. a I. R. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov nevie uviesť, či E. V. a G. V. vôbec volili.

Svedkyňa A. B., zapisovateľka MVK, pri výsluchu uviedla, že výhrady, ktoré sú uvedené   v   zápisnici   volebnej   komisie,   zapísala na   základe   pripomienok   jej   členov.   Iné pripomienky, resp. výhrady k spôsobu volieb, ktoré by mali byť v zápisnici uvedené, zo strany členov volebnej komisie vznesené neboli. Podľa jej vedomostí, nikto neadresoval OVK sťažnosti na priebeh volieb. Pokiaľ ide o nezrovnalosti týkajúce sa zoznamu, ktorý zostavovala K. K., svedkyňa uviedla, že telefonicky kontaktovala OVK vo veci ďalšieho postupu.   Dôvodom   boli   hádky   v   komisii,   ako   máme   postupovať.   Pán,   s   ktorým telefonovala, povedal, že žiadosti o voľbu prostredníctvom prenosnej schránky sa majú nahlasovať v deň volieb. Po tomto telefonáte bola situácia v komisii napätá, jej členovia sa hádali,   o   ďalšom   postupe   nehlasovali,   ale   dohodli   sa,   že   pôvodný   zoznam   nebudú akceptovať, ale ľudia budú priamo nahlasovať žiadosť o voľby do prenosnej schránky. Proti použitiu   pôvodného   zoznamu   boli   2   členovia   komisie   Á.   R.   a E.   G.   Ďalej   uviedla,   že námietky vznesené členmi volebnej komisie boli zapísané a boli postúpené MVK. Bolo už vecou MVK, čo zapíše, akceptuje a ako sa uznesie, pričom MVK neprijala žiadne uznesenie a taktiež z jej strany neboli ďalšie výhrady. Po vykonaní volieb vyhotovila zápisnicu a každý z členov volebnej komisie, ktorý o to požiadal, dostal jej opis. Zároveň uviedla, že informácia o zneplatnení pôvodného zoznamu sa hneď rozniesla po obci a nebolo potrebné to zverejňovať.

Svedkyňa O. K., členka MVK, vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s K. K. robili zoznam ľudí,   ktorí   chceli voliť prostredníctvom   prenosnej   schránky. Keďže v súvislosti s týmto   zoznamom   vznikli   „problémy“,   Á.   R.   spolu   so zapisovateľkou   telefonovali   na OVK. Keď sa vrátili, povedali, že prostredníctvom prenosnej urny môžu voliť len tí voliči, ktorí o to v deň volieb požiadajú volebnú komisiu. Á. R.   povedal, že toto rozhodnutie volebnej komisie sa nemôže oznámiť cez obecný rozhlas ani samotným voličom, ani ich príbuzným,   ktorí   prídu   voliť.   Ľudia   sa   dozvedeli   o tom,   že   musia   voliť   osobne,   resp. požiadať v deň volieb o prenosnú urnu, tak, že voliči nachádzajúci sa vo volebnej miestnosti a pred ňou počuli hádky členov volebnej komisie. E. G. robila zoznam tých ľudí, ktorí telefonicky požiadali o prenosnú schránku. Potom sa volebná komisia dohodla, že vyšlú k týmto nahláseným voličom prenosnú schránku. V deň volieb svedkyňa nemala informáciu o niektorých ľuďoch v obci, ktorí chceli takto voliť a nemohli. Svedkyňa ďalej uviedla, že o niektorých veciach väčšinou rozhodoval p. R. s odôvodnením, že on pozná predpisy a my nie.   Uviedla   tiež,   že   keď   sa   p.   R.   vrátil   z B.   osady,   tak   hneď netvrdil,   že   boli   nejaké problémy. Až večer, keď sa sčítavali hlasy, povedal, že zrejme budú problémy s prenosnou schránkou.

