znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 74/2011-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   M.   Š.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   L.   J., Advokátska kancelária, P., vo veci namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb primátora   mesta   Bardejov   konaných 27. novembra 2010, za účasti MUDr. B. H., B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 7. decembra 2010 doručená faxom a následne 8. decembra 2010 osobne sťažnosť Mgr. M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Bardejov (ďalej   len   „primátor   mesta“)   konaných   27.   novembra   2010   z dôvodu   porušenia   čl.   30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 30 a § 31 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo   voľbách   konaných   27.   novembra   2010   za   primátora   mesta   spolu   s ďalšími   dvomi kandidátmi.   Za   primátora   mesta   bol zvolený   MUDr.   B.   H.,   ktorý   získal 6 031 hlasov. Sťažovateľ získal spolu 5 769 hlasov a posledný kandidát JUDr. A. V. 270 hlasov. Rozdiel dosiahnutých   platných   hlasov   medzi   sťažovateľom   a zvoleným primátorom   mesta,   proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 262 hlasov. Sťažovateľ je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti, keďže vo voľbách získal viac ako 10 % hlasov voličov (5769 hlasov z celkového počtu voličov 26366). Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v meste Bardejov do mestského zastupiteľstva a primátora mesta konaných 27. novembra 2010 podpísali bez výhrad všetci dvanásti členovia volebnej komisie.

3. Keďže sťažnosť sťažovateľa neobsahovala zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“)   predpísané náležitosti a neboli k nej pripojené žiadne dôkazy, vyzval ústavný súd listom sp. zn. Rvp 7569/2010 z 21. decembra 2010 sťažovateľa na doplnenie sťažnosti.

4. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. januára 2011 predložila k sťažnosti dôkazy, ktoré podľa názoru sťažovateľa dokumentujú porušenie zákonnosti a ústavnosti volieb primátora mesta, a to:

a) zápisnice zo zasadnutí miestnej volebnej komisie uskutočnených 5. októbra 2010, 13. októbra 2010, 19. októbra 2010 a 26. novembra 2010,

b) oznámenie Mesta Bardejov o počte obyvateľov,

c) oznámenie výsledkov volieb do orgánov samosprávy a primátora mesta Bardejov,

d)   leták   kandidáta   na   funkciu   primátora   MUDr.   B.   H.   «Načasovaný   úder   od stúpencov „ZMENY“»,

e) pero s označením kandidáta na funkciu primátora MUDr. B. H. s č. 1,

f) čestné vyhlásenia občanov A. P., Mgr. M. J., Ľ. B., L. B., Z. H., M. H., L. P. a Š. D.,

g) CD nosič s fotodokumentáciou, zvukovými záznamami a ich prepisom.

5. Podľa tvrdení sťažovateľa k porušeniu čl. 30 ústavy a § 30 a § 31 a nasl. zákona o voľbách došlo v dôsledku viacerých skutočností, za ktoré označil predovšetkým

a)   Nesplnenie   zákonných   podmienok   na   kandidatúru   kandidáta   JUDr.   A.   V.   na primátora mesta. Uvedený kandidát sa uchádzal o funkciu primátora ako nezávislý kandidát,   ktorý   k   svojej   kandidatúre   pripojil   petíciu,   ktorú   miestna   volebná komisia   vyhodnotila   ako   neúplnú,   keďže   neobsahovala   zákonné   požiadavky ustanovené § 21 ods. 2 zákona o voľbách, a v dôsledku toho ho ako kandidáta nezaregistrovala.   Sťažovateľ   pripojil   k sťažnosti   ako   dôkaz   zápisnicu   z prvého zasadnutia miestnej volebnej komisie konaného 5. októbra 2010. Proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie podal nezávislý kandidát JUDr. A. V. na Okresnom súde   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   návrh   na   vydanie   rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta   a následne sa volieb zúčastnil a získal celkovo 270 hlasov.

b) Porušenie pravidiel vedenia volebnej kampane, ktoré   spočívalo v distribuovaní letákov obsahujúcich prvky nekalej volebnej súťaže do schránok občanov mesta Bardejov počas volebného moratória. Sťažovateľ uviedol, že 25. novembra 2010 v dopoludňajších hodinách bol v rôznych častiach mesta Bardejov distribuovaný do   poštových   schránok   občanov   leták   označený   ako   «Načasovaný   úder od stúpencov   „ZMENY“»,   ktorý   obsahoval   informácie   v prospech   kandidáta MUDr. B. H.. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu ako dôkaz text uvedeného letáka,   zápisnicu   z piateho   zasadnutia   miestnej   volebnej   komisie   a dve   čestné vyhlásenia o doručení označených letákov.

