znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 74/07-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadaní   pléna   5. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., B., zastúpeného advokátom T. K., B., ktorou namieta nezákonnosť   a   výsledok   volieb   starostu   mestskej   časti   B.   konaných   2. decembra 2006 za účasti A. O., starostky mestskej časti B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2006 doručená sťažnosť J. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom T. K., v ktorej   namieta   nezákonnosť   a   výsledok   volieb   starostu   mestskej   časti   B.   (ďalej   len „mestská časť“) konaných 2. decembra 2006, za účasti starostky mestskej časti A. O.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«V Mestskej časti sa volil starosta spomedzi 8 kandidátov. Vo voľbe starostu bol celkovo   odovzdaných   5 536   platných   hlasovacích   lístkoch   z   celkového   počtu   17 862 zapísaných voličov, čo predstavuje účasť 32,34 %. Podiel platných hlasovacích lístkoch vo voľbe   starostu   mestskej   časti   dosiahol   95,82 %,   z   čoho   vyplýva   že   v   priemere   bolo približne 4,18 % neplatných hlasov. Rozdiel v percentuálnom podiele neplatných hlasov v jednotlivých volebných okrskoch sa pohyboval od 1,85 % v okrsku č. 4 až po 8,13 % v okrsku č. 10.

Pri voľbe starostu mestskej časti bol vo volebných okrskoch č. 4 a 5 vykázaný nízky pomer neplatných hlasovacích lístkov na celkovom počte odovzdaných hlasovacích lístkov (1,85 % vo volebnom okrsku č. 4 a 3,00 % vo volebnom okrsku č. 5). Z informácií, ktoré má sťažovateľ k dispozícii vyplynulo, že v uvedených volebných okrskoch (č. 4 a 5) boli ako platné   vyhodnotené   aj   hlasovacie   lístky,   ktoré   boli   upravené   spôsobom   odporujúcim príslušným ustanoveniam zákona č. 346/1990 Zb.

V predmetných volebných okrskoch (okrsky č. 4 a 5) získala A. O. 485 platných hlasov, čo predstavuje viac ako 1/3 z celkového počtu 1 355 získaných hlasov. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že volebné okrsky č. 1 - 6 sa nachádzajú na území Mestskej časti, kde dominuje vidiecka zástavba. Vo volebných okrskoch č. 1 - 6 sa účasť voličov pohybovala v rozmedzí od 35,54 % do 48,66 % a vo volebných okrskoch č. 7 - 19 sa účasť voličov pohybovala od 18,9 % do 34 %.

Rozdiel v účasti voličov v okrskoch č. 1 - 6 a okrskoch č. 7 - 19 je natoľko výrazný, že nedošlo ani prekrytiu rozpätia percentuálnych hodnôt. Uvedené skutočnosti v spojitosti s rozdielom 20 platných hlasov medzi zvolenou kandidátkou a sťažovateľom zdôrazňujú kľúčový význam volebných okrskov č. 1 - 6. (...)

V zmysle § 60 ods. 1 písm. a) ZoÚS sťažovateľ napáda zvolenie A. O. za starostku Mestskej časti a zároveň označuje A. O. za účastníčku konania na základe tejto sťažnosti. Voľby   starostu   Mestskej   časti   napáda   sťažovateľ   z   dôvodov   pochybnosti   o   zákonnosti sčítavania hlasov v okrskových volebných komisiách č. 4 a 5 v Mestskej časti. (...)

Sme toho názoru, že ústavný súd má právomoc i povinnosť zasiahnuť aj v prípade odôvodneného a logickými úvahami podloženého podozrenia zo zásahu do všeobecnosti, rovnosti, priamosti a tajnosti hlasovania vo voľbách a slobodnej súťaže politických síl. Musí   chrániť   tak   zákonnosť   a   ústavnosť   samotného   volebného   procesu,   ako   aj   všetky ostatné predpoklady k tomu, aby nemohli nastať odôvodnené pochybnosti o dôveryhodnosti, zákonnosti i ústavnosti volieb ako celku. Keďže výsledky volieb starostu Mestskej časti vo volebných okrskoch č. 4 a 5 vykazujú odlišnosti od výsledkov volieb v iných okrskov v Mestskej   časti,   vznikajú   odôvodnené   obavy   z   nedodržania   zákonnosti   volieb ako aj zisťovania a zaznamenávania ich výsledkov v rozpore so zákonom ako aj ústavou. (...) Ak o celkovom výsledku volieb bolo rozhodnuté práve vo okrskoch, kde boli výsledky volieb výrazne odlišné od výsledkov v iných okrskoch, dôveru v legitimitu a ústavnosť volieb nevzbudzuje   -   práve   naopak,   výrazne   spochybňuje   spôsob   posudzovania   platnosti hlasovacích lístkov a z toho vyplývajúcu dôveryhodnosť celého volebného procesu. Tento predpoklad je potvrdený aj informáciami z uvedených volebných komisií o tom, že za platné bolí   považované   aj   lístky   označené   krížikom,   resp.   iným   ako   zákonom   stanoveným spôsobom.

Ak   by   sa   uvedené   obavy   potvrdili,   znamenalo   by   to   nedodržanie   zákonnosti volebného procesu. V § 31 ods. 4 in fine zákona č. 364/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy   obcí   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ZoVOSO“)   sa   uvádza, že „... Na hlasovacom   lístku   pre   voľby   starostu   obce   (primátora)   (volič)   zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.“.