Po ukončení výsluchov právny zástupca sťažovateľov predložil krátkou cestou 12 čestných vyhlásení: 1. Ľ. R. zo 17. januára 2011 o tom, že pred voľbami bola miestnym rozhlasom uskutočnená verejná výzva na podávanie žiadostí o prenosnú schránku; 2. E. V. a G. V. z 18. januára 2011 o tom, že pred voľbami požiadali o prenosnú schránku, avšak v deň volieb k nim volebná schránka nebola doručená, a preto nemohli voliť; 3. E. C. z 18. januára 2011 o tom, že v deň volieb osobne vo volebnej miestnosti odvolala žiadosť o prenosnú schránku pre svokru L. C.; 4. A. F. zo 17. januára 2011 o tom, že jej matke A. T. vedome   nebolo   umožnené   hlasovať   tým,   že   členovia   volebnej   komisie   sa   s   prenosnou schránkou   k nej   dostavili   až   večer   za   tmy;   5.   E.   G.   a Á.   R.   zo   17.   januára   2011 k okolnostiam   namietaného   nezákonného   postupu   pri   sčítavaní   hlasov;   6.   E.   T. zo 17. januára o tom, že napriek tomu, že bola voliť, poobede k nej prišli členovia volebnej komisie s prenosnou schránkou; 7. I. N., R. N. a M. K. z 18. januára 2011 o porušení tajnosti   hlasovania   v B.   osade   (R.   N.   a M.   K.   zároveň   vyhlásili,   že   o   hlasovanie   do prenosnej schránky oficiálne nežiadali); 8. Ing. S. H. z 24. januára 2011 o vylúčení M. U. z volebnej komisie odporcom v 3. rade.

Ústavnému súdu bolo 28. januára 2011 doručené podanie sťažovateľky v 3. rade označené ako „Stanovisko“, ktorým reagovala na vyjadrenie odporcu v 3. rade z 11. januára 2011 a svoju sťažnosť argumentačne doplnila. Zároveň svoju sťažnosť rozšírila o ďalší dôvod nezákonnosti volieb, ktorým je postup pri sčítavaní hlasov.

Ústavnému   súdu   bolo   4.   februára   2011   doručené   podanie   sťažovateľa   v   1.   rade označené   ako „Doplnenie   sťažnosti...“,   ktorým   svoju   sťažnosť   argumentačne   doplnil a rozšíril o dôvod nezákonného postupu pri sčítavaní hlasov.

Ústavnému súdu bolo 4. februára 2011 doručené aj podanie sťažovateľky v 2. rade označené   ako „Stanovisko“,   ktorým   reagovala   na   vyjadrenie   odporcu   v   2.   rade zo 14. januára 2011 a svoju sťažnosť argumentačne doplnila. Zároveň sťažnosť rozšírila o ďalší dôvod nezákonnosti volieb, ktorým je postup pri sčítavaní hlasov.

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Prerokúvané sťažnosti sa týkajú neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy   tej   istej   obce,   pričom   sťažovatelia,   ktorí   sú   zastúpení   tým   istým   právnym zástupcom,   uvádzajú identické   dôvody   svojich   sťažností   a na ich   preukázanie navrhujú rovnaké dôkazy. Súčasne aj ich návrhy na rozhodnutie ústavného súdu sú totožné. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

So   zreteľom   na   vecnú   súvislosť   a   rovnakú   argumentáciu   použitú   v   sťažnostiach s prihliadnutím na to, že sťažovatelia sú zastúpení tým istým právnym zástupcom, ústavný súd spojil tieto veci na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto uznesenia.

2.   Ústavný   súd   už vyslovil   (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99, PL. ÚS 5/03), že jeho právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní iba vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti. Na uplatenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb.

Inými   slovami,   nie   každé   porušenie   volebného   zákona   vyvoláva   nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada   pritom   tak   na účel   a   zmysel   volebného zákona,   ako   aj na   princípy   uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb. Dôležitým prvkom   vo   volebných   veciach   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Sťažovatelia   na   preukázanie   skutočností,   ktorými   odôvodňujú   nezákonnosť a neústavnosť volieb, navrhli dokazovanie výsluchom 2 členov MVK – Á. R. a E. G. V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov ústavný súd konštatuje, že ďalší členovia MVK, ako aj jej zapisovateľka vo svojich vyjadreniach a výpovediach spochybnili nestrannosť uvedených členov MVK v dôsledku ich postupov a vyjadrení v priebehu samotných volieb. Nestrannosť Á. R. ako podpredsedu MVK je spochybnená aj okolnosťou, že v miestnom periodiku   „B.   Hírmondó“   v   novembri   2010   verejne   vyzýval   obyvateľov   obce,   aby   za starostku   volili   sťažovateľku   v   3.   rade,   a   to   už   potom,   keď   zložil   sľub   člena   MVK (7. októbra 2010). Vierohodnosť týchto svedeckých výpovedí je z týchto dôvodov značne oslabená.