c)   Používanie   pera   s označením   mena   a čísla   protikandidáta   MUDr.   B.   H.   vo volebnej   miestnosti   mestskej   časti   P.   Sťažovateľ   uviedol,   že   vo   volebnej miestnosti   volebného   okrsku   č.   26   B.–   P.,   ktorý   je   okrskom   prevažne   s obyvateľmi   rómskej   národnosti,   bol   prostredníctvom   pera   s označením   mena „MUDr.   B.   H.   1“   prezentovaný   jeho   protikandidát,   čo   u občanov   s vysokým stupňom negramotnosti mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť ich rozhodovanie vo voľbách. Sťažovateľ ako dôkaz uvedenej skutočnosti predložil pero, aké sa nachádzalo aj vo volebnej miestnosti, a čestné vyhlásenie Š. D., člena okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 26 P., ktorý pre uvedenú skutočnosť nepodpísal   zápisnicu   o výsledku   volieb   v uvedenom   okrsku.   Ako   dôkaz k volebnej sťažnosti bolo pripojené čestné vyhlásenie ďalšieho člena okrskovej volebnej komisie o konflikte spojenom s používaním uvedeného pera a   tiež prepis zvukového záznamu z konfliktu zachyteného aj   na CD nosiči. Uvedené porušenie volebného zákona vyvoláva podľa sťažovateľa vzhľadom na číselný rozdiel   v počte   hlasov   medzi   úspešným   kandidátom   MUDr.   B.   H. a sťažovateľom, ktorý je 262 hlasov,   pochybnosť o zákonnosti celého procesu volieb do orgánov samosprávy obcí a primátora mesta.

d)   Distribuovanie   lístkov   s menom   kandidáta   na   primátora   MUDr.   B.   H.   v deň konania   volieb   v okrsku   č.   26   B.–   P.   s prísľubom   vecného   plnenia   po uskutočnení   volieb.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   boli   v uvedenej   časti   mesta kupované   hlasy   voličov,   a to   tým   spôsobom,   že   do domácností   rómskych obyvateľov   boli   inými   občanmi   uvedenej   mestskej   časti   distribuované   lístky s menom   MUDr.   B.   H.   s prísľubom   potravinového   protiplnenia,   ak   budú uvedeného   kandidáta   voliť.   Ako   dôkazy   preukazujúce   uvedené   porušenia volebného   zákona   sťažovateľ   predložil   čestné   vyhlásenie   A.   P., fotodokumentáciu so 16 fotografiami a výpoveď svedkyne (spolu s prepisom) na CD nosiči.

6. Sťažovateľ navrhol, aby   ústavný súd na základe označených dôkazov vykonal prepočítanie   všetkých   odovzdaných   obálok   a preskúmal   počet   a platnosť   odovzdaných hlasovacích lístkov vo voľbách na primátora mesta Bardejov v jednomandátovom volebnom obvode   Mesta   Bardejov   a vo   veci   rozhodol   týmto   nálezom: „Ústavný   súd   Slovenskej republiky   vyhlasuje   voľby   primátora   Mesta   Bardejov   konané   dňa   27.   novembra   2010 za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. alebo alternatívne Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje výsledok volieb primátora mesta Bardejov konaných dňa 27. novembra 2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z.“

7. V rámci prípravy konania o sťažnosti na jej predbežné prerokovanie sa k nej na výzvu ústavného súdu vyjadril odporca, ktorý vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu   14.   januára 2011   uviedol,   že   zápisnice   okrskových   volebných   komisií   a   mestskej volebnej komisie sú právoplatné a záväzné pre každý štátny orgán. Podľa jeho názoru sú výsledky demokratických   volieb   do   orgánu   miestnej   samosprávy   a primátora   mesta Bardejov   zákonné   a právoplatné.   Sťažnosť   sťažovateľa   považuje   za   subjektívnu a k jednotlivým bodom uvádzaným v sťažnosti uviedol:

