znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 75/2011-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Š. F., O., a Ing. L. Z., O., zastúpených JUDr. M. J., P., vo veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu   a poslancov   Obecného zastupiteľstva obce Olejníkov konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. F. a Ing. L. Z. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Š.   F.,   O.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   a Ing.   L.   Z.,   O.   (ďalej   len „sťažovateľka“;   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   neústavnosť   a nezákonnosť volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Olejníkov (ďalej aj „obec“) konaných 27. novembra 2010 z dôvodu porušenia čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Zo sťažnosti vyplýva presvedčenie sťažovateľov, že v priebehu volieb do orgánov samosprávy obce došlo k porušeniu ich základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy, podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Zasiahnuté do tohto základného práva bolo „priamym ovplyvňovaním voličov Rómskeho etnika zo strany odporcu a jeho rodinných príslušníkov, t. j. manželom, ktorý zvážal voličov tohto etnika do obce z iných obcí, v ktorých skutočne žijú, ako aj predsedom volebnej komisie – syn odporkyne, ktorý priamo asi hodinu vo volebnom dni komunikoval s voličmi uvedeného etnika priamo pred objektom, v ktorom bola volebná miestnosť“. Za odporcu,   resp.   porušovateľa   svojho   základného   práva   sťažovatelia   označili   E.   B.,   O.   – zvolenú starostku obce.

Sťažovatelia   ďalej   v sťažnosti   uviedli: „Právo   kandidáta   na   starostu   právo   byť zvolený   do   verejnej   funkcie   starostu   obce   bolo   porušené   odporkyňou   a jej   rodinnými príslušníkmi   tým,   že   ovplyvňovali   priebeh   volieb   takým   spôsobom,   že   vozili   voličov rómskeho etnika k voľbám z iných obcí ako aj z miestnej osady a ovplyvňovali počas jazdy ich rozhodovanie koho zvoliť za starostu a zástupcov do obecného zastupiteľstva. Predseda volebnej   komisie,   ktorý   je   synom   porušovateľky,   kdesi   stále   odchádzal.   Zo   strany porušovateľky   malo   dôjsť   ešte   pred   konaním   volieb   k   ovplyvňovaniu   voličov   prevažne z rómskeho   etnika   poskytovaním   výhod   prijímaním   Rómov   na   VPP   (verejno   prospešné práce) vo väčšej početnej miere ako bolo potrebné, zakúpením stavebného materiálu pre niektorých   Rómov.   Tiež   sú   svedkovia,   že   v   daný   deň   Rómovia   v   miestnom   obchode a pohostinstve platili 10,00 Eurovými bankovkami, ktoré mali dostať od porušovateľky resp. od   jej   rodinných   príslušníkov.   Počty   hlasov,   ktoré   obdržala   odporkyňa   a členovia predchádzajúceho zastupiteľstva jasne nasvedčovali tomu, že Rómovia prehlasovali ostatné obyvateľstvo   a odporkyňa   a zvolení   zástupcovia   do   zastupiteľstva   mali   výhodu   týchto hlasov, ktoré vopred ovplyvňovali rôznymi spôsobmi.

Spochybňujem aj počet členov volebnej komisie, pretože prítomných bolo 5 členov, ale platba v obálkach išla šiestim členom. V rámci volieb došlo aj k ďalšiemu pochybeniu v tom, že v obci volil volič A. D. (švagor odporkyne), ktorý má trvalý pobyt v obci Ľ. Menovaný   bol   evidovaný   ako   volič   v   oboch   obciach   Olejníkov   a Ľ.   Podľa   volebných zoznamov je možné zistiť, či volil v oboch okrskoch. Odporkyňa tiež neumožnila prihlásiť sa osobe menovite M. H. narod:... k trvalému pobytu v obci aj keď v nej býva aj s rodinou. O prihlásenie žiadal asi dva mesiace pred uskutočnením volieb,   ale odporkyňa (starostka obce) odmietla ho s tým, že až po voľbách ho môže prihlásiť, lebo mala obavy, že pôjde o voliča, ktorý bude voliť protikandidáta, ale aj iných členov zastupiteľstva. Počas volebnej kampane, ale aj počas volebného moratória, manžel odporkyne počas toho čo koordinoval prácu Rómov zúčastnených na verejnoprospešných prácach ovplyvňoval ich v prospech odporkyne a niektorých kandidátov do obecného zastupiteľstva...