Ústavný súd na základe vykonaného dokazovania zistil v súvislosti s jednotlivými dôvodmi sťažností tieto skutočnosti:

A.   Sťažovatelia   namietali   nedodržanie   zákonom   ustanovenej   formy   nahlasovania žiadostí o prenosnú schránku, v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu nezákonného zoznamu žiadateľov o voľbu touto formou (tzv. pôvodného zoznamu voličov).

Podľa   § 31 ods.   6 zákona o voľbách   volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Z citovaného ustanovenia zákona o voľbách vyplýva voličovi povinnosť „adresovať“ svoju žiadosť o voľbu prenosnou schránkou volebnej komisii. Súčasne musí byť splnená požiadavka závažného (nielen zdravotného) dôvodu. Zo zákona o voľbách však nevyplýva, akou   formou   má   volič   požiadať volebnú   komisiu   o   hlasovanie   do   prenosnej   schránky. Vzhľadom na vágnosť právnej úpravy tejto formy hlasovania, ako aj na účel tohto inštitútu je   akceptovateľné,   aby   voliči   svoju   požiadavku   realizovali   telefonicky,   príp. prostredníctvom inej, k tomu poverenej osoby, a to aj formou tzv. hromadnej žiadosti (napr. domovy dôchodcov). V prípade tzv. hromadnej žiadosti však musí byť táto požiadavka individualizovaná uvedením konkrétnych mien žiadateľov, teda nestačí uviesť iba počet žiadateľov. Zákon o voľbách nevymedzuje ani časový úsek, „odkedy – dokedy“ je volič povinný   túto   svoju   požiadavku   realizovať,   t.   j.   môže   tak   urobiť   v   dobe   od   momentu kreovania volebnej komisie prakticky až do ukončenia volieb.

V   okolnostiach   daného   prípadu   nebolo   preukázané,   že   verejná   výzva   na prihlasovanie sa žiadateľov o hlasovanie prenosnou schránkou vzišla z prostredia volebnej komisie. Členovia   MVK pri výsluchu nevedeli uviesť,   kto bol iniciátorom   tejto   výzvy. Členka   MVK   K.   K.,   ktorá   ráno   v   deň   konania   volieb   predložila   volebnej   komisii   tzv. pôvodný   zoznam   voličov   o   voľbu   do   prenosnej   schránky,   pri   výsluchu   uviedla,   že v zozname   boli   mená   žiadateľov,   ktorí   sa   prihlásili   u   poštových   doručovateliek   a   na obecnom úrade. V prípade žiadateľov, ktorí svoju požiadavku nahlásili obecnému úradu, tak nebola   splnená   podmienka   smerovania   žiadosti   volebnej   komisii.   Navyše,   v   dôsledku neúplnosti   niektorých   mien   a   neuvedenia   adries,   bol   tento   zoznam   nevierohodný,   resp. nepoužiteľný   pre   potreby   hlasovania   do   prenosnej   schránky.   Nie   nepodstatnou   je   aj   tá skutočnosť, že zapisovateľka ako odborný poradca volebnej komisie vo veci pochybností v súvislosti   s   predloženým   zoznamom   telefonicky   oslovila   zapisovateľa   OVK,   ktorý volebnú komisiu inštruoval v tom zmysle, že žiadosti o prenosnú schránku je potrebné nahlásiť   volebnej   komisii   v   deň   konania   volieb.   Za   týchto   okolností   teda   zneplatnenie tzv. pôvodného zoznamu voličov nepovažoval ústavný súd za porušenie zákona o voľbách.