«k bodu a/ Rozhodnutie Okresného súdu som rešpektoval rovnako ako ďalší dvaja kandidáti na primátora a všetci sme sa zúčastnili volieb. Nikto nevzniesol ani na verejnosti protest.   Pánu   sťažovateľovi   to   vadí   po   zverejnení   výsledku   volieb.   V tomto   smere   platí zásada, že rozhodnutie súdu je správne a záväzné voči všetkým osobám na území Slovenskej republiky, ktoré ho musia rešpektovať, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky. k bodu b/ V sťažnosti uvádzaný leták a distribuovaný pred volebným moratóriom, oneskorené   doručenie   mohlo   byť   nekalým   zámerom,   alebo   provokáciou   kohokoľvek s jediným cieľom, v prípade potreby ho „využiť“ tak, ako sa to stalo aj v tejto veci. k bodu c/   Obsah   tohto bodu   sťažnosti je   znevažujúci predovšetkým voči Rómom, rozhodne   nemá   nič   spoločné   so   mnou   a voľbami.   Písacie   perá   s mojimi   iniciálmi   boli rozdávané v predvolebnej kampani a jedno pero v miestnosti okrskovej volebnej komisie je buď nekalý zámer, alebo provokácia, alebo aj zneužitie prípadného zámeru osoby alebo viacerých osôb. Je zarážajúce konštatovanie v odseku 2: „člen komisie odmietol predmetnú zápisnicu podpísať a uviedol výhrady v tejto zápisnici zaznamenané“ v kontexte s prvým odsekom tohto bodu predmetnej sťažnosti. V demokratických voľbách jeden člen okrskovej komisie nepodpísal zápisnicu, pritom ďalší desiati a predseda okrskovej komisie zápisnicu podpísali.   Sťažovateľ   iste   adresoval   svoje   objavné   zistenia   v tomto   bode   sťažnosti kompetentným   a sám   svojou   aktivitou   sa   pričiní   o nápravu   aj   využitím   svojho   vplyvu v politickej strane, v ktorej je členom.

Dovolím   si poznamenať   k zneniu tretieho   odseku tohto   bodu sťažnosti   o intenzite porušenia volebného zákona, vzhľadom na číselný rozdiel v počte hlasov medzi úspešným kandidátom na primátora a sťažovateľom, ktoré svedčí o jeho neobjektivite.

k bodu d/ V plnom rozsahu sa dištancujem od podobných praktík. Možné provokácie, či vedomé ubližovanie kýmkoľvek považujem za neetické. Zápisnica z uvádzanej okrskovej komisie o výsledku volieb je platná. Protikandidát nemá vplyv na konanie polície tak, ako aj sťažovateľ.

k bodu   e/   Je   v kompetencii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o prepočítaní hlasov.»

8. Vyjadrenie odporcu bolo 17. januára 2011 zaslané sťažovateľovi, ktorý k nemu nepodal svoje vyjadrenie.

II.

9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb primátora mesta.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažnosť vo volebných veciach musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti ustanovené v § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde. Podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri všeobecných   náležitostiach   uvedených   v   §   20   musí   obsahovať   vyjadrenie   sťažovateľa o tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej   republiky,   alebo   len   v určitom volebnom   obvode   (kandidát   môže   napádať   len   zvolenie   iného   kandidáta   vo   svojom volebnom obvode), dôvody pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom a návrh na rozhodnutie vo veci.

10. Sťažovateľ namietal porušenie čl. 30 ústavy, podľa odseku 1 ktorého, občania majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou svojich   zástupcov.   Podľa   odseku   4   uvedeného   článku   občania   majú   za   rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Sťažovateľ namietal aj porušenie § 30 a § 31 zákona o voľbách. Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané. Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb   je   zakázané   v rozhlasovom   a televíznom   vysielaní,   v hromadných   informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o politických   stranách   a nezávislých kandidátoch   v ich   prospech   alebo   v ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom. Ustanovenia § 31 upravujú priebeh hlasovania.

11. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12.   Sťažovateľ   namietal,   že   volieb   na   primátora   mesta   Bardejov   sa   okrem   neho a kandidáta, proti ktorému smeruje sťažnosť, zúčastnil aj tretí nezávislý kandidát JUDr. A. V., a to napriek tomu, že nesplnil podmienky ustanovené § 21 zákona o voľbách, v dôsledku čoho ho miestna volebná komisia nezaregistrovala ako nezávislého kandidáta. K uvedeným tvrdeniam   predložil   sťažovateľ   ako   dôkaz   zápisnicu   z 1.   zasadnutia   miestnej   volebnej komisie   uskutočneného   5.   októbra   2010,   na ktorom   v   bode   4   bolo   prijaté   uznesenie o neschválení   registrácie   nezávislého   kandidáta   na   primátora   mesta   JUDr.   A.   V.   Proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie podal JUDr. A.. V. návrh na okresnom súde na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ktorému okresný súd vyhovel.