V   zmysle   § 38   ZoVOSO   je   o. i.   neplatný   lístok,   ktorý   nieje   upravený   podľa § 31 ods. 4 zákona, t. z. neobsahuje voľbu krúžkovaním. V prípade ak by sa na základe prepočítania   hlasovacích   lístkov   dospelo   k   záveru,   že   boli   ako   platné   započítané aj hlasovacie lístky označené inak ako krúžkom, znamenalo by to jednoznačné porušenie zákonnosti volieb.»

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:„Výsledok volieb starostu mestskej časti B. zo dňa 02. 12. 2006 zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie zo dňa 3. 12. 2006 sa zrušuje v časti, v ktorej bola za zvolenú starostku vyhlásená A. O. a za zvoleného starostu mestskej časti B. sa vyhlasuje J. D.“

Keďže   sťažnosť   nespĺňala   všetky   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   požadované ustanoveniami § 20 ods. 1 druhá veta, § 59 ods. 1 a 2 a § 60 ods. 1 písm. b) a c) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa na jej doplnenie o navrhované dôkazy a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59 zákona o ústavnom súde.

V doplnení sťažnosti z 23. marca 2007 právny zástupca sťažovateľa predložil kópiu kandidátnej   listiny   pre   voľby   starostu   mestskej   časti,   kópiu   vyhlásenia   kandidatúry pre voľby   starostu   a   zároveň   navrhol   vykonať   dokazovanie   prostredníctvom   výsluchu členov okrskových volebných komisií vo volebných okrskoch č. 4 a 5, a to za účelom preukázania   sťažovateľom   tvrdenej   skutočnosti   o   tom,   že   v   rámci   volieb   starostu   boli v rozpore so zákonom Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy   obcí   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný zákon“)   ako   platné vyhodnotené   aj   hlasovacie   lístky   označené „krížikom“.   Uviedol,   že   zoznam   členov okrskových volebných komisií vo volebných okrskoch č. 4 a 5 je uvedený v jednotlivých zápisniciach okrskových volebných komisií, ktoré boli ústavnému súdu predložené spolu so sťažnosťou   z   13. decembra 2006.   Pred   uskutočnením   dokazovania   navrhol   skutočné zloženie okrskových volebných komisií overiť za súčinnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Ďalej   ako   dôkaz   navrhol,   aby   ústavný   súd   na základe   svojej   právomoci   preveril platnosť hlasovacích lístkov vo volebných okrskoch č. 4 a 5.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa, vzhľadom na jeho obsah, posúdil ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ktorá nemá náležitosti predpísané v § 20 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému   súdu   podáva   písomne.   Návrh   musí   obsahovať,   akej   veci   sa   týka, kto ho podáva,   prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ domáha alebo jeho zástupca.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania   popri   všeobecných   náležitostiach   uvedených   v §   20   musí   obsahovať   dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu zrušiť   výsledok   volieb   alebo   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   podľa   § 63   ods. 1   zákona o ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k   porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ (PL. ÚS 19/94).

V rozhodnutí   sp.   zn.   PL. ÚS 18/99   ústavný   súd   opakovane   uviedol:   Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.

Sťažovateľ namieta porušenie zákonnosti a výsledok volieb starostu tým, že sa podľa neho vyskytli nedostatky pri sčítavaní hlasov (ako platné boli vyhodnotené aj hlasovacie lístky,   ktoré   boli   upravené   spôsobom   odporujúcim   príslušným   ustanoveniam   volebného zákona).   Na   podporu   svojich   tvrdení   pripojil   k sťažnosti   aj   tabuľkové   spracovanie výsledkov volieb v mestskej časti, z ktorého vyplýva, že vo volebných okrskoch č. 4 a 5 bol vykázaný nízky pomer neplatných hlasovacích lístkov na celkovom počte odovzdaných hlasovacích lístkov. Podľa sťažovateľa z informácií, ktoré má k dispozícii, boli ako platné vyhodnotené aj hlasovacie lístky označené „krížikom“.

Z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb mestskej časti do   miestneho   zastupiteľstva   a starostu   mestskej   časti,   ako   aj   zo   zápisníc   okrskových volebných komisií   o   hlasovaní vo voľbách   miestneho   zastupiteľstva   a voľbách   starostu mestskej   časti (ďalej len „zápisnice   okrskových   volebných komisií“)   je zrejmé, že boli riadne   podpísané   všetkými   členmi   miestnej   volebnej   komisie   a okrskových   volebných komisií.   Náležitosti   zápisníc   a ich   vyplnenie   nebolo   predmetom   sporu   v jednotlivých komisiách. Žiaden z členov okrskových volebných komisií nespochybnil priebeh sčítavania hlasov   a ani   počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre   jednotlivých   kandidátov.   Miestna volebná komisia nevyjadrila pochybnosti ohľadne zápisníc okrskových volebných komisií a nenastal   dôvod,   aby   si   vyžiadala   hlasovacie   lístky,   ostatné   volebné   spisy,   prípadne vysvetlivky alebo iné informácie.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdu   nepredložil   k   sťažnosti   také   dôkazy,   ktorými   by   preukázal   svoje   tvrdenie o nezákonnosti namietaných volieb a ktoré by odôvodňovali záver, aby sa ústavný súd mal s nimi,   ako   právne   relevantnými zaoberať.   Ústavný   súd   nepovažoval   preto   za   dôvodné overovať   si   pravdivosť   sťažovateľom   prednesených   domnienok   aj   výsluchom   členov okrskových volebných komisií, prípadne preveriť platnosť hlasovacích lístkov.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   pretože   sťažovateľ   nepreukázal   také   porušenie volebného zákona, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2007