B. V súvislosti so zneplatnením zoznamu sťažovatelia namietali, že volebná komisia nezverejnila   zmenu   formy   nahlasovania   žiadostí   o   prenosnú   schránku,   resp.   verejne neinformovala   voličov   o   zneplatnení   zoznamu,   v   dôsledku   čoho   došlo   k   „zmareniu“ volebného práva tých voličov, ktorí sa v dobrej viere nahlásili do pôvodného zoznamu voličov.

Vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   volebná   komisia   majúc   vedomosť,   za   akých okolností sa voliči nahlasovali do pôvodného zoznamu, mala voličov verejne informovať o jeho zneplatnení. Len samotnú skutočnosť, že volebná komisia v tomto smere nekonala, a nepodnikla kroky na oboznámenie voličov so skutočnosťou zneplatnenia zoznamu, však nemožno   hodnotiť   ako   porušenie   zákona   o   voľbách.   V   tejto   súvislosti   je   potrebné pripomenúť, že zo zákona o voľbách volebnej komisii nevyplýva povinnosť informovať voličov o možnosti voliť prostredníctvom prenosnej schránky, príp. o spôsoboch (formách) nahlasovania žiadostí o prenosnú schránku. Samozrejme, že je všeobecne prospešné, aby volebná komisia v záujme využitia volebného práva aj tými voličmi, ktorí sa z vážnych, najmä zdravotných dôvodov nemôžu dostaviť do volebnej miestnosti, vhodným spôsobom informovala   voličov   o   tejto   zákonnej   možnosti.   Zo   zákona   o   voľbách   jej   však   táto povinnosť   nevyplýva   (podľa   §   27   zákona   o   voľbách   nemá   túto   povinnosť   ani   obec). Je predovšetkým v záujme voliča, aby o takejto forme hlasovania mal vedomosť (v duchu zásady   „neznalosť   zákona   neospravedlňuje“)   a   aby   ju   v   prípade   splnenia   zákonných predpokladov   využil,   a   o   takúto   formu   hlasovania   volebnú   komisiu   preukázateľným spôsobom požiadal.

Ústavný súd pripúšťa, že v dôsledku zneplatnenia pôvodného zoznamu voličov, ktorí v dobrej viere pred voľbami požiadali o prenosnú schránku, bez následného zverejnenia tejto informácie, sa uvedení voliči o jeho zneplatnení oficiálne nedozvedeli. V dôsledku toho boli uvedení do omylu v tom, že o prenosnú schránku požiadali a dôvodne očakávali, že   k   nim   volebná   komisia   prenosnú   schránku   vyšle.   Ako   vyplynulo   z   vykonaného dokazovania   (výpovede   E.   G.,   O. K.   a zapisovateľky   MVK),   informácia   o   zneplatnení pôvodného zoznamu sa v obci rýchlo rozšírila prostredníctvom príbuzných a známych, ktorí sa o tejto skutočnosti dozvedeli priamo vo volebnej miestnosti, o čom svedčí aj množstvo voličov, ktorí touto formou napokon hlasovalo (86).

Sťažovatelia na preukázanie svojich tvrdení o zmarení volebného práva niektorých voličov predložili čestné vyhlásenia voličov Š. K., L. C., Z. K., M. T., E. V., G. V., A. F., E. C. a E. T.

Skutočnosť, že volič Š. K. pred voľbami požiadal obecný úrad o prenosnú schránku, aj napriek jeho čestnému vyhláseniu nemal ústavný súd za dostatočne preukázanú, keďže v pôvodnom zozname voličov jeho meno nie je uvedené.

V prípade voličky L. C. bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v deň volieb bola žiadosť o prenosnú schránku pre túto voličku osobne odvolaná vo volebnej miestnosti jej blízkou príbuznou E. C. (čestné vyhlásenia E. C. zo 17. a 18. januára 2011, výpoveď člena MVK Á. R.), v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu jej volebného práva.