... počet hlasov, ktoré získala porušovateľka a novozvolení (a zároveň aj staronoví) členovia obecného zastupiteľstva jasne naznačujú ovplyvňovanie.

Takýmto postupom porušovateľky mne ako kandidátovi na starostu obce a mne ako kandidátke   na   člena   obecného   zastupiteľstva,   ale   aj   ostatným   kandidátom   na   členov zastupiteľstva,   ktorým   nedali   hlasy   ovplyvňovaní   Rómovia   bolo   znemožnené   byť   riadne zvolený za rovnakých podmienok ako tento protikandidát a ostatní zvolení protikandidáti. Navrhovateľ v 1. rade som využil aj svoje právo a zavolal som Políciu pre podozrenie z ovplyvňovania a marenia volieb v deň volieb, ale táto nekonala.“

Sťažovatelia zároveň navrhli, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) rozhodol o dočasnom opatrení, v zmysle ktorého „Miestna volebná komisia obce Olejníkov... je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu Obce Olejníkov pani E. B. do rozhodnutia vo veci samej“.

Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pre sťažnosť vo volebných   veciach,   ústavný   súd   vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov   ich podania. Na výzvu ústavného súdu sťažovatelia reagovali podaním zo 17. januára 2011 doručeným ústavnému súdu 20. januára 2011, v ktorom uviedli:

«...   Aktívnu   legitimáciu   sťažovateľov...   preukazujeme   listinnými   dôkazmi   – výsledkami   volieb   zverejnených   na   internete   a zároveň   navrhujeme,   aby   súd   vyžiadal od obecného   úradu   Olejníkov   zápisnicu   o výsledku   volieb   konaných   dňa   27. 11. 2010 do orgánov územnej samosprávy a zároveň, aby predložili aj zoznam kandidujúcich osôb na starostu obce a na členov zastupiteľstva a zoznam voličov.

... Rómskych obyvateľov, ktorí boli uvedení v zozname voličov, bolo 74 a viac ako 60 ich bolo voliť. Ovplyvňovaním týchto voličov, alebo poskytnutím finančnej bonifikácie za voľbu určitého kandidáta znamenalo jasné ovplyvnenie volieb čo do starostu obce, keďže sťažovateľ Š. F. získal 86 hlasov a pani E. B. získala 112 hlasov, čo pri účasti 60 rómskych občanov   výrazným   spôsobom   mohlo   zmeniť   výsledky   volieb.   Minimálne   30   rómskych občanov, ktorí sa zúčastnili volieb, po prevzatí hlasovacích lístkov vstúpili do priestoru určeného   na   úpravu   hlasovacích   lístkov   s   ďalšou   osobou.   Títo   voliči   však   nespĺňali podmienku v zmysle § 32 zákona 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Podľa § 32 cit. zákona: „Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že nemôže čítať, alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.“ V danom prípade išlo o voličov, ktorí sú negramotní, nevedia čítať, ani písať a osoby, ktoré s nimi išli do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov neboli ich technickou pomocou pre vyplnenie lístka, ale ich priamo k úprave volebného lístka usmerňovali.

... Už len počet rómskych občanov, ktorí navštívili priestor na vypĺňanie volebných lístkov mohol ovplyvniť výsledky volieb na starostu obce, ale aj výsledky volieb na členov zastupiteľstva. Považujeme za právne významné zodpovedanie otázky, či negramotný občan s nízkym IQ môže využiť možnosť danú § 32 zákona 346/1990 Zb.

...   Ovplyvňovanie   rómskych   občanov   formou   finančnej   odmeny   malo   tiež   priamy vplyv   na   výsledky   volieb   tak   na   starostu   obce,   ako   aj   na   členov   zastupiteľstva   obce Olejníkov.»

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom voľby starostu a voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce vyhlásil za neplatné.

II.

Zo   zápisnice   okrskovej   volebnej   komisie   o hlasovaní   do   obecného   zastupiteľstva a voľbách starostu obce (ďalej len „zápisnica o výsledku volieb“) vyplýva, že celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov bol 250. Počet voličov, ktorým boli   vydané   obálky,   sa   zhodoval   s počtom   odovzdaných   obálok,   a   to   212.   Platných hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľby   do   obecného   zastupiteľstva   bolo   204   a pre voľby starostu obce 206.