13.   Ďalšia   sťažovateľom   v sťažnosti   uplatnená   námietka   poukazuje   na   porušenie volebného moratória distribuovaním letákov do poštových schránok obyvateľov mesta. Na preukázanie   porušenia   §   30   zákona   o voľbách   predložil   sťažovateľ   ústavnému   súdu dvojstranový   leták   s   názvom   «Načasovaný   úder   od   stúpencov   „Zmeny“»,   ktorý   podľa dvoch čestných vyhlásení L. B. a Mgr. M. J. im bol do schránok doručený 25. novembra 2010,   t. j.   počas   volebného   moratória.   Protikandidát   vo   svojom   vyjadrení   existenciu uvedeného letáka pre svoju kampaň nepoprel, uviedol však,   že bol distribuovaný medzi obyvateľov mesta ešte pred volebným moratóriom, pričom oneskorené doručenie možno považovať za nekalý zámer alebo provokáciu.

14. Za ďalšie porušenie volebného moratória sťažovateľ označil udalosti, ku ktorým došlo vo volebnom okrsku č. 26 B.– P., ktorej obyvateľmi sú prevažne občania rómskej národnosti. Podľa tvrdení sťažovateľa bolo vo volebnej miestnosti používané pero s menom a číslom   kandidáta   MUDr.   B.   H.,   čo   podľa   jeho   názoru   mohlo   ovplyvniť   vôľu a rozhodovanie   voličov   pri   odovzdaní   hlasu   pre   konkrétneho   kandidáta.   Sťažovateľ poukázal   aj   na   skutočnosť,   že   jeden   z členov   volebnej   komisie   –   Š.   D.   pre   uvedené skutočnosti nepodpísal zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom okrsku a urobil o tom aj čestné   vyhlásenie,   ku   ktorému   pripojil   označené   pero.   Uvedené   skutočnosti   potvrdil v čestnom   vyhlásení   aj   ďalší   člen   okrskovej   volebnej   komisie   M.   H.   Protikandidát sťažovateľa vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že ide o znevažovanie Rómov, že perá   s   jeho   menom   a číslom   boli   distribuované   počas   volebnej   kampane   a použitie uvedeného pera vo volebnej miestnosti považuje za provokáciu. Poukázal na skutočnosť, že správnosť výsledkov vo volebnom okrsku potvrdzuje   zápisnica o výsledku volieb, ktorú podpísala predsedníčka komisie a jej 11 ďalších členov.

15. Podľa tvrdení sťažovateľa vo volebnom okrsku   č.   26 došlo aj ku kupovaniu hlasov voličov, a to tým spôsobom, že voličom rómskej národnosti boli distribuované lístky s označením   mena   kandidáta   na   primátora   mesta   s prísľubom   vecného   protiplnenia za hlasovanie   za   kandidáta   B.   H.   K sťažnosti   sťažovateľa   bol   pripojený   CD   nosič s fotografiami, ktoré majú dokumentovať rozdávanie potravín v časti P. po uskutočnených voľbách,   rozhovor   členov   volebnej   komisie   a jeho   prepis   o nájdení   pera   vo volebnej miestnosti,   rozhovor   voličky   s členom   miestnej   volebnej   komisie   a jej   prepis,   čestné vyhlásenie podpredsedu okrskovej volebnej komisie o rozhovore s voličkou, ako aj čestné vyhlásenie A. P. o distribuovaní lístkov medzi občanov rómskej národnosti.

III.

16. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   možnosť   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy   obcí   (mutatis mutandis PL.   ÚS   34/99,   PL.   ÚS   5/03).   Zistená   nezákonnosť volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 5/03).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách   je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 38/07). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

17.   S ohľadom   na   tieto   zásady   a   kritériá   ústavný   súd   teda   posúdil,   či   zistené skutočnosti   [pozri   bod   5   a)   až   e)]   jednotlivo   alebo   spoločne   sú   ústavne   relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení volebného zákona.