Ústavný súd nepovažoval ako dôvodnú námietku o porušení volebného práva voličky A.   T.   (resp.   ďalších   v   sťažnostiach   uvedených   voličov,   ktorých   čestné   vyhlásenia sťažovatelia nepredložili), ku ktorej sa členovia volebnej komisie s prenosnou schránkou dostavili v podvečerných hodinách (čestné vyhlásenie A. F.). Zo zápisnice volebnej komisie ústavný súd zistil, že prílohou jej uznesenia č. 2 je menný zoznam voličov, ktorí v priebehu dňa volieb požiadali volebnú komisiu o prenosnú schránku. Z uvedeného zoznamu vyplýva, že k uvedeným voličom vyšli dvaja členovia volebnej komisie o 16.00 h. Voľby sa konali v určený deň od 7.00 do 20.00 h, čoho si voliči mali byť vedomí. Skutočnosť, že vyslaní členovia volebnej komisie sa k týmto voličom dostavili s prenosnou schránkou, avšak voliči im neposkytli potrebnú súčinnosť na vykonanie volebného aktu z dôvodu, že už mali dvere uzamknuté, nemožno považovať za porušenie ich volebného práva.

Vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutých volieb sa ako nedôvodná javí aj námietka sťažovateľov, že niektorí voliči z dôvodu   opatrnosti realizovali svoje volebné právo priamo vo volebnej miestnosti (Z. K., M. T., E. T.), a napriek tomu po vykonaní aktu volieb k nim bola vyslaná prenosná schránka, a to aj v prípade, ak o ňu nepožiadali. Títo voliči sa dozvedeli o zneplatnení pôvodného zoznamu voličov, preto mali možnosť v deň volieb požiadať o voľbu do prenosnej schránky. V konečnom dôsledku však svoje volebné právo realizovali.

Z čestných vyhlásení E. V. a G. V. vyplýva, že aj napriek tomu, že menovaní voliči pred   voľbami   požiadali   o   voľbu   do   prenosnej   schránky,   v   deň   volieb   k nim   prenosná schránka   nebola   vyslaná,   a   preto   nemohli   voliť.   V   prípade   týchto   voličov   tak   došlo k „zmareniu“ ich volebného práva, a teda k porušeniu čl. 30 ods. 3 ústavy v spojení s § 1 a § 31 ods. 6 zákona o voľbách.

Ústavný súd už vyslovil, že nie každé porušenie zákona o voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný navrhovateľom za skreslený. V   konaní o   volebnej sťažnosti   sa   musí preukázať uvedená príčinná   súvislosť   pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný súd iba za situácie, že výsledok volieb vylučuje   pravdepodobnosť   iného   výsledku   pri   zachovaní,   resp.   rešpektovaní   konkrétne porušeného   ustanovenia   volebného   zákona.   Ak   je   teda   nesporné,   že   výsledok   volieb nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné (m. m. PL. ÚS 27/99).

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek zistenému porušeniu volebného práva, ktoré je v tomto prípade kvantifikovateľné hlasmi 2 voličov, tieto nemohli ovplyvniť, resp. zvrátiť výsledok   volieb   vo   vzťahu   k   označeným   odporcom.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti poukazuje na rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľmi a odporcami, ktorý je v prípade sťažovateľa v 1. rade 45 hlasov, v prípade sťažovateľky v 2. rade 7 hlasov a v prípade sťažovateľky v 3. rade 40 hlasov.

Vzhľadom na to, že čestnými vyhláseniami uvedených voličov nebola preukázaná príčinná   súvislosť   medzi   nezákonnosťou   v   dôsledku   zmarenia   výkonu   volebného práva uvedených voličov a výsledkom volieb, ústavný súd dospel k záveru, že zistené porušenie zákona o voľbách nezakladá jeho právomoc vyhlásiť voľby do orgánov samosprávy obce za neplatné.