Z údajov uvedených v zápisnici o výsledku volieb vyplýva, že tak sťažovateľ ako kandidát   na   starostu   obce   (získal   86   hlasov),   ako   aj   sťažovateľka   ako   kandidátka   na poslankyňu obecného zastupiteľstva (získala 76 voličov) sú aktívne legitimovaní na podanie sťažnosti ústavnému súdu vo volebných veciach.

Rozdiel   hlasov   získaných   sťažovateľom   a zvolenou   starostkou   obce   (112 hlasov) je 26 a rozdiel hlasov získaných sťažovateľkou a ostatným zvoleným poslancom obecného zastupiteľstva (87 hlasov) predstavuje 11 hlasov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   zápisnicu   o výsledku   volieb   podpísali   všetci   členovia volebnej komisie bez akýchkoľvek výhrad a námietok.

III.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia neústavnosť a nezákonnosť namietajú predovšetkým porušením čl. 30 ods. 4 ústavy, ku ktorému došlo tým, že zvolená starostka obce a jej rodinní príslušníci ovplyvňovali rómskych voličov, ktorých mali „voziť“ na voľby z „miestnej osady“, tým, že predseda volebnej komisie – syn zvolenej starostky obce – „asi hodinu vo volebnom dni komunikoval   s voličmi   uvedeného   etnika   priamo   pred   objektom,   v ktorom   bola   volebná miestnosť“, ďalej tým, že zvolená starostka pred konaním volieb ovplyvňovala rómskych voličov poskytovaním výhod spočívajúcich v ich „prijímaní na verejnoprospešné práce vo väčšej   miere   ako   bolo   potrebné“,   a napokon   aj   tým,   že   zvolená   starostka „zakúpila stavebný materiál pre niektorých rómov“.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že Rómovia v miestnom obchode a pohostinstve platili bankovkami   v nominálnej   hodnote   10   €,   ktoré   mali dostať   od   zvolenej   starostky   obce, resp. jej   rodinných   príslušníkov;   spochybnili   počet   členov   volebnej   komisie,   pretože „prítomných bolo 5 členov, ale platba v obálkach išla šiestim členom“. Tvrdia, že v obci volil A. D., „ktorý má trvalý pobyt v obci Ľ.“ a bol „evidovaný ako volič v oboch obciach Oleníkov a Ľ.“, naopak zvolená starostka obce „neumožnila prihlásiť sa M. H. na trvalý pobyt v obci“, a napokon tvrdia, že najmenej „30 rómskych občanov“ napriek nesplneniu podmienky uvedenej v § 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) po prevzatí hlasovacích lístkov vstúpilo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov s „ďalšou osobou“ a odvolilo.

Na podporu svojich tvrdení sťažovatelia navrhli vypočuť podpredsedníčku volebnej komisie M. D., členov volebnej komisie J. S. a J. Z., svedkov E. K., P. K. ml. a P. Z. Ako „podporný   dôkaz“ predložili   petíciu „Na   odvolanie   starostky   obce   Olejníkov   E.   B.“ podpísanú 24 obyvateľmi obce a 14 obyvateľmi časti M. (majú spoločný obecný úrad) a čestné vyhlásenie K. L., S., v ktorom uviedla, že pracuje ako predavačka v obci, „kde v deň volieb... sa v tejto predajni zdržovali občania Rómskeho etnika... nakupovali v hotovosti 10 €   bankovkami,   čo   vo   väčšine   nerobia,   pretože   dostávajú   prídel   vo   forme   lístkov   od obecného úradu.... až v nedeľu, t. j. 28. 10. 2010, sa so mnou skontaktovala predavačka miestneho   pohostinstva,   ktorá   tiež   začudovane   pozerala,   keď   prišli   občania   Rómskeho etnika nakupovať a platiť hotovosťou, čo nie je obvyklé.“.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   len   hrubé,   závažné   alebo   opätovné   porušenie zákona   upravujúceho   prípravu   a   priebeh   volieb   môže   byť   príčinou   na   uplatnenie právomoci ústavného   súdu   podľa   §   63 ods.   1 zákona o   ústavnom   súde,   pričom   zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Túto skutočnosť však musí sťažovateľ nielen tvrdiť,   ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS   3/2010).   Vzhľadom   na   význam   volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľoch, aby v záujme prijatia ich sťažnosti ústavným súdom   na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označili také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že ich tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo záver o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu   v rámci   prieskumu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže   byť   vykladaná   tak extenzívne,   že   by   v konečnom   dôsledku   jeho   činnosť   mala   nahradzovať,   prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že   iba   na   základe   špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne rekonštruovať   celý   volebný   proces   (PL.   ÚS   3/2010).   K uvedeným   ustáleným   záverom ústavný   súd   v neposlednom   rade   uvádza,   že   prezumpcia   ústavnosti   a zákonnosti   volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť, resp.   dôvodnosť   v danej   veci   (vzhľadom   na   kvalitu   a rozsah   sťažovateľmi   dosiaľ produkovaných   dôkazov)   môže   vyplývať   napríklad   zo   snahy   sťažovateľov   pokračovať v politickom   -   volebnom   zápase   aj   v povolebnom   období   (pozri „Petícia   na   odvolanie starostky obce Olejníkov E. B.“).