17a. Pokiaľ ide o účasť kandidáta JUDr. A. V. vo voľbách   na funkciu primátora, ústavný súd vyžiadal od okresného súdu   kompletný spisovný   materiál z konania o jeho zaregistrovaní ako kandidáta. Zo spisu sp. zn. 2 S/1/2010 zistil, že okresný súd rozhodol vo veci uznesením z 12. októbra 2010 tak, že „registruje kandidáta JUDr. A. V... pre voľby primátora Mesta Bardejov, ktorý rozhodnutím Miestnej volebnej komisie v Bardejove zo dňa   5.   10.   2010   nebol   zaregistrovaný“.   Rozhodnutie   okresného   súdu   nadobudlo právoplatnosť   10.   novembra   2010   a týmto   dňom   bolo   záväzné   pre   jeho   účastníkov a zároveň   sa   začalo   objektívne   prejavovať   ako   princíp   prezumpcie   jeho   správnosti   vo vzťahu k uvedenej skutočnosti. Dôvera každého v rozhodovaciu činnosť orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu) je jedným zo základných atribútov právneho štátu, a preto prijať opačný názor sťažovateľa nemôže byť akceptovateľný.

17b.   Distribuovanie   volebných   novín   B.   bolo   predmetom   5. zasadnutia   miestnej volebnej komisie, doručenie letáku «Načasovaný úder od stúpencov „ZMENY“» nahlásila miestnej   volebnej   komisii   M.   P.   a   bolo   preukázané   aj   dvomi   čestnými   vyhláseniami predloženými   sťažovateľom.   Nájdenie   pera   s menom   kandidáta   na   primátora   mesta   vo volebnej miestnosti mal ústavný súd za preukázané originálom zápisnice okrskovej volebnej komisie   v okrsku   č.   26   P.,   ako   aj   zvukovým   záznamom   a jeho   prepisom.   Uvedené prostriedky agitácie a volebný materiál jednotlivo ani v ich súhrne však nemožno považovať za jav, ktorý by sa kvalifikoval ako také porušenie volebného zákona, ktorý by podstatným spôsobom ovplyvnil výsledok volieb; skôr išlo o doznievanie volebnej agitácie či volebnej kampane   podobne,   ako   je   to   s vnímaním   reklám   a bilbordov,   pôsobeniu   ktorých   sme vystavení aj počas predvolebného moratória takmer na každom kroku.

17c. Ústavný súd by tvrdené tzv. kupovanie hlasov rómskych voličov hodnotil ako najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane za predpokladu, že by sa táto   „volebná   korupcia“   hodnoverne   preukázala,   pretože   by   išlo   o aktivitu   na   získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že v žiadnom   prípade   by   nemohla platiť   domnienka,   že   volebný   výsledok   zodpovedá   vôli voličov, a navyše, nakupovanie voličských hlasov priamo ohrozuje slobodu rozhodovania voliča.

Ústavný súd v tomto smere zistil, že podstata námietky tzv. kupovania hlasov mala spočívať v tom, že vo volebnom okrsku č. 26 časť P. mali byť v deň volieb do domácností obyvateľov prevažne rómskej národnosti distribuované viacerými obyvateľmi tejto mestskej časti   lístky   s menom   a priezviskom   B.   H.   s prísľubom   poskytnutia   protiplnenia v potravinách v prípade, ak tohto kandidáta budú voliť, čo bolo možné preukázať čestnými vyhláseniami a svedeckými výpoveďami. Na výzvu ústavného súdu na predloženie dôkazov o tvrdených   skutočnostiach   sťažovateľ predložil   čestné vyhlásenie Ľ. B.,   člena miestnej volebnej komisie, v ktorom sa uvádza, že do komisie zasadajúcej na Mestskom úrade v B. sa   dostavila   neznáma   pani,   ktorá   sa   domáhala vydania   naturálií   za   odovzdaný   hlas vo voľbách, a záznam na CD nosiči o tomto rozhovore i jeho prepis. Z rozhovoru vyplýva, že volička sama nepoznala meno osoby, ktorú volila, a meno jej podľa prepisu povedala jej dcéra.   Ako   ďalší dôkaz   o kupovaní hlasov   bolo predložené   aj čestné vyhlásenie A.   P., v ktorom uviedol: „Veľa ľudí na P. má voči mestu dlhy a boja sa svedčiť, aby neprišli o strechu nad hlavou. Poznám tých ľudí, čo dostali lístočky, alebo im povedali, že majú voliť H., ale zo strachu nebudú svedčiť. Tí čo volili H. potom na druhý deň po voľbách v nedeľu po omši, ktorá končila okolo jedenástej doobeda, dostávali potraviny a víno.“ Na CD nosiči sa nachádzalo ako dôkaz o týchto skutočnostiach 16 fotografií, na ktorých je zachytená obytná časť mesta s domami obývanými rómskym obyvateľstvom, pred ktorými stojí   dodávkové   vozidlo   EVČ   BJ   048   AP,   pri   ktorom   je   zhromaždených   cca   40   –   50 občanov rómskej národnosti, medzi ktorými prevažujú maloleté deti. Na ďalších snímkach je vždy zopár občanov, maloletých rómskej národnosti a niekoľko osôb s chlebom a inými potravinami v náručí.