C. Ďalšia námietka sťažovateľov spočívala v tvrdení, že MVK neskúmala u tých voličov, ktorí požiadali o prenosnú schránku, či spĺňajú zákonné dôvody na tento spôsob hlasovania, v dôsledku čoho touto formou volili aj tí, u ktorých tieto zákonné dôvody neboli dané.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo (výpovede členiek volebnej komisie A. K., K. K., O. K.), že po zneplatnení pôvodného zoznamu voličov členka volebnej komisie E. G. zapisovala   do   svojho   diára   voličov,   ktorí   v   deň   volieb   požiadali   o   prenosnú   schránku. Na základe tohto jej zoznamu sa volebná komisia v priebehu dňa (trikrát) dohodla a vyslala k takto nahláseným voličom 2 svojich členov s prenosnou schránkou. Zoznam voličov, ktorí požiadali o hlasovanie do prenosnej urny a hlasovali touto formou, je súčasťou originálu zápisnice okrskovej volebnej komisie ako príloha jej uznesenia č. 2. Z uvedeného zoznamu voličov, ktorí volili prostredníctvom prenosnej schránky (vynímajúc voličov z B. osady), ústavný súd zistil, že priemerný vek týchto voličov je 72 rokov. V prípade volieb v B. osade členky   MVK   K.   K.   a A.   K.   vo   výpovedi   uviedli,   že   z B.   osady   požiadali   o   prenosnú schránku   4   voliči   (uvedením   konkrétnych   mien),   ostatní   tak   urobili   na   mieste   samom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na okolnosti, za ktorých prebiehali voľby v B. osade a ktoré vyplynuli z vyjadrení členiek MVK a zapisovateľky MVK, ktoré uviedli, že osada je od samotnej obce vzdialená niekoľko kilometrov, pričom cesta vedúca z osady bola nepriechodná (keďže ju dal vlastník zatarasiť). Z § 31 ods. 6 zákona o voľbách vyplýva, že požiadavka   o   voľbu   do   prenosnej   schránky   môže   byť   odôvodnená   aj   iným   závažným dôvodom, nielen dôvodom zdravotným. Poukazujúc na dikciu zákona o voľbách je možné už   spomenuté   okolnosti   považovať   za   závažný   dôvod   na   umožnenie   hlasovania   mimo volebnej miestnosti. Skutočnosť, že za daných okolností členovia MVK umožnili hlasovať do prenosnej schránky aj tým voličom, ktorí o túto formu hlasovania pôvodne nežiadali a urobili   tak   až   na   mieste   samom,   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   preto   ústavný   súd nepovažoval za porušenie zákona o voľbách.

V   súvislosti   s   touto   námietkou   ústavný   súd   uvádza,   že   požiadavku   exaktného overovania   danosti   dôvodov   hlasovania   prostredníctvom   prenosnej   schránky   volebnou komisiou nemožno vyvodiť ani zo zákona o voľbách. Citované ustanovenie § 31 ods. 6 zákona o voľbách neukladá volebnej komisii osobitnú povinnosť overovať dôvody, kvôli ktorým volič uplatňuje svoje právo hlasovať do prenosnej schránky.

Na   základe   uvedených   zistení   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   súvislosti   s   touto námietkou sťažovateľov nedošlo k porušeniu zákona o voľbách.

D. Sťažovatelia spochybnili výsledky volieb aj tvrdením o porušení princípu tajnosti hlasovania prostredníctvom prenosnej schránky pri hlasovaní obyvateľov v časti obce B. osada.

Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp platný aj pre komunálne voľby (čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb, je umožniť   každému   voličovi,   aby   len   v   súlade   s   vlastným   presvedčením   dal   hlas   tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň, aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť (PL. ÚS 22/08).

Citované   ustanovenie   ústavy   ustanovuje   iba   cieľ,   ktorý   musí   volebná   komisia dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbu členov volebnej komisie. Pri tomto type hlasovania je postup členov volebnej komisie upravený jediným pravidlom. Sú povinní postupovať tak, aby bola zachovaná tajnosť hlasovania.

Vykonaným dokazovaním (výsluchy členov MVK K. K. a Á. R., čestné vyhlásenia M. K., R. N. a I. N.) bolo preukázané, že vyslaní členovia MVK pri hlasovaní obyvateľov B.   osady   nezabezpečili   podmienky   na   vykonanie   volebného   aktu   tajným   hlasovaním. Hromadným hlasovaním voličov B. osady na „kapote auta“ došlo k porušeniu princípu tajnosti hlasovania. Ústavný súd však v tejto súvislosti prihliadol na osobitné okolnosti hlasovania   v B.   osade   (rómskej   osade),   kde   ani   zo   strany   samotných   voličov   nedošlo k poskytnutiu   potrebnej   súčinnosti   (neumožnenie   členom   MVK   vstup   do   domu) na zabezpečenie podmienok pre tajné hlasovanie. Ústavný súd tiež osobitne zdôrazňuje, že sa   nevyskytli   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   naznačovali   vyvíjanie   nátlaku   na   voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta (výpovede členov MVK Á. R. a K. K.).