Tvrdenie   sťažovateľov   o   „zvážaní“   a ovplyvňovaní   voličov   rómskeho   pôvodu (manželom   a synom   zvolenej   starostky,   prijímaním   rómskych   obyvateľov   na verejnoprospešné práce, nákupom stavebného materiálu) je v sťažnosti formulované veľmi všeobecne a nekonkrétne, a preto je vo svojej podstate nepreskúmateľné. Navyše, samotné „zvážanie“   voličov   by   mohlo   signalizovať   porušenie   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   len v spojení   s ďalšími   skutočnosťami   preukazujúcimi,   resp.   naznačujúcimi   nedovolené ovplyvňovanie   volebného   rozhodovania   voličov.   Za   daných   okolností   ústavný   súd považuje uvedenú   námietku   sťažovateľov   za   námietku   špekulatívneho   charakteru,   ktorá v konečnom dôsledku nemá takú preukaznú silu, že by bolo možné na jej základe uplatniť právomoc ústavného súdu podľa § 63 ods.1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhovieť sťažnosti sťažovateľov.

Sťažovatelia tvrdia, že voliči rómskeho pôvodu využívali ustanovenie § 32 zákona o voľbách (podľa ktorého volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil   a   vložil   do   obálky)   napriek   tomu,   že   neboli   na takýto   postup   splnené   zákonné podmienky. Z už citovanej časti odôvodnenia doplnenia sťažnosti sami sťažovatelia popreli svoje tvrdenia, keď uviedli: „V danom prípade išlo o voličov, ktorí sú negramotní, nevedia čítať,   ani   písať.“ Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   nenachádza   rozpor   s citovaným ustanovením zákona o voľbách. Vo vzťahu k druhej časti vety „a osoby, ktoré s nimi išli do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov neboli ich technickou pomocou pre vyplnenie lístka, ale   ich   priamo   k úprave   volebného   lístka   usmerňovali“,   k čomu   sťažovatelia   navrhujú vypočuť členov volebnej komisie, ústavný súd poukazuje na zápisnicu o výsledku volieb, ktorú ani jeden z členov volebnej komisie neodmietol podpísať. Podpisy členov volebnej komisie verifikujú správnosť výsledkov volieb v obci. Ak by dochádzalo k porušovaniu ustanovení   zákona   o voľbách   spôsobom,   ktorý   by   mohol   ovplyvniť   samotný   výsledok volieb,   bolo   povinnosťou   volebnej   komisie   takémuto   správaniu   porušovateľov   zákona zamedziť, a pre prípad, že by k tomu nedošlo, mohli jednotliví členia volebnej komisie odmietnuť   podpísať   zápisnicu,   ktorou   sa   potvrdzujú   výsledky   volieb.   Keďže   v tomto prípade nedošlo zo strany ktoréhokoľvek člena volebnej komisie k odmietnutiu podpísania zápisnice,   a teda   potvrdenia   správnosti   výsledku   volieb,   nie   je   dôvod   na pochybnosti o takom priebehu volieb, ktorý by negatívne ovplyvnil ich výsledok, a teda nie je dôvod na pochybnosti o správnosti výsledku volieb.