Ústavný súd po oboznámení sa s uvedenými dôkazmi dospel k záveru, že tieto javy nemožno vykladať izolovane len vo vzťahu k voľbám, ale treba ich posudzovať z hľadiska celej komunity Rómov, u ktorých minimálne dvakrát do mesiaca (v čase vyplácania platov, dávok a pod.) dochádza k uvedenej situácii. Preto uvedené tvrdenia a indície sťažovateľa sa pohybujú   len   v rovine   nedoložených   špekulácií,   najmä   keď   sťažovateľ   najprv   navrhol vypočuť   určitých   svedkov   a potom   dodal,   že   tieto   osoby   aj   tak   svedčiť   nebudú,   takže neexistoval   žiaden   pravdepodobný   dôkaz,   ktorý   by   preukázateľne   dokázal   poskytnutie uvedených benefitov voličom ako odplatu za odovzdané hlasy protikandidátovi sťažovateľa na funkciu primátora. Ústavný súd dodáva, že táto námietka sa pri tajnosti volieb nedá preveriť,   takže   mala   len   účelovo   spochybniť   volebný   výsledok,   ktorý   sa   skončil v neprospech sťažovateľa.

Rozhodnutie   voliča   ako   suveréna   môže   ústavný   súd   zrušiť   (zmeniť)   len vo výnimočných   prípadoch,   keby   chyby   volebného   procesu   spôsobili   alebo   mohli preukázateľne spôsobiť, že by volič rozhodol inak, a bol by teda zvolený iný kandidát; opak by bol degradáciou slušných voličov a ich vôle prejavenej voľbou v ostatných okrskoch. Zrušenie volieb totiž nemožno brať ako trest, hoci aj za porušenie volebných predpisov neprispôsobivými osobami, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu.

17d. Sťažovateľ navrhol preskúmať aj platnosť všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov   a prepočítať odovzdané hlasy pre jednotlivých kandidátov na funkciu primátora v celom jednomandátovom obvode, a to s ohľadom na rozdiel hlasov získaných vo voľbách do orgánov samosprávy B. H. a jeho protikandidátom – sťažovateľom, ktorý je 262 hlasov. Ústavný súd mal do úvahy brať aj kandidatúru JUDr. A. V., ktorú sťažovateľ spochybnil, celkový   počet   voličov   a   počet   odovzdaných   hlasov   pre   tohto   kandidáta   a neprimerane vysokú účasť občanov vo volebnom obvode č. 26 P..

V tejto   súvislosti   treba   najprv   uviesť,   že   volebná   sťažnosť   nie   je   všeobecným opravným prostriedkom na preskúmanie výsledkov volieb, a potom z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL.   ÚS   94/07,   PL.   ÚS   3/2010,   PL.   ÚS   29/2011).   Dôkazy   označené   sťažovateľom vo volebnej sťažnosti treba v časti považovať za také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie volebného   zákona,   a v časti   za   také,   ktoré   síce   poukazujú   na   isté   všeobecné   a pre   isté skupiny voličov typické negatívne skutočnosti a udalosti, ale ktorých charakter, intenzita a spôsob   ich   prejavu   nemohli   mať   za   následok   záver,   že   došlo   k takému   porušeniu volebného zákona, ktorý mohol ovplyvniť (vo význame ovplyvnil) dosiahnuté výsledky volieb na primátora mesta.

18. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v danej veci nebola preukázaná ani objektívna, ani potencionálna príčinná súvislosť medzi sťažovateľom popísanými javmi (hoci aj negatívnymi) a volebným výsledkom, ktorými by sa spochybnilo zvolenie jeho protikandidáta za primátora mesta Bardejov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011