Porušenie zákona pri voľbách do orgánov miestnej samosprávy musí dosahovať takú intenzitu,   ktorá   v   priamej   príčinnej   súvislosti   spôsobuje   aj   nezákonnosť   volieb,   resp. nezákonnosť ich výsledku. Ak však určité skutkové okolnosti odporujúce ustanoveniam volebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky, ktoré   by   boli   rovnaké,   nedá   sa   uvažovať   o   nezákonnosti   volieb   a   o   ich   neplatnosti (PL. ÚS 11/95).

Ústavný súd posudzujúc situáciu ako celok dospel k záveru, že zistené porušenie zákona o voľbách nedosiahlo takú intenzitu, aby mohlo viesť k zneisteniu výsledkov volieb a k vyhláseniu volieb za neplatné.

E. Sťažovatelia namietali aj skutočnosť, že nezaradením prijatých uznesení okrskovej volebnej komisie do zápisnice MVK neboli námietky členov volebnej komisie, ktoré boli zaznamenané v zápisnici okrskovej volebnej komisie, postúpené MVK.

V tomto prípade úlohy okrskovej volebnej komisie, ktorá nebola utvorená, plnila miestna volebná komisia (§ 15 ods. 5 zákona o voľbách).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že išlo o námietky členov MVK Á. R. a E. G., ktoré boli zachytené v zápisnici volebnej komisie formou uznesenia č. 2 v tomto znení: „Dvaja členovia komisie mali námietky voči priebehu nahlasovania žiadostí o prenosnú urnu a voči niektorým osobám žiadajúcich prenosnú schránku. Prenosná schránka bola na 86 miestach (adresách).“ O týchto námietkach okrsková volebná komisia mala vedomosť, keďže boli uvedené v zápisnici okrskovej volebnej komisie, a o ich prijatí formou uznesenia hlasovala. Keďže v tomto prípade MVK plnila úlohy okrskovej volebnej komisie (teda jej personálne   zloženie   bolo   rovnaké),   nepostúpenie   týchto   námietok   miestnej   volebnej komisii, resp. ich neuvedenie v zápisnici MVK možno hodnotiť ako formálny nedostatok. Okrem toho je potrebné konštatovať, že nešlo o námietky závažného charakteru, ktoré by mali dopad na výsledok volieb. Obidve zápisnice boli podpísané všetkými členmi MVK, čím potvrdili výsledok volieb.

Ústavný súd túto námietku sťažovateľov z hľadiska úvah o možnom porušení zákona o voľbách považoval ako nedôvodnú.

Ústavný   súd   na   základe   vykonaného   dokazovania   konštatuje,   že   aj   napriek preukázaniu niektorých namietaných porušení zákona o voľbách zistené porušenia nie sú v príčinnej   súvislosti   s   dosiahnutým   výsledkom   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce a posudzujúc situáciu ako celok neodôvodňujú záver o nezákonnosti volieb ako takých. Zistené porušenia nemajú taký charakter a intenzitu, aby predstavovali dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a voľby do orgánov samosprávy obce vyhlásil za neplatné, čoho sa sťažovatelia v sťažnostiach domáhali. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosti sťažovateľov odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

3. Ústavný súd sa už nezaoberal nezákonným postupom pri sčítavaní hlasov ako dôvodom sťažností, ktorý sťažovatelia uplatnili dodatočne, a to sťažovatelia v 1. a 2. rade podaním doručeným ústavnému súdu 4. februára 2011 a sťažovateľka v 3. rade podaním doručeným 1. februára 2011. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde jednou z obligatórnych osobitných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sťažovateľ voľby napáda s označením dôkazov. Keďže tento dôvod nezákonnosti volieb sťažovatelia neuplatnili v zákonom ustanovenej lehote 10 dní (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd považoval sťažnosti sťažovateľov v tejto časti za oneskorene podané (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011