K predloženému čestnému vyhláseniu K. L. ústavný súd z hľadiska jeho výpovednej hodnoty   uvádza,   že   žiadnym   spôsobom   nepreukazuje   sťažovateľmi   tvrdené   kupovanie hlasov rómskych voličov zo strany zvolenej starostky obce alebo jej rodinných príslušníkov. Obsah tohto čestného vyhlásenia potvrdzuje bez ďalšieho iba hotovostné platby rómskymi obyvateľmi obce v miestnom obchode a nepriamo aj v miestnom pohostinstve. Absentuje akákoľvek   vierohodná   spojitosť   medzi   sťažovateľmi   tvrdeným   „kupovaním“   hlasov rómskych voličov a týmito „hotovostnými platbami“.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o voľbe A. D. v obci Olejníkov aj v obci Ľ. ústavný   súd   zistil   (z   vyžiadaných   zoznamov   voličov,   ktorí   sa   volieb   zúčastnili),   že   je pravdou, že bol zapísaný v oboch zoznamoch voličov, avšak v obci Ľ. tento volič nevolil. Tvrdenie sťažovateľov sa teda nezakladá na pravde, ak tvrdia, že volil v oboch obciach. Z informácie podanej pracovníčkou Obecného úradu v Ľ. vyplýva, že táto situácia (zápis toho istého voliča do zoznamu voličov v dvoch obciach) vznikla v súvislosti s problémom pri zaslaní odhlasovacieho lístka z obce Olejníkov.

K námietke o neumožnení prihlásenia sa M. H. na trvalý pobyt v obci v období asi 2 mesiace   pred   konaním   volieb   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovatelia   túto   skutočnosť nepodložili žiadnymi dôkazmi. K tejto skutočnosti nenavrhli vypočuť žiadneho svedka (teda ani   M.   H.),   nepredložili   ústavnému   súdu   ani   jeho   vyjadrenie,   resp.   čestné   vyhlásenie, neuviedli adresu jeho pobytu (pre prípad jeho predvolania na výsluch), nepredložili žiadne argumenty svedčiace o využití akýchkoľvek účinných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii, aby sa domáhal svojho práva a bol prihlásený na trvalý pobyt v obci. Za takejto situácie ústavný súd nemohol uvedené tvrdenie sťažovateľov považovať za relevantné s dopadom na výsledok volieb.

Pokiaľ ide o „spochybnenie“ počtu členov volebnej komisie, pretože „prítomných bolo 5 členov, ale platba v obálkach išla šiestim členom“, sťažovatelia ničím nepreukázali príčinnú súvislosť medzi ich tvrdením a výsledkom volieb.

Napokon ústavný súd petíciu obyvateľov obce a časti M. považoval za absolútne neurčitú a nekonkrétnu, nehovoriac už o „dôkaznej váhe“ tohto inštitútu ako politického práva (čl. 27 ústavy) v rámci súdneho konania. Z jej obsahu vyplýva, že petičnú komisiu tvorili traja členovia: sťažovateľka, E. S. a P. K. a označili ju ako „Petícia na odvolanie starostky obce Olejníkov E. B.“ s uvedením: „Na základe nespokojnosti občanov, týmto vystavujeme   petíciu na odvolanie   novozvolenej starostky   E.   B.   z dôvodu manipulovania komunálnych   volieb   v obci   Olejníkov.“ Z petičnej   listiny   priamo   nevyplývajú   žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň náznakom označili, v čom „manipulácia komunálnych volieb“ spočívala. Ústavný súd preto nemohol tomuto dôkazu priznať právne relevantný význam.

V súvislosti s navrhovaným výsluchom samotných sťažovateľov ústavný súd nemal dôvod pochybovať o tom, že sťažovatelia mali dostatočný priestor na predloženie všetkých argumentov z ich strany, ktoré považovali za dôležité a ktorými by sa mal ústavný súd v rámci rozhodovania o ich sťažnosti zaoberať.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú,   pretože   sťažovatelia   nepredložili   relevantné   exaktné   dôkazy,   a tým   ani nepoukázali na také porušenia ústavy alebo volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti   s namietaným   výsledkom   napadnutých   volieb.   Inými   slovami,   sťažovateľmi v sťažnosti (a jej doplnení) namietané skutočnosti nie sú v príčinnej súvislosti s porušením čl. 30 ods. 4 ústavy.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľov   bola   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   ako   celok odmietnutá,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ich   návrhom   na   rozhodnutie o dočasnom opatrení.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011